Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/151/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210381
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:2314210381.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Stanislavy Miklánkovej v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: B. N.,nar. XX.X.XXXX, bytom K., T. XXXX/XX, občan SR,
o zaplatenie 1.985,02 eur a príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 2. júla 2015, č. k. 4C/94/2015-50, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi nárok na zaplatenie 1.985,02
eur, úroky z omeškania splátok za obdobie od 29.09.2011 do 11.12.2013 vo výške 364,28 eur a úroky z
omeškania 9% ročne zo sumy 1.808,89 eur od 12.12.2013 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil
skutkovým zistením, podľa ktorého dňa 28.9.2011 bola uzatvorená medzi postupcom - Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO 00 151 653 a navrhovateľom Zmluva o
postúpení pohľadávok 1285/2011/CE, na základe ktorej postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku
voči odporcovi - dlžníkovi, o čom svedčí identifikácia postúpenej pohľadávky voči odporcovi uvedená
v Prílohe. č. 1 k tejto Zmluve. Postúpenie pohľadávky oznámil postupca odporcovi listom zo dňa
28.9.2011. Dňa 30.9.2005 bola medzi predchodcom navrhovateľa a odporcom ako dlžníkom uzatvorená
Zmluva o splátkovom úvere č. 0182701923. V zmysle tejto zmluvy bol veriteľom Slovenská sporiteľňa,
a.s. a dlžníkom odporca identifikovaný svojim menom, priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého
bydliska. Zmluvnými stranami bola dohodnutá výška úveru 50.000 Sk, druh úveru - MINIúver do 10 minút,
výška úrokovej sadzby pevná 17,30 % ročne, výška splátky 1.306 Sk (43,35 eur), splatnosť prvej splátky
10.10.2005, periodicita splátok: mesačne, k 10. dňu v mesiaci, konečná splatnosť úveru 10.9.2010.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Všeobecné
obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. v časti B., v bode 7.6.1. upravujú oprávnenie banky
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany klienta, a to okrem iného, ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere. V takom prípade ustanovuje povinnosť
klienta splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej
splatnosti. Nárok navrhovateľa súd posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy. Tento právny predpis je vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku špeciálnym právnym predpisom. V konaní nebolo sporné, že predchodca
navrhovateľa svoj záväzok - poskytnúť úver v dohodnutej výške 50.000 Sk splnil. V danom prípade
si zmluvné strany dohodli splácať úver v splátkach vo výške 1.306 Sk, pričom splatnosť prvej splátky

bola dohodnutá na deň 10.10.2005 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 10.9.2010.
Navrhovateľ a ani jeho právny predchodca nevyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. K podaniu návrhu,
ktorý bol navrhovateľom podaný dňa 28.4.2014, bola teda celá pohľadávka navrhovateľa splatná. Podľa
§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom po 1.5.2014 súd prihliada totiž na
premlčanie aj ex offo. V ustanovení § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje plynutie premlčacej
doby v prípade plnenia dohodnutého v splátkach, je odkaz na § 565 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V konaní nebolo sporné, že v prípade uzatvorenia
predmetnej zmluvy o splátkovom úvere bolo zmluvnými stranami dohodnuté plnenie záväzku dlžníkom
v splátkach po 1.306 Sk mesačne. Výška jednotlivých splátok i čas plnenia jednotlivých splátok boli
zmluvnými stranami vopred dohodnuté. Plnenie v splátkach znamená, že zaplatením určitej splátky
zaniká konkrétna povinnosť dlžníka, ale dlh a právny pomer, ktorý ho zakladá, trvá dovtedy, kým
nie je zaplatená posledná dohodnutá splátka. V tomto prípade bolo zmluvnými stranami dohodnuté,
že splatnosť prvej splátky istiny je 10.10.2005 a konečná splatnosť úveru je 10.9.2010. V súlade so
Všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa a to článku VII bod 7.6.1.
bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splnenie pohľadávky zo
zmluvy o úvere, okrem iného i v prípade omeškania so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov,
ktoré trvá viac ako desať dní. Dlžník je potom povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote,
ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. V tomto prípade navrhovateľ a ani jeho právny
predchodca túto možnosť nevyužili. V súlade s § 565 Občianskeho zákonníka, veta druhá, môže
veriteľ svoje právo, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, použiť
najneskoršie do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ak toto právo neuplatní, pokračuje sa v plnení
v splátkach. Veriteľ však svoje právo môže využiť aj po opätovnom porušení povinnosti dlžníkom.
Strata lehôt t.j. výhoda splátok, nenastáva teda priamo zo zákona. S prihliadnutím na to, že v danom
prípade bolo dohodnuté plnenie v splátkach, pre premlčanie sa uplatní ustanovenie § 103 Občianskeho
zákonníka. Dohoda medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 565 Občianskeho zákonníka o splnení dlhu v
splátkach, umožňuje veriteľovi, aby od dlžníka požadoval vždy iba zaplatenie tej splátky, ktorá sa stala
zročnou. Každá zo splátok totiž predstavuje samostatné plnenie, a preto pre každú splátku začína plynúť
premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka samostatne. Deň zročnosti jednotlivých splátok
bol uvedený v predmetnej zmluve o splátkovom úvere. V danom prípade s poukazom na horeuvedené
ustanovenie Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že ak sa nesplní niektorá
splátka, stane sa zročný celý dlh a veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Toto dojednanie
sa však viaže na oprávnenie právneho predchodcu navrhovateľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého
úveru. Veriteľ však môže toto svoje právo na zaplatenie celého zvyšku dlhu uplatniť iba do zročnosti
najbližšie nasledujúcej splátky. Ak veriteľ toto svoje právo nevyužije a proti dlžníkovi neuplatní zaplatenie
celého zvyšku dlhu, prestane dňom zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky plynúť premlčacia doba
pre celý zvyšok dlhu. Jednotlivé splátky sa opäť budú premlčovať samostatne od ich zročnosti až do
okamihu, keď dlžník nesplní niektorú zo splátok. Dňom nesplnenia tejto splátky by nanovo začala plynúť
premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu. Ak sa teda v tomto prípade stal zročným celý dlh v dôsledku
splatnosti všetkých dohodnutých splátok, a to aj poslednej, potom premlčacia doba začala plynúť odo
dňa zročnosti nesplnenej splátky t.j. splátky splatnej 10.9.2010, čo zodpovedá konečnej splatnosti
úveru. Potom ak navrhovateľ podal návrh dňa 28.4.2014, jeho nárok je premlčaný, a to s poukazom
na trojročnú premlčaciu dobu v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začal plynúť 11.9.2010 a
uplynula 11.9.2013. Úspešný odporca nežiadal nahradiť trovy konania, súd preto rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol zmeniť rozsudok okresného súdu a
jeho návrhu vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok okresného súdu a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Deklaroval uplatnenie odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.,
spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu. Odvolacie dôvody odôvodnil
tým, že predmetná úverová zmluva bola uzavretá dňa 30.09.2005, pričom v období do 31.12.2007 sa
vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8.
časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená v OBZ. Novelizovaným
ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01.01.2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008
bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možné
práva a povinnosti vzniknuté pred 01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ.

Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú ustanoveniami OBZ bez
ohľadu na povahu účastníkov. Na podporu svojho názoru citoval z rozhodnutí NS SR 7 MCdo
9/2014 zo dňa 24.03.2015, 2 MCdo 3/2011 zo dňa 28.04.2011, 6 MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013
a krajských súdov v Banskej Bystrici (sp. zn. 15Co/132/2013, sp. zn. 15Co/28/2013), v Trnave
(sp. zn. 9Co/138/2013), v Žiline (sp. zn. 9Co/157/2013), v Prešove (sp. zn. 9Co/64/2013). Súd na
daný prípad aplikoval ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z., z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Nesúhlasil, aby v danom prípade
súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014.
Zastával názor, že aplikáciou ust. § 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho
štátu podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 1 ods. 2 Ústavy SR, k porušeniu zákazu diskriminácie podľa č. 12 ods. 1
a 2 Ústavy SR a čl. 3 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným
zásahom štátnej moci zakotvenej v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, k narušeniu práva na majetok a ochranu
vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, k
porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému súdu podľa čl. 46 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1
Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov súdneho konania garantovanej čl. 47 ods. 3 Ústavy S5 a
čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd. Právna úprava platná v SR do 30.04.2014 umožňovala
spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky
premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala NR SR § 5b ZoOS, v ktorom prikázala
orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať ne nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú
prekážku, a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by
zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právnej úpravy do ich nového
režimu. Aplikáciou ust. § 5b ZoOS na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za akého právneho
stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu
na začatie konania, došlo k zotretiu princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu,
ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu
do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b ZoOS súd taktiež porušil zásadu stanovenú
v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Navyše vzniká reálna hrozba, že súd
by tak spôsobil navrhovateľovi škodu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Okresného súdu Košice
II zo dňa 17.07.2015, sp. zn. 36C/117/2014, ktorým prerušil konanie až do právoplatného skončenia
konania na Ústavnom súde SR, nakoľko podal Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o určenie ,
že ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa j e v nesúlade s ustanoveniami čl. 1 ods. 1
a čl. č6 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Okresný súd Košice II dospel k záveru, že ust. § 5 ZoOS je v
rozpore s ústavným právom účastníka konania na súdnu ochranu.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že v odvolaní je spomenutých veľa
zákonov a paragrafov, ktorým on nerozumie a „nemá peniaze na to, aby mu to niekto vysvetlil“ Plne
súhlasí s rozsudkom okresného súdu a nesúhlasí s odvolaním.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Námietky navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu smerujú :
1. Proti záveru okresného súdu, že pre aplikáciu premlčania nároku platia predpisy občianskeho práva.
Podľa jeho názoru, ide o obchodnoprávny vzťah založený zmluvou o úvere, kde sa uplatnia predpisy
Obchodného zákonníka
2. a ďalej, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má retroaktívny charakter
a jeho aplikácia je v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu, ako to vyplýva z Čl. 1 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že námietky navrhovateľa proti rozsudku okresného
súdu a tým aj uplatnené odvolacie dôvody, nie sú oprávnené.

1. Krajský súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že zmluvou o úvere bol založený tzv.
obchodnoprávny vzťah, pre ktorý platia predpisy Obchodného zákonníka, a teda aj otázka posudzovania

premlčania sa spravuje Obchodným zákonníkom, ktorý má všeobecnú štvorročnú premlčaciu
dobu. Je nepochybné, že v prejednávanej veci bol zmluvou o úvere založený právny vzťah, ktorý
je potrebné posudzovať vzhľadom na charakteristiku subjektov vzťahu, ako spotrebiteľský právny
vzťah. Spotrebiteľské úvery v čase uzatvorenia zmluvy (30.09.2005), sa spravovali zákonom č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Išlo o lex specialis, ktorý však neobsahoval všetky právne
inštitúty, ani právnu úpravu inštitútu premlčania nároku, preto sa otázka premlčania posudzuje podľa
všeobecnej právnej úpravy, ktorým je Občiansky zákonník, v ktorom je upravená trojročná všeobecná
premlčacia doba. Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku tiež lex specialis a
pokiaľ neobsahuje niektoré právne inštitúty, aplikujú sa predpisy všeobecné - t. j. Občiansky zákonník.
Vzhľadom na uvedené, nie je možné otázku premlčania posudzovať na základe predpisov Obchodného
zákonníka. Okresný súd správne aplikoval pri posudzovaní otázky premlčania nároku navrhovateľa
predpisy Občianskeho zákonníka a správne a precízne odôvodnil, akým spôsobom sa posudzuje
premlčacia doba v prípade, ak bolo splnenie dlhu dohodnuté medzi zmluvnými stranami v splátkach
podľa § 565 Občianskeho zákonníka.

2. Námietka navrhovateľa proti aplikácii ust. § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, na základe ktorej okresný súd ex offo posudzoval, či
uplatnený nárok navrhovateľa nie je premlčaný, nie je tiež opodstatnená.

O charaktere ust. § 5b citovaného predpisu, teda či predstavuje hmotnoprávnu alebo procesnoprávnu
úpravu, zaujala súdna prax stanovisko, že uvedená úprava má procesný charakter, pre ktorý platí
zásada okamžitej aplikovateľnosti. To znamená, že pre procesný súd platí v čase prejednávania a
rozhodovania platný procesný predpis (ak nie je v intertemporálnej úprave uvedené niečo iné). Právna
úprava v ust. § 5b je účinná od 01.05.2014, preto v prejednávanej veci sa okresný súd správne ex offo
zaoberal otázkou, či uplatnené právo navrhovateľa sa nepremlčalo. Správne posudzoval premlčaciu
dobu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, jeho ustanovení § 100 a nasl. a správne premlčanú
pohľadávku navrhovateľovi nepriznal.

V odvolacom konaní úspešný odporca náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto v zmysle
ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p., odporcovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .