Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Vladimír Tencer
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušujúce, Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/36/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316000024
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2316000024.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca v trestnej veci proti obžalovanému U. B. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa
13.4.2016, sp. zn. 0T/12/2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.6.2016 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.
sa obžalovaný U. B. , nar. X.X.XXXX v B., bytom P. XXXX, okres Šaľa , t.č. vo výkone väzby
ÚVV Leopoldov,
podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby Okresného prokurátora sp. zn. 2Pv
32/16/2202-5 z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom že,
dňa 19.01.2016 v čase okolo 19.45 hod. v rodinnom dome XXXX v obci P. na vyhrážal bývalej manželke
S. S., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že prišiel s varnou kanvicou do detskej izby v ktorej sedela
a povedal jej, že ju obleje horúcou vodou, zabije ju, pretože už dávno mala byť mŕtva a nikto jej už
nepomôže, čím svojím konaním u S. S., bytom P. XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok , pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný U. B. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 19.01.2016 v čase okolo 19.45 hod. v rodinnom dome XXXX v obci P. na vyhrážal bývalej manželke
S. S., nar. XX.XX.XXXX a to tým spôsobom, že prišiel s varnou kanvicou do detskej izby v ktorej sedela
a povedal jej, že ju obleje horúcou vodou, zabije ju, pretože už dávno mala byť mŕtva a nikto jej už
nepomôže, čím svojím konaním u S. S., bytom P. XXXX vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Za to súd obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. uložil
trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obžalovaný U. B. na hlavnom pojednávaní v zmysle §
257 ods. 1 Tr. por. urobil vyhlásenie, že je nevinný a zároveň využil svoje právo a k veci nevypovedal. Z
jeho prečítanej výpovede z prípravného konania vyplynulo, že svoju bývajú manželku veľmi ľúbi a nikdy
na ňu nezdvihol ruku. Dňa 19.1.2016 keď prišiel domov, pohádal sa , ale iba v bežných veciach. Mávajúsem tam nejaké roztržky, ale to je všetko. Ona chúďa nemá ani príjem , je nezamestnaná a dostáva iba
20,- Eur mesačne. On jej kupuje jedlo, pitie, sladkosti, platí i elektrinu ako aj plyn.
Svedkyňa S. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala , že obžalovaný nič nerobil, nevyhrážal sa, všetko
na neho vypovedala iba z hnevu. Ona sa ho nebojí. Kým bol doma, spoločne platili plyn aj elektriku,
odkedy je zavretý, spolu so synom platia tieto výdavky. Ona dostáva mesačne iba 23,- Euro.
Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku ďalej poukazuje len na to, že z vykonaného
dokazovania má za preukázané, že bol spáchaný skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku
a že ho spáchal obžalovaný. Je pravdou, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní k veci a ku skutku
nevypovedal, využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Z jeho prečítanej výpovede z prípravného
konania vyplynulo, že ani fyzický útok ani verbálny útok na poškodenú nepriznal. Uviedol, že išlo iba
o bežnú hádku, nakoľko on svoju bývalú manželku miluje. Pokiaľ ide o poškodenú S. S., na hlavnom
pojednávaní táto vypovedala, že obžalovaný sa jej nevyhrážal, nedržal nič a bola to iba bežná hádka.
To čo vypovedala na polícii uviedla z hnevu.
Súd pokiaľ ide o výpoveď poškodenej , túto neakceptoval , pričom pri uznaní viny vychádzal z výpovede
poškodenej z prípravného konania, ktorá obžalovaného usvedčovala, kde uviedla, že v kritickom čase
prišiel domov okolo 16.00 hod. ľahol si spať a približne o tri hodiny sa zobudil a začal vyvádzať, pričom
jej nadával, že je kurva, načo žije, mala by umrieť, ukazoval svoj pohlavný úd a vykrikoval synom, aby
mu ho zjedli. Ona sedela v detskej izbe, keď tam prišiel držal v ruke rýchlovarnú kanvicu a chcel ju
poliať na tvár. Neustále opakoval vyhrážky, aby zomrela, že ju zabije a nikto jej nepomôže. Mala šťastie,
že tam boli synovia , inak sa to mohlo horšie skončiť. Je pravdou , že nadáva aj synom, ale oni sa ho
zastávajú, nechcú o neho prísť. Vzhľadom na rozpory vo výpovediach okresný súd vychádzal práve z
výpovede poškodenej z prípravného konania, pričom výpoveď na hlavnom pojednávaní hodnotil ako
účelovú a to v snahe pomôcť obžalovanému, zbaviť sa trestnej zodpovednosti. K takémuto záveru
dospel okresný súd z hodnotenia osoby obžalovaného, ktorý už v minulosti bol viackrát odsúdený za
úmyselnú a násilnú trestnú činnosť.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktorý sa domáhal zrušenia
napadnutého rozsudku a jeho oslobodenia spod obžaloby okresného prokurátora, nakoľko má za
to, že výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by sa dopustil skutku tak, ako
mu to kladie za vinu obžaloba. Poukázal na to, že ani jeden z vykonaných dôkazov nepreukazuje
jeho vinu, pričom i samotná poškodená na hlavnom pojednávaní uviedla okolnosti, ktoré ho v celom
rozsahu vyviňujú. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil výpoveď svedkyne S. S. ako účelovú, pri hodnotení
jej výpovedi neprihliadol však na základné zásady trestného konania, keď svedkyňa vypovedala na
hlavnom pojednávaní pod prísahou na súde, poučená o následkoch krivej výpovede a preto jej výpovede
nevyhnutne hodnotiť v zmysle zásady ústnnosti a bezprostrednosti dokazovania v trestnom konaní na
hlavnom pojednávaní podľa § 2 ods. 18 a 19 Trestného poriadku, ktorými sa súd vôbec neriadil a preto
dospel k nesprávnemu záveru o jeho vine. V celom konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by
preukazoval jeho konanie, pre ktoré je vedené proti nemu trestné stíhanie. Pokiaľ súd poukazuje na jeho
predchádzajúceodsúdeniaapriestupky,tietonemožnopovažovaťanilenzanepriamedôkazyvovzťahu
ku skutku, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba. Nie sú ani len dôkazmi podľa § 119 ods. 2 Tr. por. ,
nakoľko nič nevypovedajú o skutku, ktorého spáchanie a ktorého páchateľ je predmetom dokazovania
v trestnom konaní v zmysle § 119 ods. 1 písm. a/ a b/ Tr. por. Iné odsúdenia má zahľadené, pričom
nie všetky priestupkové konania boli právoplatne skončené v jeho neprospech. Vzhľadom na dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní existujú teda dôvodné pochybnosti o tom, či bol skutok spáchaný,
pričom dôvodné pochybnosti o vine obžalovaného sú založené aj na iných dôkazoch a to keď svedkyňa
S. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne s obžalovaným, že došlo medzi nimi dňa 19.1.2016 iba
k bežnej hádke, načo súd mal prihliadať v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.
Zástupca krajského prokurátora navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ podať odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného
je dôvodné.
Je nepochybné, že závery okresného súdu ohľadom výsledkov vykonaného dokazovania a jeho
hodnotenia krajský súd považoval za nepostačujúce. Rozsah dôkazov tak, ako bol prezentovaný
okresným súdom v dôvodoch napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nemohol postačovať k
vysloveniu jednoznačných záverov ohľadom viny obžalovaného. Je zrejmé, že obžalovaný v priebehu
celého konania spáchanie trestnej činnosti v celom rozsahu popieral.Pokiaľ ide o závery prvostupňového súdu ohľadom hodnotenia výpovede poškodenej, na ktorom
celá vina obžalovaného je založená, je potrebné uviesť, že okresný súd nesprávnym spôsobom
výpoveď poškodenej hodnotil. Je treba zdôrazniť, že síce je pravdou, že poškodená v prípravnom
konaní obžalovaného zo spáchania uvedeného trestného činu usvedčovala, na hlavnom pojednávaní
diametrálne zmenila svoju výpoveď, pričom vysvetlila, z akého dôvodu pred príslušníkmi polície v
prípravnomkonaníobžalovanéhousvedčila. Uviedla,že išlozostranyobžalovanéhoibaobežnúhádku,
nevyhrážal sa jej, a že pokiaľ v prípravnom konaní na obžalovaného vypovedala inak, uviedla to len z
dôvodu hnevu, ktorú skutočnosť však okresný súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného a výpoveď
poškodenej v tomto smere považoval za účelovú v snahe pomôcť obžalovanému. Svoje závery oprel
predovšetkým o samotnú osobu obžalovaného, jeho predchádzajúce priestupkové konanie, ako i trestná
činnosť, za ktorú bol odsúdený, s čím však nie je možné súhlasiť. Je potrebné uviesť, že v predmetnej
veci rozsah vykonaného dokazovania bol postavený len na výpovedi svedkyne - poškodenej S. S. bez
uvedenia ďalších podporných dôkazov, ktoré by vinu obžalovaného mohli podporiť. V súvislosti s tým
je potrebné poukázať i na judikatúru a stanoviská Najvyššieho súdu SR v zmysle ktorého „ ak má byť
rozhodnutie o vine založené na výpovedi len jedného svedka, priamo usvedčujúceho obžalovaného zo
spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali
najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť
preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje Trestný poriadok ( Uznesenie NS SR sp.
zn. 2Tos /4/2009 zo dňa 26.2.2010). V danej veci je teda nepochybné, že sa jedná o jediného svedka, aj
to svedka, ktorý rozporne vypovedal v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní , pričom nepriame
dôkazy, na ktoré okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku poukazuje v podobe predchádzajúcich
odsúdení obžalovaného ako i jeho priestupkových konaní, nemožno považovať za nepriame dôkazy,
ktoré by bez akýchkoľvek pochybností vinu obžalovaného preukazovali.
Za takejto situácie preto krajský súd dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania či už v
prípravnom konaní ako i na hlavnom pojednávaní nepostačovali k vysloveniu jednoznačných záverov
ohľadom viny obžalovaného, pričom postup okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov krajský
súd považoval za nepostačujúci a nesprávny, v dôsledku čoho potom krajský súd dospel k záveru, že
takto vykonané dokazovanie nemôže postačovať k vysloveniu odsudzujúceho rozsudku a preto zrušil
napadnutý rozsudok a sám obžalovaného v zmysle § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby
okresného prokurátora, nakoľko nebolo dokázané, že by sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.