Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/27/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111212870
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8111212870.3

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: H. G., X.. XX.X.XXXX, bytom H. Č. XX, J., zastúpeného
JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2, proti žalovanému: AUTO
- COLOR SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Jesenná 1, Prešov 080 01, IČO: 31 736 505, zastúpeného h&h
PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760, konajúcou
JUDr. Ivanom Humeníkom, PhD., advokátom a konateľom spoločnosti, o zaplatenie 2.943,78 eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 8C/150/2011-349 zo dňa 19.1.2015
takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie súdu prvého stupňa tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 2.742,12 eur a iné trovy konania vo výške 218,50
eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 3.578,64 eur a iné trovy konania vo výške 218,50
eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

V dôvodoch uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 12.05.2011 domáhal
zaplatenia 2.943,78 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Okresný súd rozsudkom
č.k. 8C 150/2011-268 zo dňa 01.10.2013 žalobu zamietol a Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k.
14Co/18/2014-325 zo dňa 27.08.2014 rozsudok o zamietnutí žaloby potvrdil. Rozsudok odvolacieho
súdu nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.10.2014. V súlade s ustanoveniami § 142 ods.
1, § 151 ods. 1, § 151 ods. 2, § 151 ods. 4 a § 150 ods. 1 O.s.p., prvostupňový súd v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p. priznal žalovanému trovy konania, pričom pri určení ich výšky vychádzal z vyúčtovania
doručeného právnym zástupcom žalovaného súdu dňa 02.10.2014 v lehote 3 pracovných dní v zmysle §
151 ods. 1 a 4 O.s.p.. Žalovaný zastúpený právnym zástupcom vyčíslil všetky trovy právneho zastúpenia,
ktoré vznikli v priebehu celého konania. Súd priznal žalovanému iné trovy konania vyplývajúce zo spisu,
ktoré pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za odpor vo výške 176,50 Eur, a súdny poplatok
za vyhotovenie rovnopisov vo výške 42 Eur. Iné trovy konania, okrem trov právneho zastúpenia, tak
spolu predstavujú sumu 218,50 Eur. Pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia prvostupňový súd
vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. Súd
priznal trovy právneho zastúpenia za jeden úkon spolu s réžiou za prevzatie právneho zastupovania zo
dňa 15.10.2011 vo výške 118,62 Eur, zo dňa 23.11.2011 za písomné podanie vo veci samej spolu s réžiou
vo výške 118,62 Eur, zo dňa 05.12.2011 písomné podanie súdu na základe dožiadania spolu s réžiou
vo výške 118,62 Eur, zo dňa 10.01.2012 písomné podanie- návrh na vykonanie dôkazov spolu s réžiou
vo výške 118,84 Eur, zo dňa 31.01.2012 za účasť na pojednávaní spolu s réžiou vo výške 118,84 Eur,

zo dňa 16. 02.2012 za účasť na pojednávaní spolu s réžiou 118,84 Eur, zo dňa 28.03.2012 za písomné
podanie spolu s réžiou vo výške 118,84 Eur, zo dňa 29.05.2012 za účasť na pojednávaní spolu s réžiou
vo výške 118,84 Eur, zo dňa 28.06.2012 za účasť na pojednávaní spolu s réžiou vo výške 118,84 Eur,
zo dňa 02.10.2012 za účasť na pojednávaní spolu s réžiou 118,84 Eur, zo dňa 13.11.2012 za písomné
podanie spolu s réžiou vo výške 118,84 Eur, zo dňa 15.01.2013 za písomné podanie spolu s réžiou vo
výške 119,02 Eur, zo dňa 25.01.2013 za písomné podanie spolu s réžiou vo výške 119,02 Eur, zo dňa
29.01.2013 za účasť na pojednávaní spolu s réžiou vo výške 119,02 Eur, zo dňa 11.02.2013 za písomné
podanie spolu s réžiou vo výške 119,02 Eur, zo dňa 26.06.2013 za písomné podanie na súd spolu s
réžiou vo výške 119,02 Eur, zo dňa 12.07.2013 za účasť na pojednávaní spolu s réžiou vo výške 119,02
Eur, zo dňa 25.09.2013 za písomné podanie spolu s réžiou vo výške 119,02 Eur, zo dňa 01.10.2013 za
účasť na pojednávaní spolu s réžiou vo výške 119,02 Eur, zo dňa 05.02.2014 za vyjadrenie k odvolaniu
spolu s réžiou vo výške 119,25 Eur, zo dňa 25.07.2014 za písomné vyjadrenie pre KS PO na základe
výzvy KS PO spolu s réžiou vo výške 119,25 Eur. Súd priznal aj trovy právneho zastúpenia v konaní o
separátnych trovách zo dňa 11.06.2012 za jeden úkon právnej služby vo výške 16,60 Eur a za režijný
paušál vo výške 7,63 Eur, spolu vo výške 24,23 Eur. Súd v zmysle § 15 a § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z.
priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu cestovných výdavkov za cestu vozidlom R. H., evč. F.
XXX D. dňa 31.01.2012 na trase Košice- Prešov a späť, spolu 72 km pri cene pohonnej hmoty 1,350 Eur/
liter, priemernej spotrebe 6,4 l/100km vrátane amortizácie 0,18 Eur - 19,18 Eur, cestu vozidlom R. H., evč.
F. XXX D. dňa 16.02.2012 na trase Košice- Prešov a späť, spolu 72 km pri cene pohonnej hmoty 1,350
Eur/liter, priemernej spotrebe 6,4l/100km vrátane amortizácie 0,18 Eur- 19,18 Eur, cestu vozidlom R. H.,
evč. F. XXX D. dňa 29.05.2012 na trase Košice- Prešov a späť, spolu 72 km pri cene pohonnej hmoty
1,350 Eur/liter, priemernej spotrebe 6,4l/100km vrátane amortizácie 0,18 Eur- 19,18 Eur, cestu vozidlom
R. H., evč. F. XXX D. dňa 28.06.2012 na trase Košice- Prešov a späť, spolu 72 km pri cene pohonnej
hmoty 1,350 Eur/liter, priemernej spotrebe 6,4l/100km vrátane amortizácie 0,18 Eur- 19,18 Eur, cestu
vozidlom R. H., evč. F. XXX D. dňa 02.10.2012 na trase Košice- Prešov a späť, spolu 72 km pri cene
pohonnej hmoty 1,350 Eur/liter, priemernej spotrebe 6,4l/100km vrátane amortizácie 0,18 Eur- 19,18 Eur,
cestu vozidlom R. H., evč. F. XXX D. dňa 29.01.2013 na trase Košice- Prešov a späť, spolu 72 km pri cene
pohonnej hmoty 1,450 Eur/liter, priemernej spotrebe 6,4l/100km vrátane amortizácie 0,18 Eur-19,64 Eur,
cestu vozidlom R. H., evč. F. XXX D. dňa 12.07.2013 na trase Košice- Prešov a späť, spolu 72 km pri cene
pohonnej hmoty 1,380 Eur/liter, priemernej spotrebe 6,4l/100km vrátane amortizácie 0,18 Eur- 18,72
Eur, cestu vozidlom R. H., evč. F. XXX D. dňa 01.10.2013 na trase Košice- Prešov a späť, spolu 72 km
pri cene pohonnej hmoty 1,400 Eur/liter, priemernej spotrebe 6,4l/100km vrátane amortizácie 0,18 Eur-
18,72 Eur, spolu náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu predstavuje sumu 152,99 Eur. Súd
ďalej žalovanému priznal náhradu za stratu času jeho právneho zástupcu v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky,
a to za čas strávený cestou z Košíc do Prešova a späť na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané
dňa 31.01.2012 za 3 polhodiny po 12,71 Eur = 38,13 Eur, čas strávený cestou z Košíc do Prešova a späť
na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané dňa 16.02.2012 za 3 polhodiny po 12,71 Eur = 38,13
Eur, čas strávený cestou z Košíc do Prešova a späť na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané
dňa 29.05.2012 za 3 polhodiny po 12,71 Eur = 38,13 Eur, čas strávený cestou z Košíc do Prešova a späť
na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané dňa 28.06.2012 za 3 polhodiny po 12,71 Eur = 38,13
Eur, čas strávený cestou z Košíc do Prešova a späť na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané
dňa 02.10.2012 za 3 polhodiny po 12,71 Eur = 38,13 Eur, čas strávený cestou z Košíc do Prešova a späť
na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané dňa 29.01.2013 za 3 polhodiny po 13,01Eur = 39,03
Eur, čas strávený cestou z Košíc do Prešova a späť na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané
dňa 12.07.2013 za 3 polhodiny po 13,01 Eur = 39,03 Eur, čas strávený cestou z Košíc do Prešova a
späť na pojednávanie Okresného súdu Prešov konané dňa 01.10.2013 za 3 polhodiny po 13,01 Eur
= 39,03 Eur, spolu náhrada za stratu času predstavuje sumu 307,74 Eur. Nakoľko PZ žalovaného je
registrovaný ako platca dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s návrhom právneho zástupcu žalovaného
zvýšil o 20% daň z pridanej hodnoty: odmenu priznanú za jednotlivé úkony právnej služby vo výške
2.497,24 Eur v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., všetko spolu s režijným paušálom, trovy právneho
zastúpenia v konaní o separátnych trovách spolu s režijným paušálom vo výške 24,23 Eur bez DPH,
cestovné náklady priznané za cesty od 31.01.2012 v požadovanej výške 152,99 Eur bez DPH v súlade
so zákonom č. 283/2003 Z.z. o cestovných náhradách, náhrady za stratu času za čas strávený cestou
od 31.01.2012 vo výške 307,74 Eur bez DPH v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Prvostupňový súd
pri výpočte dane z pridanej hodnoty vychádzal z daňového základu vo výške 2497,24 Eur + 24,23 Eur +
152,99 Eur + 307,74 Eur, spolu vo výške 2982,2 Eur, z ktorého 20 % daň z pridanej hodnoty predstavuje
sumu 596,44 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 3578,64 Eur.

Uznesenie napadol včas podaným odvolaním žalobca. Má za to, že v danom prípade sú splnené všetky
podmienky pre aplikáciu moderačného práva súdu v otázke náhrady trov konania. Výnimočné použitie
ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je odôvodnené existenciou viacerých dôvodov hodných osobitného
zreteľa v tejto veci, ktoré spočívajú v samotnej povahe predmetného súdneho konania, v postavení
účastníkov a ich majetkových a iných pomeroch. Napadnuté rozhodnutie nezohľadňuje skutočnosť,
že žalobca je fyzickou osobou nepodnikateľom s minimálnymi príjmami, ktoré sotva postačujú na
uspokojovanie základných životných, bytových a sociálnych potrieb v porovnaní so žalovaným, ktorý
je obchodnou spoločnosťou s vysokým obratom a príjmami. V dôsledku toho sa rozhodnutie súdu o
trovách konania dotýka postavenia žalovaného len okrajovo, pričom pre žalobcu má likvidačné účinky.
Pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. je okrem iného významné, že žalobca celú vzniknutú škodu z titulu
manka uhradil už pred začatím súdneho konania, preto sa priznaním alebo nepriznaním náhrady trov
konania majetková situácia žalovaného výrazne nezmení. Žalobca naopak nielenže zaplatil podľa neho
neopodstatnenú sumu manka, za ktoré nemohol zodpovedať, ale napadnutým uznesením bol zaviazaný
uhradiť žalovanému náhradu trov konania vo výške takmer 3.800,- eur, čo je o tretinu viac než nárok,
ktorého sa žalobca v konaní domáhal. Za samostatný dôvod hodný osobitného zreteľa považuje žalobca
aj skutočnosť, že právne odôvodnenie oboch meritórnych rozsudkov vo veci samej prvostupňovým,
ako aj odvolacím súdom spočíva v podstate v tom, že občianskoprávny súd je viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal podľa § 135 O.s.p.. Okrem toho žalobca poukázal na
skutočnosť, že pokiaľ došlo k rozhodnutiu vo veci samej de facto iba na podklade ustanovenia § 135
O.s.p., bolo možné vo veci samej rozhodnúť už na základe oboznámenia sa s odporom žalovaného
proti platobnému rozkazu zo dňa 17.6.2011 s pripojením trestného spisu, resp. najneskôr na prvom
pojednávaní dňa 30.1.2012. V súlade so zásadou hospodárnosti a efektívnosti konania mohol súd
prvého stupňa postupovať tak, aby nedošlo k zbytočnému nárastu trov konania na strane žalovaného,
na náhradu ktorých bol žalobca zaviazaný. Žalobca zároveň namieta procesný postup prvostupňového
súdu, ktorým bola žalovanému priznaná náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s odkazom na
tarifnú odmenu advokátov podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nakoľko podľa názoru žalobcu nie je po
právnej stránke správny, nemá oporu v zákone a zasahuje do subjektívnych práv žalobcu. Jediným
ustanovením O.s.p. v zmysle ktorého by bolo možné pripustiť, že súd môže úspešnému účastníkovi
konania priznať náhradu trov právneho zastúpenia na báze tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. je obsolentné ustanovenie § 151 ods. 5 O.s.p., ktoré pojednáva o určovaní trov konania podľa
sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Vyhláška č. 655/2004 Z.z.
je podzákonným právnym predpisom, ktorým nemožno súdu uložiť povinnosť, aby pri skúmaní výšky
trov konania vychádzal z tarifnej odmeny advokátov podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. bez toho, aby
súčasne zohľadnil účelnosť trov, ktoré účastník konania vynaložil na uplatnenie alebo bránenie práva tak,
ako to predpokladá ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.. Nesprávnym právnym postupom prvostupňového
súdu v tomto súdnom konaní vznikla žalobcovi škoda v podobe nezákonne uloženej povinnosti znášať
trovy protistrany, ktoré neboli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva podľa § 142 ods.
1 O.s.p. s tým, že súdom priznaná výška týchto trov v žiadnom prípade neodzrkadľuje ich skutočnú
výšku. Žalobca poukázal na to, že prvostupňový súd priznal náhradu trov konania žalovanému bez
toho, aby náležite preskúmal ich účelnosť, pričom navyše žalovaný vynaloženie vyčíslenej výšky trov
právneho zastúpenia nijako nezdokladoval. Žalobca poukázal na to, že právny zástupca žalovaného
je advokátom, ktorý vykonáva advokáciu spoločne s JUDr. Tomášom Husovským, plnomocenstvo
žalovaný udelil obom advokátom, pričom advokát JUDr. Husovský, ktorý býval v Prešove, poskytoval
žalovanému právne služby na základe zmluvy s dohodnutou paušálnou odmenou, ktorá by mala zahŕňať
aj právne zastupovanie žalovaného v tomto súdnom konaní. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie §
150 ods. 2 O.s.p. a možnosť jeho aplikácie aj v tomto konaní v súlade s analógiou legis. Žalobca je
presvedčený o tom, že prvostupňový súd mohol aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., prípadne aj §
150 ods. 1 O.s.p., nakoľko sú vyčíslené trovy konanie žalovaného výrazne neprimerané voči uplatnenej
pohľadávke žalobcu a tieto sú pre neho likvidačné. Pokiaľ ide o jednotlivé úkony právnej služby, za
uskutočnenie ktorých bola žalovanému priznaná náhrada trov právneho zastúpenia vo výške základnej
tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. žalobca uvádza, že prvostupňový súd
pochybil pri vyhodnocovaní charakteru viacerých úkonov právneho zástupcu žalovaného ako úkonov
právnej služby a rovnako pochybil pri vyhodnotení ich hodnoty, nakoľko nevzal do úvahy ods. 2 až 5
ustanovenia § 13a Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a všetky úkony posúdil len podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., za ktoré patrí základná sadzba tarifnej odmeny v plnej výške. Písomné podanie
žalovaného zo dňa 5.12.2011 - Oznámenie čísla konania (trestné), písomné podanie žalovaného zo dňa

10.1.2012 - Návrh na predvolanie svedkov, písomné podanie žalovaného zo dňa 13.11.2012 - Podklady
k likvidácii odpadu, písomné podanie žalovaného zo dňa 15.1.2013, písomné podanie žalovaného
zo dňa 25.1.2013 - Predloženie vyhlásenia audítorskej firmy, písomné podanie žalovaného zo dňa
11.2.2013 - Vysvetlenie súm vyúčtovaného manka a písomné podanie žalovaného zo dňa 25.9.2013
v žiadnom prípade nemožno považovať za úkony právnej služby, za ktoré patrí účastníkovi konania
náhrada trov konania právneho zastúpenia podľa § 13a ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny, v danom prípade vo výške 111,21 eur + režijný paušál, nakoľko
uvedené úkony žalovaného sa netýkajú veci samej a pri väčšine z nich ide iba o navrhovanie dôkazov,
sprievodné listy k predloženým dokladom a pod.. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú a súdom priznanú
náhradu za hotové výdavky v podobe použitia osobného motorového vozidla, poukazuje žalobca na
skutočnosť, že použitie tohto prostriedku nie je v súlade so zásadou hospodárnosti konania, a preto
v prípade, že žalovaný takýto prostriedok použil, nemožno mu priznať náhradu hotových výdavkov vo
vyššej sume, akú by žalovaný vynaložil cestovaním verejnou dopravou. V danom prípade predstavuje
cestovné na trase Prešov - Košice sumu vo výške 1,90 eur za jednu cestu. Vo vzťahu k priznanej
náhrade za stratu času žalovaného žalobca uvádza, že čas strávený na ceste Prešov - Košice vykonanej
motorovým vozidlom, ak súd priznal náhradu za cestovanie vozidlom, nepresahuje 30 minút, v dôsledku
čoho nie je možné žalovanému priznať náhradu za stratu času na ceste Prešov - Košice a späť v
rozsahu troch polhodín, ale najviac dvoch polhodín, pričom rozdiel v náhrade za stratu času predstavuje
8 nedôvodne priznaných polhodín. Žalobca ďalej uvádza vo vzťahu k priznaným trovám právneho
zastúpenia v konaní o separátnych trovách vo výške 16,60 eur + režijný paušál vo výške 7,63 eur, že
rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní uvedených súm žalovanému je nepreskúmateľné, pretože
z rozhodnutia nevyplýva, na podklade akých skutočností a akých právnych ustanovení prvostupňový
súd priznal uvedené sumy žalovanému. V súvislosti s celkovým navýšením trov konania žalovaného o
DPH žalobca dopĺňa, že v súlade s rozhodovacou praxou súdov sa DPH právneho zástupcu účastníka
konania vzťahuje iba na odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, nie na režijný paušál, hotové
výdavky ani na náhradu za stratu času. Nároky advokáta podľa § 15 až 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. majú
charakter náhrad, nie zdaniteľného plnenia, preto nemôžu podliehať DPH, nakoľko by išlo o duplicitné
zdanenie. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že náhradu trov konania
žiadnemu účastníkovi neprizná.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Odmieta názor žalobcu, že napadnuté uznesenie o trovách
sa dotýka žalovaného iba okrajovo a nepriznaním náhrady trov konania sa jeho majetková situácia
nezmení, pretože je obchodnou spoločnosťou s vysokým obratom a vysokými príjmami na rozdiel od
žalobcu, ktorý je fyzickou osobou, pre ktorého má napadnuté uznesenie likvidačné účinky, nakoľko
vstupom do sporu si žalobca mal a mohol uvedomovať riziko vzniknutých nákladov, keďže bol zastúpený
advokátom. Má za to, že v prípade žalobcu nie je možné nájsť žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa.
Rovnako je irelevantným tvrdenie žalobcu, že žalovaný mal s JUDr. Tomášom Husovským údajnú zmluvu
o právnych službách s paušálne dohodnutou sumou, nakoľko toto tvrdenie nie je pravdivé. Taktiež
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že navýšením režijného paušálu o DPH došlo k neúmernému navýšeniu
trov konania žalovaného. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil
a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 406,39 eur.

Pretože odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, prejednal odvolací súd toto odvolanie bez
nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého uznesenia bol odvolací
súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať
z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k
záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Rozsudkom súdu prvého stupňa č.k. 8C/150/2011-268 zo dňa 1.10.2013 v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu č.k. 14Co/18/2014-325 zo dňa 27.8.2014 bola žaloba žalobcu zamietnutá.

V otázke náhrady trov konania prvostupňový súd správne podriadil ich režim ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
keďže žalovaný mal vo veci plný úspech, čím mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatnenie svojho práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolateľ sa domáha uplatnenia ust. § 150 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania žiadnemu z
účastníkov.

Podľa § 150 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ak sú trovy konania v drobných sporoch
neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Odvolací súd poukazuje na to, že použitie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. znamená odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by
mal ináč právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v
konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie práva na náhradu trov konania, avšak z osobitných
dôvodov súd náhradu trov neprizná.

Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, posudzované
ako na strane toho, komu má byť náhrada trov priznaná, tak aj na strane účastníka, ktorý by bol ináč
povinný trovy konania nahradiť. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa sa prihliada
predovšetkým na osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery všetkých účastníkov, okolnosti
podania návrhu na začatie konania a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní,
ako aj zohľadnenie dopadu rozhodnutia o trovách konania ako na povinného, tak aj oprávneného
účastníka z titulu práva na náhradu trov konania. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť prihliadnuť
pri rozhodovaní o náhrade trov súdneho konania na osobitosti jednotlivých prípadov a má slúžiť k
odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

Na námietku žalobcu, že sú dané dôvody na nepriznanie náhrady trov konania odvolací súd poukazuje
na to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania podľa § 150 O.s.p. treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery
všetkých účastníkov konania a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj účastníkov v priebehu konania. Použitie tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

Dôvody hodné osobitného zreteľa uvádzané žalobcom v podanom odvolaní nie sú relevantnými dôvodmi
pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania voči
žalovanému. Z obsahu realizovaných úkonov v konaní pred súdom prvého stupňa i v odvolacom konaní
(vo veci samej) nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by zodpovedali osobitným okolnostiam konkrétneho
prípadu odôvodňujúcich výnimočné nepriznanie náhrady trov žalovanému.

Nedôvodná je taktiež odvolacia námietka žalobcu, ktorou sa domáha aplikácie ust. § 150 ods. 2 O.s.p.
pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému, nakoľko v priebehu celého konania bolo predmetom
konania zaplatenie sumy 2.943,78 eur s príslušenstvom, čo nie je možné považovať za drobný spor v
zmysle ust. § 200ea O.s.p., podľa ktorého o drobný spor ide vtedy, ak predmet konania nepresiahne
sumu 1.000,- eur.

Bez právneho významu je tvrdenie žalobcu, že právny zástupca žalovaného vykonáva advokáciu
spoločne s JUDr. Tomášom Husovským, ktorému žalovaný taktiež udelil plnomocenstvo, pričom advokát
JUDr. Husovský poskytoval žalovanému právne služby na základe zmluvy s dohodnutou paušálnou
odmenou, ktorá by mala zahŕňať aj právne zastupovanie žalovaného v tomto súdnom konaní.

Vo vzťahu k priznaným trovám právneho zastúpenia v konaní o separátnych trovách vo výške 16,60 eur
+ režijný paušál vo výške 7,63 eur odvolací súd uvádza, že tieto boli priznané za vyjadrenie žalovaného
k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu č.k. 8C/150/2011-121 zo dňa 18.4.2012 v konaní o separátnych

trovách podľa § 147a ods. 2 O.s.p., v ktorom bol žalobca neúspešný, čím mu vznikla povinnosť nahradiť
žalovanému trovy tohto konania spočívajúce vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vrátane režijného paušálu.

V súvislosti s námietkou žalobcu, že DPH právneho zástupcu účastníka konania sa vzťahuje iba na
odmenu za jednotlivé úkony právnej služby, nie na režijný paušál, hotové výdavky ani na náhradu za
stratu času podľa § 15 až 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., odvolací súd poukazuje na to, že podľa § 18
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena
a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa zákona
č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, teda o daň z pridanej hodnoty sa zvyšujú aj náhrady podľa
§ 15 až 17 vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

Pokiaľ ide o súdom priznanú náhradu za hotové výdavky v podobe použitia osobného motorového
vozidla, žalobca je toho názoru, že použitie tohto prostriedku nie je v súlade so zásadou hospodárnosti
konania, preto nemožno priznať náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, akú by právny zástupca
žalovaného vynaložil cestovaním verejnou dopravou. Odvolací súd sa s týmto názorom žalobcu
nestotožňuje. Nárok advokáta na náhradu výdavkov súvisiacich s cestovným vyplýva z § 15 vyhlášky č.
655/2004 Z.z.. Podľa názoru odvolacieho súdu osobitný charakter výkonu funkcie advokáta odôvodňuje
použitie vlastného cestného motorového vozidla na cestu za úkonom právnej služby do miesta, ktoré nie
je totožné so sídlom jeho advokátskej kancelárie, a preto pôjde, bez ohľadu na vzdialenosť, vždy o účelne
vynaložené cestovné náklady, na náhradu ktorých má advokát nárok. V tejto súvislosti odvolací súd
dáva do pozornosti napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4MCdo/13/2010
z 24.11.2011.

Žalobca ďalej namieta priznanie odmeny právneho zástupcu žalovaného za 7 úkonov právnej služby, a
to za podanie zo dňa 5.12.2011 - Oznámenie čísla konania (trestné), podanie zo dňa 10.1.2012 - Návrh
na predvolanie svedkov, podanie zo dňa 13.11.2012 - Podklady k likvidácii odpadu, podanie zo dňa
15.1.2013 - Odpoveď na urgenciu súdu, podanie zo dňa 25.1.2013 - Predloženie vyhlásenia auditorskej
firmy, podanie zo dňa 11.2.2013 - Vysvetlenie súm vyúčtovaného manka a podanie zo dňa 25.9.2013
- Vyjadrenie žalovaného.

Pokiaľ ide o úkony právnej služby podanie z 13.11.2012 - Podklady k likvidácii odpadu a podanie z
25.9.2013 - Vyjadrenie žalovaného je potrebné uviesť, že podaním z 13.11.2012 sa žalovaný vyjadroval
k výzve súdu na predloženie listinných dôkazov vyžiadaných žalobcom a podaním z 25.9.2013 sa
vyjadroval k otázke ďalších návrhov na dokazovanie na základe pokynu súdu daného na pojednávaní
dňa 12.7.2013. V oboch prípadoch išlo o podania týkajúce sa veci samej na základe výzvy súdu v zmysle
§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Z tohto dôvodu odvolaniu žalobcu pokiaľ namietal tieto
úkony právnej služby nebolo možné vyhovieť.

Naopak dôvodnou je námietka žalobcu, ktorou namieta priznanie náhrady za úkony právnej služby, a to
podanie zo dňa 5.12.2011 - Oznámenie čísla trestného konania, podanie zo dňa 10.1.2012 - Návrh na
predvolanie svedkov, podanie zo dňa 15.1.2013 - Odpoveď na urgenciu súdu, podanie zo dňa 25.1.2013
- Predloženie vyhlásenia auditorskej firmy a podanie zo dňa 11.2.2013 - Vysvetlenie súm vyúčtovaného
manka.

Pokiaľ ide o úkon právnej služby podanie zo dňa 5.12.2011 - Oznámenie čísla trestného konania,
týmto podaním žalovaný len oznamoval číslo konania pod ktorým bolo vedené trestné konanie proti
žalobcovi, ktoré nemožno považovať za podanie vo veci samej. Podaním zo dňa 10.1.2012 - Návrh
na predvolanie svedkov žalovaný len navrhoval predvolanie svedkov, pričom tak mohol urobiť už vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 23.11.2011. Podaním zo dňa 15.1.2013 - Odpoveď na urgenciu súdu žalovaný
len reagoval na urgenciu súdu zo dňa 14.1.2013, pričom k veci samej sa nevyjadroval. Podaním zo
dňa 25.1.2013 - Predloženie vyhlásenia auditorskej firmy žalovaný súdu predložil Vyhlásenie auditorskej
firmy spoločnosti VGD - AVOS, Audit, s.r.o. zo dňa 19.11.2012 k manku zistenému počas finančného
auditu. Toto podanie taktiež nie je možné považovať za podanie týkajúce sa veci samej, ale len za akýsi
sprievodný list k predkladanému Vyhláseniu auditorskej firmy. Podanie zo dňa 11.2.2013 - Vysvetlenie
súm vyúčtovaného manka je iba dôsledkom toho, že štatutár žalovaného na pojednávaní dňa 29.1.2013
nevedel vysvetliť jednotlivé položky vo vyúčtovanom manku a požiadal o možnosť ich dodatočného
vysvetlenia. Pochybil preto súd prvého stupňa, keď za tieto úkony právnej služby priznal žalovanému
náhradu trov konania.

Náhrada trov konania za týchto 5 úkonov právnej služby vrátane režijných paušálov a 20% DPH
nedôvodne priznaná súdom prvého stupňa predstavuje sumu 713,42 eur.

Dôvodná je taktiež odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k priznanej náhrade za stratu času, že čas
strávený na ceste Prešov - Košice vykonanej motorovým vozidlom nepresahuje 30 minút, v dôsledku
čoho nie je možné žalovanému priznať náhradu za stratu času na ceste Prešov - Košice a späť v
rozsahu troch polhodín, ale najviac dvoch polhodín, pričom rozdiel v náhrade za stratu času predstavuje
8 nedôvodne priznaných polhodín.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Z internetovej stránky http://www.kolko-km-je.ubytovaniesr.sk/?ob1=457&ob2=3101 vyplýva, že cestná
vzdialenosť z mesta Košice do mesta Prešov je 36 kilometrov, pričom cesta autom bude trvať približne
26 minút, čo v zmysle ust. § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavuje jednu polhodinu.

Dôvodnou je preto odvolacia námietka žalobcu, ktorou namieta priznanie náhrady za stratu času za
8 polhodín, čo vrátane 20% DPH predstavuje súdom nedôvodne priznanú náhradu za stratu času vo
výške 123,10 eur.

Po odpočítaní uvedených súm (713,42 eur a 123,10 eur) potom žalovanému patrí náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 2.742,12 eur.

Žalobca v podanom odvolaní nenamietal priznané iné trovy konania vo výške 218,50 eur, preto odvolací
súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod výšku týchto trov určených súdom prvého
stupňa preskúmavať.

Na základe uvedeného preto odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa zmenil tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia vo výške 2.742,12 eur a iné trovy konania vo výške 218,50 eur.

Uvedené sumy v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný zaplatiť na účet zástupcu žalovaného
h&h PARTNERS, advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, 040 01 Košice, IČO: 44 323 760.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p..
V odvolacom konaní boli účastníci konania, žalobca i žalovaný, úspešní len čiastočne, preto odvolací
súd o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.