Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/560/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114224332
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114224332.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom tamtiež, proti odporcovi: F. A., nar. X.X.XXXX, bytom
L. K. XX, o zaplatenie 877,55 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 25C/228/2014-31 zo dňa 7. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku uplatneného
nároku a vo výroku o trovách konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti odporcovi
zaplatiť navrhovateľovi sumu 41,35 eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 19.10.2013 do
zaplatenia.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 41,35
eur spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 19.10.2013 do zaplatenia. Vychádzal zo skutočnosti,
že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa
a odporcom dňa 3.2.2009 bol odporcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 896,24 eur, ktorý
sa odporca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po 29,87 eur. Následne súd I.
stupňa konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného spotrebiteľského úveru, vzhľadom na
absenciu podmienok čerpania úveru, údajov o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, celkových
nákladov spotrebiteľa, RPMN (uvedený len informatívny výpočet) priemernej RPMN a údajov o výške,
počte a termínoch splátok a iných poplatkov, ktoré mal odporca navrhovateľovi zaplatiť. Na základe
toho dospel k záveru, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi len rozdiel medzi vyplatenou sumou
896,24 eur a úhradami vo výške 825,02 eur, t. j. sumu 71,22 eur.
Nadväzne, s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého je
súd z úradnej moci povinný prihliadnuť na premlčanie nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy, prvostupňový
súd uzavrel, že pokiaľ odporca uhradil naposledy splátku v máji 2011 a návrh bol na súd podaný až
17.7.2014, je zrejmé, že splátka splatná v mesiaci 6/2011 vo výške 29,87 eur je premlčaná (v zákonnej
3-ročnej lehote). Dôvodným je teda návrh na zaplatenie len ohľadne sumy 41,35 eur (71,22 eur - 29,87
eur) a v zostávajúcej časti istiny návrh navrhovateľa zamietol.
S poukazom na omeškania dlžníka priznal navrhovateľovi aj príslušný úrok z omeškania odo dňa
nasledujúceho po postúpení pohľadávky a to v súlade s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Úrok z omeškania určil len z priznanej istiny, vo zvyšku zamietol aj návrh na
prisúdenie predmetného príslušenstva.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že v prevažnej miere úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si tento nárok neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí návrhu, podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa
zmeny napadnutého rozhodnutia v podobe vyhovenia návrhu, alternatívne zrušenia veci a vrátenia
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že z platobnej histórie vyplýva čerpanie finančných
prostriedkov odporcom v celkovej sume 957,70 eur, t.j. pri sume úhrad 825,02 eur by zostávala
neuhradená suma 132,68 eur. Navrhovateľ by bol zaslal súdu platobnú históriu spolu so špecifikáciou
uplatnenej dlžnej sumy na základe výzvy súdu, nakoľko však súd navrhovateľa nevyzval na bližšie
preukázanie dlžnej sumy, navrhovateľ sa domnieval, že predložené dôkazy sú pre súd dostatočným
spôsobom na preukázanie výšky dlžnej sumy. Súd počas konania nevyjadril pochybnosti o oprávnenosti
nároku navrhovateľa, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, v dôsledku čoho
navrhovateľ nemohol produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena. Zastáva však
názor, že svoj nárok preukázal dostatočným spôsobom, a to výpisom z bankového systému.
Ďalej je podľa odvolateľa z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zrejmé, že k ukončeniu zmluvy
došlo k 19.8.2011, preto ku dňu podania žalobného návrhu (17.7.2014) premlčacia doba ešte neuplynula
a nebol dôvod na zamietnutie žalobného návrhu v časti uplatnenej pohľadávky z dôvodu premlčania.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený
účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým
ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o priznaní sumy 41,35 eur s príslušenstvom) a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2
O.s.p. rozsudok v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny.

Zásadná odvolacia argumentácia o čerpaní sumy 957,70 eur navrhovateľom predstavuje v zmysle
§ 205a O.s.p. procesne neprípustné uvedenie novej skutočnosti až v štádiu odvolacieho konania.
Uvedenú skutočnosť totiž navrhovateľ neprezentoval ani v návrhu na začatie konania, následne ani
v priebehu celého konania. Prvostupňový súd pri svojom závere o poskytnutí úveru vo výške 896,24
eur vychádzal z listinného dôkazu predloženého (práve) navrhovateľom (č.l. 3 spisu). Rovnaká suma
(896,24 eur) vyplýva aj z navrhovateľom predloženej Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l. 8
spisu). Súd I. stupňa preto nemal (logicky) žiadny dôvod vyzývať navrhovateľa na preukázanie inej
(netvrdenej) čiastky, ako to účelovo a nesprávne podsúva odvolateľ. O povinnosti (§ 120 ods. 4 O.s.p.)
včas (do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie) uviesť všetky relevantné skutočnosti bol
navrhovateľ (opakovane) poučený v súvislosti s predvolaním na pojednávanie, prevzatým dňa 5.9.2014.
Pokiaľ navrhovateľ v danej spojitosti poukazuje na poučovaciu povinnosť súdu (§ 118 ods. 2 O.s.p.
o sporných okolnostiach prípadu), k jej realizácii dochádza na nariadenom pojednávaní, na ktoré bol
navrhovateľ riadne a včas predvolaný, avšak svojim postupom - neúčasťou - sa o jej bezprostredné
naplnenie sám obral.

Nepreukázaným je tiež tvrdenie odvolateľa o „ukončení“ zmluvy ku dňu 19.8.2011 (dôsledkom čoho
by mal byť nesprávny záver okresného súdu o začiatku plynutia premlčacej doby). Napriek odkazu
navrhovateľa, že uvedená okolnosť by mala vyplývať z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, totiž
takáto skutočnosť nevyplýva ani z Prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok (č.l .8 spisu), ani z celého
obsahu spisového materiálu.

Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. nielen rozsahom odvolania,
ale aj jeho konkrétnymi dôvodmi, je zrejmé, že odvolanie navrhovateľa - po vyhodnotení v ňom
vymedzených námietok ako neopodstatnených - nie je spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu.
Vecne správnym je aj nadväzujúci výrok o trovách konania, keď okresný súd náležite aplikoval zásadu
(čiastočného) úspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov aktuálneho
odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .