Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Komárno

Judgement was issued by JUDr. Júlia Henteková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/464/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215213550
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4215213550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Pajštúnska5,IČO:36613843,protižalovanému:Q.Q.,R..XX.XX.XXXX,T.D.J.,W.Š.XX,ozaplatenie
885,70 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 588,95 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 122,34 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia,
vo výške 8,75% ročne zo sumy 124,76 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 276,22 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia,

vo výške 5,75% ročne zo sumy 65,63 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia
a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu žalobcu 64,89 Eur, z toho titulom súdneho poplatku
17,49 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 47,40 Eur, všetko v splátkach po 40,-Eur mesačne počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou došlou súdu 22.7.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 885,70 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 122,34 Eur od 26.11.2012 do zaplatenia,
zo sumy 124,76 Eur od 26.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 276,22 Eur od 26.1.2013 do zaplatenia,

vo výške 5,75% ročne zo sumy 65,63 Eur od 26.2.2013 do zaplatenia, vo výške 5,25% ročne zo sumy
296,75 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 53,-
Eur a z trov právneho zastúpenia 143,62Eur.

Vžalobe uviedol,žepredmetnúpohľadávkuvočižalovanému mupostúpilpostupcaSlovakTelekoma.s.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014. Jeho právny nárok vyplýva zo Zmluvy o pripojení
uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným, na základe ktorej postupca poskytol

žalovanému telekomunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo
Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v Zmluve a v Cenníku. Postupca mu vyúčtoval cenu za poskytnuté telekomunikačné služby
v súlade s platnými cenovými podmienkami, vystavil mu faktúry spolu v sume 588,95 Eur a zmluvnú
pokutu vo výške 296,75 Eur, ktoré však žalovaný neuhradil a preto uplatňuje si voči nemu aj zákonné
úroky z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr. K zmluvnej pokute uviedol, že tento právny
nárok vyplýva z bodu 1 písm. b) a bodu 3 v spojení s tabuľkou č. 1 Dodatkov k Zmluve o pripojení

uzatvoreného medzi postupcom a žalovaným dňa 25.6.2012 a 24.2.2012.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu,
ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne a navrhol rozhodnúť v súlade so žalobou.Žalovaný ako účastník konania uviedol, že nedoplatok na službách právneho predchodcu žalobcu
vznikol tak, že svoj mobilný telefón daroval vnukovi, ktorému v škole ukradli mobilný telefón. Krádež bola

zahlásená polícii, ale vo veci sa nič nezistilo. Je si toho vedomý, že nakoľko uzavrel so spoločnosťou
Slovak Telekom a.s. Zmluvu o pripojení, za poskytnuté služby je povinný zaplatiť, len žiada, aby mohol
túto dlžobu vyrovnať v splátkach vo výške 30-40,-Eur mesačne, nakoľko okrem starobného dôchodku
vo výške 407,-Eur žiadne iné príjmy nemá a spláca pôžičku spoločnosti Provident vo výške 70,-Eur
mesačne.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalovaného aj Zmluvou o pripojení zo dňa 24.2.2012
uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalovaným, Dodatkami k tejto zmluve zo dňa 24.2.2012
a 25.6.2012, Všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej telefónnej služby (ďalej len VTS),
Cenníkom Slovak Telekom a.s. pre poskytovanie služieb, faktúrami Slovak Telekom a.s., Zmluvou o
postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovak Telekom a.s. a žalobcom dňa 20.11.2014, Prílohami k

tejto zmluve a pokusom o zmier zo dňa 1.6.2015. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci:

Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 24.2.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa
Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Neoddeliteľnou

súčasťou Zmluvy sú Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby účinné v čase
uzavretia zmluvy a Cenník pre poskytovanie služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s.. V ten istý deň
uzatvorili aj Dodatok k tejto Zmluve, ktorou sa žalovaný zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu po
dobu 24 mesiacov, riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného
programuadodržiavaťsvojepovinnostivsúladesozmluvou,Dodatkom,Všeobecnýmipodmienkamipre

poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete, Cenníkom pre poskytovanie služieb po
dobu dohodnutú v Dodatku. V bode 2 Dodatku sa zaviazal, že po dobu viazanosti uvedenú v Tabuľke č. 1
(24 mesiacov) sa nedopustí takého konania a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku
vzniklo právo zrušiť Zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať zmluvu v dôsledku porušenia
povinnosti z jeho strany. V prípade porušenia dojednania uvedeného v bode 2 Dodatku je povinný

uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v Tabuľke č. 1 Dodatku, t.j. sumu 47,80 Eur. Dňa 25.6.2012
uzatvoriliďalšíDodatokkzmluveoposkytovaníverejnýchslužieb,ktorýmsažalovanýzaviazalvprípade
porušenia doby viazanosti 24 mesiacov zaplatiť podniku zmluvnú pokutu248,95 Eur (bod č. 2 Dodatku).
Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytované telekomunikačné služby za ktoré dodávateľ mu
účtoval pod variabilnými symbolmi nasledovne :

- č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2012 za obdobie od 8.10.2012 do 7.11.2012 sumu 122,34 Eur splatnú
25.11.2012,
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.12.2012 za obdobie od 8.11.2012 do 7.12.2012 sumu 124,76 Eur, splatnú
25.12.2012,
- č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.12.2012 do 7.1.2013 sumu 276,22 Eur splatnú 25.1.2013

- č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.1.2013 do 7.2.2013 sumu 65,63 Eur splatnú 25.2013,
- č. XXXXXXXXXX zo dňa 8.11.2013 zmluvnú pokutu 296,75 Eur splatnú 25.11.2013,
t.j. spolu 885,70 Eur.

Tvrdenie žalobcu, že žalovaný fakturované sumy nezaplatil, vykonaným dokazovaním vyvrátené nebolo.

Túto pohľadávku žalobca nadobudol od postupcu Slovak Telekom a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo uzavretej dňa 20.11.2014.

Podľa § 43 ods.1 písm. a) Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení v čase
uzavretia Zmluvy podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženej faktúry,

Podľa § 13 citovaného zákona ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako
90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávkyuhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého
základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 23a ods. 1 Zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 23a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane
použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 52 ods. 1-4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (1)

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. (2)Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3)Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4)Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1-5 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia Zmluvy o pripojení

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak
boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2)Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. (3)Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané(5) veta prvá neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods.1 citovaného zákona ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods.1,2 citovaného zákona (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods.1 citovaného zákona ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd Zmluvu o poskytovaní verejných služieb posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona oelektronických komunikáciách. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania
uzatvorili platnú Zmluvu o pripojení ako aj Dodatky k nej, z ktorých žalovanému vyplýva povinnosť platiť
dohodnutý mesačný poplatok a zaplatiť cenu služieb uvedených v Cenníku. Výška ceny neuhradených

služieb medzi účastníkmi sporná nebola, je preukázaná faktúrami právneho predchodcu žalobcu, preto
súd nárok žalobcu na zaplatenie sumy 588,95 Eur ( 122,34 Eur + 124,76 Eur + 276,22 Eur + 65,63 Eur)
považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel.

V zmysle Dodatkov k Zmluve o poskytovaní verejných služieb žalobca v tomto konaní sa domáha aj

zaplatenia zmluvnej pokuty v sume 296,75 Eur s poukazom na bod 2. Dodatkov k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb, podľa ktorých v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 2. Dodatkov,
je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č.1 (47,80 Eur + 248,95 Eur).

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej

pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky
pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Občiansky zákonník nijako neobmedzujú maximálnu
výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by mali dbať iba o súlad dohody o
zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona, predovšetkým s ustanovením § 39

Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými mravmi. Na rozdiel od zmluvnej pokuty,
výšku ktorej si strany musia dohodnúť, úrok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky je majetkovou
sankciou ustanovenou zákonom. Ide o dva rôzne právne inštitúty (zmluvná pokuta je zabezpečovacím
prostriedkom a úrok z omeškania zákonným dôsledkom omeškania), z čoho vyplýva, že ak si účastníci
záväzkového vzťahu pre prípad omeškania so splnením peňažného či nepeňažného záväzku dohodnú

zmluvnú pokutu, dlžník je povinný v prípade omeškania so splnením uvedeného záväzku zaplatiť
veriteľovi dohodnutú zmluvnú pokutu a okrem toho aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka. Porušenie tej istej povinnosti je tak sankcionované dvakrát.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka stanovuje podmienky, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Sú to podmienky, ktoré sú nečestné, hrubo porušujúce spotrebiteľa a preto ich použutie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Toto ustanovenie vyjadruje potrebu, aby dodávateľ v
spotrebiteľských zmluvách pri tvorbe podmienok postupoval v súlade s dobrými mravmi o to viac, že
spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky, ktoré sú dodávateľom vopred stanovené.
Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne

formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorých používa vo dvoch
alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ nemá možnosť ich obsah meniť. Má možnosť iba súhlasiť
s podmienkami stanovenými výlučne dodávateľom, alebo k zmluve nepristúpiť.

V Dodatkoch k zmluve o poskytovaní verejných služieb dojednaná zmluvná pokuta zaväzuje žalovaného

na zaplatenie pokuty v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov, a
to aj v prípade, že by si plnil svoju povinnosť odoberať služby postupcu, riadne, platil ich úhradu až
do doby napr. mesiac-dva pred uplynutím doby viazanosti. To znamená, že aj v prípade nezaplatenia
čo len poslednej úhrady má povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Žalobca pri dojednaní
zmluvnej pokuty nerozlišoval medzi prípadmi, keď spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím

doby viazanosti alebo hneď na jej začiatku. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou
výškou zmluvnej pokuty, čo podľa názoru súdu je potrebné považovať za neprijateľné. Súdna kontrola
štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl. Rozhodujúce je, že
problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa
a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Ustanovenie § 53 a OZ je dôsledkom transpozície smernice

Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“), ktorá v čl.
7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok:
„Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Súd pri zohľadnení

všetkých týchto skutočností dospel k záveru, že zmluvná podmienka obsiahnutá v bode 4. Dodatku k
Zmluve o pripojení je neprijateľnou podmienkou a je neplatná, nakoľko nezahrňuje intenzitu porušenia
povinností a vyvoláva značný nepomer v právach a povinnostiach zúčastnených strán, preto nepožíva
právnuochranu.Nebolazmluvnýmistranamiindividuálnedojednaná,žalovanýnemalmožnosťovplyvniťpodmienky vzniku tohto nároku, ani jeho výšku. Z uvedeného dôvodu žalobu na platenie zmluvnej
pokuty zamietol. V rozsudku neurčil, že táto podmienka je neplatná pre neprijateľnosť s poukazom
na ustanovenie § 53s ods.1 Občianskeho zákonníka, nakoľko súdu je z vlastnej praxe známe, že táto

zmluvná podmienka už bola viacerými rozsudkami súdov vyslovená za neplatnú.

Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania vo výške stanovenej Vládnym nariadením č.
87/1995 Z.z.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení dlhu
aj úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov
z omeškania ustanovuje vykonávajúci predpis (ktorým je vládne nariadenie č. 87/1995 Z.z.)

Podľa § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z

omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.1.2013 výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.7.2012

do 7.5.2013 bola 0,75%, od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,5% , od 13.11.2013 do 10.6.2014 bola
0,25%).

Ak však záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013, t.j. 8 percentuálnych bodov + základná

úroková sadzba ECB. Nakoľko žalovaný fakturované sumy v lehote ich splatnosti neuhradil, od
nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto žalobcovi prináležia úroky
z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 2 Vládneho nariadenia č.
87/1995 Z.z. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže uložiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia

Súd s prihliadnutím na výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného, jeho osobné,
majetkové a zárobkové pomery, povolil predmetnú pohľadávku vyrovnať v splátkach v mesačnej výške
40,- Eur pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nebude uhradená čo len jedna
splátka, stane sa zročnou celá pohľadávka. Takúto výšku splátok považoval za primeranú aj k výške
dlžnejsumy,ajdobesplatenia.Boltohonázoru,žepovoleniesplátokneznevýhodňuježalobcuvzhľadom

k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie úverov a disponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami na výkon svojej podnikateľskej činnosti a na druhej strane ani
žalovaného nezvýhodňuje, pretože čím nižšia je splátka, tým viac mu narastá príslušenstvo pohľadávky
a v konečnom dôsledku priznanie neprimerane nízkych splátok by bolo v jeho neprospech.

Podľa § 142 ods. 2 O. s. p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Ustanovenie § 142 O.s.p. vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní
uspel, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o
zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie

ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo
veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej,
ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania
podľa tohto ustanovenia O.s.p. musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu
tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania sumou 196,62 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 53,- Eur
vyrubeného vo výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych
poplatkov a titulom trov právneho zastúpenia sumou 143,62 Eur za tieto služby právnej pomoci podľa
Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:
- za prevzatie veci a vyhotovenie žaloby dňa 22.7.2015 podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c)
po 51,45 Eur,

- režijný paušál podľa § 16 ods. 3 2x 8,39 Eur, t.j. 16,78 Eur,
- 20% DPH podľa § 18 ods. 3 zo sumy 119,68 Eur ,t.j. 23,94 Eur.
Žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil.

Žalobca mal vo veci 66,50 % - ný úspech, žalovaný 33,50 %-ný, čo znamená právo žalobcu na náhradu

svojich účelne vynaložených trov vo výške 33% (66,50% - 33,50% = 33%), čomu zo súdneho poplatku
zaplateného podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov t.j. zo sumy 53,- Eur zodpovedá
suma 17,49 Eur a z trov právneho zastúpenia (zo sumy 143,62 Eur) 47,40 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, písomne vo 2
vyhotoveniach.

V odvolaní sa podľa § 205 ods. 1 O.s.p. má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.