Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/1032/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713208242
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713208242.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vprávnejvecinavrhovateľkyD.K.,bytomXXXXXO.,J.G.Y.XXX/X,proti
odporcoviZ.K.,bytomXXXXXI.,I.XXX/X,zastúpenémusplnomocnenýmadvokátomJUDr.Miroslavom
Kriškom, advokátska kancelária so sídlom 977 01 Brezno, Rázusova 79, o návrhu na povolenie obnovy
konania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č. k. 6C/103/2013-78 zo
dňa 30. 5. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením návrh navrhovateľky na obnovu konania vedeného
Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14C/144/2003 zamietol a v konaní neúspešnú navrhovateľku
zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 216,55 EUR na účet právneho zástupcu odporcu v
lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

V odôvodnení uznesenia okresný súd uviedol, že navrhovateľka sa písomným podaním zo dňa 25. 4.
2013 domáhala obnovy konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. sz. 14C/144/2003, v ktorom
okresný súd rozsudkom zo dňa 2. 7. 2009 (právoplatným dňa 29. 4. 2010) vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov konania po zániku ich manželstva rozvodom. V návrhu na obnovu konania
uviedla, že až v marci 2013 zistila, že do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebola
zahrnutá záloha na daň z príjmu, ktorú odporca odvádzal v Českej republike, a ktorá mu bola vrátená.

Rovnako v predmetnom konaní nebola zohľadnená suma stavebného sporenia, ktorá mala byť z
účtu stavebného sporenia vybratá odporcom ešte za trvania manželstva a ani finančné prostriedky
použité zo spoločných prostriedkov manželov na úhradu životného poistenia odporcu. Okresný súd však
návrh na povolenie obnovy konania nepovažoval za dôvodný. Pokiaľ a jedná o zálohu na daň, ktorá
mala byť odporcovi vyplatená, uviedol, že navrhovateľka v prvom rade nepreukázala, že by k vráteniu
uvedenej dane odporcovi došlo, kedy sa tak stalo a aká bola jej výška. Navyše, ak by aj táto skutočnosť

preukázaná bola, uvedená by neznamenala pre navrhovateľku priaznivejšie rozhodnutie vo veci (ako
predpoklad prípustnosti obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku),
keď suma vrátenej dane by nemohla byť zahrnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z
dôvodu, že sa jednalo o masu aktívneho a pasívneho majetku vzniknutého zo živnosti odporcu, ktorá
masa ani v pôvodnom konaní nebola zahrnutá do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
keď navrhovateľka nepreukázala, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na podnikanie odporcu

pri začatí podnikania. Pokiaľ sa jedná o sumy stavebného sporenia a životného poistenia, ktoré mali
byť podľa tvrdenia navrhovateľky zahrnuté do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, okresný
súd v prvom rade uviedol, že navrhovateľka musela mať o týchto peňažných prostriedkoch vedomosť,
keď napr. zmluvy o stavebnom sporení pre deti sama uzatvárala. Navyše dôvod, pre ktorý navrhovateľka
tieto skutočnosti v pôvodnom konaní neuviedla, ako objektívny dôvod neobstojí. Navrhovateľka totiž
ako dôvod neuvedenia týchto skutočností uviedla, že si na tieto skutočnosti nespomenula. Na základe

uvedených zistení okresný súd návrh navrhovateľky na obnovu konania zamietol a v konaní neúspešnúnavrhovateľku zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania v celkovej výške 216,55 EUR, pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby.
Uznesenie okresného súdu napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľka, s tým,

že okresnému súdu v prvom rade vytkla, že rozhodol o jej návrhu bez nariadenia pojednávania. V
prejednávanom prípade pritom navrhovateľka svoj návrh opierala o dôvody uvedené v § 228 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) a okresný súd jej návrh
zamietol z dôvodu, že navrhovateľka existenciu dôvodov na obnovu konania nepreukázala. Dôvodom
zamietnutia jej návrhu preto nebola neprípustnosť obnovy konania v zmysle ust. § 234 ods. 2 v

spojení s § 229 O. s. p., ale len o nepreukázanie dôvodov tejto obnovy. Preto mal okresný súd
nariadiť vo veci pojednávanie, na ktorom by navrhovateľka jednotlivé tvrdené skutočnosti konajúcemu
súdu preukázala a navrhované dôkazy predložila. Preto pokiaľ okresný súd zamietol jej návrh na
obnovu konania z dôvodu nedostatku zákonných podmienok na obnovu ( § 228 ods. 1 O. s. p.),
bez toho, aby nariadil vo veci pojednávanie a naň účastníkov predvolal, zaťažil konanie vadou, pre
ktorú je potrebné napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť. V ďalších častiach svojho odvolania

navrhovateľka podrobne rozpísala jednotlivé dôkazy a skutočnosti, ktorými sa okresný súd v základnom
konaní nezaoberal, a ktoré podľa jej názoru dôvod na povolenie obnovy konania zakladajú.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol odvolaním napadnuté uznesenie okresného
súdu ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) odvolanie prejednal podľa

ustanovení § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie je potrebné s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z predloženého spisu okresného súdu je zistiteľné, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala

obnovy konania vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. 14C/144/2003, v ktorom okresný
vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania po zániku ich manželstva rozvodom, s
odôvodnením, že sú tu skutočnosti alebo dôkazy, ktoré navrhovateľka bez svojej viny nemohla použiť
v pôvodnom konaní, pričom tieto môžu pre ňu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (dôvod obnovy
konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.). Okresný súd jej návrh nepovažoval za dôvodný, keď

dospel k záveru, že navrhovateľka existenciu týchto skutočností alebo dôkazov nepreukázala, tieto by
pre ňu nemohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci a zároveň u niektorých z nich nebol splnený
predpoklad, že navrhovateľka nemohla tieto skutočnosti alebo dôkazy použiť v pôvodnom konaní. Preto
okresný súd návrh navrhovateľky zamietol, pričom pojednávanie v predmetnej veci nenariadil.

Uvedený procesný postup okresného súdu však nemožno považovať za správny, a to z nasledovných
dôvodov:

Podľa § 115 ods. 1 O. s. p. ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nariadi predseda
senátu na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť

ktorých je potrebná. Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne, alebo obnovu konania
povolí (§ 234 ods. 1 O. s. p.). Ak súd zamietne návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný
alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí
nariaďovať pojednávanie (§ 234 ods. 2 O. s. p.).
Z vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku možno vyvodiť, že o návrhu na

obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci. Prípady, v ktorých môže súd rozhodnúť aj bez
nariadenia pojednávania, sú taxatívne uvedené v § 234 ods. 2 O. s. p. tak, že súd nemusí nariaďovať
pojednávanie v prípade, ak zamieta návrh na obnovu konania z dôvodu, že tento podal niekto, kto na
takýto návrh nebol oprávnený, preto že je tento návrh zrejme oneskorený, alebo z dôvodu, že návrh

na povolenie obnovy konania nie je prípustný. S poukazom na § 229 O. s. p. pritom obnova nie je
prípustná proti rozsudkom, ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu
nie je, a rovnako voči rozsudkom, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak (napr. rozsudky v
statusových veciach nesporového charakteru podľa 5. hlavy III. časti O. s. p.). V prejednávanom prípade
však okresný súd nezamietol návrh navrhovateľky z dôvodu, že by bol tento podaný neoprávnenou

osobu, zjavne oneskorene, alebo z dôvodu, že by bol smeroval voči rozsudkom uvádzaným v § 229
O. s. p., voči ktorým obnova konania nie je prípustná, ale len pre nepreukázanie tvrdeného dôvodu
obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p.. Okresný súd vecne prejednal návrh na obnovu konania bez
jeho prejednania na ústnom pojednávaní, čím účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom (kuvedenému pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 85/2011, 3 Obo 12/2010 a 3 Obo
94/2009, v ktorých bolo konštatované, že „pokiaľ súd bez nariadenia pojednávania zamietol návrh na
obnovu konania z iného dôvodu než preto, že je neprípustný alebo podaný neoprávneným subjektom

alebo oneskorený, odňal svojim postupom účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.“).
Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti neostávalo odvolaciemu súdu iné len odvolaním napadnuté
uznesenie okresného súdu s poukazom na § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie. Okresný súd po vrátení veci nariadi na preukázanie navrhovateľkou tvrdených

skutočností pojednávanie, vyhodnotí, či tu existujú dôvody na povolenie obnovy konania a následne vo
veci rozhodne v súlade so zákonom.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom
hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.