Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 15, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815203086
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815203086.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO: 36 865 141 a Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnej A. J., nar. XX. X. XXXX, bytom I., P. XXXX/XX, vedenej pod sp. zn.
EX 25858/15 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave,

Záhradnícka č. 60, pre vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 2.188,91 EUR s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca, č. k. 10Er/510/2015-14 zo dňa 19.
10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 251

ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „O. s. p.“). Rozhodol tak
po zistení, že konanie o totožnom návrhu na vykonanie exekúcie so žiadosťou o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie ako v prejednávanej veci medzi totožnými účastníkmi konania a na základe
totožného exekučného titulu už bolo právoplatne ukončené zastavením exekučného konania v konaní
vedenom pod sp. zn. 5Er/689/2010 po tom, čo exekučný súd uznesením č. k. 5Er/689/2010-8 zo dňa 4.
10. 2010 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že

exekučnýtitulprestavujenulitnýprávnyakt,ktorýnemožnovykonať.Právoplatnérozhodnutieokresného
súdu zamietajúce žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predstavuje
prekážku rozhodnutej veci pre opätovne podaný návrh na vykonanie exekúcie proti totožnej povinnej a
na základe totožného exekučného titulu v prejednávanej veci.

Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v

zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a
f) O. s. p., keď podľa neho okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, odňal mu možnosť
konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil. Vyjadril názor, že v danej fáze exekučného konania
nemožno rozhodnúť o jeho zastavení, ale podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku môže súd len udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012

zo dňa 23. 1. 2013. Ďalej vyjadril názor, že v exekučnom konaní nemožno uplatniť prekážku rozhodnutej
veci (res iudicata), ktorý odôvodnil tým, že vecou v zmysle § 159 ods. 3 O. s. p. je potrebné chápať
len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na
vytvorenie prekážky rozhodnutej veci preto nestačí, ak sa konanie skončí len z procesných dôvodov,
ale je nutné aby bola vec meritórne prejednaná. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete
„vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, keď predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého

obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie tak nemá merito veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania pretonie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že zákonodarca
v Exekučnom poriadku úmyselne a logicky neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania,
ktorá by bránila ďalšiemu postupu, pričom nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola

uplatňovaná použitím ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., keďže obdobnú vadu konania, t. j. litispendenciu
upravuje v ustanovení § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Ak by prekážka litispendencie mala byť
aplikovaná prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p., nebolo by potrebné ju zakotviť priamo v
Exekučnom poriadku. Na základe uvedeného sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia okresného
súdu.

Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného poukázala na svoju nepriaznivú majetkovú situáciu, ktorá
jej dlhodobo bráni dlžnú sumu oprávnenému uhradiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s.

p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súdny exekútor požiadal dňa 5. 5. 2015 okresný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy 2.188,91 EUR s príslušenstvom v prospech
oprávneného proti povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SR 02864/10 vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., dňa
23. 4. 2010. Podľa zistenia okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/689/2010 sa oprávnený

proti povinnej domáhal vymoženia dlžnej sumy na podklade exekučného titulu, ktorým bol totožný
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 02864/10 zo dňa 23. 4. 2010. Uznesením č. k. 5Er/689/2010-8
zo dňa 4. 10. 2010 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol po zistení, že predložený exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda predstavuje nulitný právny akt, ktorý nemožno vykonať.

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom 2. 11. 2010. Následne okresný súd uznesením
č. k. 5Er/689/2010-34 zo dňa 23. 6. 2011 exekučné konanie zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky oprávneného ako aj predchádzajúce

konanie a napadnuté uznesenie okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého uznesenia okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Odvolací súd zistil, že
okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho správne skutkové závery, na ktoré
aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací

súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že
priebehu exekučného konania bráni prekážka rozhodnutej veci (res iudicata), preto odvolacie námietky
oprávneného nemohli privodiť zmenu napadnutého uznesenia okresného súdu.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky oprávneného je potrebné uviesť, že poukaz na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013 v prejednávanej veci neobstojí,
pretože v uvedenej veci vytýkal najvyšší súd nižším súdom, že pred rozhodnutím o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciepodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuaplikovali
na vec ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, hoci prípadná aplikácia tohto ustanovenie podľa najvyššieho súdu prichádza do úvahy až

po rozhodnutí o udelení poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci
však ide o inú procesnú situáciu, kedy okresný súd pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie neaplikoval ustanovenie § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ale pri skúmaní podmienok konania (§ 103 O. s.p.) dospel k záveru, že konanie je zaťažené nedostatkom procesnej podmienky konania a to prekážkou
veci rozhodnutej (res iudicata), ktorá bráni súdu (vrátane exekučného súdu) vo vecnom posúdení
návrhu (bráni meritórnemu rozhodovaniu). Na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) je exekučný

súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Uvedené
rozhodnutie najvyššieho súdu preto na prejednávanú vec nedopadá. Podľa názoru odvolacieho súdu
stojí pritom za zmienku, že naopak v uvedenom rozhodnutí (v rozpore s argumentáciou oprávneného)
najvyšší súd uviedol, že exekučné konanie je spôsobilé založiť vo vzťahu k inému exekučnému konaniu
prekážku rozhodnutej veci (pozri stranu 7 bod 1 citovaného uznesenia najvyššieho súdu, kde sa uvádza,

že „exekučné konanie nie je objektívne spôsobilé založiť vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O. s.
p. vo vzťahu k inému ako exekučnému konaniu“, ale rovnako napríklad aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/162/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Neobstojí ani odvolacia námietka oprávneného, že exekučné konanie nie je spôsobilé založiť prekážku
rozhodnutejveci(okreminéhotútoprekážkuvovzťahukinémuexekučnémukonaniupripustilajnajvyšší

súd v citovaných rozhodnutiach a Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 26 Cdo 1078/2015) a že pokiaľ
zákonodarca v Exekučnom poriadku na rozdiel od prekážky skôr začatého konania (litispendencia)
výslovne neupravil aj prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), nemožno v exekučnom konaní na túto
prekážku aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O. s. p. prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 O.
s. p.. Oprávnený v tomto smere zjavne nesprávne a účelovo vykladá vzťah všeobecného právneho

predpisu (Občiansky súdny poriadok) a špeciálneho právneho predpisu (Exekučný poriadok). Je zrejmé,
že vzhľadom na znenie § 83 O. s. p., podľa ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci
prebiehalo na súde iné konanie, si osobitosti exekučného konania vyžiadali špeciálnu právnu úpravu
prekážky skôr začatého konania (litispendencia) v ustanovení § 36 ods. 3 prvá a druhá veta Exekučného
poriadku, podľa ktorého začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo

iné exekučné konanie; ak oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie v tej istej veci niekoľkým
exekútorom, exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie poverí súd; v ostatných prípadoch
sa exekučné konanie zastaví. Nakoľko súdne konanie zásadne začína dňom doručenia návrhu na
začatie konania na súd (§ 82 ods. 1 O. s. p.), zatiaľ čo exekučné konanie začína dňom doručenia
návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku), odlišný

okamih začatia konania si tu vyžiadal osobitnú úpravu prekážky skôr začatého konania (litispendencia)
v exekučnom konaní. Súčasne zákonodarca upravil dôsledky podania viacerých návrhov na vykonanie
exekúcie rôznym súdnym exekútorom, pretože v exekúcii pokračuje ten súdny exekútor, ktorého na
vykonanie exekúcie poverí súd, teda deň začatia exekučného konania tu nehrá rozhodujúcu úlohu (na
rozdiel od súdneho konania, kde v zásade dôjde k zastaveniu neskôr začatého konania). V prípade

prekážky rozhodnutej veci (res iudicata) žiadne takéto osobitosti exekučného konania do popredia
nevystupujú (nie je rozhodujúce kedy konanie začalo, ale či ide o totožnú vec), preto nie je potrebné
tento inštitút špeciálne upravovať a na prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) v exekučnom konaní
sa prostredníctvom ustanovenia § 251 ods. 4 prvá veta O. s. p. aplikuje ustanovenie § 159 ods. 3 O.
s. p.. Obdobne v Exekučnom poriadku zákonodarca neupravil napríklad spôsobilosť byť účastníkom

exekučného konania, čo však neznamená, že v exekučnom konaní možno konať s oprávneným alebo
povinným, ktorý nemá právnu subjektivitu, a podobne. Preto nie je správny názor oprávneného, že
exekučné konanie nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), pretože i keď má
exekučné konanie do veľkej miery procesný charakter (pre účely rozhodnutia o podanom odvolaní
bez potreby hlbšej analýzy tohto záveru) právoplatné rozhodnutie v exekučnej veci tvorí prekážku veci

rozhodnutej pre totožnú exekučnú vec, s výnimkou tvorenou rozhodnutiami založenými výlučne na
procesných dôvodoch (napríklad zastavenie exekúcie pre nezloženie preddavku na trovy exekúcie,
na základe návrhu oprávneného alebo pre nemajetnosť povinného). Prekážka rozhodnutej veci (res
iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď
v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa

týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Nárok oprávneného na zákonným
spôsobom vynútené splnenie povinnosti povinného je tak predmetom exekučného konania. Ak teda
k zastaveniu exekúcie (prípadne k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi

a k následnému zastaveniu exekučného konania) došlo z hmotnoprávnych dôvodov napríklad pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu alebo pre zánik vymáhaného práva, takéto rozhodnutie
možno prirovnať k zamietnutiu návrhu v základnom konaní a ako také toto rozhodnutie zakladá prekážku
rozhodnutej veci. V exekučnom konaní rozhoduje súd za súčasnej aplikácie prvej až piatej časti O.s. p., ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Exekučný poriadok
neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučné konanie aplikovať ust. § 159 ods. 3 O. s. p., ktoré výslovne zakotvuje, že len vo sa vo veci

právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. V exekučnom konaní sa vždy rozhoduje uznesením
(§ 251 ods. 4 posledná veta O. s. p.). Táto skutočnosť je teda odlišne upravená ako v sporovom konaní,
v ktorom vo veci samej súd rozhoduje rozsudkom (pozri ust. § 152 ods. 1 O. s. p., v druhej vete ktorého
je zakotvené, že zákon stanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením). Je teda zrejmé, že
pri posudzovaní prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní nemožno prihliadať na procesnú formu

súdneho rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje vo veci samej. Dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 159 ods.
3 O. s. p. aj na meritórne uznesenia pritom potvrdzuje aj ustanovenie § 167 ods. 2 O. s. p., ktorý deklaruje
primerané použitie ustanovení o rozsudku aj vo vzťahu k uzneseniam (tieto ustanovenia sa na exekučné
konanie aplikujú na základe ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p.).

V posudzovanej veci je zrejmé, že oprávnený podal totožný návrh na vykonanie exekúcie proti

totožnej povinnej a na základe totožného exekučného titulu, ktorý už bol právoplatne posúdený ako
nevykonateľný pre rozpor so zákonom, pričom toto rozhodnutie zakladá prekážku rozhodnutej veci (res
iudicata) pre nové exekučné konanie vedené medzi totožnými účastníkmi na základe tohto exekučného
titulu. Okresný súd preto správne exekučné konanie zastavil pre prekážku rozhodnutej veci (res iudicata)
azdôvodutejto(negatívnej)procesnejprekážkynebolpovinnýrozhodovaťožiadostisúdnehoexekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (preto zastavením exekučného konania nemohlo dôjsť ani
k oprávneným tvrdenému odňatiu jeho možnosti konať pred súdom). Vzhľadom na uvedené odvolací
súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.