Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 8, 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/23/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316200514
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316200514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, proti žalovanej: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX, XXX XX C., o zaplatenie
sumy 437,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 222,94 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 48,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 24,19 eur od 10.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,19 eur od 10.04.2013 do

zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania súdu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.08.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 437,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 36,93 eur od
10.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 68,78 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo

výške8,25%ročnezosumy331,94eurod13.02.2014dozaplateniaananáhradutrovkonania.Podanie
žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na strane
jednej(ďalejlen„právnypredchodcažalobcu“)ažalobcaakopostupníknastranedruhej,uzavrelizmluvu
o postúpení pohľadávok 20.11.2014, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu,
vrátane pohľadávky voči žalovanej. Postupca uzatvoril dňa 08.06.2011 so žalovanou Zmluvu č. 5011722
(ďalej len „zmluva“). Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona
o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy postupca poskytol

žalovanej telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo
Všeobecných podmienkach. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v
Zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade
s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca vystavil žalovanej vyúčtovacie faktúry, pričom
postúpil žalobcovi pohľadávku na faktúre č. 7301013073 vo výške 36,93 eur, na faktúre č. 7303273093
vo výške 68,78 eur a na faktúre č. 7401141166 vo výške 331,94 eur. Táto pohľadávka celkovo vo výške
437,65 eur nebola ku dňu podania žaloby zo strany žalovanej uhradená. Žalobca si preto z tejto dlžnej

sumy uplatňuje aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne a 8,25% ročne.

V priebehu súdneho konania žalobca dňa 07.03.2016 zobral žalobu čiastočne späť a to pokiaľ sa jedná o
zaplatenie sumy 222,94 eur s príslušenstvom späť. Predmetom konania je tak jeho nárok na zaplateniesumy 214,71 eur s príslušenstvom, ktorý si uplatňuje titulom nezaplatených cien služieb poskytnutých
pôvodným veriteľom a titulom náhrady škody.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.“), navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu

manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia
návrhu (§ 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).
Keďže žalobca zobral svoju žalobu pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok vo výške 222,94 eur s
príslušenstvom späť a to ešte pred prvým pojednávaním vo veci samej, súd súhlas žalovanej so
späťvzatím nežiadal a konanie podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení čiastočne zastavil.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku ak v priebehu konania dosiahne predmet
konaniasumu1.000,-eur,odtohookamihuideodrobnýspor;akjepredmetomkonaniaibapríslušenstvo
pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.

Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a bolo vyvesené

dňa 03.05.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej
telefónnej siete, Zmluvou o pripojení č. 5011722, faktúrami č. 7301013073, č. 7303273093, č.

7401141166, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014, pokusom o zmier zo dňa 02.07.2015,
čiastočným späťvzatím žaloby a zistil nasledovný skutkový stav.

Právny predchodca žalobcu Slovak Telekom, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 08.06.2011 Zmluvu o pripojení
č. 5011722. Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať

žalovanej službu Program 40 a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb
podľa platnej Tarify. Žalovaná si zvolila program služby PROGRAM 40, pri viazanosti 24 mesiacov.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile

Slovensko, a.s.. Dňa 08.06.2011 uzatvorili k predmetnej zmluve dodatok, na základe bol žalovanej
odpredaný mobilný telefón Motorola V8 za maximálnu cenu 19,- eur. Podľa tohto dodatku bola doba
viazanosti 24 mesiacov a zmluvná pokuta podľa tabuľky č. 1 bola 331,94 eur.

Podľa bodu 4 Dodatku, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (akejkoľvek

povinnosti uvedenej v bodu 1 písm. b) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod. 3.6 Všeobecných
podmienok alebo v čl. 5 pod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM
karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
tohto dodatku (331,94 eur). V prípade žiadosti Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle
bodu 2 tohto Dodatku, je zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia

žiadosti o vypojenie SIM karty z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa
tohto Dodatku nezaniká právo Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením
povinností, na ktorú je viazaná daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku
náhradu škody, presahujúcu sumu zmluvnej pokuty.

Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. 7301013073 splatnú dňa 09.02.2013
na sumu vo výške 68,78 eur a v rámci tejto faktúry si uplatnil nárok na pokutu za nedodržanie lehoty
splatnosti vo výške 4,99 eur a pokutu za obmedzenie služby pre neplatenie vo výške 39,60 eur, faktúru
č. 77303273093 splatnú dňa 09.04.2013 na sumu 68,78 eur a v rámci tejto faktúry si uplatnil nárok napokutuzanedodržanielehotysplatnostivovýške4,99eurapokutuzaobmedzenieslužbypreneplatenie
vo výške 39,60 eur, faktúru č. 7401141166 splatnú dňa 12.02.2014 na sumu 331,94 eur a v rámci tejto
faktúry si uplatnil zmluvnú pokutu.

Slovak Telekom, a.s. ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení
pohľadávok, pričom z príloh k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že na žalobcu bola postúpená
aj pohľadávka žalovanej z predložených faktúr.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Žalobca pokusom o zmier zo dňa 01.12.2015 žalovanú vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej
výške 633,69 eur a to najneskôr do dňa 04.12.2015.

Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia
alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon“), podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) Zákona, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie
verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o
poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných

služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom
upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) Zákona, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb
s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku

1 písm. c).

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10, Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počascelého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanou

bola dňa 08.06.2011 uzavretá podľa ust. § 44 a nasl. zák. č. 351/2011 Z. z. zmluva o pripojení s tým,
že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu
vystavil žalovanej vyššie uvedené faktúry

Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu

ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý
spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS

zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila faktúry za
služby, ktoré jej právny predchodca žalobca poskytol v celkovej výške 48,38 eur. Povinnosti právneho
predchodcu žalobcu poskytovať žalovanej telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť žalovanej

riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku, ktorá je predmetom tohto súdneho konania, na žalobcu
a tým je daná jeho aktívna legitimácia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že

nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 48,38 eur je dôvodný a preto žalobe v
tejto časti vyhovel.

Žalovanú súd zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
24,19 eur od 10.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 24,19 eur od 10.04.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa

nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bol cela poskytnutých služieb vyúčtovaná.
Ku dňom omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75 % p.a.
a úrok z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavuje
výšku 8,75 % ročne..

V danej veci žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, po čiastočnom späťvzatí návrhu vo
výške109,-eur,pričomtátozmluvnápokutamalabyťdohodnutávzmluveopripojení,resp.vjejdodatku.
Zároveňvosvojompodanídoručenomsúdudňa07.03.2016uviedol,že zmluvnápokutaboladohodnutávzmyslebodu3Dodatku,avšaksuma109,-eurpredstavujeskutočnúcenumobilnéhotelefónuMotorola
V8 a si ju uplatňuje titulom nároku na náhradu škody.

Z vymedzenia nároku žalobcom na náhradu škody tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca
sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanou zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním
po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej

povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového telekomunikačného
zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenie žalovaná odkúpila.

Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatku k zmluve ako aj Všeobecných
podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu o predaji koncového

telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v ňom uvedenú kúpnu cenu,
ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto časti možno potom
predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach boli dojednané všetky
podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z
kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu

povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe Dodatku k Zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za
ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol

nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvnéhovzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdŕžal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu

zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na
zaplatenie náhrady škody v sume 109,- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Jednotlivými vyššie uvedenými faktúrami pôvodný veriteľ okrem nároku na cenu poskytnutých služieb

vyúčtoval aj nárok na zaplatenie poplatkov za obmedzenie a prerušenie neplatenie vo výške 2 x
39,60 eur a nárok na poplatku za upomienku vo výške 2 x 4,99 eur, ktoré boli pôvodným veriteľom voči
žalovanej uplatnené v zmysle cenníka pôvodného veriteľa.

V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je
povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu

súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej
skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,

kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdenie dokázané).

Vyššie uvedené poplatky boli uplatnené voči žalovanej v zmysle cenníka služieb, ktorý podľa zmluvy
bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Súd mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatkov z dôvodu

neplatenia zo strany účastníka - žalovanej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako to predpokladá ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy ako aj samotná
zmluva boli vyhotovené pôvodným veriteľom - dodávateľom, poskytovateľom služieb, bez možnosti
žalovanejprivodiťichzmenu,ktorátým,žepodpísalazmluvu,keďžemalazáujemoposkytovanú službu,

musela prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátane určenia poplatkov
za jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Takéto dojednanie poplatkov zároveň nie je
možné považovať ani za individuálne dohodnuté a preto súd žalobu v časti vyššie uplatnených poplatkov
s prísl. považoval za nedôvodnú a v tejto časti ju zamietol.

Tunajší súd súhlasí a stotožňuje sa s rozhodovacou líniou reprezentovanú rozhodnutím Vrchného
KrajinskéhosúduvKarslruhez3.mája2011vobdobnejtzv.spotrebiteľskejveci,vedenejtakýmtosúdom
pod sp. zn. 17 U 192/10. Zmluvné podmienky oprávňujúce navrhovateľa požadovať (a odporcu v pozícii
spotrebiteľa platiť) rôzne poplatky, sú neprijateľnými, keď poplatku nezodpovedá žiadne skutočné reálne
protiplnenie a takýto poplatok slúži len navrhovateľovi (výhradne jeho záujmom a účtovným účelom).

Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj Krajský súd Trnava v rozsudku zo dňa 13. 8. 2014 sp. zn.
10Co/27/2013, 10Co/325/2014.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/193 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinnýtrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 222,94

eur s príslušenstvom zastavil, v tejto časti žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania
čiastočným späťvzatím žaloby, žalobu v časti o zaplatenie sumy 166,33 eur s príslušenstvom
zamietol a žalobe čo do sumy 48,38 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu,
zastavenia konania, bola v konaní úspešná žalovaná. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný
žalobca.

V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu 11 % a žalovaná v rozsahu 89 %. Po odpočítaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovanej (89% - 11 %), žalovanej vznikol nárok na priznanie náhrady
trov konania v rozsahu 78 % z jeho celkových priznaných trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na
náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisu jej žiaden nárok nevyplýva, súd rozhodol tak, že jej nárok
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.