Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/49/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315200924
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315200924.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethöovou, v právnej veci žalobkyne

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Slovenskej
republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave,
Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Súd žalobu zamieta v plnom rozsahu.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 27.9.2012 domáhala náhrady
majetkovej škody vo výške 2949,53 eur, predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac
nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní
vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere, pričom
nemôže nastať ani akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny a príslušenstva zo strany exekučného
súdu, nemajetkovej ujmy vo výške 589,91 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv žalobkyne a stratu jej legitímnych
očakávaní a dôvery v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu
DunajskáStreda,ktorýnerozhodoložiadostisúdnehoexekútoraoudeleniepovereniavzákonnejlehote,
resp. v primeranom čase. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti
žalovanej za škodu, vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila
si náhradu trov konania.

K návrhu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej právo
na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodila tým, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno,
nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, namietla predčasné
podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla aj námietku premlčania.
K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá na svojom návrhu trvala.

Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z

prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
Galanta.Vo veci bolo nariadené pojednávanie, a to na deň 28.06.2016. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca
ani jeho právny zástupca, ktorý podaním zo dňa 24.06.2016 zaslal súdu návrh na prerušenie konania.
Nedostavila sa žalovaná, ktorá podaním zo dňa 20.06.2016 žiadala svoju neúčasť ospravedlniť.

Podaním zo dňa 24.06.2016 žalobca súdu navrhol, aby konanie v zmysle ust. § 109 ods. 2 písm. c)
O.s.p. prerušil do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť
Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie
v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Uviedol, že pred Okresným

súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej
únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi na
základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej
únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na
strane žalovaných Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a

POHOTOVOSŤ, s.r.o., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS,
IČO: 42176778. Dôvodil, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má pre ďalší priebeh a
rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny
význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na
podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súdu je z jeho činnosti zrejmé, že uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 7C/6/2010-316 zo dňa
12.3.2015, právoplatným dňa 30.4.2015, bolo rozhodnuté o predložení veci podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru prejudiciálnu
otázku:
1. Či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe

rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie?
2. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako
účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť

táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľa požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
3. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje navrhovateľ, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jeho absolútnu
nečinnosť a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom

členského štátu?
4. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľom
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
5. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou

škody?

Súd sa zaoberal predovšetkým významom, ktorý by malo prípadné riešenie navrhnutých prejudiciálnych
otázok pre konanie vedené na tunajšom súde. Z obsahu podania žalobcu vyplýva, že na Okresnom
súde Prešov je vedené konanie o žalobe fyzickej osoby - spotrebiteľa o náhradu škody pre porušenie

práva Európskej únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti
spotrebiteľke na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície
smerníc EÚ zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Navrhnuté prejudiciálne otázky
sa zaoberajú podmienkami zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva vo

vzťahu k skutkovému stavu tvrdenému spotrebiteľkou a charakterom uplatneného nároku (náhrada
škody/bezdôvodné obohatenie). Na druhej strane v konaní vedenom na tunajšom súde sa žalobca
ako právnická osoba vykonávajúca v prevažnej miere podnikateľskú činnosť v oblasti poskytovania
krátkodobých úverov domáha náhrady majetkovej a nemajetkovej škody z dôvodu nesprávnehoúradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie postupom v súlade s ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Vzhľadom na povahu účastníkov jednotlivých konaní, predmety konania a charakter uplatňovaných
nárokov, dospel súd k záveru, že prípadné rozhodovanie o navrhnutých prejudiciálnych otázkach v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov by nemalo zásadný význam pre prejednanie a rozhodnutie
veci vedenej na tunajšom súde. Keďže sa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov nerieši otázka,
ktorá má význam pre rozhodnutie súdu, súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Súd sa ďalej oboznámil s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobkyne, obsahom
spisu exekučného súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 26.04.2011 navrhol oprávnený navrhovateľ spísaním návrhu vo forme zápisnice u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonať exekúciu proti povinnému E. C., R.. XX.XX.XXXX, D. A. W.

XXX/X, XXX XX S., pre vymoženie istiny 847,17 eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho
rozhodcovskéhosúdusosídlomvBratislavesp.zn.SR15571/10z03.03.2011.Dňa07.06.2011požiadal
súdny exekútor Okresný súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda č.k 12Er 606/2011-
10 z 21.07.2011 a následne bolo konanie uznesením č.k. 12Er 606/2011- 14 z 04.10.2011 zastavené.

Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.
Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 44 ods. 2 zákona Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, podľa tohto

zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiťúkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu,
ktorésvojomobsahomodporujezákonu, resp.nesprávnyúradnýpostup,aksakonanímorgánuverejnej

moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti
musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,

v danej veci na žalobkyni.

Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú
žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - nerozhodnutím o návrhu udelenie poverenia v zákonnej lehote.

V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku za
účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na udelenie poverenia, táto však neplatila pre exekučné
tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku považovať aj rozhodcovský rozsudok z dôvodu zmeny tohto zákonného

ustanovenia novelou Exekučného poriadku uskutočnenou zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od
1.6.2011, ktorá, vychádzajúc z dôvodovej správy k tejto novele, vložením slov „rozhodcovských súdov
a“ do § 41 ods. 2 písm. d) odstránila rozporný výklad toho ustanovenia. Odhliadnuc od uvedeného
zákonná lehota 15 dní platila iba vtedy, ak súd udelí poverenie exekútorovi na vykonanie exekúcie, na
rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora zákon žiadnu zákonnú lehotu neustanovoval

ani nestanovuje.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu neprišlo
a pretože nebola splnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou
uplatnený nárok žalobkyne a nadväzne na to ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy a preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou
hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich
rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani

c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé
zvrátiť výsledok konania.

V danej veci okrem toho nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť

na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva
rozhodovaloprieťahochvkonaní.VsúladesnálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo7.5.2013
sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až
po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom podľa konštantnej judikatúryÚstavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa
nepovažujeautomatickyzaporušeniezákladnéhoprávaúčastníkakonania,keďžejepotrebnézohľadniť
všetky okolnosti prípadu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.