Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 21, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 16C/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816202380
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Schromová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816202380.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Jarmilou Schromovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly

Finance Slovakia, s.r.o. so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom so sídlom J. Kráľa 7, Banská Bystrica proti odporcovi: S. C., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. cesta X/XX, Y., o zaplatenie 317,21 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 200,- eur od 15.1.2013 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu vo výške 25,93 eur, a to z toho sumu
4,96 eur z titulu súdneho poplatku na účet navrhovateľa a z toho sumu 20,97 eur z titulu trov právneho
zastúpenia na účet advokáta Mgr. Henricha Schindlera, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu 26.2.2016 domáhal voči odporcovi zaplatenia
317,21 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne od 15.1.2013 do zaplatenia zo sumy
262,21 eur s odôvodnením, že dňa 14.12.2012 bola uzavretá s odporcom rámcová zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a tým spojených ďalších služieb a zároveň

zmluva o poskytnutí spotrebit. úveru, a to tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy
zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý, bezúčelový
a bezúročný úver vo výške 200,- eur. Predpokladom uzavretia zmluvy a Rámcovej zmluvy bola
registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa, za účelom
zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne
spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva a zmluva o pôžičke nadobudli platnosť
a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, v prípade veriteľa

bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Spotrebiteľ vyjadril
svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty.
Odporca mal vrátiť celkovú čiastku 262,21 eur, z toho sumu 200,- eur z titulu poskytnutého úveru a
sumu 62,21 eur z titulu individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 62,21 eur, ktorá
odplata bola dojednaná v zmysle § 497 Obch. zákonníka za poskytnutie úveru. Úver sa stal splatný
14.1.2013. Navrhovateľ vyzýval výzvami odporcu na úhradu záväzku v zmysle článku IV bod 5 rámcovej

zmluvy, a preto si v konaní uplatnil i náhradu skutočne vynaložených nákladov v zmysle § 121 ods. 3
Obč. zákonníka vo výške 55,- eur, pričom uviedol, že odporca nerealizoval žiadnu úhradu. Preto navrhol
podanému návrhu vyhovieť ako i priznať náhradu trov konania z titulu súdneho poplatku vo výške 19,-
eur a z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 80,35 eur.Odporcovi bol doručený návrh spolu s výzvou na vyjadrenie k návrhu dňa 13.4.2016 spolu s predvolaním
na stanovený termín pojednávania, odporca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil,

navrhovateľ svoju neúčasť ospravedlnil v podaní z 7.4.2016, preto súd vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov podľa § 101 ods. 2 O.s.p. .

Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 35/2016, a to rámcovou
zmluvou o poskytnutí spotreb. úveru, zmluvou o poskytnutí spotrebit. úveru z 14.12.2012, výpisom z

účtu za 12/2012, výzvami z 6.2.2013, 11.2.2013, 19.1.2013 a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Z Rámcovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že navrhovateľ spotrebiteľský úver poskytuje
prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý
bezúčelový úver. Rámcová zmluva upravuje rámcovo práva a povinnosti zmluvných strán bližšie

upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru a v Dohodách o zmene dohodnutých
podmienok. V rámcovej zmluve v čl. III. sú bližšie upravené podmienky uzatvorenia zmluvy, pričom
Rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom rámcovej
zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh. Na základe uzatvorenej zmluvy sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
klientovi úver na bankový účet klienta najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy.

Záväzok veriteľa poskytnúť úver sa považuje za splnený odpísaním peňažných prostriedkov vo
výške úveru z bankového účtu veriteľa v prospech bankového účtu klienta. Ďalej Rámcová zmluva
upravuje, že úver sa poskytuje ako bezúročný, v prípade omeškania je klient povinný zaplatiť veriteľovi
skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, a to personálne náklady, náklady za prevádzku
kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS , e-mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady. Tieto

sú bližšie upravené v článku IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. V článku V. sa dohodlo, že úver je krátkodobým
bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, je poskytnutý jednorázovo v celej výške. Dlžník
sa zaväzuje úver splatiť v jednej splátke s príslušenstvom, pričom záväzok dlžníka uhradiť splátku sa
považuje za splnený pripísaním peňažných prostriedkov na účet veriteľa. V Rámcovej zmluve sú ďalej
upravené podmienky zmeny a ukončenia Rámcovej zmluvy a Zmluvy.

Zo zmluvy o poskytnutí spotrebit. úveru z 14.12.2012 vyplýva, že navrhovateľ ako veriteľ sa na základe
rámcovej zmluvy a zmluvy zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúročný úver vo výške 200,-
eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na účet spotrebiteľa
najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaväzuje vrátiť veriteľovi
úver s prísl. v celkovej výške 262,21 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. V zmluve konkrétna

výška RPMN nebola uvedená, zo zmluvy vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm.
g/ zákona sú tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 62,21 eur, celková
čiastka, ktorú je povinný spotrebiteľ zaplatiť predstavuje sumu 262,21 eur, priemerná hodnota RPMN
bola uvedená vo výške 418%.
Z výpisu z účtu navrhovateľa z 14.12.2012 vyplýva, že v uvedený deň poukázal na účet odporcu sumu

vo výške 200,- eur.
Z listu z 19.1.2013 mal súd preukázané, že odporca bol vyzvaný na úhradu pohľadávky vo výške 277,21
eur, pričom sa uvádza, že administratívne náklady z vymáhania predstavujú 15,- eur. Upomienkou
z 6.2.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu sumy 322,21 eur s tým, že ďalšie administratívne
náklady spojené s konaním vymáhania predstavujú z toho 30,- eur, upomienkou z 11.2.2013 na úhradu

splátky 53,70 eur.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluvou na diaľku je zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Podľa §
2 písm. d/ citovaného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu

poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci
svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 13 ods. 3 citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, na zmluvy na diaľku a na právne
vzťahy, ktoré z nich vzniknú, sa vzťahujú osobitné predpisy.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia

zmluvy, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a
ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9ods.
1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky

uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý
nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkaneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd

návrh navrhovateľa za čiastočne dôvodný. V konaní bolo preukázané a účastníkmi nespochybnené, že
dňa 14.12.2012 uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa zákona č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, podľa § 24 a nasl. ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a následne podporne i podľa Občianskeho zákonníka.
Ako vyplýva z čl. III. Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a

s tým spojených ďalších služieb, zmluvu uzavreli účastníci na základe žiadosti o poskytnutie úveru
spotrebiteľa / odporcu / vo forme formulára prístupného na adrese internetového sídla veriteľa v časti
užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver bol oprávnený spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa
na internetovej stránke veriteľa, ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami
vytvorenia užívateľského účtu. Rámcová zmluva a zmluva sa považujú v zmysle zmluvných dojednaní

za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej príloh
klientomelektronickoupoštou.Uzavretímzmluvyspotrebiteľpotvrdil,žeboloboznámenýsinformáciami
o podmienkach spotrebiteľského úveru.
Uzavretie zmluvy na diaľku predpokladá zákon č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku, pričom medzi účastníkmi neboli sporné okolnosti uzatvárania vyššie uvedených

zmlúv. Svojou povahou podľa názoru súdu však išlo o zmluvu o úvere a nie zmluvu o pôžičke,
pretože zo zmluvy vzniká veriteľovi záväzok poskytnúť klientovi úver za dohodnutých podmienok /čl.
III. bod 6 Rámcovej zmluvy/. Súd posudzoval obsahové náležitosti zmluvy i podľa § 9 ods. 1,2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy /§ 24 ods. 1
zákona/ a zistil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere v spojitosti s Rámcovou zmluvou neobsahuje všetky

zákonom predpokladané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V tej súvislosti súd zistil, že zmluva
neobsahuje žiadny údaj o RPMN. Vzhľadom na absenciu údaju o výške RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm.
j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch a s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, je potrebné
predmetnýúverpovažovaťzabezúročnýabezpoplatkov.Odporcajepretopovinnývrátiťnavrhovateľovi
len úverovú istinu vo výške 200,- eur. V tej súvislosti súd ešte dodáva, že odplata v sume 62,21 eur je za

dobu jedného mesiaca, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Obč. zákonníka, pretože vysoko prekračuje odplatu
za spotrebiteľské úvery v obdobných veciach. Stanovený poplatok ako odplata za poskytnutie úveru na
dobu jedného mesiaca v rozsahu 31,10 % z poskytnutej sumy je neprimeraný a uvedená odplata je v
rozpore s uvedeným zákonným ustanovením, preto je podľa § 39 Obč. zákonníka neplatne dojednaná,
preto súd podaný návrh v tejto časti zamietol.

Pre porovnanie súd udáva, že podľa § 1a ods. 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak ide o poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty
zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30% ročne. Uvedené ustanovenie je účinné od
1.6.2014, avšak je evidentné, že akceptovateľná výška odplaty pri nízkych a krátkodobých úveroch sa

pohybuje len v tomto rozmedzí. Obdobný názor zaujal aj KS TN vo veci17Co 576/2015 z 8.7. 2015.

Súd nepriznal navrhovateľovi ani náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- eur,
ktoré si navrhovateľ uplatnil s poukazom na čl. IV. bod 5 Rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV. bod 5 Rámcovej
zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne

vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. Konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady,
náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy,
ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne:
Spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania prvej upomienky: celkovénáklady vo výške 15,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
druhej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur, spracovanie a urgencie pri omeškaní
s úhradou úveru vrátane vypracovania tretej upomienky: celkové náklady vo výške ďalších 10,- eur,

spracovanieaurgenciepriomeškanísúhradouúveruvrátanevypracovaniaštvrtejupomienkyaprípravy
prípadu na predanie externej inkasnej spoločnosti: : celkové náklady vo výške ďalších 30,-eur .

V tej súvislosti súd udáva, že navrhovateľ v konaní ničím nepreukázal z čoho konkrétne pozostáva
žalovaná suma skutočne vynaložených nákladov 55,- eur a ako k tejto sume dospel. Rovnako nie je

preukázané, či vôbec a akým spôsobom doručil navrhovateľ prípadné urgencie a upomienky odporcovi.
Zmluvné dojednanie o nákladoch spojených s vymáhaním obsiahnuté v článku IV. bod 5 Rámcovej
zmluvy považuje súd za neplatné, pretože ide o plnenie, ktorému nezodpovedajú reálne vynaložené
náklady, na ktorých sa nemôže spotrebiteľ podieľať. Pokiaľ si navrhovateľ ako veriteľ zakomponoval do
Rámcovej zmluvy uvedené plnenie, nejde o individuálne zmluvné dojednanie, pretože je obsiahnuté v
rámcovej zmluve pre rovnaké typy úverov a aj vzhľadom na okolnosti uzatvárania zmluvy je zrejmé,

že odporca ako spotrebiteľ tvorbu tohto zmluvného dojednania nemohol nijako ovplyvniť. Navrhovateľ v
konanínepreukázalskutočnevynaloženénákladyspojenésvymáhaním,tedaakékonkrétnepersonálne
náklady,nákladyzaprevádzkukancelárie,telefonickévýzvyainémuvzniklizdôvoduomeškaniaklienta.
Okrem toho veriteľ môže doručovať uvedené výzvy aj na internetovú adresu dlžníka, s čím nemôže mať
spojené takmer žiadne náklady /čl. VII. bod 1 Rámcovej zmluvy/. Súd poukazuje na to, že ide o bežnú

evidenciu a správu úveru, pričom v dôsledku omeškania dlžníka nie je veriteľ povinný vyzývať dlžníka v
krátkej dobe štyrmi podaniami, v ktorých ho upozorňuje na dlh a zároveň o ďalšie navýšenie nákladov
za upomienku. Navrhovateľ si takto zabezpečuje ďalšie plnenie, ktoré skrýva pod skutočne vynaložené
náklady. Podľa názoru súdu, ide o neprimeranú sankciu spojenú s omeškaním dlžníka, pretože tieto
náklady tvoria z celkovej sumy poskytnutého úveru 27,50 % /§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ/, a teda o neplatné

zmluvné dojednanie, v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Preto súd podanému návrhu vyhovel len v časti o vrátenie úverovej istiny vo výške 200,- eur a vo zvyšnej
časti návrh ako neopodstatnený zamietol. V konaní pritom nebolo sporné, že odporca nevykonal z titulu
úveru žiadnu splátku.

V súlade s § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení
súd priznal navrhovateľovi i úrok z omeškania z priznanej sumy od 15.1.2013, t.j. odo dňa po dohodnutej
lehote splatnosti úveru vo výške 8,75% ročne.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a navrhovateľovi priznal náhradu
trov konania len v rozsahu čistého úspechu v konaní. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti
odporcovi zaplatenia 317,21 eur s prísl., súd mu priznal nárok len na zaplatenie istiny vo výške 200,- eur
sprísl.,čopredstavuje63,05 %úspecha36,95%neúspech,nazákladečohočistýúspechnavrhovateľa
predstavuje 26,10 %, čo zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 19,- eur predstavuje sumu 4,96 eur

a z uplatnených trov konania vo výške 80,35 eur (za dva úkony právnej služby á 24,90 eur + 2x 8,58 eur
režijný paušál + 20% DPH) predstavuje sumu 20,97 eur, a teda celkové trovy konania vo výške 25,93
eur, ktoré je povinný nahradiť navrhovateľovi odporca, keďže bol v konaní v prevažnej časti neúspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiam (§ 42 odst.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 odst.1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.