Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/460/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113204270
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113204270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, právnej veci
navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575
951, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Antovszká, s. r.o., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04
Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcovi: J. L., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom V. E. XXX/XXX, XXX XX
E., štátny občan SR, o zaplatenie 129,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č.k. 6C/89/2013-55 zo dňa 17.12.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 31,13 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 31,13 eur od 28.03.2009 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie sumy 98,57
eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 40,- eur od 28.3.2009 do zaplatenia
zamietol. Odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá

v ustanovení bodu 10.1 Dodatku č. 1 k zmluve o účte - bonus/zľava, uzavretom medzi účastníkmi dňa
25.06.2007 v znení: „V prípade porušenia záväzku majiteľa účtu uvedeného v bode 7 tohto dodatku je
majiteľ účtu povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu podľa posledného využívaného
druhu balíka, ak sa banka zaviazala poskytnúť bonus podľa tohto dodatku;“ je neplatná z dôvodu jej
neprijateľnosti.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil s poukazom na nasledovné skutočnosti :

Súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť (§ 121 O.s.p.), že spoločnosť Dexia banka Slovensko, a. s.
so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 591 ku dňu 01.01.2012 zmenila obchodné meno na
Prima banka Slovensko, a. s. (t. j. navrhovateľ).
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 25.06.2007 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb s odkazom na ust. § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného
zákonníka a § 43b ods. 1 Občianskeho zákonníka a Všeobecné obchodné podmienky Dexia Banky
Slovensko, a. s. (ďalej len „VOP“), ktoré mali tvoriť súčasť zmluvy. Uvedenou zmluvou sa navrhovateľ

zaviazal zriadiť odporcovi osobný rastový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene Sk. Ďalej bolo zmluvou
dohodnuté poskytovanie služby elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú,
pričom každá zmluvná strana bola oprávnená vypovedať zmluvu kedykoľvek s výpovednou lehotou
podľa VOP pre príslušný produkt/službu. Za poskytnutie produktov/služieb bol navrhovateľ oprávnenýzúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov Dexia Banky Slovensko, a. s. v platnom znení a všetky
takéto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy.
Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 25.06.2007 dodatok k zmluve o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb zo dňa 25.06.2007, ktorým sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi
k balíku služieb bonus vo výške 1.200,- Sk, a to dňom podpisu tohto dodatku (bod 1). Podľa bodu 2
dodatku, sa bonusom pre účely tohto dodatku rozumel jednorazový virtuálny bonus, ktorý slúži výlučne
na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad rámec
balíka. Navrhovateľ znižuje aktuálny zostatok bonusu o bankou určené poplatky, na ktoré sa vzťahuje

bonus. Poplatky, na ktoré sa vzťahuje bonus, sú uvedené v zozname, ktorý mal tvoriť súčasť platného
sadzobníka poplatkov navrhovateľa, pričom navrhovateľ mal právo meniť zoznam určených poplatkov.
Podľa bodu 7 dodatku sa odporca zaviazal, že po dobu najmenej 24 mesiacov odo dňa podpisu
dodatku, ak sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť bonus podľa tohto dodatku, bude využívať účet v banke
tak, aby z dôvodov na jeho strane nedošlo k predčasnému zániku zmluvy; alebo nepožiada banku o
zmenu spôsobu poplatkovania účtu, okrem zmeny z nižšieho na vyšší balík. Podľa bodu 10.1 dodatku

v prípade porušenia záväzku odporcu uvedeného v bode 7 tohto dodatku je odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu podľa posledného využívaného druhu balíka, ak
sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť bonus podľa tohto dodatku, pričom zaplatenie zmluvnej pokuty sa
nedotýka nároku navrhovateľa na náhradu škody presahujúcej výšku zmluvnej pokuty.
Podľa čl. I. bod 7 VOP, za poskytovanie bankových produktov/služieb je banka oprávnená účtovať

si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Sankčným poplatkom sa
rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením, resp. neplnením ustanovenia/í zmluvy vrátane týchto
VOP zo strany klienta, resp. inej povinnej osoby. Banka má právo meniť sadzobník.
Podľa ust. čl. III. časť A. bod 23 VOP, ak účet/vkladná knižka/vkladový účet dosiahne debetný (záporný)
zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok na účte/vkladnej

knižke klienta nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku takéhoto nepovoleného
debetu banka zašle klientovi upomienku s požiadavkou na vyrovnanie nepovoleného debetu v lehote v
nej ustanovenej a klient je povinný nepovolený debet vyrovnať v bankou stanovenej lehote uvedenej v
upomienke zaslanej bankou. Nevyrovnanie nepovoleného debetu v stanovenej lehote sa považuje za
podstatnéporušeniezmluvyoúčte,pričompohľadávkabankyznepovolenéhodebetusastaneokamžite

splatnou vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si ju započítať na ťarchu pohľadávky klienta voči
banke. Ak vznikne na účte/vkladnej knižke debetný (záporný) zostatok, resp. je prekročené povolené
prečerpanie, má banka právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto
úrok zúčtovať na ťarchu účtu/vkladnej knižky, príp. účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými
úrokmi uvedený v sadzobníku.

Podľa ust. čl. III. časť A. bod 37 VOP, banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie
zmluvy, s okamžitou možnosťou zrušenia účtu/vkladnej knižky, ak - klient udal nesprávne údaje alebo
zamlčal dôležité údaje, ktoré majú vplyv na zmluvné vzťahy medzi klientom a bankou, klient konal
preukázateľne podvodným spôsobom; - klient dosiahol nepovolený debet a v lehote stanovenej bankou
nepovolený debet nevyrovnal, - za odstúpenie od zmluvy sa považuje aj oznámenie banky o zrušení

účtu alebo vkladu; - prostriedky na účte sú blokované na základe nariadenia súdu, exekútora, príp.
ďalšieho príslušným zákonom oprávneného orgánu; - sa banka dozvedela o takých pomeroch týkajúcich
sa klienta, ktoré nedávajú záruku plnenia zmluvných vzťahov medzi bankou a klientom; - nastal prípad
uvedený v týchto VOP; - klient závažne porušil VOP.
Listom zo dňa 17.10.2008 oznamoval navrhovateľ odporcovi, že odo dňa 01.08.2008 na jeho účte č.

XXXXXXXXXX/XXXX eviduje debetný zostatok v aktuálnej výške 290,04 Sk (9,63 eur). Zároveň tak
navrhovateľ odporcu vyzval, aby do 20 dní od vystavenia výzvy doplnil zostatok na jeho účte minimálne o
čiastkuzodpovedajúcunepovolenémudebetnémuzostatkuzvýšenúosankčnýúrokstanovenývzmluve
o účte, ktorý je v zmysle sadzobníka poplatkov 20 % ročne.
Listom zo dňa 24.03.2009 oznamoval navrhovateľ odporcovi, že nakoľko je odo dňa 01.08.2008 na jeho

účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vykazovaný debetný zostatok v aktuálnej výške 27,45 eur, odstupuje od
príslušnej zmluvy o tomto účte.
Podľa výpisu z účtu odporcu č. XXXXXXXXXX/XXXX bol ku dňu 27.03.2009 debetný zostatok vo výške
71,13 eur, pričom v tejto sume bola započítaná zmluvná pokuta vo výške 40,- eur.
Podľa sadzobníka poplatkov Dexia banka Slovensko a.s., bola sankčná úroková sadzba pri

nepovolenom debete na osobnom účte vo výške 20 % p. a. (ročne).
Podľa sadzobníka poplatkov navrhovateľa účinného od 01.07.2012 bol stanovený úrok z omeškania pri
nepovolenom prečerpaní účtu 28 % p. a. (ročne).Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení platnom do 31.01.2013, touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej
zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( §

673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci
( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení zákona č. 454/2008 Z. z. účinnom od 15.01.2009
do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný
platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli
dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok

vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac
do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 708 ods.1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ust. § 708 ods.2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 30.11.2009, banka je povinná
prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech
majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu
alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho
mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z

bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v
lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.
Podľaust.§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa ust. § 768k Obchodného zákonníka v znení zákon č. 9/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, práva
a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa
spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004
Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 31.06.2007, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä
pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.
Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004
Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 31.06.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004
Z. z. účinnom od 25.11.2004 do 31.06.2007, na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu, (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) sa primerane

použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.
Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z. účinnom od 01.03.2010
do 30.06.2011 (po účinnosti zákona č. 161/2011 Z. z. dňa 01.07.2011 ust. § 53 ods. 10), neprijateľnosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená,anavšetkyokolnostisúvisiacesuzatvorenímzmluvyvdobeuzatvoreniazmluvyanavšetky
ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ust. bodu 1 písm. e) prílohy smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienkou uvedenou

v čl. 3 smernice je požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako kompenzáciu.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom od 01.01.2009 do
31.01.2013,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej
republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom

2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.Podľa ust. § 153 ods. 3 O.s.p., súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná.

Podľa ust. § 153 ods. 4 O.s.p., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
(§ 53a Občianskeho zákonníka) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie

túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Medzi účastníkmi konania vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe uzavretej zmluvy o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb podľa ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uvedenou
zmluvou sa navrhovateľ zaviazal odporcovi zriadiť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a odporca sa
zaviazal za poskytovanie služieb hradiť navrhovateľovi poplatky podľa platného cenníka.
Súd vychádzajúc z výpisu z bežného účtu odporcu predloženého navrhovateľom mal za to, že odporca

mal ku dňu 27.03.2009 debetný zostatok na bežnom účte vo výške 31,13 eur tvorený nesplatenými
bankovými poplatkami a úrokmi podľa ust. čl. III. časť A. bod 23 VOP. Keďže odporca tento doposiaľ
neuhradil,súdhozaviazaluhradiťnavrhovateľovisumu31,13eurzodpovedajúcuvýšketohtodebetného
zostatku.
Čo sa týka ďalšieho návrhom uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 40,- eur s príslušenstvom

(úrokmizomeškaniavovýške9,50%ročneod28.03.2009),súdnaúvodkonštatuje,ževdanomprípade
vzťah medzi účastníkmi konania vzniknutý na základe dotknutej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb zo dňa 25.06.2007 možno bez akýchkoľvek pochybností považovať za
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb., na ktorú sa vzťahovala úprava
podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade totiž mala zmluva uzavretá medzi

účastníkmi podobu zmluvy, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch a je zrejmé, že odporca ako iný
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvnil.
Právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka (ust. § 52 a nasl.) zaradená
novelou zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník európskych spoločenstiev L 095,

21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné
pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko
je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed

Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže
dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej
povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť
vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť
spotrebiteľapredzáväzkomvočinečestnejpodmienkeadosiahnuťzámerčl.7Smernice.Tietoopatrenia

môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka zmluvných podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011- „pokiaľ je však zmluvná
podmienka v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nevyvážený, nemali by byť

žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“). Ide o podmienky,
ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje
absolútnou neplatnosťou [v čase uzavretia zmluvy ust. § 53 ods. 4 (v súčasnosti ust. § 53 ods. 5)
Občianskeho zákonníka]. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k
tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach

štandardizácie produktov bežnej spotreby ako aj zmluvných podmienok má iba fiktívnu možnosť
ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často,
vzhľadom na ich právnický jazyk a ich rozsiahlosť nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť
ich obsah. V praxi je totiž zmluva predkladaná navrhovateľom vo formulárovej podobe s vopred určenými
podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich akejkoľvek zmeny, čo vedie spotrebiteľa k vyvodeniu

záveru o nemožnosti ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce s dodávateľom vstúpiť do zmluvného vzťahu.
Tento fakt je ešte viac umocnený skutočnosťou nedostatočného časového priestoru pri samotnom akte
uzatvárania takejto zmluvy a použitia nevýrazného malého písma hraničiaceho s čitateľnosťou, ktorým
sú zobrazené významovo závažné ustanovenia zmluvy. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárovýchzmlúv (v aplikačnej praxi súdov sa používa aj pojem typová, štandardná, adhézna zmluva), ktoré sú
uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred
pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah

zmluvy nemení. Uvedené sa týka aj zmluvy v prejednávanej veci.
Ako vyplýva z ust. § 544 Občianskeho zákonníka, účastníci si môžu pre prípad porušenia povinnosti
dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností plynúcich
zo zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a vyjadruje peňažnú sumu,
ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Dojednanie výšky zmluvnej

pokuty, či spôsobu jej určenia je vecou účastníkov. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná,
nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ust. § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi.
Súdu sa javí, že zmluvnou pokutou tak v danom prípade malo byť zabezpečenie benefitu poskytnutého
odporcovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu s navrhovateľom vo forme určitého bonusu, spočívajúceho
v tom, že odporca bol v podstate oslobodený platiť niektoré navrhovateľom určené poplatky za služby

poskytované navrhovateľom, a to do výšky 1.200,- Sk. Ekonomickým zmyslom kreovania tohto bonusu
bolo pre odporcu získať určité peňažné zvýhodnenie a pre navrhovateľa klienta používajúceho jeho
služby najmenej po dobu 24 mesiacov odo dňa podpisu dodatku k zmluve o bežnom účte.
Súd sa tak v ďalšom zaoberal posúdením prijateľnosti zmluvnej podmienky ustanovenej v ust. bodu
10.1 dodatku k zmluve o bežnom účte. Na úvod tohto posúdenia považuje súd za potrebné uviesť,

že neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť v zmysle výkladového pravidla obsiahnutého v
platnom znení ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka. Z tohto vyplýva, že hodnotenie prijateľnosti
zmluvnej podmienky sa vykonáva pri zohľadňovaní okolností, ktoré existovali v čase dojednania
takejto zmluvnej podmienky, nie podľa okolností, ktoré boli v čase, kedy došlo k naplneniu hypotézy
predmetnej zmluvnej podmienky. Teda výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že už v

čase dojednania zmluvnej podmienky musí táto prejsť testom prijateľnosti, ktorý spočíva v tom, že táto
zmluvná podmienka sa javí ako prijateľná, a to bez ohľadu na konkrétne časové štádium v rámci doby
trvaniazmluvnéhovzťahu.Ajkeďtotovýkladovépravidlovčaseuzavieraniadodatkukzmluveobežnom
účte zo dňa 25.06.2007 ešte zakotvené v právnom poriadku SR nebolo, bez akýchkoľvek pochybností
s poukazom na znenie ust. čl. 6 ods. 1 a 7 ods. 1 s mernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj

na citovanú časť rozsudku Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero
und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, ho možno použiť aj v prejednávanom prípade.
Podstatným pri posudzovaní prijateľnosti dotknutej zmluvnej podmienky je tak podľa názoru súdu to, že

takto dojednaná zmluvná podmienka zaväzovala odporcu (ako aj ostatných spotrebiteľov v zmluvnom
vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) k zaplateniu zmluvnej
pokuty v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 7 dodatku k zmluve o bežnom účte počas celej doby
viazanosti, t. j. 24 mesiacov, a to či už v prípade, že účastník zmluvy plnil tieto svoje povinnosti riadne a
včasnapr.aždodobykrátkopreduplynutímdobyviazanosti,alebonaopakvprípade,žeúčastníkporušil

svoje povinnosti už hneď v začiatku tejto doby, pričom v oboch prípadoch mal povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu v plnej výške. Z pohľadu funkcií zmluvnej pokuty sa ust. bodu 10.1 dodatku k zmluve o bežnom
účte súdu javí ako neprijateľná zmluvná podmienka. Odporca (ako aj iný spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu
s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe) bol totižto zaviazaný zaplatiť
zmluvnú pokutu vo výške 1.200,- Sk (39,83 eur a nie 40,- eur ako si uplatňoval navrhovateľ) aj v prípade,

keď by došlo k zániku zmluvy o bežnom účte hneď v úvode doby 24 mesiacov od uzavretia dodatku
k zmluve o bežnom účte (napr. výpoveďou odporcu podľa ust. čl. V. bodu 2 zmluvy, alebo odstúpením
navrhovateľa od zmluvy podľa ust. čl. III. časť A. bod 37 VOP), kedy by odporca vyčerpal z uvedeného
bonusu napr. sumu 13,16 eur [čo zodpovedá poplatku za poskytovanie služieb balíku „Výhoda 50“ vo
výške 3,29 eur (výška tohto poplatku vyplýva z výpisu z účtu odporcu predloženého navrhovateľom) za

obdobie 4 mesiacov; 4 x 3,29 eur = 13,16 eur]. V takomto prípade je výška zmluvnej pokuty 39,83 eur
za nedodržanie doby viazanosti z pohľadu reálne vyčerpaného bonusu v rozsahu 13,16 eur (zmluvná
pokuta by tak bola 3-násobkom vyčerpaného bonusu) neprimerane vysoká (ust. bodu 1 písm. e) prílohy
smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993). Treba si totiž uvedomiť, že poskytnutý bonus 39,83 eur
bol v zmysle ust. bodu 2 dodatku len virtuálny, t. j. odporca od navrhovateľa nedostal žiadne reálne

plnenie v hodnote tohto bonusu a až postupným užívaním služieb poskytovaných navrhovateľom, by
sa tento bonus zreálnil do určitého ekonomického prospechu získaného odporcom. Odporca (ako aj iný
spotrebiteľ v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom založenom na obsahovo totožnom zmluvnom základe)
bola tak zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške zodpovedajúcej navrhovateľom muurčeného virtuálneho bonusu bez ohľadu na to, v akom rozsahu došlo z jeho strany k čerpaniu z tohto
navrhovateľom mu poskytnutého virtuálneho bonusu. Z pohľadu súdu je tak nutné považovať dotknutú
zmluvnú podmienku za neprijateľnú a v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase

uzavretia zmluvy za neplatnú.
Keďže z neplatnej dohody o zmluvnej pokute, nemohlo vzniknúť navrhovateľovi právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty, súd návrh o zaplatenie sumy 40,- eur aj s uplatneným príslušenstvom (úrokmi z
omeškaniavovýške9,50%ročneztejtosumyod28.03.2009dozaplatenia)zamietol.Súčasnevzmysle
ust. § 153 ods. 4 O.s.p. súd aj bez návrhu výslovne uviedol dotknutú zmluvnú podmienku vo výroku

tohto rozsudku.
Pokiaľ sa navrhovateľ v ďalšom návrhom domáhal zaplatenia sumy 58,57 eur titulom zaplatenia
sankčného poplatku (zmluvnej pokuty) podľa vyššie citovaného ust. čl. I. bod 7 VOP, súd tento
nárok posúdil ako nárok, ktorý mal vyplývať z dohodnutej zmluvnej pokuty podľa ust. § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z hľadiska ekonomickej
kauzy uvedený sankčný poplatok nemohol plniť žiadnu inú funkciu ako funkciu zmluvnej pokuty,

keďže tento poplatok nebol viazaný na poskytnutie akejkoľvek služby navrhovateľa. Súd však musí
konštatovať neplatnosť uvedeného dojednania o zmluvnej pokute podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže dohoda o zmluvnej pokute musí mať podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka
obligatórne písomnú formu, teda aj výška zmluvnej pokuty alebo spôsob jej určenia musí byť medzi
zmluvnými stranami písomne dojednaná. Toto v uvedenom prípade splnené nebolo. Pokiaľ VOP

odkazovali z hľadiska výšky tejto zmluvnej pokuty na sadzobník poplatkov, ktorý mal byť stanovený
jednostranne navrhovateľom (navyše sadzobník ani nebol nedeliteľnou súčasťou zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi), nemožno v jednostranne navrhovateľom vydanom sadzobníku vidieť dvojstrannú
(navyše písomnú) dohodu účastníkov o výške zmluvnej pokuty alebo spôsobe jej určenia (za platne
dojednaný spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty nemožno považovať odkaz na navrhovateľom

jednostranne stanovený sadzobník poplatkov, ktorý je navyše navrhovateľ oprávnený počas trvania
zmluvného vzťahu kedykoľvek meniť). Z dôvodu konštatovanej neplatnosti predmetného ustanovenia
VOP, súd nemohol návrhu ani v tejto časti o zaplatenie sumy 58,57 eur vyhovieť a návrh tak v tejto
časti zamietol.
Napokon, ak sa navrhovateľ domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy

31,13 eur (debetného zostatku na účte) od 28.03.2009 do zaplatenia, súd mal za to, že v zmysle
ust. čl. III. časti A. bod 23 VOP bol odporca povinný vyrovnať debetný zostatok v lehote určenej vo
výzve navrhovateľa. Keďže odporca tento neuhradil, stal sa debetný zostatok v zmysle uvedeného ust.
VOP okamžite splatným a navrhovateľ tak mal právo požadovať od odporcu úroky z omeškania. Súd
považoval medzi účastníkmi za nesporné, že odporca sa dostal do omeškania dňa 28.03.2009 (deň

nasledujúci po zrušení účtu), pričom tak bol v zmysle cit. ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v
znení účinnom od 15.01.2009 do 31.01.2013 v spojení s ust. § 768k Obchodného zákonníka povinný
zo sumy debetného zostatku na účte zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške podľa ust. § 3
ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. Súd má zo svojej činnosti (§ 121 O.s.p.) vedomosť o tom, že
základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 28.03.2009 vo výške 1,5 %. Vzhľadom k tomu súd priznal

navrhovateľovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 31,13 eur od 28.03.2009
do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a z toho, že čistý úspech
odporcu v konaní bol v rozsahu 52 % [úspech navrhovateľa 24 % (31,13 eur / 129,70 eur = 0,24) : úspech
odporcu 76 % (98,57 eur / 129,70 eur = 0,76); teda čistý úspech odporcu = 76 % - 24 %]. Odporcovi
tak vzhľadom na uvedené vzniklo právo požadovať od navrhovateľa náhradu trov konania. Vzhľadom k

tomu, že odporca si toto svoje právo v konaní v súlade s sut. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. neuplatnil
návrhom, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 29,57 Eur s DPH. Vo svojom odvolaní poukazoval na to,
že na základe uzavretej zmluvy o rastovom osobnom účte zo dňa 25.6.2007 sa navrhovateľ zaviazal
zriadiť pre odporcu Rastový osobný účet. Odporca svojim podpisom vyhlásil, že sa zaväzuje dodržiavaťobchodné podmienky, s ktorými bol oboznámený a súhlasí s nimi. V tejto súvislosti poukázal na ust. §
273 Obchodného zákonníka s tým, že v danej právnej veci ide o tzv.“ iné obchodné podmienky“. Keďže
tieto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok zákon vyžaduje, aby boli zmluvným

stranám známe, alebo k návrhu priložené a zároveň, aby s nimi zmluvné strany vyjadrili súhlas. Je teda
zrejmé, že po splnení zákonom stanovených podmienok sa všeobecné obchodné podmienky stávajú
súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy. Nakoľko odporca porušil zmluvu a všeobecné a
obchodné podmienky a to tým, že jeho účet prekročil povolené prečerpanie bez súhlasu banky, ktoré
nadobudlo charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bodu 23 VOP, navrhovateľ v súlade s čl.

III. bodu 36 VOP odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku do
3 dní odo dňa doručenia odstúpenia, pričom dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o
poskytovaní produktov/služieb viažuce sa k zrušenému účtu a navrhovateľ ukončil poskytovanie týchto
produktov/služieb podľa príslušných zmlúv. Odporca na výzvu nereagoval a navrhovateľovi neuhradil
príslušný debetný zostatok. V zmysle čl. III. bod 23 VOP, v prípade ak účet odporcu dosiahne debetný
(záporný) zostatok, je navrhovateľ oprávnený účtovať si sankčný poplatok, ktorého výška je stanovená

podľa príslušného sadzobníka poplatkov, ktorý navrhovateľ zverejňuje spôsobom uvedeným v čl. I. bod 6
VOP.Navrhovateľmánárokna20%sankčnýpoplatokzosumy71,13Eurod28.3.2009(deňnasledujúci
po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného zostatku) do 30.6.2012 a 28 % sankčný poplatok zo sumy
71,13 Eur od 1.7.2012 do zaplatenia. Navrhovateľ si napriek tomu príslušný sankčný úrok z omeškania
(zmluvnú pokutu) v podanom návrhu uplatňoval z vyčíslenej istiny 71,13 Eur, t.j. z nevyrovnanej výšky

debetného zostatku iba za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyrovnaní nevyrovnanej výšky debetného
zostatku, t.j. od 28.3.2009 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu.
K výroku rozsudku, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti
uviedol, že má za to, že uvedené ustanovenie dodatku nijakým spôsobom neobchádza zmysel a
podstatu zmluvnej pokuty a nie je v rozpore so žiadnym ustanovením právneho poriadku. Má za to,

že súd prvého stupňa svojim rozsudkom nesprávne posúdil prejednávanú vec s poukazom na čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.
1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3
O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotenia toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ konštatuje, že
prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym

záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust.
§ 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

S námietkou uvádzanou odvolateľom v podanom odvolaní proti rozsudku okresného súdu sa odvolací

súd nestotožnil. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, rozhodol ktoré dôkazy
vykoná, a ktoré dôkazy nevykoná. Tak ako vyššie odvolací súd konštatoval, prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil a na základe vyhodnotenia dôkazov dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom.S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako

vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
§ 151 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Odporca ako úspešný účastník v odvolacom konaní
si náhradu trov odvolacieho konanie neuplatnil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.