Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200517
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3816200517.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Mesto Prievidza, IČO: 00 318 442, so sídlom
Námestie slobody 14, 971 01 Prievidza, proti odporcovi: Ing. B. J., bytom B. XXXX/XX, XXX XX J.,
o nahradenie prejavu vôle, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.
13C/10/2016-28 zo dňa 20. apríla 2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.01.2016 doplneného
podaním doručeným súdu dňa 17.03.2016 domáhal nahradenia prejavu vôle odporcu ako oprávneného

z vecného bremena uzatvoriť s navrhovateľom ako povinným z vecného bremena zmluvu o zriadení
vecného bremena.

Výzvou zo dňa 18.03.2016 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu vo výške
99,50 eur v lehote 10 dní odo dňa jej doručenia s poučením, že ak poplatok nebude zaplatený v uvedenej
lehote, súd konanie zastaví. Výzva bola navrhovateľovi doručená dňa 24.03.2016, do dnešného dňa

však nebol poplatok za návrh zaplatený. Súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku,
nakoľko má za to, že v danej veci nejde o konanie týkajúce sa verejného a spoločensky prospešného
záujmu. Zároveň súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4Obdo 27/02 (R
118/2003) v ktorom Najvyšší súd SR skonštatoval, že obce sú oslobodené od súdnych poplatkov podľa
§ 4 ods. 2 písm. b) len v konaniach, ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh
obce,ktorésúpriamymzabezpečovanímverejnýchpotrieb,alebosnímbezprostrednesúvisia.Konania,

ktorých predmetom sú vzťahy, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce, nie sú podľa tohto ustanovenia
oslobodené od poplatku.

Navrhovateľ v určenej lehote súdny poplatok z návrhu nezaplatil, preto súd v zmysle citovaného
ustanovenia zákona konanie vo veci zastavil. O následkoch nezaplatenia poplatku navrhovateľ ako
poplatník bol poučený.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom uviedol, že v návrhu
na vydanie rozkazu na plnenie uviedol, že zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších
predpisov v ustanovení § 7 ukladá orgánom obce a organizáciám povinnosť hospodáriť s majetkom
obce v prospech rozvoja obce a jej občanov. Podanie návrhu na vydanie rozkazu na plnenie je práve

konaním smerujúcim k ochrane verejných peňažných prostriedkov, s ktorými mesto Prievidza nakladá
pri výkone svojich práv a povinností v prospech rozvoja obce a jej občanov, ktoré je oprávnené, aleaj povinné zabezpečovať a vykonávať na základe vyššie uvedených zákonných úprav a dbať na to,
aby nebol nedôvodné zaťažovaný jeho rozpočet. Aj napriek uvedenému, bol vyzvaný na zaplatenie
súdneho poplatku a z dôvodu, že je toho názoru, že je v danej veci vyňaté z poplatkovej povinnosti,

súdny poplatok spojený s návrhom na vydanie rozkazu na plnenie nezaplatil. Vzhľadom k tomu, že výzva
na zaplatenie nemala formu uznesenia, proti ktorému by bolo prípustné odvolanie, uplynutím lehoty na
zaplatenie boli splnené zákonné predpoklady na zastavenie konania. Podaním predmetného návrhu na
súdkonalvsúladesustanoveniamizákonač.138/1991Zb.omajetkuobcívzneníneskoršíchpredpisov,
podľa ktorého je obec povinná pri hospodárení s majetkom obce najmä udržiavať a užívať majetok,

chrániť ho pred poškodením a stratou a rovnako použiť všetky právne prostriedky na jeho ochranu,
vrátane včasného uplatňovania práv a oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi. Aj v danej
veci je potrebné považovať uplatnenie tohto práva obce za vec verejného a všeobecne prospešného
záujmu, nakoľko nahradením prejavu vôle odporcu súdom dôjde okrem splnenia záväzku odporcu
ako oprávneného z vecného bremena aj k získaniu finančných prostriedkov ako príjmu do obecného
rozpočtu, a to ako odplaty za zriadenie vecného bremena, ktorá predstavuje náhradu za obmedzenie

obce v jej vlastníckom práve užívať pozemky ako nehnuteľný majetok obce, ktorý je už toho času
zaťažený na základe zmluvy o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, a to umiestnením stavieb
inžinierskych sietí na pozemkoch vo vlastníctve mesta, avšak nateraz bezodplatne. Preto opakovane
uviedol, že v tomto konkrétnom súdnom konaní spĺňa podmienku oslobodenia od súdneho poplatku
podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov, ktorý ustanovuje, že od poplatku sú oslobodené obce a vyššie územné celky v konaní vo veciach
verejného a spoločensky prospešného záujmu, a preto podáva proti uzneseniu súdu odvolanie s tým,
že navrhuje súdu, aby ho zrušil a ďalej vo veci konal.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné

a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správne, a to z týchto dôvodov:

Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodené obce a vyššie
územné celky v konaní vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu.

Na základe znenia a systematického zaradenia citovaného zákonného ustanovenia možno dospieť k
záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo poskytnúť obciam a vyšším územným celkom všeobecné
osobné oslobodenie bez ohľadu na to, o akú vec ide, ale iba tzv. oslobodenie zmiešané, v prípade
ktorého zákon priznáva oslobodenie týmto subjektom len vo vymedzených veciach, ktorými sú veci

verejného a spoločensky prospešného záujmu. Keďže pre pojem verejný a spoločensky prospešný
záujem absentuje v zákone o obecnom zriadení legálna definícia, treba tieto súvislosti posudzovať na
účely každého konkrétneho konania prísne individuálne (in concreto), keďže ich zovšeobecnenie na
druhovo podobné veci (konania) nesie neprimerané riziko obchádzania zákonných dôvodov na osobné
oslobodenie od súdnych poplatkov podľa citovaného zákonného ustanovenia (uznesenie Najvyššieho

súdu SR zo dňa 27. mája 2004 sp. zn. 1Cdo 24/2004).

Vychádzajúc z charakteru úloh obce a jej orgánov definovaných v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení (ďalej len zákon o obecnom zriadení) ich celá činnosť, vrátane hospodárenia s majetkom,
musí smerovať k plneniu úloh obce, teda k rozvoju obce a k blahu jej obyvateľov. Z pohľadu predpisov

upravujúcich postavenie obcí a ich hospodárenie, obec celú svoju činnosť vykonáva vždy v širokom -
obecnom záujme. Samotný zákon o obecnom zriadení vymedzuje, že obecný majetok možno použiť
najmä na verejné účely, na podnikateľskú činnosť a na výkon samosprávy obce, teda použitie majetku
obce nelimituje len na jediný - verejný účel, ale pozná a predpokladá aj iné rozlišujúc použitie majetku
na verejné účely od jeho ostatného použitia na výkon samosprávy alebo podnikateľskú, prípadne inú

činnosť. Aj na účely zákona o súdnych poplatkoch pritom treba odlišovať konania, predmetom ktorých
sú vzťahy, ktoré vznikli pri plnení tých úloh obce, ktoré sú priamym zabezpečovaním verejných potrieb,
alebo s ním bezprostredne súvisia od vzťahov, ktoré vznikli pri ostatnej činnosti obce (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. októbra 2002 sp. zn. 4 Obdo 27/02, publikované pod R 118/2003).

Keďže obec môže v rámci svojich úloh vykonávať všetky úkony súvisiace s riadnym hospodárením
s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce, môže vykonávať vlastnú investičnú a podnikateľskú
činnosť, a teda vstupovať do rôznych záväzkových vzťahov a uplatňovať si majetkové práva obce, tieto
konania nemožno považovať za veci verejného a spoločensky prospešného záujmu. A to ani napriekargumentu, že ide o spôsob získavania finančných prostriedkov alebo iných majetkových práv, ktoré
majú nepochybne slúžiť na plnenie úloh obce.

V preskúmavanej veci je predmetom konania nahradenie prejavu vôle odporcu ako oprávneného z
vecného bremena uzatvoriť s navrhovateľom ako povinným z vecného bremena zmluvu o zriadení
vecného bremena. V danom prípade tak ide o uplatňovanie práva obce a o spôsob získania finančných
prostriedkov, ktoré majú nepochybne slúžiť na plnenie úloh obce, teda v konečnom dôsledku obecnému
záujmu. Je to však zo záväzkového vzťahu, ktorý nevznikol pri zabezpečovaní verejných potrieb a

spoločensky prospešného záujmu a ani s nim bezprostredne nesúvisí.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli z vyššie konkretizovaných dôvodov v tomto konaní splnené
podmienky na to, aby navrhovateľ podliehal osobnému oslobodeniu od súdnych poplatkov podľa ust. § 4
ods. 2 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým konanie zastavil
z dôvodu, že navrhovateľ v určenej lehote súdny poplatok z návrhu nezaplatil, preto treba považovať

vecne správne, na základe čoho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .