Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, July 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/32/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5316204788
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5316204788.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. M., nar.
XX.XX.XXXX, B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci, dieťa rodičov, matky: Y. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
I. C. I. XXXX, a otca: Q. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, I., Poľská republika, zastúpeného

Mgr. Ľudmilou Vorčákovou, advokátkou, so sídlom C. XXX/X, XXX XX H., o nariadenie neodkladného
opatrenia - zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca, o odvolaní otca proti uzneseniu
Okresného súdu Čadca č. k. 9P/29/2016-23 zo dňa 23. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Čadca č. k. 9P/29/2016-23 zo dňa 23. júna 2016 potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia,

ktorým sa otec domáhal dočasného zverenia maloletej C. M., nar. XX.XX.XXXX a maloletého B. M., nar.
XX.XX.XXXX podľa § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. do osobnej starostlivosti otca a matku
žiadal zaviazať k povinnosti platiť výživné na maloletú C. M. sumou 90,00 Eur mesačne a na výživu
maloletého B. M. sumou 80,00 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca maloletých detí
počnúc dňom nariadenia tohto rozhodnutia.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v danom prípade otec navrhoval nariadiť predbežné

opatrenie zverením maloletých detí do jeho osobnej starostlivosti s uložením povinnosti matky platiť
výživné. Z predložených dôkazov, a to potvrdenia OO PZ Čadca z 15.06.2016 a zápisnice o trestnom
oznámení zo dňa 15.06.2016 okresný súd nemal preukázané skutočnosti nevyhnutné pre poskytnutie
predbežnej ochrany navrhovaným spôsobom. Súd prvej inštancie vyhodnotil uplatnený nárok ako zjavne
neopodstatnený aj s poukazom na správu o prešetrení pomerov zo strany kolízneho opatrovníka,
ktorý vykonal skúmanie pomerov v domácnosti matky a zistil, že o maloleté deti je riadne postarané.

Starostlivosť im zabezpečovala stará matka, keďže matka maloletých detí bola od 10.06.2016 na
pracovnom školení v Taliansku. Kolízny opatrovník vypočul aj maloletú C., ktorá vyslovila spokojnosť s
tým, že žije s matkou a že občas ide na víkend k otcovi. Opísala aj skutočnosti, ktorých bola účastná
vo vzťahu spolužitia jej rodičov. Podľa názoru okresného súdu otec neosvedčil v návrhu vystavenie
maloletých detí nebezpečenstvu ublíženia na zdraví a živote. Skutočnosť, že podal trestné oznámenie
vo veci opustenia detí matkou neznamená, že tieto boli vystavené akejkoľvek hrozbe. Vzhľadom na

to, že otec žije v Poľsku, okresný súd za aktuálnej situácie nepovažoval vhodné vystaviť deti novému
prostrediu a jazyku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého
rozhodnutia a vyhovenia jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.
4. Zopakoval svoju argumentáciu formulovanú v návrhu na začatie konania a spochybnil skutočnosť, že

matka bola v kritickom čase (kedy nechala deti v starostlivosti starej matky) v zahraničí na školení. Matka
totiž pracuje ako kaderníčka, a preto sa otcovi absolvovanie takého školenia javí nepravdepodobným.V skutočnosti bola na dovolenke s priateľom. Odvolateľ zdôraznil, že matka neprejavuje o deti záujem
a tieto často necháva v starostlivosti starej matky. Otec poprel, že by počas spolužitia s matkou bol
agresívny, bil ju či ponižoval. Práve naopak, matka neviedla usporiadaný život, striedala milencov.

Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že ponechanie detí „napospas“ starej matke znamenalo porušenie
Ústavy SR, Zákona o rodine i medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Nie je
pravdou, že by maloletá C. neovládala poľský jazyk. Záverom vyjadril názor, že matka svoje rodičovské
povinnosti nemôže preniesť na inú osobu.

5. Ostatní účastníci sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a
toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

7. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie po 01.07.2016, teda za
účinnosti nových procesných kódexov (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, zákon č.
161/2015 z. z. Civilný mimosporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe
aplikovať novú úpravu (§ 470 ods. 1 CSP, § 395 ods. 1 CMP) s tým, že účinky procesných úkonov
súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP, § 395 ods. 2 CMP). Zároveň v ďalšej časti

odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej úprave, ktorá reguluje neodkladné opatrenia
ako ekvivalent pôvodných predbežných opatrení.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,
vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 v spojení
s § 167 ods. 2 O.s.p. (účinné v čase rozhodnutia okresného súdu, aktuálne sú kritériá odôvodnenia
uznesenia predmetom úpravy § 236 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v

odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387
ods. 2 CSP).

9. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto

teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom
takéhopostupujeto,žeosvedčovanéskutočnostisasúdu,sozreteľomnavšetkyokolnostiprípadu,javia

ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť
predmetom vydaného neodkladného opatrenia.

10. Z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 12.06.2016 po realizácii styku s deťmi upravenej rozhodnutím

Okresného súdu Čadca sp. zn. 5P/72/2013 zo dňa 03.04.2014 otec mienil syna a dcéru odovzdať matke,
čo však nebolo možné, keďže táto sa nenachádzala z mieste bydliska. Namiesto toho tu bola prítomná
stará matka detí, ktorá odôvodnila neprítomnosť svojej dcéry pracovnou cestou v zahraničí. Uvedené
skutočnosti mali z pohľadu otca znamenať potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, predmetom
ktorého malo byť zverenie detí otcovi. Tento argumentoval predovšetkým ohrozením detí z dôvodu, že

ich stará matka nie je spôsobilá zabezpečiť adekvátnu starostlivosť a tiež tým, že výkon rodičovských
práv a povinností nemôže byť prenesený na inú osobu.

11. Právo podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa patrí obom rodičom (§ 28 ods. 1 písm. a/ a ods.
2 Zákona o rodine). Toto právo sa v prípade rodičov nežijúcich spolu realizuje prostredníctvom inštitútu

úpravy styku v zmysle § 36 ods. 1 Zákona o rodine a za situácie potreby neodkladnej úpravy podľa §
367 CMP (predtým § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).12. Právo styku rodiča s dieťaťom je úplne novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie
je dieťa rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. Právo styku vychádza z Ústavy
Slovenskej republiky, keď v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR „starostlivosť o deti a ich výchova je

právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť
a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona“.
Právo styku vyplýva tiež z viacerých ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde je upravené v článku
7 ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8, ktorý zakotvuje
právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných

zásahov, v článku 29 bod 1, v zmysle ktorého má výchova dieťaťa viesť k posilňovaniu úcty k rodičom
dieťaťa, tiež v článku 9 bod 3, podľa ktorého štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma
rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a v súvisiacom článku 18 bode 1, ktorý priznáva
obom rodičom spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

13. V prípade, ak dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťaťa
naďalej bývať, nezasahuje sa týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého
rodiča. Tieto zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu
týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku
s dieťaťom. Vzájomná radosť rodiča a dieťaťa z blízkosti toho druhého je základným prvkom rodinného

života. Je chránená článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z
tohto článku vyplýva tiež pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu
a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia
a napokon zaniknú, ak biologickému rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa, alebo len tak
zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť.

14. Žiada sa zdôrazniť, že úprava stretávania detí (zverených do starostlivosti matke) s otcom je
regulovaná súdnym rozhodnutím, ktoré bolo pre súdy v aktuálnej veci záväzné. Táto regulácia znamená,
že obaja rodičia disponujúci rovnakým rozsahom rodičovských práv a povinností tieto realizujú v rámci
vymedzeného času, kedy deti vychovávajú v súlade so svojím filozofickým presvedčením, vplývajú na

ne, trávia s nimi čas podľa svojej vôle. V praktickom živote nemožno vylúčiť, že v konkrétnych situáciách
rodič nemôže bezprostredne realizovať svoje rodičovské povinnosti a dieťa ponechá v starostlivosti inej
osoby, čo nemožno v zásade považovať za neprípustné, či akokoľvek znamenajúce
zanedbanie práv rodiča. Je totiž zrejmé, že dieťa (s ohľadom na jeho vek) trávi čas aj s inými osobami,
rodinnými príslušníkmi či priateľmi, kedy zodpovedný rodič nemusí byť prítomný. Uvedené súd nemôže

považovať za porušenie povinností otca či matky, pokiaľ takýto prístup k rodičovským povinnostiam nie
je pravidelný či až trvalý. Ponechávanie detí v starostlivosti inej osoby by mohlo eventuálne odôvodniť
zmenu rozhodnutia o výchove maloletých detí jedine za situácie nedbalého prístupu alebo nezáujmu,
ktorý musí byť preukázaný.

15. V štádiu konania o neodkladnom opatrení takáto zmena súdneho rozhodnutia, ku ktorej smeroval
návrh otca musí naviac dosiahnuť istú mieru intenzity znamenajúcej existenciu potrebu neodkladnej
úpravy podľa § 325 ods. 1 CSP v nadväznosti na § 367 ods. 1 CMP (za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku malo ísť o existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potrebu dočasnej
úpravy podľa § 75 ods. 2 O.s.p.). Inak povedané, predbežná ingerencia súdu do právnych vzťahov

účastníkov už regulovaných iným súdnym rozhodnutím je prípustná za situácie ohrozenia detí z hľadiska
ich zdravej výchovy; závažnejšie poruchy vo výchovnom prostredí maloletých
môžu byť dokonca podkladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP, ktoré už vyžaduje
osvedčenie podstatného ohrozenia detí.

16. Odvolací súd bol rovnako ako súd prvej inštancie presvedčený, že v danom prípade otec neosvedčil
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov tak, aby bolo možné vyhovieť jeho návrhu. Podstatou
jehoargumentáciebolodchodmatkydozahraničia,čímmalavystaviťdetirizikunazdravíaživote.Pokiaľ
nebolo preukázané, že „zverenie“ detí starej matke je pravidelné alebo že by nebolo o deti zodpovedne
postarané, nebol dôvod na realizáciu tak výrazného zásahu do právoplatnej úpravy zverenia detí, ako to

požadoval odvolateľ. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 17.06.2016 neboli zrejmé žiadne závažné
skutočnosti znamenajúce ohrozenie detí, nedostatky pri ich starostlivosti, zanedbávanie, či iné okolnosti,
ktoré by mohli odôvodniť postup súdu podľa § 367 ods. 1 CMP, z čoho krajský súd vyvodil nedôvodnosť
podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.17. Zároveň, krajský súd zdôrazňuje, že konštatované závery neprejudikujú rozhodnutie vo veci
samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností.

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370

a nasl. CMP.