Decision was made at the court Okresný súd Zvolen
Judgement was issued by Mgr. Janette Nôtová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/404/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715215697
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2016:6715215697.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: B. D.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX Y., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Jiří Machala,
advokát, Tulská 35, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., IČO: 31 320
155, Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, právne zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., Kýčerského
7, 811 05 Bratislava, o určenie, že spotrebiteľská zmluva je bez úrokov a bez poplatkov, takto
r o z h o d o l :
Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 383,48 € na účet právneho
zástupcu žalovaného spoločnosti ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., vedený v Tatra banke, a. s., č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX (U. S. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX), a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal na tunajšom súde dňa 16. 11. 2015 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd určil, že
spotrebiteľský úver na základe Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. zo
dňa 21. 02. 2008 je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Žalobu odôvodnil tým, že dňa
04. 02. 2008 podpísal formulár s označením „Žiadosť o aktiváciu nákupnej karty NAY“, ktorý mu bol
zaslaný zástupcom žalovaného a to spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Už na základe
telefonického rozhovoru s týmto zástupcom boli v zaslanom formulári vyplnené údaje o žalobcovi
vrátane maximálnej výšky čerpania karty 15.000,-- Sk a mesačnej splátky 500,-- Sk. Žalovaný žiadosť
podpísal a zaslal na adresu spoločnosti CFH. Podľa článku 6 bod 16, veta druhá, tretia a štvrtá žiadosti,
prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB vydávanej v spolupráci s CFH. Jej súčasťou boli Obchodné podmienky
pre vydávanie a používanie kreditných kariet VÚB. Zo zmluvy vyplynulo, že žalobca súhlasil s tým, že
originál zmluvy bude uložený v CFH. Zo strany žalovaného - jeho zástupcu CFH došlo k podpisu žiadosti
dňa 21. 02. 2008 a bola žalobcovi vydaná nákupná karta VÚB. Žalobca túto kartu používal v rokoch
2008 až 2012 najmä na bežné nákupy potravín a potrieb pre domácnosť a zasielal splátky. Neskôr sa
dostal do finančnej tiesne a platobnú kartu prestal používať. Od mája 2013 prestal pravidelne uhrádzať
splátky. Posledné dve úhrady vykonal v roku 2014 sumou 20,00 € a sumou 10,00 €. Spoločnosť CFH v
mene žalovaného listom zo dňa 04. 09. 2013 vypovedala zmluvu a zároveň vyhlásila okamžite splatný
dlžný zostatok vo výške 761,99 €. V priebehu roku 2014 bol žalobca vyzývaný spoločnosťou Intrum
Justitia Slovakia ako mandatárom spoločnosti CFH na úhradu dlhu. Žalobca nemal k dispozícii zmluvu
ani prehľad o tom, koľko od roku 2008 uhradil a požiadal žalovaného o zaslanie kópie zmluvy a výpis
nákupnej karty. Žalovaný mu tieto doklady zaslal. Z predmetných podkladov žalobca zistil, že celkovo
od žalovaného čerpal čiastku 1.411,68 € a doposiaľ uhradil 1.612,45 €. Podľa názoru žalobcu je právny
vzťah medzi žalobcom a žalovaným vzťahom spotrebiteľským a vzťahuje sa naň Zákon č. 258/2001 Z. z.o spotrebiteľských úveroch. Žalobca mal zato, že uvedená Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
podstatné náležitosti zmluvy a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa vzhľadom k čomu sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z prehľadu
nákupnej karty vyplýva, že žalovaný si na úhrady vykonané žalobcom započítaval rôzne poplatky a
úroky. Na základe spomínaných výziev adresovaných žalobcovi má žalobca zato, že už nie je dlžníkom
žalovaného. V danom prípade práve z tohto dôvodu poukázal, že je daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, ktorým určením by sa odstránila neistota žalobcu, či je ešte dlžníkom žalovaného.
Žalovaná zaslala súdu písomné stanovisko k podanej žalobe dňa 01. 02. 2016. K tvrdeniam žalobcu
uviedla, že na základe žiadosti žalobcu bola dňa 21. 02. 2008 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní
nákupnej karty NAY, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úverový rámec. Zmluva bola uzavretá
dištančne, pričom zmluvná dokumentácia tvorí viacero samostatných dokumentov a to Zmluva o vydaní
a používaní nákupnej karty NAY, Obchodné podmienky a Cenník. Žalobca okrem návrhu zmluvy obdržal
aj Obchodné podmienky a prehľadný Cenník, kde je uvedený prehľad úrokovej sadzby, poplatkov a
indikatívny výpočet RPMN, tak ako je uvedené v čl. 6 Zmluvy o úvere. Bod 7, v zmysle ktorého sú
Obchodné podmienky jej súčasťou a v prvom ods. Obchodných podmienok je výslovne konštatované,
že tieto sú súčasťou úverovej zmluvy. V zmysle článku 6 bod 41 Obchodných podmienok je súčasťou
Zmluvy o úvere aj Cenník. Z Cenníka výslovne vyplýva, že úrok činí 18 % ročne, resp. 1,5 % mesačne.
Žalobca tak mal prístup k informácii o cene úveru a aj dostatok času, aby si uvážil, či je pre neho táto
prijateľná. Preto podľa názoru žalobcu Zmluva o úvere spolu so všetkými náležitosťami obsahovala
údaj o výške úveru. V tomto prípade zmluva podliehala osobitnej právnej regulácii upravujúcej platobný
styk a vydanie a používanie elektronického platobného prostriedku a to Zákon č. 510/2002 Z. z. §
23 ods.3 Zákona uvádza, že právnou súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že zmluva neobsahovala údaj o RPMN, toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože údaj o RPMN sa
nachádza v Zmluve o úvere, konkrétne v podobe indikatívneho výpočtu uvedeného priamo v Cenníku,
ktorý je pevnou súčasťou úverovej zmluvy a tiež vo formulári o zmluvných podmienkach Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Keďže v tomto prípade sa jedná o osobitný typ úveru tzv. revolvingový úver, jeho
podstata spočíva v pravidelnom dopĺňaní dlžníkom a obnovujúcim sa úverovým rámcom. Revolvingový
úver môže fungovať na neurčitú dobu, na základe čoho nemožno presne určiť napr. údaj o RPMN v čase
kontraktácie zmluvného vzťahu, pretože je závislý od premenných, ktoré v čase kontraktácie žalovaná
nepozná. Práve preto žalovaná žalobcovi poskytla len indikatívny výpočet RPMN a celkových nákladov.
Takýto postup predpokladal aj starý zákon o spotrebiteľských úveroch, ku ktorému sa viazala Vyhláška
Ministerstva financií SR č. 620/2007, ktorou sa ustanovil vzor formulára o zmluvných podmienkach, kde
v položke 3C vo vysvetlivkách je uvedené, že pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom
kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa.
Obdobne bol takýto vzťah hodnotený vo vzťahu k údaju RPMN rozhodnutím Krajského súdu Prešov sp.
zn. 6Co 95/2010. Na základe uvedeného žalovaná konštatovala, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu
o absencii údajov o úrokovej sadzbe a aj poplatkoch, ktoré boli taktiež určené v Cenníku ako súčasti
Zmluvy o úvere. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, revolvingový úver je uzavretý na
dobu neurčitú tak, ako vyplýva z článku 10 bod 58 Obchodných podmienok a zaniká dohodou zmluvných
strán, výpoveďou alebo zrušením kartového účtu. Údaj o priemernej hodnote RPMN sa nachádza v
zmluvnej dokumentácii a to na strane č. 6 Cenníka. Žalovaná dospela k záveru, že tvrdenia žalobcu o
absencii zákonom vyžadovaných náležitostí nie sú preukázané, z toho dôvodu nemožno prijať záver, že
zmluva je bezúročná a bez poplatkov, preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov
a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Na pojednávaní žalobca potvrdil, že k tomuto produktu sa dostal zrejme cez leták alebo reklamu
z internetu, kde bolo telefónne číslo, na ktoré zavolal. Operátorovi uviedol svoje základné údaje,
zamestnanie, čistý príjem a výšku úveru, o ktorý by mal záujem. Bolo mu ponúknutých zrejme niekoľko
možností, následne prišla žiadosť o aktiváciu nákupnej karty, ktorú podpísal a zaslal späť. Z tohto
dokumentu vedel výšku úveru, ktorú žiadal a mesačnú splátku. Vtedy nemal takú gramotnosť, aby
študoval podmienky, ktoré boli na druhej strane. O tieto informácie sa začal zaujímať až potom, čo bol
vyzývaný spoločnosťou Intrum na doplatenie čiastky cca 800,00 €. Vtedy žiadal, aby mu bola zaslaná
jeho žiadosť a výpisy z kariet, na základe čoho zistil, že to celé preplatil, t. j., že zaplatil viac ako čerpal,
takže podľa jeho názoru RPMN bola veľmi nadhodnotená. Toto však posudzoval iba laicky. Zo zmluvyteda vedel len tie údaje, ktoré tam boli a tie si pozrel, t. j. tie, čo žiadal on. Iné zo zmluvy nečítal.
Následne mu prišiel list, že mu bolo schválené vydanie karty a asi do dvoch týždňov mu prišla aj karta
a osobitne PIN kód. Vedel, že môže čerpať peňažné prostriedky do 500,00 €, a že ich má splácať
splátkou po 500,-- Sk. Vedel, že kartu môže používať na výbery v hotovosti alebo na platenie, tieto
všeobecnéinformáciemalužvopred,pretosazaujímalpráveotentoprodukt,t.j.okartu.Naúčtesizadal
trvalý príkaz na pravidelné splátky a je pravdou, že niekedy splátka nemusela odísť, avšak následne
to doplatil. V roku 2013 odišiel z armády, kde bol dovtedy zamestnaný a zostal bez zamestnania.
Bol v manželstve a rodina žila z manželkinho príjmu, jeho príjem bol 101,00 € mesačne. Preto úver
prestal splácať a začali chodiť výzvy od žalovaného na úhrady. Telefonicky sa dohodli na nižšie splátky
a snažil sa nájsť si zamestnanie. Potom ho oslovila spoločnosť Intrum, niekoľko krát denne mu volali
a žiadali od neho úhrady. On sa im snažil vysvetliť, v akej je situácii, a že keď bude môcť, tak dlh
uhradí. Pokiaľ od neho žiada spoločnosť Intrum ešte asi 800,00 €, zdá sa mu to priveľa. Na doporučenie
známehosapretoobrátilnaCentrumprávnejpomocivBanskejBystrici,kdepopredloženídokladovbolo
dohodnuté, že bude podaná táto žaloba na súd. Je pravdou, že toho času voči nemu nie je vymáhaná
tátopohľadávkaexekučne.Naotázkužalovaného,čimubolobránenéčítaťzmluvu,uviedol,žemalnato
priestordomasizmluvuprečítať,alektorýspotrebiteľčítaVšeobecnéobchodnépodmienky.Natoprávny
zástupca žalovaného uviedol, že nie je možné poskytovať ochranu tzv. ľahkovážnemu spotrebiteľovi,
ktorý sa spolieha len na vlastné úvahy. Z tohto vyplýva, že žalobca mal možnosť vopred sa informovať
o základných náležitostiach zmluvy, úver užíval viac ako 7 rokov a žalobu žalobcu možno považovať
len za zneužitie ochrany spotrebiteľa.
Podľa Žiadosti o aktiváciu nákupnej karty NAY (čl. 5) dňa 04. 02. 2008 žalobca podpísal žiadosť, na
základe ktorej žiadal o čerpanie z karty maximálne do výšky 15.000,-- Sk s pevnou splátkou 500,-- Sk.
Podpisom žiadosti v článku 6 bod 2 klient potvrdil, že nákupná karta NAY je kreditnou platobnou kartou v
zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB
v spolupráci so spoločnosťou CFH, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti/zmluvy. V bode 7 klient prehlásil,
že pred podpisom žiadosti sa oboznámil s Obchodnými podmienkami, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich
dodržiavať, zároveň prehlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s Cenníkom, výškou štandardnej
úrokovej sadzby a výškou sankčnej úrokovej sadzby. V bode 15 súhlasil s uložením originálu zmluvy v
CFH a vzal na vedomie, že na požiadanie mu bude poskytnutá kópia. Za banku bola zmluva podpísaná
dňa 21. 02. 2008.
Žalobca doložil výpisy z nákupnej karty NAY za obdobie od 01. 03. 2008 do 30. 06. 2015 (čl. 6 až 21).
Podľa prehľadu čerpania a úhrad karty NAY (čl. 22, 23) žalobca čerpal v roku 2008 čiastku 1.052,83 €,
v roku 2009 čiastku 112,14 €, v roku 2010 čiastku 66,67 €, v roku 2011 čiastku 90,22 €, v roku 2012
čiastku 89,82 €, spolu 1.411,68 €. Na karte uhradil v roku 2008 čiastku 521,61 €, v roku 2009 čiastku
239,04 €, v roku 2010 čiastku 239,04 €, v roku 2011 čiastku 239,04 €, v roku 2012 čiastku 219,12 €, v
roku 2013 čiastku 119,60 €, v roku 2014 čiastku 35,00 €.
Žalovaná predložila súdu nasledovné doklady:
-Schválenie žiadosti o nákupnú kartu NAY (čl. 56), kde spoločnosť CFH adresovala žalobcovi údaje o
schválení nákupnej karty NAY, kde je úverový rámec vo výške 12.000,-- Sk, štandardná mesačná splátka
400,-- Sk, aktuálna mesačná úroková sadzba 1,50 %. Termín splatnosti splátky je prvý až 15-ty deň v
kalendárnom mesiaci s tým, že presný termín bude uvedený vo výpise,
-Formulár zmluvných podmienok (čl. 57),
-Obchodné podmienky (čl. 44 až 46),
-Cenník (čl. 47 až 55).
Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkamivspotrebiteľskýchzmluvách.Podľaods.5,protiporušeniuprávapovinnostíustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany
svojho práva.
Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
V prejednávanej veci podal žalobca určovaciu žalobu, kedy v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O. s.
p. súd posudzuje, či na žalovanom určení je naliehavý právny záujem.Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej tzv.
určovacej žaloby, bez jeho existencie je vylúčené zaoberanie sa takouto žalobou vecne. Teda súd (v
každom štádiu konania) musí mať existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
preukázanú. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov
a judikatúry opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už jeho porušenia. Určovací
návrh podľa § 80 písm. c/
O.s.p. má charakter preventívnej ochrany práv (nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno
domáhať už pomocou žaloby na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p.), keď musí existovať stav právnej neistoty navrhovateľa
(žalobcu), ktorý má práve určovací návrh (žaloba) odstrániť. Teda naliehavosť právneho záujmu na
požadovanom určení, v danom prípade určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi účastníkmi
konania a vytvorilo by pevný právny základ pre budúce právne vzťahy.
Súd v tomto konkrétnom prípade konštatoval, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení. Tak, ako bolo konštatované, určovacia žaloba má len preventívny charakter
a právny záujem na požadovanom určení musí mať istý stupeň naliehavosti. Za takúto naliehavosť
nemožno považovať stav, ktorý uvádzal žalobca, že si nie je istý, v akej výške a či je žalovanému
zaviazaný. Túto okolnosť je možné riešiť v samotnej žalobe o plnenie, pokiaľ by sa jej žalovaný
domáhal, kde sa žalobca môže účinne brániť v prípade, že je presvedčený o tom, že ďalšie plnenie
z úverového vzťahu už žalovanému nepatrí. Otázku rozsahu plnenia je potom oprávnený riešiť súd
v rámci konania o plnenie. Voči žalovanému neprebieha toho času konanie o plnenie, ani exekučné
konanie, ani ďalšie konanie z titulu záväzkov zo žalovaného zmluvného vzťahu. Súd potom konštatuje,
že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na danom určení. Takýto záujem nemožno vyvodiť
ani zo zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože súd poskytuje ochranu spotrebiteľovi ex offo najmä pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, o čo sa v danom prípade nejedná. Rovnako možno poskytovať
ochranu spotrebiteľovi pri porušovaní práv a povinností ustanovených zákonom, avšak aj tu musí byť
splnená podmienka naliehavého právneho záujmu, pretože súdy poskytujú ochranu spotrebiteľom tam,
kde je táto ochrana na mieste a kde je ohrozené porušovanie práv spotrebiteľa. Súd preto konštatuje,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanom naliehavom záujme na žalovanom určení a
preto jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Súdu sa záverom žiada dodať, že súd poskytuje ochranu
spotrebiteľom ex offo, avšak zo strany spotrebiteľov nemôže dochádzať k zneužívaniu tejto ochrany.
Súd poskytuje ochranu tam, kde je skutočne nevyhnutná, inak sa spotrebiteľ voči veriteľovi môže brániť
vlastnou cestou, pokiaľ má zato, že veriteľ od neho vymáha dlh, na ktorý nie je zaviazaný. V prípade, že
by skutočne došlo k zásahu do práv spotrebiteľa, je na mieste poskytnúť súdnu ochranu spotrebiteľovi.
Otrováchkonaniarozhodovalsúdpodľa§142ods.1O.s.p.apriznalžalovanejakoúspešnejúčastníčke
konania náhradu trov. Žalovaná vyčíslila náhradu trov právneho zastúpenia a to za 3 úkony právnej
pomoci po 66,00 € (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 04. 01. 2016,
vyjadrenie k žalobe zo dňa 28. 01. 2016, účasť na pojednávaní dňa 10. 05. 2016). K tomu bol účtovaný
3x režijný paušál po 8,58 €, čo spolu činí 25,74 €. Bola uplatnená náhrada za stratu času na pojednávaní
dňa 10. 05. 2016 za cestu z Bratislavy do Zvolena a späť, t. j. 4 pol hodiny po 14,30 €, čo spolu činí 57,20
€, spolu v celkovom súčte 280,94 € + 20 % DPH vo výške 56,19 €, čo spolu činí 337,13 €. Za cestu na
pojednávanie žalovaná vyúčtovala cestovné výdavky vo výške 92,70 €, z ktorých si uplatnila polovicu
46,35 € vrátane DPH, nakoľko ďalšiu časť si uplatnila v inom súdnom konaní, ktoré absolvovala v ten
istý deň na Okresnom súde Zvolen. Spolu bola vyúčtovaná náhrada trov za právne služby vo výške
383,48 € s DPH. Súd preskúmal vyúčtované trovy a tieto boli vyúčtované v súlade s ustanovením § 1
ods.3, § 9 ods.1, § 11 ods.1 písm. a/, § 13a ods.1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, § 15 písm. a/, písm. b/,
§ 16 ods.3, 4, § 17 ods.1, § 18 ods.3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004, náhrada cestovných výdavkov bola
účtovaná v súlade so Zákonom č. 283/2002 o cestovných náhradách. Takto určené trovy konania bude
žalobca povinný uhradiť žalovanému na účet právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku (§ 149 ods.1, § 160 ods.1 O. s. p.).
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.