Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 30, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/249/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215094
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115215094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Slovenský

plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, právne
zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanej: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Š. XX, XXX XX T., o zaplatenie 353,20 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 353,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 8,25 % ročne zo sumy 3 € od 25.04.2014 až do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 3 € od 27.05.2014 až do zaplatenia,
- 8,15 % ročne zo sumy 78,53 € od 05.07.2014 až do zaplatenia,

- 8,15 % zo sumy 268,67 € od 23.08.2014 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Tomáš Kušnír s.r.o.,
advokátska kancelária náhradu iných trov konania vo výške 21 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2015 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy vo výške

353,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 8,25 % ročne zo sumy 3 € od 25.04.2014 až do zaplatenia,
- 8,25 % ročne zo sumy 3 € od 27.05.2014 až do zaplatenia,
- 8,15 % ročne zo sumy 78,53 € od 05.07.2014 až do zaplatenia,
- 8,15 % zo sumy 268,67 € od 23.08.2014 až do zaplatenia.

Súd dňa 10.08.2015 vydal uznesenie podľa § 114 ods.3 O.s.p., ktoré bolo žalovanej doručené do

vlastných rúk dňa 18.08.2015.

Podľa § 114 ods.3 O.s.p. - Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a
v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach

uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.Podľa § 114 ods.4 O.s.p. - Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné
doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je
podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 114 ods.5 O.s.p. - Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením
vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a
ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.

Podľa § 153b ods.3 O.s.p. - Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený
skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

Podľa § 153b ods.5 O.s.p. - Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť
a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi,
b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,

c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,
d) v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a
odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Podľa § 54 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo

plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke
plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie
skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz v priebehu kalendárneho roka. Vo faktúre
sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s rozhodnutím úradu a
suma za neregulované dodávky a služby stanovené dodávateľom.

Uznesenie podľa § 114 ods.3 O.s.p. prichádza do úvahy v prípade ak to okolnosti prípadu alebo
povaha veci vyžadujú. Okolnosti prípadu alebo povaha veci vyžadujú vydanie uznesenia podľa §
114 ods.3 O.s.p. v prípadoch ak je potrebné zistiť, či žalovaný robí sporným skutkový stav uvedený
žalobcom v návrhu na začatie konania a ak áno tak z akého dôvodu, v akom rozsahu a aké má dôkazy

preukazujúce, že tvrdenia žalobcu sú nepravdivé. Toto uznesenie má teda umožniť súdu, aby sa už v
rámci prípravy pojednávania vedel zamerať na okolnosti, ktoré žalovaný vo vzťahu k žalobe popiera
a s týmito spornými okolnosťami sa nezoznamoval až na pojednávaní, čo zvyčajne neumožňuje súdu
dodržať príkaz uvedený v § 114 ods.1 O.s.p. - Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo
nerozhodol o zastavení konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, pojednávanie pripraví

tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
Uznesenie podľa § 114 ods.3 O.s.p. tak má slúžiť zabráneniu prieťahom v konaní a umožniť rozhodnúť
vec urýchlene bez pojednávania kontumačným rozsudkom ak žalovaný skutkový stav a nárok uvedený
v žalobe neznesporňuje, čím vlastne uplatnený nárok mlčky uznáva, keďže sa voči nemu konkrétne a
relevantne nebráni.

Rozsudok pre zmeškanie je potom upravený v § 153b O.s.p. ako špecifický druh rozsudku. Nie je
tu daná fikcia, ale domnienka nespornosti skutkového prednesu žalobcu na základe názoru súdu.
Rozsudok pre zmeškanie je tak založený na praktických skúsenostiach, že ak procesná strana na
výzvu súdu o vyjadrenie sa k veci nereaguje a nepredloží dôkazy, znamená to, že nemá čo namietať

proti žalobnému návrhu. Prof. Macur k v rámci českej právnej úpravy (čiastočne odlišnej) k tomu
uviedol (Bulletin advokacie č. 2/2002): „Výsledkem uplatnění domněnky je vysoce pravděpodobný závěr,
hraničící s jistotou, že rozhodná skutková tvrzení procesní strany, jimž druhá strana neodporovala, jsou
pravdivá. Nejde o uplatnění fikce, ale o použití skutkové domněnky, o níž lze předpokládat, že odpovídá
skutkovému stavu, který před procesem a nezávisle na něm objektivně nastal.“

Rozsudku pre zmeškanie sa pripisujú predovšetkým dve základné funkcie:
(i) sankcia za nečinnosť procesnej strany
(ii) zvýšenie efektivity civilného súdneho procesu

Vzhľadom na to, že v prípade nesplnenia príkazu súdu daného podľa § 114 ods.3 O.s.p. súd vychádza
z toho, že skutkový stav je nesporný, tak právne posúdenie veci sa zameriava iba na to, či by vydaním
rozsudku nedošlo k porušeniu § 153b ods.5 O.s.p., teda v prejednávanej veci najmä ku vzniku, zmene
alebo zániku právneho pomeru medzi účastníkmi a na záver, že nejde o vec, v ktorej nemožno uzavrieťalebo schváliť zmier. Právne posúdenie tkvie v úvahe, či na základe žalobných tvrdení, ktoré sa pre
zmeškanie žalovaného stali nespornými, možno výrokom rozsudku priznať práve to plnenie, ktorého sa
žalobca v žalobe domáha (NS ČR sp. zn. 20 Cdo/1547/99).

V prejednávanej veci žalovaná obdržala uznesenie podľa § 114 ods.3 O.s.p. dňa 18.08.2015 a
nereagovala na neho.

Procesnýsúdmázato,žeúčelomuznesenia§114ods.3O.s.p.jerozhodovaťrozsudkomprezmeškanie

práve spory, kde žalovaný nemá resp. súdu neoznámi žiadnu relevantnú obranu voči žalobnému návrhu,
čím ho nerobí sporným.
Keďže súd dospel k záveru, že vo veci nejde o žiaden z prípadov uvedených § 153b ods.5 O.s.p.
a žalobcovi možno na základe prezentovaného skutkového stavu priznať ním požadované plnenie,
rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania, súd vychádzal z § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (Dlžník,
ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.) a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.) ako aj z § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (Výška úrokov z omeškania je
o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.).
Vzhľadom k tomu, že prvému dňu omeškania jednotlivých faktúr bola výška základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky 0,15% a 0,25% ročne, úrok z omeškania predstavuje výšku 8,15% a 8,25%

ročne.
Pokiaľ ide o trovy konania súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu priznal v konaní
plne úspešnému žalobcovi. Súd však priznal náhradu spočívajúcu iba v zaplatenom súdnom poplatku
vo výške 21 €, pretože iba tieto považoval za účelne vynaložené.
Pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia, túto súd nepriznal jednak preto, že disponuje

informáciami, že žalobca má vlastný právny odbor, resp. zamestnáva zamestnancov s vysokoškolským
právnickým vzdelaním a v danej veci nešlo o vec skutkovo a právne zložitú, naopak išlo o typizovanú
žalobu na zaplatenie sumy za odobratý plyn, kde sa mení len spotrebiteľ a prípadne výška dlžnej sumy
a nepriznal ju aj s ohľadom na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Českej republiky, ktorá znie nasledujúco:

Ústavný súd ČR sp. zn. I.ÚS 988/2012 - typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom
toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na
drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

Ústavný súd ČR ďalej vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 3372/11 uviedol, že: „Právní řád a jeho
interpretace Ústavním soudem soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen
okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho

zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování
o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve
specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),

- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,

dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).“NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013 - Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných
veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu

na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne
bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje
procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom,
že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia,
avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti

so zastupovaním advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať
advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa
účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania a ďalšími) a účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom
konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje
k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník

(rovnako aj účastník - pozn. OS Prešov) sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom,
avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ teda súdy
nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov konania,
ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Súd má za to, že predmetné rozhodnutie možno aplikovať aj vo vzťahu k účastníkovi konania.

Súd tak trovy právneho zastúpenia žalobcu mal vzhľadom na predmet sporu za neúčelné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku č. I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania podaného
z dôvodu, že neboli naplnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie

alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vo vyššie uvedených prípadoch a proti výroku o trovách konania je odvolanie prípustné v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia, a to písomne vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Prešov.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozsudok alebo postup

okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.