Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8Er/539/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5608206228
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Sklenková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5608206228.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného MONEY PLUS, a.s., so sídlom
Palkovičova 217/16, Bratislava, IČO: 35 962 682, právne zastúpený LAW FIRM s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 867 209, proti povinnému Q. Š., K.. XX.
XX. XXXX, bytom Z. Q. T. XXX/XX, W., K. G., pre vymoženie pohľadávky vo výške 829,85 Eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom, so sídlom Exekútorského

úradu Kmeťkova 30, Nitra, pod spisovou značkou EX 3004/2008, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e.

Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi trovy exekúcie vo
výške 75,62 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti toho uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šupom sa dňa 14. 08. 2008 začalo exekučné konanie
pod spisovou značkou EX 3004/2008 na vymoženie pohľadávky vo výške 829,85 Eur (25 000,00 Sk)
s príslušenstvom, priznanej exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom sp. zn. i502.7112 zo dňa
10. 04. 2008, ktorý vydal JUDr. Tomáš Tomaníček, rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX,
so sídlom Arm. Gen. L. Svobodu 9, Bratislava. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní
poverenia č. 5505 015102 * zo dňa 14. 10. 2008, ktoré v súlade s § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o

súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) udelil Okresný súd Liptovský Mikuláš na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 829,85 Eur
(25 000,00 Sk ) s príslušenstvom, trovy predchádzajúceho konania 194,38 Eur (5 856,00 Sk) a trovy
exekúcie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom

2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len „Exekučný
poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky podmienky
navedenietakéhotokonania(zuzneseniaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.IV.ÚS181/2011-16
zo dňa 12. 05. 2011) a ak kedykoľvek v priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania
pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o zastavení exekúcie. Jedným z takýchto predpokladov je aj
relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nie je možné exekúciu vykonať (z uznesenia Ústavného

súdu slovenskej republiky č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18. 02. 2010). Súdna exekúcia môže byť
nariadenálennazákladetitulu,ktorýjevykonateľnýpostránkeformálnejamateriálnej.Akbudeexekúciapodľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom
štádiu konania i bez návrhu zastavená (z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo 164/96 zo dňa 27. 01. 1997). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za

exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu
rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol
vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocouprejednaťdanýspor,niejeexekučnýsúdviazanýtým,akotútootázkuvyriešilrozhodcovský

súd (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011).
Pokiaľ exekučný súd v štádiu po vydaní poverenia dospeje k záveru, že nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy, rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať, a exekučný titul teda dosiaľ nenadobudol
právoplatnosť, a zároveň ide o spotrebiteľskú vec (zásada vigilantibus iura scripta sunt), aj bez návrhu
exekúciu zastaví podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.

Z predloženého rozhodcovského spisu, obsahujúceho Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, Obchodné
podmienky spoločnosti EURO PROVIDUS, a.s. pre poskytovanie spotrebiteľských úverov (ďalej
len „obchodné podmienky“) a rozhodcovský rozsudok, súd zistil, že dňa 05. 04. 2007 bola medzi
oprávneným, v tom čase pod obchodným menom EURO PROVIDUS, a.s., a povinným uzavretá Zmluva
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol

povinnému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 10 000,- Sk (331,93 eur), ktorý sa povinný zaviazal
splácať v pravidelných splátkach. Nakoľko povinný neplnil riadne svoje povinnosti zo zmluvy a bol v
omeškaní so splácaním úveru, oprávnený odstúpil od zmluvy a následne podal na rozhodcovskom súde
žalobu.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12.
2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, ktorá bola podkladom pre
vydanie rozhodcovského rozsudku je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou, adhéznou).
Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému
počtu spotrebiteľov, ktorí obsah (poskytnutie finančných prostriedkov) zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňujúaobchodnépodmienkysúvopredpripravenébezmožnostiichmodifikácie.Úpravazákona
o ochrane spotrebiteľa rozšírila definíciu spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka aj na
zmluvy priamo v Občianskom zákonníku neupravené.

Zmluvnými stranami spotrebiteľskej zmluvy sú dodávateľ, t.j. obchodná spoločnosť EURO PROVIDUS,

a.s. (v súčasnosti pod obchodným menom MONEY PLUS, a.s.), ktorej predmetom činnosti je aj
poskytovanie úverov nebankovým spôsobom zo zdrojov nepochádzajúcich z vkladov občanov, teda
je subjektom konajúcim v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ. Spotrebiteľom
je naopak subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinný má v

danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa, nakoľko sa jedná o poskytnutie
peňažných prostriedkov fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Navyše, samotná zmluva je označená
ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“ a pod označením zmluvy je uvedené, že sa uzatvára podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko súd dospel z predložených listinnýchdôkazov k záveru, že povinný mal vo vzťahu z uzatvorenej zmluvy postavenie spotrebiteľa, za
použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa
spotrebiteľskýchzmlúv,jenamiestepripochybnostiachoobsahuzmlúv(ktorébyevidentnemoholvniesť

oprávnený) uplatniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného treba dospieť k záveru,
že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že dlžník koná pri uzatváraní a plnení z uzatvorenej zmluvy
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ťaží toho, kto bude tvrdiť takúto
výnimku.

Z povahy zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti právneho predchodcu oprávneného a v
konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o štandardnú formulárovú spotrebiteľskú
zmluvu, o plnení z ktorej rozhodol rozhodcovský súd. Za takéhoto stavu musí exekučný súd podrobiť
túto zmluvu súdnej kontrole či sa nevymáha plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy, ale možno ju označiť ako druh zmluvy,
pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a
určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné
podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ

ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského
práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú Občiansky zákonník
zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter
zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom. Občiansky zákonník sa snaží nerovnováhe v právnom pomere medzi spotrebiteľom

a dodávateľom zabrániť a v § 53 preventívne predpisuje, aké ustanovenia nesmie obsahovať
spotrebiteľská zmluva. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú
podmienku,t.j.ustanovenie,ktoréspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom

ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali
možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné
prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie
je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu

obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky,
pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne
konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy,
pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy. Občiansky zákonník obsahuje
demonštratívny výpočet ustanovení v spotrebiteľských zmluvách, ktoré zákonodarca považuje za

neprijateľné podmienky a ktoré môže a má dopĺňať judikatúra súdov, ktorá by mala vziať do úvahy
i znenie a duch smernice 93/13/EHS. Cieľom takejto úpravy je dosiahnuť, aby spotrebiteľov nekalé
podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali a aby mali odradzujúci účinok
prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi
zo strany predajcov alebo dodávateľov. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej

zmluvy použil aj analogický výklad, a to podľa smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách z 05. 04. 1993 (ďalej len „smernica"). Táto smernica bola do nášho právneho
poriadku prebratá zákonom č. 150/2004 Z. z. (účinného od 01. 04. 2004 okrem § 60, ktorý nadobudol
účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý
novelizoval Občiansky zákonník, okrem toho má smernica aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre

Slovenskú republiku a slúži aj ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov.
Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi
nimi sa bod 1 písm. q) týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je „neposkytnúť spotrebiteľovi
právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok,
najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne

arbitrážou (rozhodcovským konaním - neoficiálny preklad), nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane".Bod 4 obchodných podmienok upravuje rozhodcovskú doložku tak, že „Zmluvné strany sa dohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe Zmluvy alebo
súvisiacich so Zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy, ako aj spory, ktoré medzi

nimi vznikli alebo vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých na základe skôr uzatvorených zmlúv, alebo
súvisiacich s týmito zmluvami, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik týchto zmlúv, predložia na
rozhodnutie v rozhodcovskom konaní STÁLEMU ROZHODCOVSKÉMU SÚDU pri IUDEX s.r.o., so
sídlom Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava. Zmluvné strany sa zaväzujú podriadiť
rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní s tým, že takéto rozhodnutie bude pre Zmluvné strany

konečné a záväzné.“

Podľa§54ods.1druhávetaObčianskehozákonníka,spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 4 obchodných

podmienok je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým
reálne došlo k narušeniu zákonom sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých
sa domáha svojich práv dodávateľ v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je neprijateľná,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a je dodávateľom pripravená ako súčasť vopred

pripravených podmienok predloženej spotrebiteľskej zmluvy, ktoré nemá možnosť spotrebiteľ ovplyvniť.
Zmluvnápodmienkanútispotrebiteľaneodvolateľnesapodrobiťrozhodcovskémukonaniuavzdaťsatak
ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom vo všetkých prípadoch, ak sa dodávateľ
bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv žalobou podanou u ním vybratého rozhodcovského súdu.
Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva všetkými atribútmi nositeľa verejnej

moci, aj keď štát na rozhodcov za stanovených podmienok časť súdnej moci delegoval.

Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený už od počiatku sleduje jej
koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený, pričom len ťažko

možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola
dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
V dôsledku takéhoto postupu bola spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní odopretá ochrana, ktorú
mu poskytujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok iba formálne prebral

argumenty žalujúcej strany a nevysporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu práv vyplývajúcich
pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou vopred pripravených
zmluvných podmienok bez možnosti ich modifikácie, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že
spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Pri ochrane spotrebiteľa v súvislosti s rozhodcovskou doložkou
je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský

súd osobitne nevyjednal a teda si ho výslovne spotrebiteľ neželal. V tomto smere súdu dáva za
pravdu aj neskoršie prijatá novela Občianskeho zákonníka, ktorá zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným
od 01. 01. 2008 zaviedla do § 53 ods. 4 písm. r) v znení: „za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní". Pokiaľ je

zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v
právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (vzťah fakticky nerovný a nevyvážený), niet
žiadnych pochybností o tom, že taká zmluvná podmienka je neprijateľná. Iba tak môže súd naplniť cieľ §
53 Občianskeho zákonníka (tiež čl. 6 ods. 1 smernice) - zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol
viazanýnekaloupodmienkouanaprispenieksplneniucieľastanovenéhovčl.7smernice,pretožetakéto

preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok
v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve
rozhodcovskouzmluvou(doložkou).Aksúdvexekučnomkonanískúmaplatnosťrozhodcovskejdoložky,
zaoberá sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných

exekučných titulov uvedených v § 41 exekučného poriadku. Predpokladom na vydanie poverenia na
vykonanieexekúciejeexistenciavykonateľnéhorozhodnutiapomateriálnejajformálnejstránke.Ktýmto
predpokladomsúdprihliadazúradnejpovinnosti.Súčasťoupredpokladovnavykonateľnosťexekučného
titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na takéto rozhodnutie príslušným. Ak rozhodnutie vydalnepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, nakoľko
nejde o akt štátnej správy, resp. verejnej moci. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby
neexistoval (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.

2009).
Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé
exekučné konanie vyvolané oprávneným. Tomuto postupu nebráni ani skutočnosť, že zastaveniu
exekúcie predchádzalo udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pretože súdny exekútor plnenie ešte
nevymohol a povinnosť súdu postarať sa o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali, trvá

permanentne počas celého exekučného konania.
Súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok v predmetnej veci je postihnutý vadou formálnej
vykonateľnosti z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko rozhodcovská doložka,
ktorou mala byť právomoc rozhodcovského súdu založená, je ako neprijateľná zmluvná podmienka v
spotrebiteľskej zmluve neplatná. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. a) v
spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Trovy exekúcie sú procesným nárokom súdneho exekútora, ktorý je potrebné riadne uplatniť a
preukázať. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 78,20 Eur s DPH, predložil

špecifikáciu trov a exekútorský spis.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona,17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona

o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,

odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie súd vychádzal zo špecifikácie predloženej súdnym exekútorom a
skúmal ich účelnosť, hospodárnosť, primeranosť a preukázateľnosť. Súd priznal súdnemu exekútorovi
v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky ním uplatnenú odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur. Nakoľko je súdny
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú

minimálnu odmenu o 20 % DPH, čo je celková suma priznanej odmeny vo výške 39,83 Eur.

Okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti má súdny exekútor podľa § 22 ods. 1 vyhlášky nárok aj na
náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V tejto
časti si súdny exekútor uplatnil len hotové výdavky za poštovné v celkovej výške 10,36 Eur bez DPH.

Súd po preskúmaní exekútorského spisu priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
za poštovné vo výške 8,20 Eur, nakoľko mal preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia
(0,45 Eur - obyčajná listová zásielka, nedoložená v spise, bez doručenky), doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie právnemu zástupcovi oprávneného (1,60 Eur - doporučená zásielka s doručenkou,
do vlastných rúk), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému (1,60 Eur - doporučená

zásielka s doručenkou, do vlastných rúk, vrátená z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote), doručenie
žiadosti o poskytnutie súčinnosti Dopravnému inšpektorátu v Liptovskom Mikuláši, Sociálnej poisťovni
v Liptovskom Mikuláši, Slovenskej sporiteľni (3 x 0,45 Eur = 1,35 Eur - obyčajné listové zásielky,
bez doručeniek), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením záložného práva povinnémua právnemu zástupcovi oprávneného (2 x 1,60 Eur = 3,20 Eur - doporučené zásielky s doručenkami,
do vlastných rúk), doručenie žiadosti, doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Registru obyvateľov
(0,40 Eur) a doručenie vyčíslenia trov exekúcie spolu s exekútorským spisom (1,75 Eur - doporučená

zásielka s doručenkou). Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z doručeniek v exekútorskom spise
a z cien listových zásielok platných v čase doručovania (r. 2008), zverejnených Slovenskou poštou.
Pokiaľ bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej
zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie
listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu. Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi náhradu

hotovýchvýdavkovzapoplatkysúvisiacesposkytnutímsúčinnostisoSlovenskousporiteľňou(21,62Eur
-č.faktúry2000007200zodňa21.10.2009).Vuvedenejvýške29,82Eurpovažovalsúdhotovévýdavky
súdneho exekútora vzhľadom na obsah exekútorského spisu za účelne a preukázateľne vynaložené v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V súlade s § 196 Exekučného poriadku súd zvýšil priznané
hotové výdavky o 20 % DPH, čo je celková suma priznaných hotových výdavkov vo výške 35,79 Eur.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

V zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku súd rozhodol, že povinnosť
zaplatiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Šupovi vo výške 75,62 Eur má

oprávnený, nakoľko zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie, napriek
tomu, že rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého žiadal vykonanie exekúcie, nie je vykonateľný.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.

prílohy200807ríla 1860/11, Liptovský
Mikuláš____________________________________________________________________________________Podľa
§ 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.