Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, April 5, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 8Tk/1/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115896487
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Valent

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1115896487.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Valenta a členov senátu Mgr.

Dany Sobolovskej a JUDr. Mariána Mišíka, v trestnej veci obžalovanej O. O. pre obzvlášť závažný zločin
vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. k § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 05. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

obžalovaná:

O. O., nar. XX. XX. XXXX v D., trvale bytom Bratislava, X. XX, vo väzbe od 05. 02. 2015,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

dňa 05. 02. 2015 v čase približne od 10:30 hod. do 11:30 hod. v U., na M. I. Č.. X/B, v záhradnej chatke
a na priľahlom dvore sa pokúsila usmrtiť manžela - poškodeného H. O., nar. XX. XX. XXXX, a to tak,
že nezisteným spôsobom podpílila nimi prenajatú chatku, v ktorej sa nachádzal poškodený, pričom po
tom, ako poškodený vybehol s horiacej chatky ho následne mačetou s dĺžkou čepele 40 cm bodla do
brušnej dutiny a krku, na čo poškodený utekal pred ňou do latríny nachádzajúcej sa na priľahlom dvore,

kde ho tehlou opakovane udierala do oblasti hlavy, čím mu spôsobila sečné poranenie dutiny brušnej s
eventeráciou (vyvrhnutím) tenkého čreva hemoperitoneom (krvácanie do brušnej dutiny), štyrmi léziami
(poškodeniami) tenkého čreva a mezentéria (blanitá časť pobrušnice), léziou mezosigmy, viaceré tržno
- zmliaždené poranenia hlavy v jej vlasatej časti, tržno - zmliaždené poranenia krku a pravého zápästia,
popáleniny hlavy, tváre, krku, hrudníka a ramien II. a III. stupňa v celkovom rozsahu 8% plochy tela, ktoré
vyvolali bezprostredné ohrozenie života poškodeného a spôsobenými zraneniami bol narušený obvyklý
spôsob života poškodeného v dĺžke minimálne 2,5 mesiaca ku dňu podania znaleckého posudku, to
jest k dátumu 21. 04. 2015, pričom v pokračovaní útoku obvinenej na poškodeného zabránili náhodní

svedkovia incidentu, ktorí útočiacu obvinenú odtiahli od už vážne poraneného poškodeného a súčasne
obvinená úmyselným podpálením chatky spôsobila poškodenému J. Q., nar. XX. XX. XXXX, škodu v
celkovej výške 2786,66 € podľa odborného posudku,

t e d a

- dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu v úmysle iného
usmrtiť a taký čin spáchala na blízkej osobe, pričom nedošlo k dokonaniu trestného činu,

- poškodila cudziu vec a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l a- obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., k § 145 ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods.

2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 18 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaraďuje obžalovanú na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej ukladá ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej ukladá trest prepadnutia veci, a to jedného kusu
mačetyalopaty,nachádzajúcichsavúschovetrestnéhodepozituOkresnéhosúduBratislavaIč.8/2015.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vykonal dôkaz prečítaním
svedeckých výpovedí svedka Z. R., svedkyne E. Š., svedkyne E. Š. J.., svedka T.N. X., svedkyne J. X.,
svedka J. Q., svedka - poškodeného R. U., svedka - poškodeného J. Q., svedkyne J. A., svedkyne P.
J., svedka H. X. a vykonal dôkaz výsluchom svedka O. X..

Súd na hlavnom pojednávanom vykonal dôkaz výsluchom znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) J.. S. Ž., R.. a znalkyne z
odboru psychológia, odvetvie psychológia dospelých R.. T. X..

Súd na hlavnom pojednávaní, postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por., oboznámil prečítaním znalecké
posudky KEÚ PZ, odboru kriminalistickej identifikácie ČES: PPZ - KEU - BA - EXP - 2015/2047,
KEÚ PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz ČES: PPZ - KEÚ - BA - EXP -
2015/2047, KEÚ PZ, odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická požiarna chémia, kriminalistická a
požiarna elektrotechnika a kriminalistická toxikológia ČES: PPZ - KEÚ - BA - EXP - 2015/2047, znalecký

posudokzodboruelektrotechnika,odvetvieriadiacatechnika,výpočtovátechnika,počítačovéprogramy,
elektronické komunikácie, bezpečnosť a ochrana informačných systémov č. 3/2015, znalecký posudok z
odboruzdravotníctvoafarmácia,odvetviechirurgiač.6/2015aznaleckýposudokzodborustavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác č. 54/2015.

Súd na hlavnom pojednávaní, postupom podľa § 269 Tr. por., oboznámil prečítaním listinné dôkazy a
to: zápisnicu o vydaní veci zo dňa 05. 02. 2015, zápisnicu o prehliadke tela obvinenej zo dňa 05. 02.
2015, zápisnicu o ohliadke miesta činu zo dňa 05. 02. 2015, výsledky dychovej skúšky zo dňa 05. 02.
2015, lekárske správy obvinenej sprístupnené spo. Lama Medical Cares, s. r. o., odborný posudok k
prípadu požiaru záhradnej chatky zo dňa 10. 02. 2016 vypracovaný HaZÚ, osobnú korešpondenciu

svedka - poškodeného H. O. adresovanú obžalovanej, s ktorou sa senát v tichosti oboznámil vzhľadom
na charakter obsahu korešpondencie a prítomnú verejnosť na hlavnom pojednávaní, lustráciou STA zo
dňa 30. 10. 2015, s podaním svedka - poškodeného H. O. zo dňa 23. 03. 2016 a s odpisom registra
trestov obžalovanej.

Súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovanej O. O. postupom podľa § 252 ods. 2 Tr.
por. s poukazom na § 252 ods. 3 veta druhá Tr. por., nakoľko obžalovaná podaním zo dňa 17. 03. 2016
výslovnepožiadala,abysahlavnépojednávaniekonalovjejneprítomnostizaúčastijejsplnomocneného
obhajcu.Obžalovaná O. O., (ďalej v texte rozsudku, vrátane výsluchov svedkov a znalcov, už len „obvinená“)
využila svoje právo dané jej ustanovením § 34 ods. 1 Tr. por. a po zákonnom poučení dňa 06. 02. 2015
odmietla k veci vypovedať. Rovnako tak, pred začatím výsluchu dňa 08. 10. 2015, po zákonnom poučení

a za prítomnosti svojho obhajcu opätovne využila svoje právo podľa § 34 ods. 1 Tr. por. a k veci odmietla
vypovedať.

Svedok - poškodený H. O., na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 130 ods. 1 Tr. por., využil svoje
zákonné právo a k veci odmietol vypovedať, keďže obžalovaná je jeho manželka.

Svedok - poškodený R. U., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedol, že je splnomocnený zástupca
Slovenskéhovodohospodárskehopodniku,š.p.,odštepnýzávodBratislava,pričomktrestnémukonaniu
sa nepripája a nežiada náhradu škody, nakoľko v podniku nemajú vedomosť o tom, že im nejaká škoda
vznikla. Pred samotným výsluchom sa snažil dohľadať písomnosti poukazujúce na právny stav ohľadom

parciel, kde leží chata O. a zistil, že k týmto parcelám bola v roku 1985 podpísaná zmluva, ktorá
umožňovala užívať danú nehnuteľnosť. Od roku 1985 však nie je v ich písomnostiach záznam, že by
s touto nehnuteľnosťou disponovali a v súčasnosti spravujú len vodný tok, ktorý prechádza susediacou
parcelou s tým, že správcom v zmysle zákona sú automaticky. Nevedel sa vyjadriť, či majú vlastnícky
vzťah k parcele, kde leží chatka O., pretože ich podnik má parcelu iba v užívaní, ale neexistuje k tomu,

a to ani v archívoch, list vlastníctva. V súčasnej dobe je právne postavenie vo vzťahu k parcele, kde
leží chatka O., neurčité a nejasné.

Svedok - poškodený J. Q., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedol, že sa pripája k trestnému konaniu

a náhradu škody žiada v sume cca. 4.000,-€, nakoľko toľko bude stáť, podľa jeho názoru, chatka
podobnéhotypu.Škodunevedelpresnevyčísliť,sútoodhadovanénáklady.Odroku1985mávprenájme
pozemky od Povodia Dunaja. Na tento pozemok si asi v roku 1985 „dal“ záhradnú chatku, predtým bola
na tomto pozemku skládka odpadu, ktorú svojpomocne vyčistil, bolo tam veľa betónu a panelov. Po
uprataní pozemku požiadal podnik Hydrostav o vyradené barakové diely v počte 18 kusov a 20 metrov

vyradeného vlnitého eternitu, teda strešnej krytiny. Vtedy to stálo 512 Kčs, teda v roku 1986. Cena
však bola nižšia, pretože dostal tieto veci od Hydrostavu ako zamestnanec, inak bola cena okolo 2.000
Kčs. Jeho žiadosti bolo vyhovené. Chatky sa z tých jednotlivých dielov zmontovali a pokryli, postupne
chatku zveľaďoval. Urobil svojpomocne nové obloženie chatky a zateplenie, vnútri boli dosky - tatranský
profil, zateplenie zvonku chaty urobil poškodený, bol to klasický polystyrén s omietkou, bližšie sa nevie

k tomu vyjadriť. V prenájme od Hydrostavu mali aj vodu a elektriku, ktoré boli zavedené do chatky.
Plyn v chatke nebol, vie, že poškodený tam dal plynové bomby propánbutánové do sporáka. Bola to
normálna prízemná chatka z tých panelov, čo spomínal, pod chatkou bola ešte pivnica, ktorú urobil on,
bola betónová a nad ňou stála betónová chatka. Rozmery chatky boli 5 m x 4 m, rozmery pivnice boli cca.
4,5m x 3m. Priestor vo vnútri chatky bol delený priečkou kvôli schodom do pivnice. Pred chatkou mali

zastrešenú terasku, kde mali posedenie - stoly a lavičky, plus mali ešte pri chatke záhradný prístrešok
na náradie, čo bola taká prístavba k chatke o rozmeroch 2,5 m x 1 m. Čo sa týka zariadenia chatky,
tak boli tam od neho len základné veci - kuchynská linka jednoduchá, k jej typu sa nevie vyjadriť. Bol
tam aj konferenčný stolík a sedačka, k typu sa nevie vyjadriť. Keď to dal do prenájmu O., tí si to sami
zveľadili, ale k tomu sa opäť nevie vyjadriť. Nevie však, či je slovo prenájom správne pomenovanie,

poškodenému to dal len do správy, aby sa o to staral, aby si tam pestoval ovocie a zeleninu. Nemali
spolu podpísanú nijakú zmluvu, dal mu to bezodplatne, bol spokojný, že sa staral o chatku a pozemok.
To posadenie pred chatkou a tú kôlničku na náradie si urobil svojpomocne a zahrnul to aj do škody.
Zohnal si na to drevo, hranoly, dosky a plechové ostrešenie, nemá však k tomu nijaké doklady, boli to
veci, čo si pozháňal z iných stavieb od kamarátov a rodinných príslušníkov. Chatka poistená nebola.

Naposledy bol na chatke v roku 2014 v auguste alebo septembri, chodil tam tak dvakrát do roka. S
poškodeným sa pozná z Hydrostavu, kde spolu robili, poznali sa len zbežne. Poznal sa aj s obvinenou,
spolu pracovali na jednom odštepnom závode podniku. Ona bola úradníčka a on bol domovník. Nevie
sa vyjadriť k tomu „pokusu vraždy“, len k chatke. Nevšimol si nikdy nejaké nezhody medzi nimi, keď
prišiel na chatku a keď tam boli, tak pôsobili harmonickým spolužitím. Do spisu doložil - povolenie zo

dňa 09. 07. 1986 č. XXX - XXX/XX-N., faktúru č. 300 zo dňa 09. 07. 1986, žiadosť J. Q. adresovanú
OZ Gabčíkovo, poštová zloženka - ústrižok na sumu 512 Kčs.Svedok Z. R., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedol, že býva v záhradnej chatke v Bratislave, na
Závodnej ulici č. 3 spolu so svojou družkou E. Š. a kritického dňa 05. 02. 2015 boli celý deň na záhrade,

pričom v čase okolo 10:45 hod. prišla jeho družka z Kauflandu a povedala mu, že H. O. sa celý trasie
a sedí na záhrade. Družke E. povedal, aby sa tam išla pozrieť, pričom ona tam išla so svojou dcérou
E.. Družkina dcéra ešte povedala, že keď išla okolo chatky O., tak tam cítila dym. Družka s dcérou sa
tam teda išli pozrieť, pričom po 5 minútach sa vrátili späť s tým, že tam nikoho a nič nevideli. Po asi
5 minútach ako sa vrátili, tak zo svojej chatky nachádzajúcej sa cca 150 metrov od chatky O., zrazu

spozorovali dym idúci zo záhrady O. a tak sa tam všetci traja rozbehli. Ako sa blížili k ich záhrade, tak
si všimol, že O. horí chatka. Ako prišiel k bráničke, tak zbadal obvinenú stáť pred latrínou. V ľavej ruke
držala kus betónu asi o veľkosti 15 cm. Ako tam prišiel, tak ona otvorila pravou rukou dvere na záchode
a vtedy si všimol, že tam sedí poškodený, ktorý bol celý krvavý a mal zohnutú hlavu. Ona ako tie dvere
otvorila, tak ho ľavou rukou s tým betónom trafila do hlavy. Poškodený sa vôbec nebránil a bol ako
keby bezvládny, ale asi vnímal, že je tam, lebo počul ako povedal: „Z., prosím pomôž mi“. Obvinená ho

trafila raz do hlavy a znovu zavrela tie dvere. Následne ale tieto znovu otvorila a znovu ho trafila tým
betónom do hlavy a znovu zavrela. Takto to urobila dvakrát. Zakričal na ňu, nech prestane. Ona mu
povedala, že nech nejde za bránu, lebo zabije aj jeho. Ako druhý krát udrela poškodeného do hlavy, tak
vošiel dnu a chytil ju. Následne jej vykrútil ruku. Ona sa mätala a bránila. Po chvíli sa ukľudnila a vtedy
začala hovoriť, aby ju pustili, že sa chce ísť na neho pozrieť, dať mu pusu , a že potom skočí do ohňa.

Potom začala „mumlať“, že má rakovinu, že ju celý život podvádzal a nič iné si nezaslúži. Poškodený
zatiaľ sedel na záchode, ale potom sa zdvihol, všimol si, že je celý krvavý a povedal, kde je záchranka.
Následne si ale sadol na záchod a tam zotrval až do príchodu záchranky. Vypovedal ďalej, že poškodený
mal celú hlavu od krvi, hlavne na čele. On sedel, mal predklonenú hlavu a očami pozeral smerom pred
seba. Mal na sebe spodné prádlo - trenírky, ktoré mal stiahnuté mierne nad kolenami. Nevšimol si, že

by mal dorezané brucho. Trenky mal od krvi a tiež obe stehná. Na iné zranenia si nespomína. Keď držal
obvinenú za ruku, všimol si, že jej kvapkala z pravej ruky krv, lebo ľavú jej držal. Nevie, či to bola jej krv
alebo poškodeného. Počas útoku na poškodeného si nevšimol, že by niečo obvinená hovorila, len keď
ku nej podišiel a išiel ju chytiť za ruku povedala, aby k nej nešiel, lebo zabije aj jeho. Na poškodeného
nekričala vôbec nič. Na nohách mal poškodený obuté papuče a nejaký vrch. Nevie, či to bolo tričko alebo

sveter, ale bunda to určite nebola. Vie, že túto časť oblečenia mal tiež od krvi. Na obvinenej si nevšimol
zranenia, okrem už vyššie spomínanej krvi, ktorá jej kvapkala z pravej ruky. Vie, že obvinená mala obe
dlane špinavé od krvi, nevšimol si, či mala od krvi aj oblečenie. Na sebe mala oblečený strakatý pulóver
s dlhým rukávom a červenú vestu. Na nohách mala čierne kamašle, asi s kvetinkami. Na iné oblečenie
si nespomína. Spomína si, že vedľa latríny mal poškodený poukladané tehly a kamene. Odkiaľ vzala

obvinená ten betón, to nevidel. Pokiaľ ide o to, ako by on osobne charakterizoval vzťah manželov O.,
pôsobili naňho, že majú spolu harmonické manželstvo, nikdy ich nevidel hádať sa, obvinená bola veľmi
kľudná a príjemná žena, poškodený tiež. Medzi sebou sa rozprávali pekne, alkohol nepili vôbec, chodili
k nim na chatu vnúčatá. Poškodeného videl občas dať si pivo, ale opitého ho nevidel. Ako susedia spolu
vychádzali dobre.

Svedok E. Š., nar. XXXX, ktorej výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedla, že býva v chatovej oblasti Hydrostav, v
záhradnej chatke na Závodnej ulici v Bratislave aj so svojím druhom Z. R., pričom asi o 4 chatky ďalej,
tiež na M. I. G. Č.. X, býva obvinená s poškodeným. V inkriminovanom čase bola celý deň doma,

nakoľko mala dovolenku. V čase okolo 9:00 hod. prišla za ňou jej dcéra E. Š. s tým, že pôjdu spolu na
nákup. Vypili kávu a potom asi okolo 10.00 h išli na nákup, pričom prechádzali okolo chatky, kde bývajú
O. a tam ich oslovil poškodený, zavolal ju dnu a spýtal sa jej, či nechce jablká pre svoje vnúčatá. Pôsobil
úplne v poriadku, normálne komunikoval. Obvinená v tom čase v chatke nebola. Dohodli sa, že do
hodiny, keď sa bude vracať z obchodu, sa zastaví. Dcéra ju čakala na ulici vonku pred chatkou. V chatke

bol v tom čase poriadok. Asi o 10:45 hod. sa vracala z nákupu, avšak už bez dcéry, pričom zakričala
na poškodeného, že už prišla, vtedy tam už bola aj obvinená, ktorá jej cez bránu povedala, aby išla dnu
do ich chatky a povedala H., že už prišla. Išla teda do vnútra chatky a všimla si na poškodenom, že sa
celý triase, nevládze stáť na nohách, opieral sa o stôl, pričom nemal stabilitu, ale rozprával normálne,
neplietol sa mu jazyk. Opýtala sa ho, čo mu je a on povedal, že sa cíti nejaký unavený. Nevšimla si na

ňom žiadne zranenia. Ešte obvinenej povedala, že keby potrebovala s H. pomôcť, keby mu prišlo zle,
tak že je doma. Obvinená je podala tašky, v ktorých už boli pripravené jablká a zemiaky, a naznačila jej,
aby odišla. Potom išla domov a doma povedala priateľovi Z., že poškodený sa jej nejako nepozdával. Asi
za 20 minút prišla k nim jej dcéra E., ktorá jej povedala, že videla poškodeného v trenírkach na záhrade,a že keď prešla kúsok ďalej od ich chatky, tak zacítila dym, ale nevidela ho. Nedalo jej to a tak sa tam
išla pozrieť. Keď prichádzala po ceste k ich záhrade, uvidela sedieť poškodeného na latríne a obvinená
stála pri ňom pri otvorených dverách, pričom nič v rukách v tom čase nedržala. Myslela si, že obvinená

poškodenému pomáha a tak sa vrátila domov. Po pár minútach ako sa vrátila domov, zbadali veľký dym
a tak s Z. utekali smerom k O. a keď dobehli k ich bráne, uvidela, ako tá ich chata horí, stúpal tam
veľký plameň, priateľ jej povedal, aby zavolala susedovi Ľ., aby aj jemu nezhorela chatka. Ona mu teda
zavolala a keď telefonovala, chcela ísť za Z., ale on už medzitým držal obvinenú a ťahal ju cez bránu
von na ulicu. Z. jej povedal, aby ju držala a nepustila a on zatiaľ telefonoval. Ako obvinenú držala, tak im

nadávala, mykala sa, jej trhala vlasy, hovorila, že má rakovinu a že poškodený - jej muž ju podvádzal, že
ju podviedol aj teraz, nevedela, či mal na mysli neveru a hovorila, že chce umrieť v plameňoch. Chcela
sa dostať ešte k poškodenému, že ho chce naposledy vidieť a potom chcela ísť do ohňa. Medzitým
vyšiel z latríny H., oprel sa o svoje auto a vtedy si všimla, že je celý krvavý. Vtedy povedal len jediné, aby
mu Z. pomohol. Počas tohto celého, čo opísala, ich obvinená oslovovala menami, dokonca im aj vykala,
prosila ich, aby ju pustili, že predsa sú dobrí susedia. Obvinená bola celá od krvi. Svedkyňa osobne

nevidela, že by obvinená mala poškodeného napadnúť, len z počutia od Z. sa dozvedela, že keď prišiel
na ich dvor, tak videl poškodeného zraneného na latríne a obvinenú, ako držala v rukách nejaký kameň
a chcela ho udrieť. Vzťah O. označila ako pekný, nikdy medzi nimi nezaznamenala hádky alebo krik
a nemá vedomosť o žiadnej nevere.

Svedok E. Š., nar. XXXX, ktorej výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedla, že v ranných hodinách okolo 09:00 hod.
prišla k svojej matke (svedkyňa E. Š., nar. XXXX) na M. I. Č.. X T. R. U., kde obýva záhradnú chatku a
následneišliokolo10:20hod.doobchodu.Včase,kedyprechádzaliokolochatkyO.,poškodenýtamstál
a volal jej matku dovnútra, či nechce vziať pre svoje vnúčatá jablká. Matka sa asi po 3 minútach vrátila.

Potom keď sa vracali z nákupu z Kauflandu, ona išla domov a matka na svoju chatku. Doma sa zdržala
asi 10 minút a asi okolo 11:00 hod. prišla k matke. Počas cesty na chatku svojej matky prechádzala okolo
chatky poškodeného a vtedy ho zbadala sedieť v trenírkach na nejakom pníku. Jeho ženu tam v tom
čase nevidela. Matke potom povedala, čo videla s tým, že ako prechádzala okolo chatky poškodeného,
cítila spálenú kožu a handry. Videla vychádzať z chatky dym, ale nevedela, odkiaľ. Následne išli teda s

matkou skontrolovať, čo sa stalo a po príchode ku chatke poškodeného si všimli, že poškodený sedí na
záchode a obvinená je pri ňom a rozpráva sa s ním. Toto videli z diaľky, tak sa otočili a vrátili sa späť
na chatku. Ostali u matky na dvore a vtedy zbadali plamene šíriace sa od obvinenej. Matka s Z. sa tam
rozbehli, ona napokon išla za nimi, nakoľko odtiaľ počula výkrik : „Prosím, pomôžte mi“. Keď dobehla
ku chatke poškodeného, všimla si, ako obvinená otvára na záchode dvere a hádže poškodenému do

hlavy tehly. Zaregistrovala jeden „hod“, lebo potom ju chytil Z. a vzal ju preč. Spoločne s matkou držali
obvinenú a Z. sa pozeral na poškodeného, ktorý už mal „rozbitú hlavu aj brucho“. Poškodený sa postavil
a oprel sa o svoje vozidlo, ktoré mal zaparkované pred bránou chatky. Poškodený bol len v trenírkach
a tričku, celý bol krvavý. Pokiaľ ide o obvinenú, mala oblečený pletený sveter, vestu a asi modré rifle.
Obvinená hovorila, že má rakovinu a že poškodený ju celý život podvádzal a chce skočiť do ohňa. Ešte

povedala, že poškodený umrie aj s ňou. Obvinená povedala, že podpálila chatku, že niečo rozliala a
potom to zapálila. Chcela uhorieť aj s ním. Keď sa jej matka spýtala, že prečo to urobila, tak povedala,
že ona už nemá prečo žiť a že chce zomrieť. Ešte si svedkyňa spomenula na to, že poškodený vlastnil
mačetu, ktorá bola dosť ostrá. Ako držali spolu obvinenú, stále sa ťahala za poškodeným a chcela skočiť
do plameňov a pripadala jej ako v amoku.

Svedok T. X., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedol, že je príslušníkom PZ, služobne zaradený
na Pohotovostnej motorizovanej jednotke KR PZ v Bratislave. Dňa 05. 02. 2015 v čase okolo 11:45
hod. bol operačným dôstojníkom vyslaný na zásah do záhradkárskej oblasti na M. I. T. U., kde malo

dôjsť k požiaru a útoku na poškodeného, ktorý mal byť zranený. Po príchode na miesto spozoroval
skupinu osôb, ktorí naňho kývali a kričali, že je tam „zavraždený“ muž, ktorý je celý od krvi. Táto skupina
osôb mu ukázala obvinenú, ktorá tam stála a bola celá od krv. Obvinená, ako zbadala ich hliadku,
rozbehla sa smerom k horiacej chatke. Hneď ju chytili a nakoľko nereagovala na výzvy, tak voči nej
použili donucovanie prostriedky, a to hmaty, chvaty a putá. Obvinená vôbec s nimi nekomunikovala

a nereagovala. Obvinenú potom vyťažil k udalosti, pričom mu povedala, že horiaca chatka patrí im,
že ju majú v prenájme a v chatke by sa mal nachádzať jej manžel, za ktorým prišla a oznámila mu,
že má rakovinu. Ďalej uviedla, že poškodený sa nezachoval podľa jej predstáv a vzhľadom na to, že
manžel ju celý život podvádzal, rozhodla sa ho zavraždiť. Doslova im uviedla, že ho chcela zabiť preto,že si nezaslúži žiť dlhšie ako ona z dôvodu, že jej bol neverný. Ešte svedkovi uviedla, že jeden raz
poškodeného pichla v chatke mačetou do brucha, ten mal potom utiecť z chatky a presunúť sa na latrínu,
kde prišla za ním a tehlou ho udrela do hlavy a znova ho mačetou pichla do brucha. Pokiaľ si spomína,

ešte mala povedať, že chatku podpálila ona. Ďalšie skutočnosti ohľadne incidentu sa mu už nepodarilo
zistiť, nakoľko svedkovia udalosti sa na mieste činu nenachádzali. Skupina osôb, o ktorej sa už zmienil
vyššie, a ktorá sa nachádzala na mieste udalosti, videla iba sedieť zakrvaveného poškodeného na
latríne, ale nie to, čo samotnej udalosti predchádzalo. Následne iná hliadka eskortovala obvinenú na
oddelenie PZ. Vypovedal ďalej, že obvinená nejavila známky požitia alkoholu ani iných látok, ani naňho

nepôsobila „nepríčetne“. Neprejavovala emócie, avšak spomína si, že uviedla tak chladne - doslova
povedala: „Mohol by zdochnúť, aj keď tomu neverím, lebo má tuhý koreň“.

Svedok H. X., na hlavnom pojednávaní, po poučení podľa § 130 ods. 1 Tr. por., využil svoje zákonné
právo a k veci odmietol vypovedať, keďže obžalovaná je jeho sestra.

Svedok J. X., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedol, že v inkriminovanom čase bol velený do
služobného obvodu Bratislava II ako príslušník 1. čaty PMJ aj s kolegom X. na M. I. T. U., kde malo prísť
k napadnutiu poškodeného v chatke bodnutím. Keď dorazili na miesto, ich hliadka si všimla obvinenú,
ktorá mala celé ruky od krvi a pri nej stáli nejaké osoby. Ako sa blížili k obvinenej, dala sa na útek smerom

k tej horiacej chatke a kričala „nechajte ma, chcem umrieť“. Chcela vlastne ísť do tej horiacej chatky.
Následne obvinenú zadržal a zisťoval jej totožnosť. Bola u nej vykonaná aj bezpečnostná prehliadka
s negatívnym výsledkom. Obvinená stále opakovala, že chce umrieť, že má rakovinu a pôsobila ne
neho psychicky narušene. Mala komplet celé ruky od krvi a myslí, že aj bundu. Všimol si poškodeného,
ktorého akurát brali do sanitky na nosítkach, mal reznú ranu na bruchu, trčali mu proste črevá.

Svedok J. Q., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedol, že asi dva mesiace dozadu, nevie presne kedy,
išiel do mesta, teda do centra Bratislavy. Býva na M. I. T. U., v blízkosti záhradkárskej kolóny. Chodí
tam venčiť psa, pozná teda ľudí, čo tam chodia. Pozná aj poškodeného a obvinenú. Ako pár naňho

pôsobili úplne normálne, predpokladal, že sú manželia. Na záhradku chodili aj s vnúčatami. O záhradku
sa starali, mali tam stromy a chatu, mali tam aj zeleninu. Ako išiel od seba tie dva mesiace dozadu, asi
videl, že tam horí chata, myslí, tú záhradkársku kolóniu. Počul tam krik, mužský aj ženský. Na mieste
videl obvinenú, ako ju držia ľudia, on si vtedy myslel, že začala horieť chata a bol v tom, že poškodený je
v tej chate a že ona ho chce zachrániť. Obvinená kričala, že ju majú pustiť do tej horiacej chaty. Vošiel

do vnútra areálu chaty, lebo chcel pomôcť. Prišiel k latríne, tá bola pootvorená, videl tam krv, na latríne
sedel poškodený, mal dole nohavice, mal celú rozbitú hlavu a dieru v bruchu. Pri latríne bola nejaká kosa
a krvavé tehly, aj v latríne boli tehly, vedľa nôh poškodeného. Hovoril mu, že treba volať sanitku, lebo tu
zomrie. Vravel mu, že nezomrie, ale to si nevšimol, že mu črevá trčia z brucha, na to ho až on upozornil.
Povedal mu, že „manželka mi rozpárala brucho“. Zdvihol si tričko a ukázal mu brucho. Aj hneď volal

sanitku, policajtov a hasičov na číslo 112. Potom tam pobehoval, boli tam plynové bomby na záhrade,
dal jednu preč, k tej druhej sa nedostal, lebo tam bolo moc horúco. Plynové bomby vtedy nehoreli. Kým
čakali na policajtov, tak sa opýtal pani O., že prečo to urobila, že ich pozná ako normálnych ľudí a že
takto sa veci neriešia. On si to tak logicky nejako spojil, že asi ona mu niečo urobila a aj ľudia, čo tam
boli, rozprávali, že ona mu to spravila. Ona mu povedala na to, že čo mala urobiť, že ju manžel celý

život podvádzal, že ju klamal a bol jej neverný a že je chorá, povedala, že má rakovinu. Potom ľudia
čo tam boli okolo ju držali, bola celá od krvi, aj on ju držal a zamazal sa od nej. Boli tam aj susedia, čo
ju držali. Ešte predtým, ako sa celé toto stalo, bol venčiť psa, aj sa s ním rozprával. Zdal sa mu nejaký
čudný, nebolo to „košér“, bol ako keby opitý. Predtým ho však nikdy opitého nevidel. Prišiel mu taký ako
keby mu mozog fungoval, ale ruky a pohyb tela bol čudný, bol nejaký malátny, bol divný, triasol sa. Pani

O. si vtedy nevšimol. Medzi tým ako sa rozprával s pánom O. a tým ako, prišiel na miesto, kde horelo
prebehla asi hodinka. Ako prišli hasiči a policajti tak odišiel.

Svedok J. A., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedol, že začiatkom februára 2015 bol ako veliteľ

požiarneho zásahu velený na miesto požiaru na M. I. T. U.. Prvotná informácia od operačného dôstojníka
bolo uvedenie adresy s tým, že má ísť o požiar záhradnej chatky. Na miesto bola vyslaná požiarna
technika s volacím znakom PBA 325 a PBA 333. Takisto na miesto bola vyslaná Hasičská zdravotná
služba, teda klasická sanitka s volacím znakom PBA 181. Po príchode na miesto bol požiar v značnomrozsahu, bola zachvátená celá chatka. Zásah sa vykonával v obedňajších hodinách. Dokopy tam bolo
12 príslušníkov hasičského zboru. Na toalete v areáli chatky, v záhrade, sa nachádzal na vonkajšej
drevenej toalete poškodený. Bola tam aj ďalšia pani, ktorú držali iné dve ženy. Táto pani čo ju držali

mala okolo 50 rokov, k výzoru sa nevie už presne vyjadriť, lebo ju tam držali, ona sa snažila od nich
vyslobodiť alebo im utiecť, len to si všimol. Tie dve ženy ju ukľudňovali, prehovárali ju, aby nikam
nešla. Vtedy tam policajti ešte neboli. Oni sa venovali haseniu požiaru, ich zdravotná služba sa venovala
zranenej osobe - poškodenému, ktorý sedel na toalete v predklone, bolo tam veľa krvi, mal hlavu a
tvár krvavú. Na mieste požiaru boli dve propánbutánové flaše, tie boli mimo chatky zvonku. Jedna z

nich bola napojená cez nejaké hadicu do vnútra chaty, tá hadica prehorela a fučalo z nej, fučal z nej
plyn, ktorý horel. Tú propánbutánovú fľašu uhasili a odstránili ju z miesta požiaru. Vedľa nej bola ďalšia
propánbutánová fľaša, tá nehorela, bola uzatvorená, ale tiež bola z miesta požiaru odstránená. Vnútri
chaty bolo bežné zariadenie, ktoré však bolo zničené požiarom - postele, skrinky, drevený nábytok. Na
mieste bol zisťovateľ požiaru pán Z.. H., ktorý sa na mieste nevyjadril k spôsobu vzniku požiaru. Po
uhasení zisťoval príčinu, záver správy však nevie uviesť. Krv bola po celom chodníku, poumývali to

vodou, lebo mali aj hadice od krvi, tak ich umyli.

Svedok P. J., rod. S., ktorej výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní
postupom podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedla, že si pamätá, že začiatkom februára
2015 okolo obeda videla z bytu na M. I. X/C T. U. veľký dym. Pozrela sa von oknom a videla muža,

ktorý mal stiahnuté nohavice a opieral sa o plot. Potom ešte videla ako v zadnej časti záhrady oddeľovali
nejakú staršiu ženu od toho muža, čo mal spustené nohavice. Videla to na vzdialenosť asi 50 metrov,
ale býva na ôsmom poschodí, tak bol dobrý výhľad a videla, čo sa tam deje pri východe zo záhrady.
Nevie okolnosti, ani čo tam tí ľudia hovorili na seba, len videla tú situáciu ako ju opísala. Mala dojem,
teda videla, že tá žena staršia sa snažila dostať k tomu na pohľad zničenému pánovi a že tú ženu odtiaľ

odťahovali preč od neho, boli tam dvaja ľudia jej neznámi - muž a žena, ktorí túto staršiu ženu odtiaľ
odťahovali. Volala na linku 112 a nahlásila tam, že na M. I. niečo horí, že je tam veľa dymu. Potom už
na miesto prišli hasiči a policajti a začali to tam celé riešiť. Že tam malo dôjsť k nejakému fyzickému
násiliu sa dozvedala až od susedy.

Svedok H. X., ktorého výpoveď z prípravného konania súd prečítal na hlavnom pojednávaní postupom
podľa § 263 ods. 1, ods. 2 Tr. por., v podstate uviedol, že si spomína, že vo februári 2015 pred obedom
bol doma na M.T. X/B, kedy prišiel z rannej služby, nakoľko pracuje ako vodič v MHD Bratislava. Počul
zvonku veľký krik, tak sa išiel pozrieť do okna, čo sa deje. Videl troch ľudí ako niekoho držia, nejakú
osobu. Tá osoba mala oblečené nohavice, tak si najskôr myslel, že to je nejaký muž. Videl to zo

vzdialenosti asi 50 metrov. Zbadal aj dym - horela chatka, tak volal 158 a tam nahlásil, že na M. I.
je bitka bezdomovcov alebo nejaký prepad majiteľa záhradky. Potom videl ako z bránky tej záhradky
vyšiel nejaký pán, hneď ho spoznal ako majiteľa tej záhrady. Ten pán išiel po vlastných nohách, mal
stiahnuté nohavice a bolo mu vidno trenírky, ktoré boli krvavé, držal sa za brucho a niečo hovoril, ale na
tú vzdialenosť to nepočul. Potom sa tento muž otočil a vrátil sa do záhradky, ale betónový plot mu bránil

vo výhľade do záhrady. O chvíľu na miesto prišli požiarnici a polícia a požiarnici to tam začali hasiť. Videl,
ako policajti zobrali tú osobu, čo tam držali tí traja ľudia na začiatku, ale nebol to muž, ale žena, bola to
vlastne manželka toho pána, čo išiel zakrvavený po záhrade. Potom videl, že tohto pána zakrvaveného
odvádza záchranka. Vie o tom mužovi a tejto žene, že sú to manželia a že sa starajú o chatku, bližšie
ich však nepozná, iba sa s nimi pozdravil, keď ich stretol.

Svedok O. X., ktorého výsluch navrhol obhajca obžalovanej, na hlavnom pojednávané k veci nič
konkrétne neuviedol, iba opísal správanie sa obžalovanej vo výkone väzby v Nemocnici pre obvinených
a odsúdených Trenčín.

Zo znaleckého posudku ústavu, odbor kriminalistickej identifikácie, ČES : PPZ-KEU-BA-EXP-2015/2047
vyplýva, že na skúmanie boli predložené vecné stopy označené : č. 16 ( kľučka z vonkajšej strany
dverí latríny ), č. 17 ( kľučka z vnútornej strany dverí latríny ), č. 21 ( kovový nôž s rukoväťou ), č.25
( lopata ), č.26 ( drevená lata ), č. 15 ( kameň ), č. 18 ( kus bielej tehly ), č. 20 ( tehla ), č. 28 ( kameň ),
odstúpené z oddelenia biológie a genetickej analýzy a porovnávací materiál - daktyloskopická karta

s daktyloskopickými odtlačkami prstov a dlaní obv. O. O.. Zo záverov posudku bolo zistené, že na
predložených stopách označených č. 15, 16, 17, 18, 20, 21, 25, 26, 28 neboli zviditeľnené žiadne
daktyloskopické stopy, vzhľadom k tomu nebolo vykonané ani porovnanie s predloženým porovnávacím
materiálom obvinenej.Zo znaleckého posudku ústavu, odbor prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz, ČES : PPZ-
KEU-BA-EXP-2015/2047 vyplýva, že na skúmanie boli predložené vecné stopy, zaistené na mieste činu

( stopa č. 1 až 35 ), v rámci dobrovoľného vydania veci obvinenou ( stopa 1B až 9B ) a pri prehliadke
tela osoby obvinenej ( 3A a 4A ) pričom na vecných stopách označených číslom: 1, 2, 3, 7, 13, 14, 15
( čiastočne - menšia z dvoch krvných škvŕn ), 22, 24, 1B, 2B, 3B, 5B, 6B, 8B a 9B a 3A a 4A bola zistená
prítomnosť ľudskej krvi s tým, že DNA profil izolovaný z tohto biologického materiálu po vykonaní jeho
analýzy je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky označenej ako „O. O.“. Na ostatných zaistených

stopách z miesta činu, označených číslom : 4, 5, 6, 8, 9, 10, 11, 12, 15 ( kameň o rozmeroch 24 cm x
14,5 cm x 8,5 - väčšia škvrna s rozmermi cca 7 cm x 4,5 cm ), 16, 17, 18 ( tehla bielej farby - škvrna
o rozmeroch cca 11 cm x 9 cm ), 19, 20 ( červená tehla - škvrna s rozmermi cca 5 cm x 4 cm ), 21
( sečná zbraň - mačeta s celkovou dĺžkou cca 67 cm, s drevenou rukoväťou dlhou cca 20,5 cm - početné
škvrny na čepeli a rukoväti ), 25 ( lopata na sneh - škvrny na plastovej časti lopaty a na porisku ), 26
( drevená, mechanicky poškodená doska na konci s klincom - viaceré škvrny na strane s klincom a na

opačnej strane ako je klinec ), 27 ( vlasy ), 28 ( kameň - prítomnosť viacerých škvŕn ), 29, 30, 31, 32 a
33 ( stopy č.34 a 35 vyhodnotené ako nevhodné na skúmanie ) bola zistená prítomnosť ľudskej krvi s
tým, že DNA profil izolovaný z tohto biologického materiálu po vykonaní jeho analýzy je zhodný s DNA
profilom porovnávacej vzorky označenej ako „O. - poškodený“.

Zo znaleckého posudku ústavu, odbor kriminalistickej a súdnej chémie, ČES : PPZ-KEU-BA-
EXP-2015/2047, predmetomktoréhoboloskúmanieaodbornéposúdenievecnejstopyč.A-1-kanister
na pohonné hmoty a ďalších zaistených stôp vyplývajú nasledovné dôležité skutočnosti :

V predloženej stope č. 34 ( poradové číslo 36 ) - obhorený kus drevenej dosky o dĺžke 52 cm zabalený

v polyamidovom vrecku bola zistená prítomnosť produktov pyrolýzy (tepelného rozkladu) organických
materiálov.Vpredloženejstopeč.35(por.č.37)-tkanina(aratex)zaistenávsklenenomzaváraninovom
pohári s kovovým uzáverom bola zistená prítomnosť odparených zvyškov automobilového benzínu,
strednej ropnej frakcie a produktov pyrolýzy organických materiálov.

Ďalej bolo zistené, že vo vzorke krvi H. O. bola zistená prítomnosť stôp ketamínu a zolpidemu. Vo vzorke
krvi menovaného nebola zistená prítomnosť etanolu. Vo vzorke moču H. O. bola zistená prítomnosť
stôp ketamínu, zolpidemu a efedrínu (pseudoefedrínu). Vo vzorke moču menovaného nebola zistená
prítomnosť etanolu.

Ketamín je celkové disociatívne anestetikum s krátkodobým účinkom, ktoré sa v humánnej medicíne
používa ako úvod do celkovej anestézie, v kombinácii s injekčnými resp. inhalačnými anestetikami
na navodenie celkovej anestézie pri diagnostických a operačných výkonoch, na navodenie analgézie
pri akútnych somatických bolestiach. Ketamín sa zneužíva ako rekreačná droga najmä pre svoje
disociatívne účinky. Výrazne znižuje schopnosť koncentrácie a rýchlej orientácie. Z nežiaducich účinkov

sa uvádza zvýšenie krvného tlaku, zrýchlený srdcový rytmus, poruchy videnia, pri odznievaní účinku
halucinácie, nekľud, delirantné stavy pri podráždení. Zolpidem patrí do skupiny sedatív a hypnotík.
Používa sa na krátkodobú liečbu nespavosti, pretože sa rýchlo absorbuje a má rýchly nástup účinku.
V prípade predávkovania môže dôjsť k poruchám vedomia od spavosti až k bezvedomiu. Efedrín
(pseudoefedrín) má stimulačný účinok na centrálny nervový systém, kardiovaskulárny a respiračný

systém. Je súčasťou viacerých polykompozitných liekov používaných pri zápaloch prínosových dutín
( nachladnutie, rinitída), kde sa využíva jeho dekongescenčný účinok.

Vo vzorke krvi obvinenej nebola zistená prítomnosť omamných, psychotropných látok, vytypovaných
liečiv a etanolu. Vo vzorke moču obvinenej bola zistená prítomnosť stôp zolpidemu. Vo vzorke moču

menovanej nebola zistená prítomnosť etanolu. Z ďalších záverov predmetného posudku vyplýva, že
kriminalistické ohnisko požiaru bolo určené do priestoru vľavo od vchodových dverí. Príčina vzniku
požiaru bola na základe skutočností zistených pri obhliadke miesta požiaru a výsledkov chemickej
analýzy zaistených stôp stanovená na zapálenie predmetov nachádzajúcich sa v inkriminovanom
ohnisku pri manipulácii s otvoreným ohňom (horiaca zápalka, zapaľovač), fyzickou osobou, pričom ako

akcelerátor horenia bol použitý automobilový benzín.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru elektrotechnika, odvetvie riadiaca technika, výpočtová
technika, počítačové programy, elektronické komunikácie, bezpečnosť a ochrana informačnýchsystémov č. 3/2015, vyplýva, že predložený mobilný telefón nebolo možné zapnúť a následne
preskúmať, pričom na SIM karte sa nachádza 5 sms správ a 67 kontaktov, ktoré údaje však nemajú
žiadnu relevanciu pre posudzovanú tresnú vec.

Z písomne podaného znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia č.
6/2015, vyplývajú nasledovné závery podstatné pre trestné konanie :

Poškodený H. O. pri útoku na svoju osobu dňa 05. 02. 2015 utrpel sečné poranenie dutiny brušnej

s eventeráciou tenkého čreva, hemoperitoneom, štyrmi léziami tenkého čreva a mezentéria, léziou
mezosigmy, viaceré tržnozmliaždené poranenia hlavy v jej vlasatej časti, tržno-zmliaždené poranenia
krku a pravého zápästia, popáleniny hlavy, tváre, krku, hrudníka a ramien II. a III. stupňa v celkovom
rozsahu 8% plochy tela. Z lekárskeho hľadiska ide o zranenia ťažké, útoky boli namierené na životne
dôležité orgány - hlava, krk, brucho, s použitím fyzickej sily i viacerých útočných nástrojov, navyše
boli kombinované s pokusom o zapálenie poškodeného. Je možné predpokladať i použitie tlmiaceho

lieku pred samotným útokom. V súvislosti so spôsobenými poraneniami bol poškodený v nemocničnej
starostlivosti od 05. 02. 2015, dňa 14. 04. 2015, bol hospitalizovaný na Fyziatricko -rehabilitačnom
oddelení UN Bratislava, podrobil sa operáciám dňa 05.02.2015, kedy bola vykonaná laparotómia,
sutura lézií tenkého čreva a mezentéria, sutura mezosigmy, následne bol hospitalizovaný do 24.02.2015
na Klinike anesteziológie a intenzívnej medicíny UNB, kde mu boli ošetrené rany na hlave a krku a

bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, bola mu podávaná antibiotická liečba. Po stabilizácii stavu
bol preložený na kliniku popálenín a rekonštrukčnej chirurgie UNB, kde sa pokračovalo v intenzívnej
anesteziologickej liečbe, bola mu tu vykonaná drenáž pohrudničnej dutiny vpravo, tracheostómia a
operačná liečba popálenín hlavy, krku a hrudníka - 24. 02. 2015 a 02. 03. 2015. Ide o veľmi bolestivé
a komplikované zranenia, ktoré si nemohol poškodený s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobiť sám.

Podľa doloženej dokumentácie na základe analýzy poranení išlo o intenzívny útok so zameraním
na životne dôležité orgány - hlavu, krk, hrudník a brucho so vznikom viacerých rán na hlave, krku,
bruchu a pravom zápästí poškodeného. Tieto rany boli navyše kombinované s popáleninami II. a III.
stupňa, útok mal podľa všetkého viacero fáz so zameraním na rozdielne časti tela - brucha s použitím
pravdepodobne mačety, kusa betónu použitého ( použitých ) k útoku na hlavu a krk a použitia ohňa

najmä na oblasť hlavy, krku a hrudníka, je možné použitie horľavej látky ako iniciátora horenia. Za
obranné zranenie možno považovať reznú ranu na zápästí vpravo, treba však zdôrazniť údaj o podaní
blisteru tlmivého lieku Stilnoxu poškodenému pred samotným útokom, o ktorom svedčí záznam v
zdravotnej dokumentácii i zmeny správania poškodeného pred útokom popísané svedkami. Poranením
boljednoznačnenarušenýobvyklýspôsobomživotapoškodenéhovdĺžkeminimálne2,5mesiacakudňu

vypracovania posudku, možno však predpokladať nutnosť ďalších rehabilitácií a liečebných zákrokov,
spolu v dĺžke približne ďalších 6 týždňov. Útok na poškodeného jednoznačne smeroval na viaceré
telesné orgány, ktorých poškodenie ohrozilo život poškodeného - útok smeroval na hlavu, krk, brucho
a hrudník. Výsledkom útoku bolo bezprostredné ohrozenie života poškodeného - sečná rana brucha s
viacnásobným poranením vnútrobrušných orgánov, popáleniny II. a III. stupňa hlavy, krku, hrudníka a

ramien, tržno - zmliaždené rany hlavy a krku. Podľa doložených svedeckých výpovedí, práve svedkovia
zabránili ďalším poraneniam poškodeného, keď odtiahli útočiacu manželku od už vážne poraneného
poškodeného. Pokiaľ ide o mechanizmus spôsobeného zranenia, poranenie steny dutiny brušnej vzniklo
s najväčšou pravdepodobnosťou ostrým nástrojom - nožom alebo mačetou, poranenia hlavy a krku
vznikli opakovaným násilným pôsobením tvrdého nástroja ( pravdepodobne svedkami popisovaného

kusa betónu ), rezné rany krku mohli vzniknúť aj použitím ostrého nástroja, ktoré spôsobilo poranenie
steny brušnej a popáleniny hlavy, krku, hrudníka a ramien pôsobením termickej energie pri horení,
možno predpokladať použitie aktivátora horenia, pravdepodobne tekutiny naliatej na postihnuté časti
tela poškodeného. Liečenie znalci odhadujú celkovo na 4 - 5 mesiacov (dátum podania posudku dňa 14.
04. 2015), PN na 4 mesiace , poškodený je však starobný dôchodca. Znalci v závere posudku ohodnotili

zranenia poškodeného, resp. bolestné poškodeného podľa predpisu č. 437/2004 Z.z. na 557 bodov. V
rámci iných zistení znalci konštatovali, že poškodený bol pod vplyvom lieku Stilnox.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých
č. 10/2015, vypracovaného znalkyňou R.. T. X., vyplýva, že obžalovaná predstavuje priemerne

zakoreneného jedinca, samostatného, osobnostne diferencovaného vo svojej štruktúre, kultivovaného
v oblasti sociálnych a etických postojov s ustáleným hodnotovým rebríčkom, so zameraním na
tradičné hodnoty rodiny a zdravia. Celkové intelektové schopnosti posudzovanej sa nachádzajú na
úrovni priemeru s mierne vyššou verbálnou zložkou. Pamäťové schopnosti sú taktiež primerané, smiernym poklesom koncentrácie, krátkodobej pamäte a schopnosti asociatívneho učenia. Kvalitatívne
známky v zmysle konfabulácii sa neobjektivizovali. Celkový výsledok intelektu a mnestických funkcií
nevykazuje znaky organickej alebo psychotickej poruchy a plne zodpovedná veku a vzdelaniu.

Aktuálne sú v klinickom obraze aj výsledkoch psychodiagnostického vyšetrenia zvýraznené známky
depresívneho ladenia. Pokiaľ ide o spolužitie poškodeného s obvinenou, znalkyňa uvádza na základe
dostupných informácií, že nebolo disharmonické, pre obvinenú v celej jej životnej línii bola frustrujúca
skutočnosť, že jej manžel nadmerne pil alkohol a pod vplyvom alkoholu bol údajne voči nej verbálne
agresívny, ale brachiálnu agresivitu voči obvinenej a vlastným deťom popierajú. Pri hodnotení motivácie

konania, z ktorého je obvinená podozrivá, znalkyňa vychádzala len z psychologickej analýzy výpovedí
svedkov a spisovej dokumentácie a hypoteticky predpokladá, že v rámci motivačného predpolia
zohráva významnú úlohu samotný fakt, že posudzovaná predstavuje bezúhonného jedinca, sociálne
primerane zakotveného s vysokou afinitou k rodine, ktorú s manželom vytvorila a bezporuchovou
štruktúrou. V rámci nábehovej fázy dochádza k problémom, s uvoľnením nahromadených negatívnych
emócií, ktoré sa postupne kumulovali (zdravotné problémy, čakanie na výsledok diagnózy). Iniciálnu

fázu podporuje samotný fakt vážneho progredujúceho onkologického ochorenia (povedali jej, že má
rakovinu, že bude mať vývod, že bude nosiť plienky, že to bude ťažké umieranie), realizačná fáza
(hypoteticky len predpokladajú málo významný verbálny podnet napríklad: nevhodnej poznámky zo
strany manžela, či nedostatočne akceptujúceho stanoviska k jej fobickým predstavám), na ktoré
reagovala nezvládnutým afektom v podobe bizarného, heteroagresívneho aktu, prolongovaného do

afektívneho raptu s deštrukčným konaním. Z klinickopsychologického hľadiska nejde tu primárne o
snahu ublížiť, ale skôr o potrebu uvoľniť nahromadené napätie zo zdroja prevažne negatívnych emócií.
Možnosť resocializácie obvinenej hodnotená na základe prognostických kritérií recidívy ako ich uvádza
odborná literatúra je vzhľadom k jej závažnému a progredujúcemu onkologickému ochoreniu sporná.
Vzhľadom k objektívnemu faktu tohto ochorenia v prípade uznania viny znalec bez vplyvu na súdne

rozhodnutie konštatuje, že perzekúcia a represia spoločnosti v danom prípade neprinesie pre obvinenú
žiadny zmysluplný benefit v zmysle nápravy, tak ako ju chápe zákon.

Uznesením predsedu senátu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XTk/X/XXXX zo dňa 30. 11. 2015
a právoplatným dňa 12. 12. 2015, bol vydaný príkaz na vyšetrenie duševného stavu obvinenej za

súčasného pribratia znaleckého Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r.
o. úlohou ktorého bolo vykonať kontrolný znalecký posudok k posudkom č. 19/2015 a č. 58/2015
vypracovaným znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria /liečba alkoholizmu,
toxikománie, gerotopsychiatria/ J.. N. J. a J.. X. Y. a č. 19/2015 a č. 28/2015 vypracovaným
znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria /liečba alkoholizmu, toxikománie,

gerotopsychiatria/ J.. G. Ž. a J.. J.N. K..

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcami J.. J. a J.. Y. v podstate vyplýva, že obvinená
v čase spáchania skutku netrpela v užšom význame slova duševnou poruchou v zmysle psychotickej
poruchy. Trpela však akútnou reakciou na stres, ktorá sa prejavila nezvládnutým afektom v podobe

bizárneho heteroagresívneho aktu, prologovaným do afektívneho raptu s deštruktívnym konaním. Táto
porucha mala forenzne významný vplyv na jej rozpoznávacie schopnosti v zmysle ťažkého zníženia.
Forenzne signifikantný vplyv mala i na jej ovládacie schopnosti v zmysle ich ťažkého zníženia. Obvinená
v čase spáchania skutkov mala ťažko zníženú rozpoznávaciu schopnosť v zmysle rozpoznávania
spoločenskej nebezpečnosti svojho konania a v čase spáchania skutku svoje konanie mohla ovládať

v ťažko zníženej miere. V súčasnej dobe, obvinená je schopná chápať zmysel trestného konania v
podstatne zníženej miere.

Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcami J.. Ž. a J.. K. v podstate vyplýva, že obvinená
v čase spáchania skutku trpela akútnou reakciou na stres a vystupňovaným, nezvládnutým afektom so

znížením vedomia na vrchole afektu a exhausciou po skutku, čo má svojim priebehom a vyústením
charakter patickej reakcie. Pri zúženom vedomí bola pozornosť obvinenej úzko zameraná na objekt
afekt vyvolávajúci, so znejasnením ostatného vnemového poľa. Pre kvalitatívnu poruchu vedomia si len
fragmentárne uvedomovala, čo robí, a pre intenzívnu emočnú tenziu nebola schopná ovládnuť svoje
konanie. Prejasnenie vedomia a prechodné precitnutie nastalo až exogénnym zásahom po skutku.

Rozšírená agresia voči nezainteresovaným, s ktorými mala priateľské vzťahy, svedčí pre neschopnosť
ovládnuť vlastné konanie. Vzhľadom k duševnému stavu v čase skutkov obvinená nebola schopná
rozpoznať spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, ani svoje konanie nebola schopná ovládnuť.
Obvinená v súčasnosti nie je schopná adekvátne chápať zmysel trestného konania.Zo záverov kontrolného znaleckého posudku, nariadeného súdom v konaní pred súdom, vypracovaného
Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o. vyplýva, že obžalovaná v čase

spáchania trestného činu trpela na vystupňovaný afekt s heteroagresiou, pričom tento
stav je charakterizovaný afektívnym raptom s intenzívnou heteroagresiou a amnéziou na čas činu, bez
mrákotného stavu, ktorý vystupňovaný afekt mal forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti v zmysle ich ťažkého zníženia. Znalci ďalej uviedli, že ovládacie a rozpoznávacie
schopnostiobžalovanejbolivčasespáchaniaskutkuforenznevýznamnýmspôsobomznížené,vzmysle

ich ťažkého zníženia, avšak obžalovaná je v súčasnej dobe schopná chápať zmysel trestného konania,
aj keď v zníženej miere. Znalci ďalej deklarovali, že pri súčasnom znaleckom psychologickom testovom
vyšetrení zistili, že intelektové schopnosti obžalovanej sú celkovo na úrovni stredného pásma priemeru.
Úroveň názorne - výkonovej a slovne - abstraktnej zložky intelektu sú vyrovnané. Celková úroveň
intelektu zodpovedá vzdelaniu, profesii a sociokultúrnemu pozadiu. V štruktúre intelektu nezistili známky
deteriorácie (sekundárneho úbytku) na báze organického poškodenia CNS. Mnestické (pamäťové)

schopnosti sú na úrovni stredného pásma priemeru, konformne s intelektovou úrovňou. Nezistili
prítomnosť kvalitatívnych porúch v zmysle konfabulácií. Pri vyšetrení testovom vyšetrení intelektu sa
neprejavovali ani známky hrubých porúch staropamäti, ktoré by zodpovedali retrográdnej amnézii, ani
hrubších porúch vštiepivosti, ktoré by vysvetľovali anterográdnu amnéziu. Pri vyšetrení osobnosti neboli
prítomné známky forenzne významnej psychopatológie v zmysle psychózy schizofrénneho okruhu, ani

organického poškodenia CNS. Kontakt s objektívnou realitou je plne zachovaný. Myslenie je pomalšie
v tempe, bez formálnych porúch, obsahovo slabšie výpravné, rigidné, s dominanciou autoakuzačných
(sebaobviňovacích), obavných, pesimistických a suicidálnych (samovražedných) ideácií. V emotivite
dominuje anxiózne - depresívne ladenie, s výraznou afektívnou labilitou a impulzivitou. Oblasť vyšších
citov je nezmenená. V sociálnom kontakte je subjektívne zvýraznená submisivita, proklamovaná

sociálnaizolácia,zníženýzáujemsociálneokolie.Premorbídnaosobnosťjeprekrytáaktuálnouanxiózne
depresívnou symptomatikou.

Znalci uzatvorili, že z psychiatrického hľadiska aktuálne trpí obžalovaná disociačnou retrográdnou
i anterográdnou nesystematickou amnéziou a stredne ťažkou až ťažkou depresívnou poruchou so

suicidálnymí ideáciami a tendenciami. Znalci odporúčali nariadenie ochrannej psychiatrickej liečby
ústavnou formou.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, J.. S. Ž., R.. sa na hlavnom
pojednávaní pridržala záverov uvedených v kontrolnom znaleckom posudku a v podstate doplnila, že

pokiaľ sa týka definície afektu, ide o určité momentálne ladenie osoby, pričom vystupňovaný afekt je
v podstate synonymom afektívneho raptu. Vyšetrenie obžalovanej trvalo neštandardne dlho, počas
jedného dňa, vzhľadom na jej diagnózu, kedy mala výpadky pamäte, suicidálne tendencie a pôsobila
depresívne, pričom odkázala na bod 6 znaleckého posudku. Pokiaľ sa týka patického afektu, znalkyňa
vysvetlila, že ide o príznaky kvalitatívnej poruchy vedomia, pričom pri vystupňovanom afekte je to niečo

medzi 99 - 100 stupňov, čo však kolíše, pričom v čase spáchania skutku bol kontakt obžalovanej s
realitoučiastočnezachovanýikeďvedomieboločiastočnezúžené.Ozrejmilarozdielmedziretrográdnou
a anterográdnou amnéziou tak, že retrográdna amnézia sa vzťahuje na obdobie pred spáchaním skutku
a anterográdna amnézia po spáchaní skutku, pričom obžalovaná trpí oboma týmito typmi. Pokiaľ sa
týka pojmu nesystematickej amnézie, ide o to, že obžalovaná si iba občas ostrovčekovo niečo pamätá.

Pokiaľsaprognózytýka,ktejtosaznalkyňapresnevyjadriťnevedela,pričomzdravotnýstavobžalovanej
vyžaduje systematickú psychiatrickú liečbu „v normálnom liečebnom zariadení“, ktoré nie je stresové,
tak ako je tomu v Nemocnici pre obvinených a odsúdených v Trenčíne, kde sa nachádzajú agresívne
osoby a osoby s poruchami osobnosti. Znalkyňa ďalej zdôraznila. že vzhľadom na to, že obžalovaná
trpí depresívnou poruchou, obžalovaná je v prvom rade nebezpečná pre samú seba vzhľadom na jej

opakované pokusy o samovraždu. V prípade ponechania obžalovanej na slobode, táto je nebezpečná
pre spoločnosť, najmä pre svojej okolie, vzhľadom na tzv. rozšírené suicidálne správanie, kedy by
sa mohla opakovane dopustiť skutku, najmä voči členom domácnosti a podobne. Často ide o ľudí,
na ktorých danej osobe záleží. Znalkyňa uzatvorila, že obžalovaná popisovala, že o udalostiach sa
dozvedela od personálu a od svojich blízkych, pričom nevedela prečo je zavretá, tuší len, že niečo zlé

sa stalo, pričom vie, že má odpustenie od rodiny. Ide u nej o psychogénnu stratu pamäte, ako ochranný
nevedomý mechanizmus.Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, R.. T. X. sa na hlavnom
pojednávaní pridržala záverov uvedených v znaleckom posudku a v podstate doplnila, že obžalovaná
je priemerne sociálne začlenená, ide o

diferencovanú osobnosť na úrovni intelektového priemeru, pričom nezistila organické poruchy, ani
psychotické stavy s tým, že u obžalovanej je prítomné depresívne ladenie. Znalkyňa priblížila, že
obžalovanú vyšetrovala dňa 17. 04. 2015 a 30. 04. 2015, pričom prognóza tak, ako uvádza v bode
6 znaleckého posudku, je sporná, nakoľko u obžalovanej bolo diagnostikované závažné somatické
ochorenie, a to adenokarcinóm hrubého čreva, s čím súvisí jej masívne depresívne ladenie. Pokiaľ sa

týka pamäte obžalovanej, táto je v rámci priemeru, pokiaľ sa týka globálnej pamäte, bola však zistená
amnézia na čas spáchania skutku, nakoľko ide o traumatizujúci zážitok, kedy ju obžalovaná v podstate
vytesnila. Pokiaľ sa týka resocializácie, vzhľadom na jej zdravotný stav, si znalkyňa nemyslím, že by
represia u nej splnila účel. Znalkyňa uzatvorila, že obžalovaná sa ani raz nevyjadrovala k priebehu
žalovaného skutku.

Pokiaľ sa viny obžalovanej O. O. týka, z takto vykonaného dokazovania, bolo tak v prípravnom konaní,
ako aj na hlavnom pojednávaní, bez rozumných pochybností preukázané, že obžalovaná O. O., ako
všeobecnetrestnezodpovednýsubjekt,svojimúmyselnýmkonanímpriamym,ohrozilazáujemchránený
Trestný zákonom spočívajúcim v ochrane života a zdravia iného za súčasného porušenia záujmu
chráneného Trestným zákonom, spočívajúcim v ochrane majetku a vlastníctva iného, a medzi jej

konaním a následkom je jasná príčinná súvislosť.

Vina obžalovanej O. nebola v podstate spornou otázkou a dôkazná situácia produkovaná v prípravnom
konaní, a zopakovaná v konaní pred súdom, svedčí o priebehu skutku tak, ako je uvedený v obžalobe
Krajskej prokuratúry Bratislava. Výrok o vine obžalovanej O. je teda založený na presvedčivých

dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučujú akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja,
ktorý bol na základe produkovaných dôkazov ustálený. Primárne je potrebné poukázať na výpovede
svedkov, ktorí vnímali okolnosti dôležité pre trestné konanie respektíve časť skutkového deja v jeho
finálnej fáze a zo znaleckých posudkov z viacerých odborov znaleckej činnosti, nakoľko priami účastníci
incidentu - obžalovaná a poškodený využili svoje zákonné právo a k veci odmietli vypovedať. Čas

spáchania skutku bol ohraničený rozpätím od 10:30 hod. až do 11:30 hod., ktorému údaju zodpovedá
aj záznam z kamery zabezpečený do trestného konania zo spoločnosti PS STAVEBNINY s. r. o.
Bratislava, ktorá zachytávala z väčšej vzdialenosti chatku a priestor priľahlého pozemku, kde došlo k
inkriminovanému incidentu.

Čo sa týka samotného konania obžalovanej, ktoré je zachytené v skutkovej vete rozsudku, k tomu je
potrebné uviesť, že doposiaľ vykonané dôkazy jednoznačne dokumentujú opakovaný útok obžalovanej
na poškodeného kusom betónu, smerujúci do životne dôležitého orgánu akým je hlava. Táto okolnosť
vyplýva z výpovede priameho pozorovateľa týchto útokov - svedka Z. R.. Pokiaľ ide o útok na
poškodeného vykonaný ostrým predmetom - mačetou a smerujúci do dutiny brušnej, tento nebol

vnímaný priamo žiadnym zo svedkov udalosti a okolnosť, že sa ho dopustila práve obžalovaná,
sprostredkovane vo svojej výpovedi uviedol svedok T. X., ktorému mala obžalovaná v rámci vyťažovania
ku skutku uviesť, že mala poškodeného opakovane - celkovo dva krát pichnúť mačetou do oblasti brucha
a v jednom prípade udrieť tehlou do hlavy. K útokom s mačetou malo dôjsť najprv vo vnútri chatky a
po presunutí poškodeného na latrínu priamo v priestore latríny. Z vykonaných dôkazov tiež nepochybne

vyplýva, že obžalovaná viedla útoky proti telu poškodeného viacerými nástrojmi - mačetou a kusom
betónu, ktoré smerovali do oblasti orgánov a častí tela, ktoré sú pre život dôležité. Spôsob vedenia
útoku, početnosť útokov, použité zbrane (zbrane v zmysle legálnej definície podľa § 122 ods. 3 Tr. zák.)
a zasiahnutie pre život dôležitých orgánov nasvedčujú úmyslu obžalovanej usmrtiť poškodeného.

Na jej úmysel usmrtiť poškodeného je možné usudzovať aj z jej mimických a verbálnych prejavov, ktoré
vo svojich výpovediach spomínajú svedkovia Z. R., T. X.X. a E. Š. J.., ktorým mala spomenúť aj dôvody,
pre ktoré chcela poškodeného usmrtiť. Pokiaľ ide o podozrenie, že to bola práve obžalovaná, ktorá
pravdepodobne pred fyzickým útokom na poškodeného podpálila chatku, tento záver je v dostatočnej
miere preukázaný výsluchmi svedkov T. X. a E. Š. ml., ktorým to mala obžalovaná uviesť pri kontakte

s nimi vo fáze, keď jej zabránili v ďalšom pokračovaní útokov proti poškodenému. Len ich zásahom
potom nevznikol fatálny následok v podobe smrti poškodeného. Veľmi zaujímavým faktom vyplývajúcim
z výsluchu svedka Z. R. je jeho vyjadrenie, že po tom, čo zakričal na obžalovanú, aby prestala s útokom
na poškodeného, mu mala na to povedať, že nech nejde za bránu, lebo zabije aj jeho.Všetkyokolnosti,ktorévosvojichvýpovediachuvádzajúvyššiezmienení,dôležitísvedkovia,nasvedčujú
záveru, že obžalovaná si bezprostredne po skutku pamätala na jeho priebeh a podstatu, vnímala

okolie vrátane identifikácie susedov a vyslovenia pred nimi pravdepodobného motívu jej konania v
podobe diagnostikovania rakoviny hrubého čreva, spájanie príčiny a vzniku tohto jej ochorenia s
osobou poškodeného, ktorý ju mal v minulosti podvádzať, a preto si nič iné nezaslúži. Je evidentné,
a poukázal na to v posudku aj znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, že zranenia
spôsobené opakovaným útokom ostrým predmetom - mačetou s dĺžkou čepele cca 40 cm a kusom

betónu, smerujúcim na viaceré životne dôležité telesné orgány, ktorých poškodenie ohrozilo život
poškodeného - útok smeroval na hlavu, krk, brucho a hrudník poškodeného, si poškodený nespôsobil
sám a jednoznačne boli zavinené cudzou osobou, pričom z okolností posudzovanej veci a výpovedi
svedkov vyplýva, že to bola nepochybne obžalovaná, ktorá vyššie opísaným spôsobom útočila na
poškodeného. Výsledkom útoku bolo bezprostredné ohrozenie života poškodeného - sečná rana brucha
s viacnásobným poranením vnútrobrušných orgánov, popáleniny II. a III. stupňa hlavy, krku, hrudníka a

ramien, tržno -zmliaždené rany hlavy a krku. Podľa doložených svedeckých výpovedí, práve svedkovia
zabránili ďalším poraneniam poškodeného, keď odtiahli útočiacu manželku od už vážne poraneného
poškodeného. Pokiaľ ide o mechanizmus spôsobeného zranenia, poranenie steny dutiny brušnej vzniklo
s najväčšou pravdepodobnosťou ostrým nástrojom - nožom alebo mačetou, poranenia hlavy a krku
vznikli opakovaným násilným pôsobením tvrdého nástroja (pravdepodobne svedkami popisovaného

kusa betónu), rezné rany krku mohli vzniknúť aj použitím ostrého nástroja, ktoré spôsobilo poranenie
steny brušnej a popáleniny hlavy, krku, hrudníka a ramien pôsobením termickej energie pri horení,
možnopredpokladaťpoužitieaktivátorahorenia,pravdepodobnetekutinynaliatejnapostihnutéčastitela
poškodeného. Z takto zistených skutočností je potom dôvodné usudzovať na priamy úmysel obžalovanej
spôsobiť poškodenému smrť, pričom k tomuto následku nedošlo len preto, že konanie obžalovanej bolo

prerušené - ukončené zásahom iných osôb. V tomto smere je potrebné spomenúť výrok obžalovanej
prednesený pred svedkom Z. R. bezprostredne po skutku, citujem : „ ...po chvíli sa ukľudnila a vtedy
začala hovoriť, aby sme ju pustili, že sa chce ísť na neho pozrieť, dať mu pusu , a že potom skočí
do ohňa. Potom začala „mumlať“, že má rakovinu, že ju celý život podvádzal a nič iné si nezaslúži“.
Úmysel obžalovanej usmrtiť poškodeného je možné dokumentovať aj jej výrokom predneseným po čine

v rámci vyťažovania pred príslušníkom PZ - svedkom T.Í. X., citujem : „...ďalej uviedla, že poškodený
sa nezachoval podľa jej predstáv a vzhľadom na to, že manžel ju celý život podvádzal, rozhodla sa ho
zavraždiť. Doslova nám uviedla, že ho chcela zabiť preto, že si nezaslúži žiť dlhšie ako ona z dôvodu,
že jej bol neverný“. K prezentovanej dôvodnej existencii úmyslu obžalovanej spôsobiť poškodenému
smrť je namieste uviesť, že okolnosti subjektívneho charakteru (okrem prípadného priznania), je možné

dokazovať iba nepriamo, z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho
myslenia usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených
Trestným zákonom. Týmito okolnosťami objektívnej povahy sú intenzita útoku (napr. značná sila a
prudkosť bodnutia), použitá zbraň, prípadne viaceré zbrane, spôsob vykonania činu - proti ktorej časti
tela útok smeroval (životne dôležité orgány alebo iné časti tela s útokom na ktoré nie je spojené

bezprostrednéohrozeniaživota)apohnútka.Užvyššiepopísanéokolnostiprípadupretoilustrujúúmysel
obžalovanej spôsobiť poškodenému smrť, pričom v nastolenej veci sa jedná o ukončený pokus obzvlášť
závažného zločinu vraždy, pretože objektívne z vykonaných dôkazov vyplynulo, že v tomto prípade
obžalovaná vykonala všetko, aby iného -poškodeného - usmrtila.

Pokiaľ sa týka hodnotenia subjektívnej stránky, kontrolným znaleckým posudkom vypracovaným
Ústavom pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s. r. o. vyplýva, že obžalovaná v čase
spáchania skutku vedela ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečnosť svojho konania, i keď v ťažko
zníženej miere. Z uvedeného možno vyvodiť právny rezultát, že obžalovaná v čase spáchania skutku
nebola nepríčetná.

Priurčovanídruhuavýmerytrestusúdvychádzalzozákladnýchzásadukladaniatrestov,pričomtrestmá
zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti
a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov a zároveň má vyjadrovať i morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery senát prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej
pomery a možnosti jej nápravy.Pokiaľ sa týka spôsobu spáchania činu súd nevzhliadol taký spôsob vražedného útoku, ktorý by sa
podstatne vymykal z rámca bežného u väčšiny trestných činov tohto druhu. Nemožno však prehliadnuť

intenzitu útoku a agresiu, akým bol realizovaný.

Na proti tomu nebol obžalovanou spôsobený nezvratný a ničím a nikým nenapraviteľný následok v
podobe pozbavenia života iného, čím obžalovaná svojím konaním „len“ ohrozila najvýznamnejší objekt
chránený Trestným zákonom spočívajúcim v ochrane života iného za súčasného porušenia záujmu

chráneného Trestným zákonom, spočívajúcim v ochrane majetku a vlastníctva iného

V otázke formy zavinenia je súd toho názoru, že vzhľadom na okolnosti prípadu a vzhľadom, a najmä,
na spôsob spáchania činu a vykonané dokazovanie, obžalovaná konala v priamom úmysle, teda, že
chcela spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom. Takýto
záver o zavinení obžalovanej je preukázaný výsledkami dokazovania a logicky z neho vyplýva, najmä

zo svedeckých výpovedí svedkov R. a X., pričom na tomto mieste súd poukazuje na svoje podrobné
odôvodnenie v predchádzajúcej stati rozsudku. Obžalovaná teda konala tak, že z jej útoku mala
nevyhnutne nastať smrť poškodeného a obžalovaná si bola tejto skutočnosti vedomá a nekonala z
ľahostajnosti, a preto treba usúdiť na jej priamy úmysel v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zák.

V prejednávanom prípade súd vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaná spáchala viac
trestných činov.

U obžalovanej boli zistená jedna poľahčujúce okolnosti a to, že obžalovaná viedla pred spáchaním
trestného činu riadny život.

Súd sa zaoberal i možnosťou existencie poľahčujúcej okolnosti vyjadrenej v zákonnom ustanovení § 36
písm. a/ Tr. por. a to, že spáchala trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení. Silné citové
rozrušenie v čase spáchania skutku možno definovať ako stav, ktorý nepriaznivo ovplyvňuje rozumovú
alebo vôľovú zložku konania obžalovaného a znižuje mieru jeho zavinenia v takom rozsahu, že to má

vplyv na zníženie závažnosti spáchaného trestného činu. Práve uvedenými kritériami sa však silné
citové rozrušenie približuje k stavu zmenšenej príčetnosti, ale nedosahuje jeho intenzitu. Pri priznaní
tejto poľahčujúcej okolnosti by teda súd nemohol aplikovať mimoriadne zmierňujúce ustanovenie § 39
ods. 2 písm. c/ Tr. por. Súd rovnako tak zvažoval prípadnú existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej
v § 36 písm. c/ Tr. por., t. j. že obžalovaná spáchala trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami

svojej choroby. Na túto poľahčujúcu okolnosť však môže súd prihliadnuť jedine a len vtedy, ak tá ktorá
choroba nemala vplyv na nepríčetnosť páchateľa, čo diagnostikovaná rakovina obžalovanej nemala. Do
úvahy tiež pripadala poľahčujúca okolnosť vyjadrená v § 36 písm. h/ Tr. zák., t. j. že spáchala trestný
čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sama nespôsobila.
Na tomto mieste je nevyhnutné zdôrazniť, že rodinné problémy, nevera poškodeného, nebola v konaní

nikým a ničím preukázaná a jestvovala len v predstavách obžalovanej. Uvedené však súd neponechal
bez povšimnutia a túto okolnosť, ako bude rozvedené nižšie, zohľadnil v rámci hodnotenia osobných,
rodinných, majetkových a iných pomerov obžalovanej.

Osobu obžalovanej trestný senát hodnotil vo všetkých súvislostiach a starostlivo posúdil negatívny a

pozitívny význam jej osoby vrátane hlbšieho rozboru jej osobnosti vo vzťahu k ďalším kritériám, ktoré
sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.

Pokiaľ sa týka pomerov obžalovanej, tieto sa takisto týkajú hodnotenia jej osoby, priamo však nesúvisia
so spáchaným trestným činom, hoci môžu ovplyvniť úvahy o treste. Ide o okolnosti, ktoré charakterizujú

osobu obžalovanej ako objekt trestu, pričom ide o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych
páchateľov rôzne citeľný. V podstate ide o aktuálne rodinné a osobné pomery, ktoré existujú v čase
rozhodovania o treste. Pokiaľ ide o spolužitie poškodeného s obžalovanou, bolo preukázané, že ich
manželstvo nebolo disharmonické, pre obžalovanú v celej jej životnej línii bola frustrujúca skutočnosť,
že jej manžel nadmerne pil alkohol a pod vplyvom alkoholu bol údajne voči nej verbálne agresívny,

ale brachiálnu agresivitu voči obžalovanej a vlastným deťom popierajú. Pri hodnotení motivácie
konania, z ktorého je Cecília Cerovská obžalovaná, súd vychádzal len zo znaleckých posudkov, najmä
zo znaleckého posudku z odboru psychológia, ktorý vychádzal z psychologickej analýzy výpovedí
svedkov a spisovej dokumentácie a hypoteticky predpokladá, že v rámci motivačného predpolia zohralvýznamnú úlohu samotný fakt, že obžalovaná predstavuje bezúhonného jedinca, sociálne primerane
zakotveného s vysokou afinitou k rodine, ktorú s poškodeným vytvorila a bezporuchovou štruktúrou.
Obžalovaná, vo svojej postate prešla tromi fázami. V rámci nábehovej fázy došlo k uvoľneniu jej

nahromadených negatívnych emócií, ktoré sa postupne kumulovali, ako sú zdravotné problémy, čakanie
na výsledok diagnózy. Ďalej iniciálnou fázou podporovanou samotným faktom vážneho progredujúceho
onkologického ochorenia až po realizačnú fázu, kedy zahájila útok na poškodeného, ktorého spúšťačom
bola jeho hypotetická poznámka na jej aktuálny zdravotný stav. Na uvedené fázy obžalovaná reagovala
nezvládnutým afektom v podobe bizarného, heteroagresívneho aktu, prolongovaného do afektívneho

raptu s deštrukčným konaním. Jej konanie bolo preto náhle, skratové a afektívne, čo bolo podmienené jej
tiesnivými osobnými pomermi, ktoré však nezakladali jej zmenšenú príčetnosť, ako predpokladá zhora
uvedená definícia ospravedlniteľného citového rozrušenia (na mieste, kde súd rozoberá poľahčujúce
okolnosti), pričom na túto okolnosť súd ani nemohol prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, že trestný
čin spáchala pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ale prihliadol na
ňu ako na okolnosť odôvodňujúcu, okrem iných skutočností, mimoriadne zníženie trestu vzhľadom na

celkový profil osoby obžalovanej. Pre úplnosť treba spomenúť, že obžalovaná nebola doposiaľ súdne
trestaná a ani priestupkovo prejednávaná.

V rámci hodnotenia osoby obžalovaného senát neobišiel ani otázku súvisiacu s možnosťou jej nápravy,
najmä z hľadiska určenia prognózy jej budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jej osobných

vlastností a ich spojitosti so spáchanými trestnými činmi vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. V tomto
smere súd poukazuje na záver znaleckého posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých, podľa ktorého perzekúcia a represia spoločnosti v danom prípade neprinesie pre obžalovanú
žiadny zmysluplný benefit v zmysle nápravy, ako ju chápe Trestný zákon.

Zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody za súdený obzvlášť závažný zločin je vo
výmere od 20 do 25 rokov, alebo trest odňatia slobody na doživotie.

U obžalovanej bola zistené remíza poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1.

Senát považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že zárukou správneho ukladania trestov je dodržiavanie dvoch
základných zásad.

Zásady zákonnosti trestania a zásady individualizácie trestu.

Treba mať na pamäti, že druh, kombinácia a intenzita trestu musia byť súdom v každom konkrétnom
prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým osobitostiam prípadu v kontexte so zásadou
individualizácie trestu za súčasného dôsledného riadenia sa pravidlami pre ukladanie trestov
obsiahnutými vo všeobecnej aj osobitnej časti Trestného zákona, aby rozhodnutie súdu o treste nebolo
ľubovoľné a nekontrolovateľné, čo súvisí so spomínanou zásadou zákonnosti.

Zásada individualizácie trestu má dve roviny.

Zákonnú a súdnu.

Zákonnú individualizáciu trestu predstavuje trestná sadzba určená jednotlivo pre každý trestný čin v
osobitnej časti Trestného zákona, podľa ktorej sa posudzuje typový stupeň závažnosti, ktorý je pre
trestné činy daného druhu príznačný. Zákonná trestná sadzba však neznamená v každom prípade
dovolené rozpätie, v ktorom sa súd pri ukladaní trestu môže pohybovať. Základom pre určenie výmery
trestu odňatia slobody v konkrétnom prípade je až novovytvorená trestná sadzba, či už znížená, alebo

zvýšená, a to po aplikácii relevantných ustanovení zákona, ktorou zákonodarca prehlbuje zákonnú
individualizáciu trestu. V rámci novourčenej trestnej sadzby je potrebné vybrať a vymerať trest tak, aby
zodpovedal individuálnym zvláštnostiam trestného činu.

O vymeraní trestu v rámci určenej trestnej sadzby však nerozhodujú zákonné znaky trestného činu.

Zákonné znaky trestného činu rozhodujú len o tom, podľa ktorej trestnej sadzby bude obžalovanému
trest vymeraný, ale o voľbe a výmere trestu rozhodujú jeho individuálne zvláštnosti.Spravujúc sa týmito úvahami by bolo podľa názoru senátu neprimerane prísne pôsobiť na obžalovanú
trestom odňatia slobody i na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby, t. j. trestom odňatia
slobody vo výmere 20 rokov.

Súd teda aplikoval inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa ktorého súd môže znížiť trest pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý spáchal
trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa
by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom

kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné
liečenie.

Obžalovaná sa dopustila trestnej činnosti v stave zmenšenej príčetnosti, keďže v čase spáchania skutku
trpela na vystupňovaný afekt s heteroagresiou, pričom tento stav je charakterizovaný afektívnym raptom
s intenzívnou heteroagresiou a amnéziou na čas činu, bez mrákotného stavu, ktorý vystupňovaný afekt

mal forenzne významný vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v zmysle ich
ťažkého zníženia, pričom skutku predchádzal jej nepriaznivý zdravotný stav a údajný spôsob života jej
manžela a jeho správanie sa. Súd si je vedomý, že uvedené závery, týkajúce sa pomerov obžalovanej,
sa môžu čiastočne prekrývať s „okolnosťami“ prípadu, ale treba vychádzať predovšetkým z princípu
spravodlivosti, z ktorého v danom prípade podľa názoru senátu, možno jednoznačne vyvodiť záver,

že vzhľadom na celkový spôsob života obžalovanej, ako aj vzhľadom na celkové psychické a emočné
vypätie a na jej sociálne postavenie, treba v súhrne a komplexne všetky tieto skutočnosti vyložiť v
jej prospech. Preto senát dospel k záveru, že použitie trestnej sadzby odňatia slobody vymedzenej
Trestným zákonom pri trestnom čine vraždy na jej samom spodku, teda vo výmere 20 rokov, by bolo pre
obžalovanú neprimerane prísne, pričom súd zároveň dospel k záveru, že účel trestu možno vzhľadom

na jej osobu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania a to v takej výmere, ako ho uložil.

Na druhej strane súd nezistil žiadne okolnosti svedčiace pre aplikáciu zníženia trestu pod už zníženú
trestnú sadzbu tak, ako to umožňuje zákonné ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktoré neguje
limitáciu ukladania trestov pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu podľa § 39 ods. 3 Tr. zák.

Nepriaznivý zdravotný stav obžalovanej, ako aj jej zmenšená príčetnosť, už boli súdom zohľadnené
v rámci mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody a to až na uložených 8 rokov, teda na samom
spodku už mimoriadne zníženej ustanovenej trestnej sadzby. Súd zdôrazňuje, že vo všeobecnosti
neplatí, že stav zmenšenej príčetnosti musí byť nutne dôvodom na uloženie miernejšieho trestu a

teda nie je ani sám o sebe dôvodom pre tzv. dvojité mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody,
t. j. jednak pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom a jednak pod už
mimoriadne zníženú dolnú hranicu trestnej sadzby. Treba mať na pamäti, že trestný čin spáchaný v stave
zmenšenej príčetnosti sa nestáva menej závažným, ako trestný čin spáchaný za úplnej príčetnosti. Stav
zmenšenej príčetnosti má tak dvojaký význam. Na jedenej strane znižuje mieru zavinenia páchateľa,

na druhej strane však zvyšuje, a to spravidla, nebezpečnosť osoby páchateľa. Súd má z rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov v iných trestných veciach za preukázané, že súdy v niektorých prípadoch
trestných činov vraždy hodnotili stav zmenšenej príčetnosti z hľadiska ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. neviažuc sa limitovanými výmerami dolných hraníc trestu odňatia slobody podľa § 39
ods. 3 Tr. zák. Išlo však vždy o zmenšenú príčetnosť v dôsledku afektu vyvolaného konfliktnou

alebo dlhotrvajúcou stresovou situáciou. S takýmto postupom sa konajúci senát stotožnil, nakoľko
afekt, ako príčina zmenšenej príčetnosti, spáchaním činu pominie, takže páchateľ už nie je spravidla
nebezpečný z hľadiska záujmu chráneného Trestným zákonom. Inak je tomu však v prípadoch, kedy
stav zmenšenej príčetnosti bol vyvolaný dôsledkom psychických porúch páchateľa tak, ako je tomu
v svetle prejednávaného prípadu. Psychické poruchy páchateľa majú spravidla trvalejší charakter a v

mnohýchprípadochichnemožnoodstrániťaniuloženýmochrannýmliečením,takžepáchateľjeinaďalej
potenciálne nebezpečný pre spoločnosť a preto je na mieste ukladať mimoriadne znížený trest odňatia
slobodyvhraniciachlimitovanýchzákonnýmustanovením§39ods.3Tr.zák.Vtomtokontextenemožno
prehliadnuť vyjadrenia znalcov, že prognóza ďalšieho vývoja zdravotného stavu sa u obžalovanej nedá
určiť.

Podľa názoru trestného senátu, trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov, dostatočne a spravodlivo
zohľadňuje účel trestu z hľadiska jeho individuálnej i generálnej prevencie a možno dôvodne očakávať,že ho s porozumením príjme aj spoločnosť ako trest primerane vyjadrujúci aj morálne odsúdenie
obžalovanej.

Pokiaľ sa týka zaradenia obžalovanej do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, súd aplikoval § 48 ods. 4 Tr. zák. podľa ktorého súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu
na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť zaradený, v tomto prípade do ústavu
na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a
mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava

lepšie zaručená.

Nemožno opomenúť, že aj keď podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák., súd zaradí páchateľa obzvlášť
závažného zločinu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, a prvá
veta v § 48 ods. 4 Tr. zák. sa týka iného zariadenia na výkon trestu len oproti odseku 2 tohto ustanovenia,
z § 48 ods. 4 veta posledná Tr. zák. a contrario vyplýva, že súd môže páchateľa obzvlášť závažného

zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci 15 rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon
trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ sa týka ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou, toto ochranné opatrenie súd
ukladala vzhľadom na závery troch znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie

psychiatria,vypracovanýchvprípravnomkonaníavkonanípredsúdom,kdevšetciznalcizhodneuviedli,
že pobyt obžalovanej na slobode je pre spoločnosť a pre ňu samú nebezpečný a je nevyhnutné uloženie
ochrannej liečby psychiatrickej výlučne ústavnou formou.

Súd uložil obžalovanej i trest prepadnutia vecí uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže tieto

boli použité na spáchanie trestného činu s tým, že ich vlastníkom sa stáva štát tak, ako to upravuje
zákonné ustanovenie § 60 ods. 6 Tr. zák.

Napokon súd považuje za nevyhnutné odôvodniť i skutočnosť, že neukladal ochranný dohľad napriek
tomu, že takáto „povinnosť“ vyplýva súdu z ustanovenia § 76 ods. 1 Tr. zák. podľa ktorého ochranný

dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest
odňatia slobody.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákonného
ustanovenia,alemôžeamusísaodnehoodchýliťvprípade,kedytovyžadujeúčelzákona,systematická

súvislosť. Účelom ochranného dohľadu je prispievanie k ochrane spoločnosti a jej záujmom pred
trestnou činnosťou obzvlášť nebezpečných páchateľov trestnej činnosti, recidivistov a iných páchateľov
trestných činov, ktorého obsahom je nútená postpenitenciárna starostlivosť, ktorá je nevyhnutná na
dovŕšenie nápravy odsúdených osôb. Je nevyhnutné si uvedomiť, že nosnou myšlienkou ustanovení o
ochrannom dohľade je uplatnenie nútenej postpenitenciárnej starostlivosti špecifického okruhu určitých

skupín páchateľov za účelom ich resocializácie. Ochranné opatrenia, a teda i ochranný dohľad, nemajú
pôsobiť generálne preventívne, ale len individuálne preventívne, najmä však nápravne a to len pre
určitý okruh už vyššie zmienených skupín páchateľov. Obžalovanej O. súd ukladal mimoriadne znížený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov za súčasného uloženia ochranného liečenia
psychiatrického ústavnou formou, ktoré môže svojim trvaním výrazne prevyšovať výmeru uloženého

nepodmienečného trestu odňatia slobody. Tiež môže dôjsť k rozhodnutiu súdu o upustení od výkonu
ochranného liečenia, alebo o prepustení z ochranného liečenia, resp. o jeho ukončení a to počas výkon
nepodmienečného trestu odňatia slobody, kedy bude obžalovaná pokračovať vo výkone tohto trestu.
Inak povedané, i za situácie, kedy by už obžalovaná vykonala uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody a došlo by k jednému z uvedených rozhodnutí súdu o ochrannom liečení, prípadne by došlo k

zmene formy uloženej ochrannej liečby z ústavnej na ambulantnú, teda obžalovaná by bola na slobode
„bez akejkoľvek kontroly zo strany štátu“, výkon ochranného dohľadu by absolútne neplnil svoj účel
predpokladaný zákonodarcom a išlo by len o čisto formálny výkon tohto ochranného opatrenia, najmä
s ohľadom na už niekoľko krát zmienený charakter trestnej činnosti a osobu obžalovanej. Len formálny
výrok súdu o uložení ochranného dohľadu by tak bol celkom zrejme v rozpore s jeho účelom napríklad

ako v prípade, kedy súd páchateľa odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest
odňatia slobody a súčasne páchateľovi ukladá i trest vyhostenia. Senát okresného súdu teda rozhodol
contra legem a použil výklad proti doslovnému jazykovému zneniu zákona, pretože ide o prípad, keď
to vyžaduje účel zákona.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia
na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I.