Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200176
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6013200176.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky

Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Júlie Horskej, v právnej
veci žalobcu: Krajský prokurátor v Banskej Bystrici, Banská Bystrica, Partizánska cesta č. 1, proti
žalovanému: Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici, so sídlom v Banskej Bystrici, ul. 29. mája č.
2, za účasti: 1/ Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer, Banská
Bystrica, Stavebná č. 4, IČO: 42 302 013, 2/ K V E S T s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Severná
č. 22, IČO: 31 558 518, právne zastúpený JUDr. Radovanom Szárszoiom, advokátom a konateľom
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Radovan Szárszoi, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Bakossova

č. 14464/3C, IČO: 47 254 491 a 3/ Mesto Banská Bystrica, Československej armády č. 26, IČO: 00
313 271, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. augusta 2010, číslo:
934-2470/2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. júna
2014, č. k. 24S/16/2013-75, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. júna 2014,
č. k. 24S/16/2013-75, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd") podľa ust. § 250j
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. augusta 2010, číslo: 934-2470/2010 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie"). Predmetným rozhodnutím žalovaný spoločnosti K V E S T s.r.o. (ďalej
len „účastník 2/", alebo aj „žiadateľ") povolil I. likvidáciu časti lomu H. v rozsahu predloženého Plánu

likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska L. a plánu využívania ložiska L. - doťaženie pre roky 2010 -
2020 a II. dobývanie v rámci doťaženia časti ložiska nevyhradeného nerastu v lome H..

Krajský súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovaného, mal za
preukázané, že účastník 2/ požiadal žalovaného ako príslušný správny orgán o povolenie banskej
činnosti v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej
banskej správe (ďalej len „zákon č. 51/1988 Zb."). Na základe výzvy žalovaného, účastník 2/ predložil

podklady a dokumentáciu potrebnú pre vydanie rozhodnutia. Zároveň predložil ako doklad preukazujúci
jeho právo k pozemkom dotknutým predmetnou činnosťou Nájomnú zmluvu č. 1/2002 o prenájme
pozemkov uzatvorenú 14. novembra 2002 medzi Urbárskou spoločnosťou, pozemkové spoločenstvo
Banská Bystrica - časť Majer (účastník 1/) ako prenajímateľom a účastníkom 2/ ako nájomcom.Predmetom uvedenej nájomnej zmluvy boli ťažbou dotknuté pozemky nachádzajúce sa na parcele KN-
C č. 1204/1, 1204/2, 1204/3. Uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.
decembra2012.Rovnakoúčastník2/predložilDodatokč.1zodňa28.decembra2009kvyššieuvedenej

nájomnej zmluve č. 1/2002, predmetom ktorého bolo predĺženie pôvodnej nájomnej zmluvy č. 1/2002 na
dobu určitú až do 31. decembra 2020. Uvedenú nájomnú zmluvu zo dňa 14. novembra 2002, č. 1/2002
ako aj Dodatok č. 1 zo dňa 28. decembra 2009 podpísala za prenajímateľa osoba splnomocnená konať
v mene Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Banská Bystrica - časť Majer - p. H. H..

Žalobca v žalobe predovšetkým namietal, že pokiaľ žiadateľ uzavrel nájomnú zmluvu, muselo by z nej
vyplývať, že prenajímateľ je jediným vlastníkom ťažbou dotknutých pozemkov, ktorý sa vzdáva práva
prednosti na povolenie dobývania ložiska nevyhradeného nerastu, a pokiaľ nebola nájomná zmluva
doloženádokladmi,žepovoľovanouťažboudotknuténehnuteľnostisúsúčasťouspoločnejnehnuteľnosti
členov pozemkového spoločenstva, alebo majetkom spoločenstva, alebo jeho členov, nebola spôsobilá
táto zmluva ako doklad, ktorým by žiadateľ preukázal stret záujmov z hľadiska ochrany vlastníckych

vzťahov v celom rozsahu.

Namietal, že pozemkové spoločenstvo uvádzané v nájomnej zmluve ako prenajímateľ nemôže
disponovať vlastníckym právom k pozemkom, ktoré podliehajú zákonnému pojmu „spoločná
nehnuteľnosť", nakoľko ním disponujú iba jej všetci spoluvlastníci ako členovia spoločenstva. Dodal, že

aj keď za pozemkové spoločenstvo koná navonok splnomocnenec oznámený príslušnému registrovému
orgánu, musí mať podľa žalobcu stanovený rozsah oprávnení zastupovať spoločníkov a nie je
možné, aby splnomocnenie zahŕňalo aj dispozičné právo k spoločnej nehnuteľnosti. V prípade, ak v
nájomnejzmluveuvedenýapodpísanýsplnomocnenecnedisponovalosobitnýmsplnomocnenímčlenov
spoločenstva, takúto zmluvu nie je možné považovať za platnú a spôsobilú vyvolať zamýšľané právne

účinky pre žiadateľa spojené so vznikom jeho práva užívať dotknuté nehnuteľnosti.

Uvedené námietky vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Skutočnosť, že Urbárska spoločnosť,
pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer je uvedené v nájomnej zmluve ako prenajímateľ,
súd vyhodnotil ako nedostatok formálnych náležitostí zmluvy nemajúci za následok jej neplatnosť.

Poukázal na to, že spoločenstvo tvoria jeho jednotliví spoločníci (vlastníci podielov spoločnej
nehnuteľnosti) zapísaní do zoznamu spoločníkov, a aj v prípade, keď v predmetnej nájomnej zmluve,
resp. aj v jej dodatku, je na strane prenajímateľa označené pozemkové spoločenstvo svojím názvom
(t.j. tak, ako je zapísané v registri pozemkových spoločenstiev na príslušnom obvodnom úrade), a nie
sú v nej označení jeho jednotliví členovia (spoločníci) tvoriaci predmetné pozemkové spoločenstvo, túto

skutočnosť pre účely posúdenia nájomnej zmluvy (a jej dodatku) ako dokladu predloženého žiadateľom
v konaní podľa ustanovení zákona č. 51/1988 Zb. a ust. § 2 ods. 3, písm. d/ vl. nariadenia č. 520/1991
Zb. o podmienkach využívania ložísk nevyhradených nerastov (ďalej len „nariadenie č. 520/1991 Zb."),
je možné považovať len za formálnu chybu.
Skutočnosť, že žalovaný správny orgán si v správnom konaní nevyžiadal zoznam spoločníkov, nemôže

mať podľa názoru krajského súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu
žiadateľom predloženej nájomnej zmluvy, pretože predmetné pozemkové spoločenstvo označené ako
prenajímateľ v nájomnej zmluve, ktorou žiadateľ preukazoval svoj vzťah k pozemku v zmysle ust.
§ 2 ods. 3, písm. d/ nariadenia č. 520/1991 Zb., bolo v čase uzavretia nájomnej zmluvy i dodatku
nesporne zapísané v registri pozemkových spoločenstiev vedenom príslušným obvodným úradom (z

čoho vyplýva, že všetky zákonom predpísané doklady a listiny museli byť tomuto príslušnému orgánu k
žiadosti o zápis predložené), ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z Evidencie pozemkových spoločenstiev
nachádzajúceho sa v administratívnom spise, t.j. nebol dôvod pochybovať o tom, ktorí spoločníci toto
pozemkové spoločenstvo tvoria.

Krajský súd ďalej uviedol, že pokiaľ je nepochybné, ktorí spoločníci tvoria pozemkové spoločenstvo,
ktoré je v príslušnej nájomnej zmluve označené ako „prenajímateľ" dotknutých nehnuteľností, žalovaný
správny orgán nemal dôvod pre účely predmetného správneho konania, aj vzhľadom na žiadateľom
predložený ďalší doklad - súhlasné vyjadrenie Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská
Bystrica - časť Majer zo dňa 19. apríla 2010, preverovať samotné vlastnícke vzťahy, pokiaľ boli rozhodné

skutočnosti osvedčené Výpisom z katastra nehnuteľností, ktorého obsahom je výpis z evidenčného
listu zo dňa 7. apríla 2010, číslo 622, z ktorého vyplýva, že držiteľom alebo inou oprávnenou osobou
predmetných pozemkov bola Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť
Majer, za ktorú navonok konal H. H..Námietku žalobcu, že p. H. H. nebol oprávnený podpísať predmetnú nájomnú zmluvu, nakoľko
nedisponoval osobitným splnomocnením členov spoločenstva, krajský súd s poukazom na ust. § 10 ods.

2 toho času platného a účinného zákona č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, krajský súd
považoval za nedôvodnú. V zmysle výpisu z Evidencie pozemkových spoločenstiev vyplýva, že p. H. H.
bol počnúc dňom 5. novembra 2001 a aj v čase podpisovania príslušnej nájomnej zmluvy splnomocnený
konať v mene spoločníkov pozemkového spoločenstva navonok. Dodal, že uznesením členskej schôdze
Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer zo dňa 1. mája 1997, bod

2, bol p. H. H. splnomocnený konať v mene spoločenstva.

Napokon aj námietka žalobcu, že žiadateľom požadovaná činnosť má podliehať posudzovaniu vplyvov
na životné prostredie v zmysle ust. § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z."), nakoľko
plánovaná ťažba mala presiahnuť prahové hodnoty zodpovedajúce kritériám bodu č. 11 časť B, Prílohy

č. 8 zákona č. 24/2006 Z. z., bola zo strany krajského súdu vyhodnotená ako nedôvodná. Mal za
preukázané, že v danom prípade nie sú prekročené prahové hodnoty a rovnako nie je vykonávaná ťažba
v rozsahu nad 5ha záberu plochy a v objeme nad 100.000 ton ročne.

Záverom krajský súd poukázal aj na ust. § 249 ods. 3 OSP, z ktorého vyplýva, že prokurátor pri podaní

návrhu podľa ust. § 35 ods. 1 písm. b/ OSP dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo
najmenej dotknuté a dospel k záveru, že v danom prípade, uvedená podmienka vzhľadom na princíp
právnej istoty a ochranu nadobudnutých práv, splnená nebola.

O náhrade trov konania súd nerozhodoval z odôvodnením, že účastníci si náhradu trov konania

neuplatnili, pričom o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd len na návrh.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec vráti
žalovanému na ďalšie konanie.

V podanom odvolaní sa žalobca pridržiaval dôvodov v žalobe obsiahnutých. Naďalej považoval

napadnuté rozhodnutie za nezákonné a odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny,
založený na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dôvodil, že spoločná nehnuteľnosť pozemkového spoločenstva nie je a nemôže byť vlastníctvom
pozemkového spoločenstva, ale ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva,

ktorí ju majú v nedeliteľnom podielovom spoluvlastníctve. Pozemkové spoločenstvo uvádzané v
príslušnej nájomnej zmluve ako prenajímateľ, nemôže disponovať vlastníckym právom k pozemkom,
ktoré podliehajú zákonom uvedenému pojmu „spoločná nehnuteľnosť", lebo ním disponujú výlučne jej
spoluvlastníci ako členovia spoločenstva. Preto skutočnosť, že nájomnú zmluvu uzavrelo pozemkové
spoločenstvo nemôže byť len nedostatkom formálnych náležitostí zmluvy. Nájomná zmluva uzavretá

s pozemkovým spoločenstvom nemohla sama osebe postačovať na preukázanie práva k pozemku.
Rovnako tak ani súhlasné vyjadrenie osoby oprávnenej konať za pozemkové spoločenstvo konať
navonok nemohlo nahradiť bez ďalšieho súhlas vlastníkov pozemkov. Na uvedené sú oprávnení výlučne
členovia spoločenstva (vlastníci) v súhrne s nadpolovičnou väčšinou podielov v rámci práva rozhodovať
o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust.

§ 2 ods. 3 zákona č. 181/1995 Z. z.

Žalobca ďalej uviedol, že je neakceptovateľný taký výklad zákona č. 181/1995 Z. z., na základe ktorého
by členovia spoločenstva založením spoločenstva zápisom do zoznamu spoločníkov vyslovili úmysel
osobnenevykonávaťvlastníckeprávoatotooprávnenieprenieslinaspoločenstvo.Pretovtejtosúvislosti

je potrebné rozlišovať na jednej strane pojem „majetok spoločenstva", ktorého nadobudnutie je závislé
od hospodárenia so spoločnou nehnuteľnosťou (výnosy), a ktoré je vo vlastníctve spoločenstva, a na
strane druhej pojem „spoločný majetok, resp. nehnuteľnosť", ktorá nie je vlastníctvom spoločenstva a
ostáva vo vlastníctve jednotlivých členov pozemkového spoločenstva.Vzhľadom na uvedené vyššie, žalobca zastáva názor, že príslušná nájomná zmluva sama o sebe
nemôže byť spôsobilá na preukázanie práva k pozemku, nakoľko nie je uzavretá s vlastníkmi pozemkov,

a ani inou na uzavretie oprávnenou osobou. Keďže pozemkové spoločenstvo nie je vlastníkom
dotknutých pozemkov, z nájomnej zmluvy nemožno vyvodiť súhlas vlastníka pozemku s používaním
pozemku na banskú činnosť. Uvedený súhlas taktiež nemožno vyvodiť z vyjadrenia k plánu osoby
poverenej konať navonok za pozemkové spoločenstvo.

Záverom žalobca skonštatoval, že nedostatok súhlasu vlastníkov s využívaním ich pozemkov treťou
osobu bez ich súhlasu, možno považovať za závažný zásah do ich ústavou garantovaného vlastníckeho
práva.

III.

Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu nestotožnil s názorom žalobcu a navrhol, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu potvrdil. Na znak správnosti svojho postupu v súlade s právnymi predpismi
poukázal predovšetkým na:

- zápis č. 7 z členskej výročnej schôdze Urbáru zo dňa 16. apríla 1994, deklarujúceho prítomnosť
nadpolovičnejväčšinyčlenovauznášaniaschopnosťjejčlenov.Zároveňvbode8bolaschválenáZmluva
o prenájme lomu žiadateľovi

- oznámenie zo dňa 8. februára 1996 o vzniku Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská
Bystrica - časť Majer bez právnej subjektivity

- jednohlasne prijaté uznesenie z členskej schôdze zo dňa 1. mája 1997, na ktorej bol splnomocnený
bývalý tajomník p. H. H. konať v mene spoločenstva

- kópiu z evidencie pozemkových spoločenstiev, v ktorej je uvedené, že v období od 5. novembra 2001
do 15. júna 2012 (v čase uzavretia príslušnej nájomnej zmluvy a jej dodatku) bol p. H. H. splnomocnený
konať za Urbársku spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer

- zápis č. 20 z valného zhromaždenia zo dňa 13. decembra 2009, v ktorom je pod bodom č. 4 schválený
dodatok k nájomnej zmluve so žiadateľom (K V E S T s.r.o.)

- súhlas Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer zo dňa 19. apríla
2010 s predloženým Plánom likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska L. a Plánom využívania časti

ložiska L. - doťaženie na roky 2010 až 2020 podpísaný p. H. H..

Účastník 1/ Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer sa v podanom
vyjadrení k odvolaniu stotožnil s odvolaním žalobcu. Uviedol, že príslušný dodatok k nájomnej zmluve
mali podpísať všetci spoluvlastníci dotknutej nehnuteľnosti, resp. všetci spoluvlastníci mali p. H. H.

splnomocniť k podpisu tohto dodatku. Dodal, že označená nehnuteľnosť, na ktorú bolo vydané povolenie
nebola evidovaná na liste vlastníctva v registri „C", resp. list vlastníctva k nej nebol založený.
Ďalej uviedol, že žiadateľ nedostatočne preukázal svoje práva k pozemkom, pričom napadnutým
rozhodnutím žalovaného boli priamo dotknuté aj práva tretích osôb, a to konkrétne práva spoluvlastníkov
Urbárskej spoločnosti Šálková.

Záverom účastník 1/ konštatoval, že pozemkové spoločenstvo - Urbárska spoločnosť, pozemkové
spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer s právnou subjektivitou nie je právnym nástupcom
pozemkového spoločenstva - Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť
Majer bez právnej subjektivity. Z toho dôvodu má za to, že všetky nájomné zmluvy ako aj iné obchodné

zmluvy uzatvorené pozemkovým spoločenstvom bez právnej subjektivity stratili svoju právoplatnosť.Účastník 2/ K V E S T s.r.o. (žiadateľ) sa v podanom vyjadrení k odvolaniu v plnom rozsahu stotožnil s
argumentáciou krajského súdu uvedenou v písomnom vyhotovení rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd
v celom rozsahu potvrdil rozsudok krajského súdu.

Uviedol, že p. H. H. bol v čase podpisu nájomnej zmluvy ako aj jej dodatku splnomocnený konať v mene
spoločníkov pozemkového spoločenstva navonok bez obmedzenia.

Poukázal na to, že uvedenie Urbárskej spoločnosti, pozemkového spoločenstva Banská Bystrica - časť

Majer (v zastúpení p. H. H.) na strane prenajímateľa nemôže mať za následok jej neplatnosť. Ide o
formálny nedostatok náležitostí zmluvy.

Ďalej uviedol, že po predložení všetkých relevantných listín zo strany žiadateľa, nebol žalovaný
správny orgán povinný preverovať vlastnícke vzťahy na spoločnej nehnuteľnosti. Navyše samotná
Urbárska spoločnosť, pozemkové spoločenstvo Banská Bystrica - časť Majer ako účastník správneho

konania takúto námietku (námietku nedostatku súhlasu) nikdy nevniesol a rovnako ani proti rozhodnutiu
žalovaného správneho orgánu si neuplatnil riadny opravný prostriedok.

Záverom dodal, že uvedená nájomná zmluva nebola nikdy zmluvnými stranami spochybňovaná, pričom
všetky ročné platby nájomného zo strany žiadateľa za obdobie počnúc 14. novembrom 2002 až do

súčasnosti, vrátane rokov 2010 - 2014, boli účastníkom 1/ Urbárskou spoločnosťou, pozemkovým
spoločenstvom Banská Bystrica - časť Majer prijaté a podiely jednotlivým členom tejto spoločnosti aj
priebežne vyplácané.

Účastník 3/ Mesto Banská Bystrica sa podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj Hlavný banský úrad so sídlom v Banskej Štiavnici žiadajúc
napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Zdôraznil, že v súlade s § 2 ods. 3 písm. d / nariadenia
vlády SR č. 520/1991 Zb. o podmienkach využívania ložísk nerastov si organizácia K V E S T s.r.o.
svoju povinnosť splnila, keď predloženými dokladmi preukázala svoje právo k pozemkom. Tvrdenie

žalobcu týkajúce sa výkladu z § 19 ods. 5 zákona o banskej činnosti, podľa ktorého ak subjekt, ktorý
nedisponuje vlastníckym právom (spoluvlastníckym) právom, musí obstarať súhlas majiteľa pozemku
s používaním pozemku na čas potrebný na dobývanie ložiska za primeranú náhradu, je nepresné
z dôvodu, že citované zákonné ustanovenie neupravuje problematiku vydávania súhlasu majiteľa
pozemku na vykonávanie činnosti banským spôsobom iným subjektom, ale upravuje postup, keď

majiteľ nesúhlasí s použitím pozemku na dobývanie ložiska. Nepresnosť tvrdenia žalobcu je aj v
tom, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva nutnosť spoplatnenia súhlasu majiteľa pozemku
v zmysle žalobcom uvádzanej formuly „za primeranú náhradu". Na záver podotkol, že Pozemkové
spoločenstvo, resp. jeho členovia ako účastníci správneho konania o povolenie činnosti vykonávanej
banskýmspôsobomvlomeH.,ktoréhovýsledkomjenapadnutérozhodnutie,doteraznenapadlinájomnú

zmluvu na príslušnom súde napriek tomu, že na uvedenú možnosť poukazuje napadnutého rozhodnutie
HBÚ č. 938-1742/2012 zo dňa 19. septembra 2012 o proteste prokurátora.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania žalobcu (§ 246c ods. 1 prvá veta
OSP a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.
2 OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk )
dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté.

Žaloba prokurátora predstavuje osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych
orgánov, z hľadiska toho, že sám účastník sa necíti ukrátený na svojich právach a preto takúto žalobu

nepodal. Samotná žaloba prokurátora slúži k plneniu úloh prokuratúry v zmysle ustanovení zákona č.
153/2001 Z. z., chráni objektívne právo, pričom prokurátor, postupujúc v zmysle ust. § 249 ods. 3 OSP,
pri jej podaní dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo najmenej dotknuté. Táto podmienka
predstavuje osobitnú náležitosť žaloby.

V danom prípade odvolací súd zistil, že nebola splnená uvedená podmienka náležitosti prokurátorskej
žaloby. Prokurátor musí každý prípad posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti v zmysle
proporcionality výsledku zamýšľaného žalobou a práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere.

Účastník 2/ K V E S T s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Severná č. 22, IČO: 31 558 518 na

základe právoplatného žalobou napadnutého rozhodnutia začal realizovať činnosť v zmysle svojho
predloženého Plánu likvidácie, čoho dôkazom je týmto účastníkom 2/ predložený prehľad platieb
nájomného hradeného Urbárskej spoločnosti, pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer.
S výkonom uvedenej činnosti vyjadrili súhlas všetky dotknuté správne orgány, vrátane Mesta BanskáBystrica, ktoré rozhodnutím zo dňa 29. júna 2010, číslo OVZ-SÚ-15129/2010/Bob. povolilo využitie
ťažbou dotknutej parcely č. 1204/1 v kat. úz. H. podľa Plánu likvidácie.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí námietka žalobcu, že nedostatok súhlasu vlastníkov s
využívaním ich pozemkov treťou osobou bez ich súhlasu možno považovať za závažný zásah do ich
ústavou garantovaného vlastníckeho práva.

Predovšetkým žalobca bližšie nešpecifikoval, v čom konkrétne mal tento ním tvrdený zásah do práv

vlastníkov spočívať, keď platnosť nájomnej zmluvy a jej dodatku počas ich platnosti žiaden z potenciálne
dotknutých vlastníkov pozemkov nenapadol a nedomáhal sa určenia ich neplatnosti na príslušnom
civilnom súde (§ 80 písm. c/ OSP).

Zároveň odvolací súd podotýka, že žiadateľ - K V E S T s.r.o. poskytuje Urbárskej spoločnosti,
pozemkové spoločenstvo v Banskej Bystrici - časť Majer adekvátnu náhradu vo forme platieb

nájomného, ktoré je následne rozpočítané a rozposielané na účty jednotlivých vlastníkov pozemkov
tvoriacich ťažbou dotknuté parcely.

Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, možno dospieť k záveru, že výsledok sledovaný prokurátorom
- zrušenie rozhodnutia žalovaného o povolení likvidácie časti lomu H. v rozsahu predloženého Plánu

likvidácie časti ťažobného priestoru ložiska L. a plánu využívania ložiska L. - doťaženie pre roky 2010
- 2020 a povolení dobývania v rámci doťaženia časti ložiska nevyhradeného nerastu v lome H., by tak
predstavoval zásah do práv účastníka nadobudnutých v dobrej viere. V danom prípade prokurátorom
sledovaný cieľ je teda v značnom nepomere (neproporcionalite) v porovnaní so stavom založeným
žalobou napadnutým rozhodnutím.

Záverom odvolací súd pripomína, že princíp ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere úzko súvisí s
princípom právnej istoty.

Vo vzťahu k princípu právnej istoty ústavný súd vo svojej judikatúre viac krát zdôraznil, že s jeho

uplatňovaním v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability,
racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem (napr. PL. ÚS 15/98, PL. ÚS 1/04 alebo PL. ÚS
8/04).

Rovnako ústavný súd judikoval, že k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí aj ochrana legálne

nadobudnutých práv (napr. I. ÚS 30/99), resp. ochrana v dobrej viere nadobudnutých práv (PL. ÚS
16/95). Vo vzťahu k ochrane legálne, resp. v dobrej viere nadobudnutých práv ústavný súd vo svojej
judikatúre uprednostňuje materiálne chápanie právneho štátu, t. j. takého právneho štátu, ktorého
znakom je rešpektovanie určitých hodnôt, ktoré sú v prvom rade predstavované základnými právami a
slobodami, a zdôrazňuje, že povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich

uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.
septembra 2009, sp. zn. PL. ÚS 21/08).

Z vyššie uvedených dôvodov mal odvolací súd za to, že krajský súd nepochybil, ak žalobu v súlade s
ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

27. júna 2014, č. k. 24S/16/2013-75 ako vecne správny podľa ust. § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení
s § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP. Podľa výsledku konania
neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.