Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/136/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114207651
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5114207651.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
navrhovateľky: M. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, Q., Česká republika, právne zastúpená
Legal Point s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253
495, proti odporcom v rade: 1/ Urbárske spolumajiteľstvo Bytča - pozemkové spoločenstvo, so sídlom
Ul. E. Lániho 253/1, Bytča, IČO: 17 060 460, právne zastúpený JUDr. Miloš Gero, advokát, so sídlom
M. č. XXX, A., 2/ Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. so sídlom E. Lániho 253/1, Bytča, IČO: 46 877 738,
o zaplatenie sumy 3.116,54 eur, o odvolaní odporcu v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.

17C/107/2014-114 zo dňa 14.12.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním, ktorým súd odporcovi v
2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 3.116,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 14.6.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia a povinnosť odporcu v 2/ rade nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.349,05
eur (súdny poplatok 93,- eur, trovy právneho zastúpenia 1.256,05 eur) tieto nahradiť k rukám právneho

zástupcu navrhovateľky do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.

Odporca v 2/ rade je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 155,70 eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľky Legal Point, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Považskej
Bystrici na účet vedený v C., a.s., č. účtu : B XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomprvostupňovýsúdnávrhnavrhovateľkyvočiodporcovi1/zamietol.Odporcovi1/
súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
sumu 3.116,54 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od
14.6.2013dozaplatenia,úrokzomeškaniavovýške5,05%ročnezosumy1.558,27eurod13.4.2015do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Odporcovi v 2/ rade uložil povinnosť
nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 1.349,05 eur (súdny poplatok 93,- eur, trovy právneho
zastúpenia 1.256,05 eur) a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľky do troch dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.Okresnýsúdsvojerozhodnutieodôvodnilpoukazomnaustanoveniezák.č.97/2013Z.z.opozemkových
spoločenstvách, § 451 ods. 1,2 OZ, § 456 OZ, § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom :

Z obsahu nájomnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako prenajímateľom a odporcom 1/ ako
nájomcom dňa 2.1.1998 vyplýva, že prenajímateľ ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti v podiele
6708/333283 v k.ú. M. A. a v k.ú. W. špecifikovaných na LV č. XXXX, XXXX, XXXX,XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX prenecháva a dáva do nájmu nájomcovi svoj podiel v predmetných

nehnuteľnostiach na dobu určitú do 1.1.2018. Účelom nájomnej zmluvy je zabezpečovanie činnosti
nájomcom pre prenajímateľa súvisiacej s oblasťou lesného hospodárstva, ochrany lesy. Zároveň v čl. 3
bola dohodnutá cena nájmu s tým, že výška nájmu bude nájomcom počas trvania nájomnej zmluvy vždy
ročne prehodnocovaná podľa hospodárskych výsledkov s tým, že takto stanovená cena nájmu bude
upravovaná dodatkom k nájomnej zmluve a zaslaná každoročne na podpísanie prenajímateľovi. Cena
nájmu bude uhrádzaná do 30 dní od jej odsúhlasenia valným zhromaždením.

Medzi účastníkmi konania je nesporné, že navrhovateľka s počtom hlasov 67,08 je zapísaná v zozname
spoluvlastníkov pozemkového spoločenstva odporcu 1/.
Zo stanov odporcu 1/ schválených na valnom zhromaždení dňa 6.4.2002 vyplýva, že spoločenstvo
je založené na dobu neurčitú a jeho právne postavenie ako spoločenstva s právnou subjektivitou, na
ktoré sa vzťahujú práva a povinnosti vlastníkov podľa zákona o pozemkových spoločenstvách. Účelom

založeného spoločenstva je spravovať a racionálne obhospodarovať spoločné nehnuteľnosti. Členom
spoločenstva sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti; spoločenstvo vedie zoznam svojich
členov. V článku 5 stanov sú uvedené zásady hospodárenia s tým, že členovia spoločnej nehnuteľnosti
uzatvoria zmluvu o prenájme s výborom, ktorá sa bude každý rok aktualizovať podľa výsledku
hospodárenia. Nájom sa rozdelí podľa veľkosti jeho vlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti. Pre

členov, ktorí nepristúpili ku zmluve o nájme platí rozhodnutie valného zhromaždenia.
Z obsahu zápisnice z riadneho valného zhromaždenia podielnikov Urbárskeho spolumajiteľstva -
pozemkové spoločenstvo Bytča (odporca 1/) konaného dňa 12.1.2013 súd zistil, že v programe
bolo hlasovanie o vytvorení dcérskej spoločnosti s názvom Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. a to na
zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov podielnikov Urbárskeho spolumajiteľstva Bytča

a to formou nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a Lesným spoločenstvom
Bytča, s.r.o. s účinnosťou od 1.1.2013. Valné zhromaždenie schválilo vytvorenie spoločnosti Lesné
spoločenstvo Bytča, s.r.o. a hospodárenie formou nájomných zmlúv, tak ako to je uvedené vyššie a
schválilo rozdelenie zisku na podiel v roku 2012 vo výške 16,60 eur.
Z výpisu z obchodného registra odporcu 2/ súd zistil, že od 1.12.2012 je zapísaná táto spoločnosť s

ručením obmedzeným založená spoločníkom odporca 1/ a predmetom činnosti je poskytovanie služieb
v poľnohospodárstve a záhradníctve, poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve a kúpa tovaru na
účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi.
Listom zo dňa 26.3.2013 bola zaslaná navrhovateľke výzva odporcu 2/ k podpísaniu návrhu nájomnej
zmluvy čo bolo predmetom schválenia valného zhromaždenia odporcu 1/ dňa 12.1.2013 a s oznámením,

že v prípade nezaslania návrhu zmluvy nebude mať titul na vyplatenie nájomného za rok 2013, ktoré
bude spoluvlastníkom vyplácané už v decembri 2013. V bode 4 predloženého návrhu bol určený nájom
za rok 2013 vo výške 23,23 eur / podiel spolu cena nájmu vo výške 1.558,26 eur.
Pozemkové spoločenstvo ako právnická osoba určená k správe a hospodáreniu so spoločnosťou
nehnuteľnosťou patriacou členom spoločenstva je úplne špecifickou právnickou osobou upravenou iba

Zákonom o pozemkových spoločenstvách.
Otázku dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu k odporcovi 1/ súd posudzoval v závislosti
od skutkového vymedzenia § 79 ods. 1 O.s.p. o právne významných skutočnostiach, z ktorých
navrhovateľka vyvodzovala uplatnený nárok, a to z uzatvorenej nájomnej zmluvy dňa 2.1.1998 s
odporcom 1/ ako spoločenstvom založeným vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti je

potrebné si uvedomiť že zákon o pozemkových spoločenstvách je koncipovaný v tom duchu, že
úlohou spoločenstva je zefektívniť, zracionalizovať a uľahčiť hospodárenie na spoločnej nehnuteľnosti
a obstaranie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Z toho potom vyplýva
logický záver, že práve v týchto činnostiach môže pozemkové spoločenstvo s právnou subjektivitou
vystupovať ako nielen zmluvná strana v hmotnom práve, ale i ako účastník v spore. A contrario, nakoľko

v celom zákone nie je zmienka o možnosti pozemkového spoločenstva v mene svojich jednotlivých
členov disponovať ich spoluvlastníckymi podielmi, nemôže spoločenstvo s právnou subjektivitou ako
účastník vystupovať v zmluvnom vzťahu, ktorého predmetom sú vecné práva k spoločnej nehnuteľnosti.
Vyplýva to explicitne nakoniec i z § 9 ods. 13 (predtým § 7 zákona č. 181/1995 Z.z.) v zmysle ktoréhovlastníci spoločnej nehnuteľnosti môžu spoločnú nehnuteľnosť alebo jej časť prenajať. V danom prípade
spoločnú nehnuteľnosť možno prenajať komukoľvek ale vlastnému spoločenstvu samému sebe nie.
Vlastník nemôže byť zároveň nájomníkom vlastného. Súd je toho názoru, že na obhospodarovanie

jednej a tej istej spoločnej nehnuteľnosti nemožno uzatvoriť dve rôzne zmluvy na užívanie v plnom
rozsahu, jednu "zmluvu o spoločenstve" medzi sebou a druhú nájomnú so spoločenstvom, ktoré vlastne
oni sami ako spoluvlastníci predmetu združenia tvoria. V danom prípade súd je toho názoru, že nároky
vyplývajúce z uzavretej nájomnej zmluvy sa prekrývajú s nárokmi účasti člena spoločenstva na výkone
právapovinnostívytvorenéhospoločenstva.Tedauplatnenýnároknavrhovateľkyznájomnejzmluvysúd

považuje za nedôvodný, nakoľko ako už bolo vyššie uvedené vlastník nemôže byť zároveň nájomníkom
vlastného, nakoľko s nájomným môže de facto dosiahnuť iba to, čo aj bez neho, nakoľko vyplatenie
nájomného nemožno považovať inak ako podiel člena spoločenstva na zisku a majetku určenom
na rozdelenie medzi členov spoločenstva. V konaní zo skutkových zistení však vyplynulo, že valné
zhromaždenie podielnikov odporcu 1/ konaného dňa 12.1.2013 na zabezpečenie hospodárenia na
pozemkoch vlastníkov podielnikov schválilo vytvorenie spoločnosti Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. a

hospodárenie formou nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a odporcom 2/ s
účinnosťou od 1.1.2013. Výsledok hospodárenia odporcu 1/ za rok 2013 predstavoval sumu mínus 1200
(čl. 63) a teda je zrejmé, že ani nemohlo dôjsť k vyplácaniu podielov na zisku. Súd po vyhodnotení
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie je právne dôvodné priznať uplatňované peňažné
plneniezuzavretejnájomnejzmluvyvovzťahukodporcovi1/apretonávrhnavrhovateľkyvočiodporcovi

1/ zamietol.
Za daných okolností s poukazom na dosiaľ uvedené posúdenie otázky hospodárenia na spoločnej
nehnuteľnosti a obstaranie spoločných vecí vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti
a vlastníctva podielu navrhovateľky s počtom hlasov 67,08 zapísanej v zozname spoluvlastníkov
pozemkového spoločenstva odporcu 1/ a zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov

podielnikov formou nájomných zmlúv uzatvorených medzi jednotlivými podielnikmi a Lesným
spoločenstvom Bytča, s.r.o. s účinnosťou od 1.1.2013 súd dospel k záveru, že uplatnený nárok
navrhovateľky z bezdôvodného obohatenia za žalované obdobie roku 2013 a 2014 je právne dôvodný.
Na otázku dôvodnosti uplatneného nároku vo vzťahu k odporcovi 2/ či medzi účastníkmi išlo o vzťah z
bezdôvodného obohatenia súd posudzoval v závislosti od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotno-

právnej normy § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kedy bezdôvodné obohatenie konštruované
ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo
k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia totiž vyjadruje zásadu občianskeho
práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto
získaný prospech vrátiť. Je v konaní nepochybné, že navrhovateľka ako člen spoločenstva Urbárske

spolumajiteľstvo Bytča - pozemkové spoločenstvo a ako vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti iba
jej vyplýva oprávnenie jej spoluvlastnícky podiel prenajať. Navrhovateľka má ako vlastník podielu na
spoločnej nehnuteľnosti a ako člen spoločenstva právo na podiel na zisku spoločenstva, ktorý zisk
však nie je nájomným. V konaní je nesporné, že zabezpečenie hospodárenia na pozemkoch vlastníkov
podielnikov odporcu 1/ bolo zverené odporcovi 2/ s účinnosťou od 1.1.2013 a to hospodárenie formou

nájomných zmlúv, pričom navrhovateľka takúto zmluvu neuzavrela. Zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného
ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. V danej veci ide o prípad plnenia bez
právneho dôvodu založenom na tom, že medzi zúčastnenými stranami od počiatku chýba právny vzťah
zakladajúci nárok na plnenie bezdôvodného obohatenia. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie,

obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektu, ktorému bolo plnené, hodnotu v
uvedenom zmysle získa nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa
neznížili aktíva, hoci by inak, pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia jeho majetkový stav sa zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež
v prípade užívania pozemkov bez nájomnej zmluvy alebo iného titulu oprávňujúceho odporcu 2/ tento

spoluvlastnícky podiel navrhovateľky užívať. Súd pri výške nároku titulom bezdôvodného obohatenia v
časovom úseku obdobia roku 2013 a 2014 vychádzal z rozsahu podielu navrhovateľky 6708/333283
resp. 6780/666566 a určeného nájomného za rok 2013 vo výške 23,23 eur / podiel, čo predstavuje
cenu nájmu vo výške 1.558,26 eur a za rok 2014 vo výške 23,23 eur / podiel, čo predstavuje
cenu nájmu vo výške 1.558,26 eur tj. spolu 3.116,52 eur ako peňažnej odplaty za užívanie podielu

navrhovateľky na spoločnej nehnuteľnosti, ktoré by navrhovateľka ako prenajímateľ mohla dosiahnuť
v danom mieste a čase od užívateľa titulom nájomného. Keďže valné zhromaždenie na zasadnutí
12.1.2013 rozhodlo o hospodárení formou nájomných zmlúv je potom nepochybné, že navrhovateľke
zostali zachované právne nároky, ako tým, ktorí nájomnú zmluvu uzatvorili a to na základe rozhodnutiavalného zhromaždenia; navyše výšku nájmu za jeden podiel 23,23 eur ani odporca 2/ nenamietal a
túto skutočnosť potvrdil vo svojom vyjadrení splnomocnenému zástupcovi navrhovateľky listom zo dňa
12.4.2013 (čl. 8). Súd s poukazom na vyššie uvedené a pri aplikácii zákonného ustanovenia § 451

Občianskeho zákonníka považoval nárok navrhovateľky voči odporcovi 2/ za právne dôvodný.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľka popri istine požadovala zaplatiť i úrok z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy
1.558,27 eur od 14.6.2013 do zaplatenia (tj. odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie) a úrok z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015 do zaplatenia (t.j. deň podania žalobného

návrhu). Úroky z omeškania výlučne súvisia s peňažnými záväzkami. Z pojmového vymedzenia tohto
sankčného mechanizmu vyplýva, že veriteľ ich môže od dlžníka požadovať v prípade, ak dlžník poruší
svoju povinnosť plniť riadne a včas a dostane sa do omeškania s plnením peňažného záväzku.
Omeškanie dlžníka je právnou skutočnosťou, ktorá spôsobuje zmenu v obsahu záväzkového vzťahu a
ktorej korešponduje hmotnoprávne oprávnenie veriteľa v občianskoprávnych vzťahoch požadovať popri

peňažnom dlhu aj úroky z omeškania, pričom právnu relevanciu má, v ktorých momentoch sa dostáva
dlžník do omeškania. Čas, kedy má dlžník plniť, môže byť presne stanovený dohodou účastníkov
zmluvného vzťahu, ustanovený právnym predpisom pre konkrétny právny vzťah, prípadne určený v
rozhodnutí súdu alebo iného orgánu. Ak čas plnenia peňažného dlhu nebol určený ani jedným z
vyššie uvedených spôsobov je potrebné v danom prípade aplikovať všeobecnú úpravu vyplývajúcu

z občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je vymedzený čas plnenia, preto podľa citovaného ustanovenia §
563 treba vychádzať z toho, že obohatený je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo

ho veriteľ požiadal o splnenie. V konaní bolo nesporné, že voči odporcovi 2/ navrhovateľka uplatnila svoj
nárok listom zo dňa 5.4.2013 na ktorý odporca reagoval listom zo dňa 12.4.2013 a vo vzťahu k rozšíreniu
nároku i za obdobie roku 2014 podaním zo dňa 13.4.2015. Súd dospel k záveru, že navrhovateľka sa tak
dôvodne domáha aj zákonných úrokov z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od
14.6.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.558,27 eur od 13.4.2015

do zaplatenia pri aplikácii ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia
vlády č. 97/1995 Z.z.
S poukazom na vyslovený právny záver o dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľky voči odporcovi
2/ súd zaviazal odporcu 2/ na zaplatenie sumy 3.116,54 eur spolu s úrokom s omeškania tak, ako
vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal v spojení s ustanovením § 151 ods.
1 veta prvá O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Odporca 1/ vo vzťahu k navrhovateľke ako úspešný účastník konania si právo na náhradu trov konania
neuplatnil a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné nevznikli a preto súd odporcovi 1/ voči
navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal Navrhovateľka si voči odporcovi 2/ uplatnila
právo na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil právny zástupca navrhovateľky podaním súdu dňa
18.12.2015 (čl.109) titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 93,-

eur a titulom právneho zastúpenia sumu spolu vo výške 1.256,05 eur a to za sedem úkonov právnej
služby, a to dňa 24.2.2014 prevzatie a príprava zastúpenia, dňa 5.3.2014 podanie na súd - žaloba, dňa
21.1.2015 účasť na pojednávaní, dňa 30.3.2015 účasť na pojednávaní, dňa 9.4.2015 porada s klientom,
dňa 13.4.2015 návrh na vstup ďalšieho účastníka do konania a návrh na zmenu petitu, dňa 14.12.2015
účasť na pojednávaní (odmena za jeden úkon právnej služby á 121,17 eur + režijný paušál á 8,04 eur

(rok 2014), á 8,39 eur (rok 2015); spolu odmena vo výške 906,22 eur . Ďalej náhrada cestovného spolu
v sume 56,619 eur a to dňa 21.1.2015, 30.3.2015 a 14.12.2015 (cesta Považská Bystrica - Žilina a späť,
základná náhrada za jeden km/0,183 eur, spotreba PHM na 100 km/l 9,2 a cena za liter PHM 1,119 eur
- náhrada za jeden deň 18,873 eur). Náhrada za stratu času spolu v sume 83,88 eur a to dňa 21.1.2015,30.3.2015 a 14.12.2015 - 1/60 výpočtového základu za každú začatú polhodinu, sadzba za 1 polhodinu
13,98 eur, počet polhodín 2 x 3, čas strávený na cestu do miesta konania a späť pri použití osobného
motorového vozidla, čas na cestu spolu 6 polhodín. Spolu odmena a náhrady 1.046,71 eur + 20%

DPH 209,34 eur.
Súd preskúmal navrhovateľkou uplatnené trovy konania voči odporcovi 2/, pričom z obsahu spisového
materiálu mal nesporne preukázané, že navrhovateľka zaplatila súdny poplatok z návrhu na začatie
konania vo výške 93 eur a vyčíslenie uplatnených trov právneho zastúpenia v sume 1.256,05 eur čo
do dôvodu a výšky za jednotlivé úkony boli uplatnené v súlade s § 10 ods. 1, § 13 ods. 1 písmeno a),

b), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. (ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi) súd zaviazal
odporcu 2/ nahradiť navrhovateľke k rukám právneho zástupcu navrhovateľky trovy konania vo výške
1.349,05 eur, tak ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd uložil
odporcovi v 2/ rade povinnosť zaplatiť navrhovateľke bezdôvodné obohatenie a o náhrade trov konania,
podal odvolanie odporca v 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu
súdunapadnutývýrokrozsudkuokresnéhosúduodvolanímzmeniťtak,ženávrhvočiodporcoviv2/rade

zamietne a prizná mu náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, ktorých výšku špecifikoval
v písomne podanom odvolaní. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že okresný súd nesprávne
vyhodnotil predložené dôkazy s tým, že odporca v 2/ rade si splnil všetky náležitosti vyplývajúce z
rozhodnutia zhromaždenia a neniesol vinu na podaní žalobného návrhu zo strany navrhovateľky, ktorá
si nesplnila svoju povinnosť a neuzatvorila nájomnú zmluvu a jej dodatky nepodpísala. Záväzky medzi

stranami vznikajú z uzatvorených zmlúv a nepodpísaním zmluvy a vyplatením sumy nájomného za rok
2013 a 2014 by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane navrhovateľky, keďže by išlo o plnenie
odporcu bez právneho dôvodu. Zdôraznil, že odporca v 2/ rade vyzval navrhovateľku na podpísanie
nájomnej zmluvy ako i dodatku tak ako to urobil u ostatných spoluvlastníkov spoločných nehnuteľností,
čo navrhovateľka neurobila. Poukázal na to, že navrhovateľka žalovala Urbárske spolumajiteľstvo,

pozemkovéspoločenstvoBytča,ktorévtomtosporeneboloaktívneanipasívnelegitimované.Považoval
za zmätočné odôvodnenie súdu, že navrhovateľka mala byť vyplatená zo zisku, avšak Urbárske
spolumajiteľstvo pozemkové spoločenstvo za roky 2013 a 2014 nedosiahlo zisk a z toho dôvodu jej
nemohla byť vyplatená suma z tohto zisku. Všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti sú povinní
dodržiavať právoplatné rozhodnutia zhromaždenia, nakoľko je to najväčší orgán spoločenstva, ktorý

rozhoduje o najdôležitejších veciach fungovania spoločenstva a s dostatočným počtom hlasov rozhodlo,
že právo hospodárenia preberá Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. s tým, že každý člen - spoluvlastník
nehnuteľností je povinný uzatvoriť nájomnú zmluvu s novým subjektom a formou nájomného bude
každoročne dostávať nájomné vyplývajúce mu z jeho spoluvlastníctva na spoločných nehnuteľnostiach.
Neuzatvorením nájomnej zmluvy zo strany navrhovateľky nemožno dôjsť k vyplateniu nájomného

navrhovateľke zo strany odporcu v 2/ rade za roky 2013 a 2014. Na strane navrhovateľky nemohlo dôjsť
k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko nevznikol medzi stranami záväzkovo-zmluvný vzťah. Dokonca
navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu bezdôvodné obohatenie nikde neuvádza, a preto súd tak
rozhodol bez právneho titulu.

K odvolaniu odporcu v 2/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie
navrhovateľka, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť v zmysle ust. § 219 O.s.p. a navrhovateľke priznať náhradu
trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré vyčíslila v sume 155,70 eur. Vo svojom vyjadrení
uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovateľka nepodpísala nájomnú zmluvu,

ktorá jej bola zo strany odporcu v 2/ rade zaslaná, a to z dôvodu, že nemala možnosť akýmkoľvek
spôsobom ovplyvniť jej obsah. Odporcovia v 1/ a 2/ rade vyvolali u navrhovateľky zmätok, nakoľko medzi
navrhovateľkou a odporom v 1/ rade bola v minulosti dňa 2.1.1998 uzatvorená nájomná zmluva, a to
na dobu určitú a keďže táto nebola žiadnym účastníkom zmluvy ukončená, mala logicky navrhovateľka
dôvodnúobavupodpísaťnájomnúzmluvusďalšímsubjektom,t.j.odporcomv2/rade.Zostranyodporcu

v 1/ a 2/ rade nebol navrhovateľke vôbec vysvetlený stav, a teda navrhovateľka vôbec nerozumela, prečo
jej bola doručená nájomná zmluva, v ktorej ako zmluvná strana v postavení nájomcu bolo označené -
Lesné spoločenstvo Bytča, s.r.o. Je pravdou, že navrhovateľka prostredníctvom svojej splnomocnenej
zástupkyne písomne žiadala o zmenu nájomnej zmluvy, pretože namietala výšku nájomného, čo všaknemožno pokladať za inú než legitímnu pripomienku v rámci štandardného kontrakčného procesu.
Navrhovateľka vyzvala odporcu v 2/ rade o vyplatenie navrhovaného nájomného tak ako vyplývalo z
nájomnej zmluvy, pričom odporca v 2/ rade k vyplateniu nájomného nepristúpil, a preto nie je pravdou,

že on procesne nezavinil podanie žaloby na súd. Čo sa týka tvrdenia odporcu v 2/ rade o tom, že
navrhovateľka nepodpísala dodatky k nájomnej zmluve tak uviedla, že nemá vedomosť, aké konkrétne
dodatky má odporca v 2/ rade na mysli, pretože jej takéto dodatky k nájomnej zmluve neboli nikdy
nedoručené. Za žiadnych okolností nesúhlasila s názorom odporcu v 2/ rade, že by na jej strane malo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Názor odporcu v 2/ rade je mylný, nelogický. Práve z dôvodu, že

odporca v 2/ rade vstúpil do užívania pozemkov, ktorých podielovou spoluvlastníčkou je navrhovateľka,
jehoeminentnýmzáujmommalobyťuzatvorenienájomnejzmluvystým,žejejkorektneaslušnevysvetlí
situáciu a ochotne poskytne priestor na dojednanie podmienok zmluvy. Odporca v 2/ rade sa takto
nezachoval, arogantným spôsobom žiadal o podpísanie zmluvy, čo sa tiež javilo tak, že sa na ňu vyvíja
nátlak. Odporca v 2/ rade, ktorý je obchodnou spoločnosťou si jednoznačne mal byť vedomý, že za
predpokladu, že nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy medzi ním a navrhovateľkou, dochádza u neho

k bezdôvodnému obohateniu v dôsledku užívania nehnuteľností navrhovateľky bez právneho titulu. Na
straneodporcuv2/radeabsentujetitulužívaniapredmetnýchnehnuteľnostínavrhovateľky.Odporcav2/
rade nepoprel, ale priznal, že užíva a hospodári na pozemkoch navrhovateľky, na čo bez právneho titulu
nemá právny nárok. Teda dochádza u neho k bezdôvodnému obohateniu. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa je jasné, výstižné a zrozumiteľné a vyčerpávajúco odôvodnené. Uznesením zo dňa 22.6.2015

okresný súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu, podnetom ktorého bol návrh, pričom tento bol
právne odôvodnený vydaním bezdôvodného obohatenia.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia

ústneho pojednávania rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení

toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti

jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a
z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé
inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté právne závery. Keďže prvostupňový súd sa vysporiadal

so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené aj v podanom odvolaní, a na ktoré poukazoval odvolateľ
aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií odvolateľa,
na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého

odvolaním potvrdil ako vecne správny. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého
odvolaním ponechal nedotknutý.Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v
spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľke ako úspešnej účastníčke v odvolacom konaní priznal
náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v sume 155,70 eur

v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (§ 10 ods. 1 cit. vyhlášky - odmena advokáta za 1 úkon právnej služby - 121,17 eur, §
16 ods. 3 - režijný paušál - 8,58 eur, § 18 ods. 3 - 20% DPH, spolu 155,70 eur).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.