Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/452/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215234592
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215234592.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú G. Q., T.. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh rodičov I. J. Q., T..
XX.XX.XXXX, H. T., S. D., P. M., K. X., H., G. X, XSR, D.Ľ. H., zastúpenej splnomocnenou zástupkyňou
N.. V. K., bývajúcou D. Y. T. O. H. Č.. X a C. Q., T.. XX.X.XXXX, U. H. D. Y. - C.B. T. O. Y. Č..
XX, za účasti starej matky maloletej N. Q., T.. XX.XX.XXXX, U. H.X. D. Y. - C. T. O. Y. Č.. XX a za
účasti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 18C 57/08 zo dňa 20.5.2009, tak, že zveruje maloletú
G. Q., T.. XX.X.XXXX, do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky maloletej N. Q., T.. XX.XX.XXXX,
ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej záležitosti v
bežných veciach s tým, že rozhodnutia o veciach, ktoré nie sú bežnou záležitosťou podliehajú schváleniu
súdu.

Zaväzuje starú matku maloletej N. Q. podávať tunajšiemu súdu vždy do 30.6. a 30.12. toho-ktorého roka

písomnú správu o maloletej a o správe majetku maloletej.

ZaväzujematkuprispievaťnavýživumaloletejG.výživnýmvovýškepo130€mesačneodprávoplatnosti
tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred, k rukám starej matky maloletej.

Zaväzuje otca maloletej prispievať na výživu maloletej G. výživným vo výške po 130 € mesačne od
právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-

ktorého mesiaca vopred, k rukám starej matky maloletej.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rodičia maloletej doručili tunajšiemu súdu dňa 25.11.2015 návrh, ktorým navrhovali zveriť maloletú G.
do náhradnej osobnej starostlivosti matky otca - starej matky maloletej, s jej právom maloletú zastupovať
a spravovať jej majetok v bežných veciach, zároveň navrhovali určiť výživné zo strany toho-ktorého
rodiča na maloletú vo výške po 130 € mesačne, zároveň žiadali rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania, ktorý návrh odôvodňovali tým, že maloletá G. bola rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 18C 57/08 zo dňa 20.5.2009 v zmysle schválenej rodičovskej dohody zverená do osobnej
starostlivosti otca, matka bola zaviazaná prispievať na jej výživu sumou 100 € mesačne, maloletá žije v
spoločnej domácnosti s otcom a starými rodičmi - rodičmi otca, prevažnú časť starostlivosti o maloletúzabezpečuje stará matka, keďže matka maloletej žije dlhodobo vo Veľkej Británii a otec často odchádza
za prácou aj do zahraničia.

Stará matka maloletej sa k návrhu písomne nevyjadrila.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v ním podanej písomnej správe doporučoval návrhu v celom
rozsahu vyhovieť a to aj z dôvodu, že kolízny opatrovník z vyjadrenia starej matky mal vedomosť, že táto
s návrhom v celom rozsahu súhlasila, rovnako s týmto návrhom súhlasil aj starý otec maloletej - manžel

starej matky; bytové pomery v ktorých bývala maloletá spolu so starými rodičmi a otcom po všetkých
stránkach boli vyhovujúcimi pre všestranný vývoj maloletej, rodina obývala 3-izbovú záhradnú chatu
s možnosťou celoročného bývania, riadne zariadenú, v ktorej domácnosti mala maloletá k dispozícií
vlastnú detskú izbu riadne zariadenú a taktiež maloletá G. v rámci vykonaného šetrenia konštatovala,
že babka sa o ňu stará dlhodobo, otec sa doma zdržiava len málokedy, je s ním len v obmedzenom
kontakte, väčšinou ráno, pred jeho odchodom do zamestnania a vyjadrila túžbu byť s mamou, ale iba v

prípade, ak by táto žila na Slovensku, do zahraničia odmietla ísť bývať, vedela o prebiehajúcom konaní a
vzhľadom na danú situáciu prejavila vôľu byť s babkou, s ktorou uviedla blízky vzájomný vzťah, s ktorou
sa radí o všetkých veciach, ktorá vykonáva aj všetky úkony ohľadne starostlivosti o ňu a domácnosť,
mama zo zahraničia jej posiela balíky s oblečením a niekedy aj peniaze; maloletá G. navštevuje 8.
ročník základnej školy, kde sa učí priemerne, na začiatku školského roka sú hradené poplatky spolu

vo výške 80 €, na obedy v školskej jedálni maloletá nechodieva, navštevuje krúžok hip-hopu, kde je
hradený mesačný poplatok 18 €, aj keď v posledných dvoch mesiacoch sa tejto aktivite vzhľadom na
zhoršenú alergiu nevenuje, v súvislosti s alergiou, na ktorú maloletá trpí, sú uhrádzané doplatky na
liečivá v priemere 18 € každý tretí týždeň a je hradená vakcína, každoročne na jeseň v hodnote 68 €,
na ostatné lieky maloletej sú vykonávané doplatky okolo 22 € mesačne, mesačne je maloletej hradené

cestovné 10 €, za telefón 30 €.

Ani jeden z rodičov okrem tejto maloletej ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, žiaden z nich nevlastní
žiaden majetok.

Z výpovede otca vyplynulo, že jeho príjmy sa reálne pohybujú vo výške okolo 800 € mesačne, ak je na
Slovensku býva u svojich rodičov, ktorým na náklady na bývanie a stravu v takýchto situáciách prispieva
okolo 100 €.

Matka maloletej žije dlhodobo vo Veľkej Británii, kde žije v podnájme spolu so svojim partnerom, ktorý

je riadne zamestnaným, matka v zahraničí taktiež riadne pracuje, ako vyplynulo z ňou predložených
fotokópií výplatných pások, spolu s prekladmi týchto, dosahuje príjem v priemere 768 €.

Otec bol zamestnancom spoločnosti I. K., G..M..B.. do 31.12.2015, kedy ukončil pracovný pomer bez
udania dôvodu.

Ako vyplynulo z výpovede otca, tento toho času nastupuje pracovať u nového zamestnávateľa.

Okresný prokurátor na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci doporučil návrhu vyhovieť.

Podľa § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa

do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len
fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony
v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho
života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť
vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

(2) Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým
príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
(3) V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
(4) Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať

osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo
zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba
predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je vsúlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí
zákonného zástupcu preskúmal súd.
(5) Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.

(6) Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do
náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú
o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.

(7) Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
(8) Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom
alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej
povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Podľa § 32 Zákona o rodine, rodičia sú povinní spravovať majetok maloletého dieťaťa s náležitou
starostlivosťou.
(2) Výnosy z majetku maloletého dieťaťa získané pri jeho spravovaní môžu rodičia maloletého dieťaťa
použiť najmä na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa a v primeranom rozsahu aj na uspokojovanie
potrieb rodiny. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zostáva zachovaná.

(3) Ak vznikol bez zavinenia osôb, ktoré sú povinné maloletému dieťaťu poskytovať výživu, hrubý
nepomer medzi ich majetkovými pomermi a majetkovými pomermi maloletého dieťaťa, možno na účel
uvedený v odseku 2 použiť aj majetok maloletého dieťaťa.
(4) Rodičia odovzdajú dieťaťu jeho majetok, ktorí spravovali, najneskôr do 30 dní od dosiahnutia
plnoletosti dieťaťa.

(5) Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie
týkajúce sa správy jeho majetku; toto právo zanikne, ak sa neuplatnilo na súde do troch rokov po
skončení správy majetku. Práva dieťaťa zo zodpovednosti za škodu a z bezdôvodného obohatenia
zostávajú zachované.

Podľa § 33 Zákona o rodine, ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku
ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd
môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka; tomuto rozhodnutiu nemusí
predchádzať rozhodnutie o obmedzení rodičovských práv a povinností.
(2) Majetkovým opatrovníkom sa môže stať fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového

opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu
majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
(3) Ak nebolo možné ustanoviť za majetkového opatrovníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví
za majetkového opatrovníka obec alebo inú právnickú osobu, ktorá s ustanovením za majetkového
opatrovníka súhlasí a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme

maloletého dieťaťa.
(4) V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka podľa odseku 1 súd uvedie konkrétny rozsah
majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový
opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa.
(5) Majetkový opatrovník nesmie pri výkone správy majetku brať na seba neprimerané majetkové riziká.

Za riadny výkon svojej funkcie zodpovedá súdu a podlieha jeho pravidelnému dohľadu. Súd môže
podmieniťplatnosťprávnehoúkonumajetkovéhoopatrovníkasvojímsúhlasom.Zaporušeniepovinností
prispravovanímajetkuzodpovedámajetkovýopatrovníkpodľavšeobecnýchpredpisovonáhradeškody.
8) Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa majetkovým opatrovníkom sa použije osobitný predpis.
9)

(6) Záverečný účet zo správy majetku dieťaťa je majetkový opatrovník povinný predložiť súdu najneskôr
do dvoch mesiacov po skončení svojej funkcie.
(7) Majetkový opatrovník má počas výkonu svojej funkcie právo na náhradu nákladov spojených so
správou majetku maloletého dieťaťa a na primeranú odmenu z výnosu majetku maloletého dieťaťa po
skončení svojej funkcie. Výšku odmeny určí súd.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa ust. § 157 ods. 3 O.s.p., ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých
účastníkovaleboichzástupcov,ktorísavzdaliodvolania,uvediesúdvodôvodnenírozsudkuibapredmet
konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,vsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniami,súdrozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrhu v celom rozsahu vyhovel, keďže dospel
k jednoznačnému záveru, že takéto rozhodnutie súdu je jednoznačne v záujme maloletej a neprieči sa

zákonu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Odvolanie voči tomuto rozsudku nie je možné podať, pretože účastníci sa práva podať ho účinne vzdali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).