Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 2Cbi/7/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110210482
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8110210482.14

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Slovenská správcovská
a reštrukturalizačná, k.s. Slovenská ulica 13, 080 01 Prešov, IČO: 44 088 833, správca konkurznej
podstaty úpadcu KPD BUILD spol. s r.o."v konkurze", Budovateľská 2710, 069 10 Snina, IČO: 35 911
859, proti žalovanému: Chemkostav, a.s. K. Kuzmanyho 1259/22, 071 01 Michalovce, IČO: 36 191 892,
zastúpeného JUDr. Eleonórou Prokopovičovou, Stredná 2421/9, 075 01 Trebišov, o určenie neúčinnosti

právneho úkonu dlžníka voči veriteľom, takto

r o z h o d o l :

U r č u j e, že právny úkon „ Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov ku dňu 12. 12.
2008 " je voči veriteľom v konkurznom konaní vedenom pred Okresnom súde Prešov pod sp zn. 2
K /36/2009 n e ú č i n n ý.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 13.544,48 eura do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobouzodňa22.3.2010spresnenoudňa26.1.2012sažalobcadomáhalurčenianeúčinnostiprávneho
úkonu dlžníka voči veriteľom z dôvodu, že dňa 12.12.2008 bola medzi úpadcom a žalovaným uzatvorená

dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov, ktorej predmetom bolo vzájomné započítanie
pohľadávok a záväzkov v rozsahu pohľadávky úpadcu voči žalovanému predstavujúca fa.č. 8039 so
splatnosťou dňa 25.11.2008 vo výške 408,041,-Sk ( 13.544,48 eura) a pohľadávky žalovaného voči
úpadcovi predstavujúca fa.č. 2890140 so splatnosťou dňa 12.12.2008 vo výške 204.592,-Sk ( 6.791,21
eura), fa.č. 2890112
-2-

2Cbi/7/2010

splatnej dňa 9.11.2008 vo výške 200.688,-Sk ( 6.661,62 eura ) a fa.č. 2860107 splatnej dňa 29.11.2008
vo výške 2.761,-Sk (91,65 eura a to všetko v celkovej úhrnnej výške 408.041,-Sk ( 13.544,48 eura ),
pričom deň započítania považovali účastníci tejto dohody ako deň úhrady faktúry. Žalobca preto
predmetný započítací prejav považuje za zvýhodňujúci právny úkon, nakoľko úpadca tým, že započítal

svoju pohľadávku so svojimi záväzkami voči žalovanému znevýhodnil ďalších svojich veriteľov na úkor
jedného veriteľa. Zároveň tento prejav je ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko pohľadávky veriteľov
úpadcunemohlibyťuspokojenézdojednanej odplaty,keďžetútoúpadcazapočítalsosvojimizáväzkami
voči žalovanému, čím sa vzdal svojho majetkového prospechu, z ktorého mohol uspokojiť svojich
ďalších veriteľov.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v písomnom vyjadrení zo dňa 20.5.2010 doručeného súdu 28.1.2010
poukázal na to, že úpadca realizoval ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa na základezmluvy o dielo č. 3/26/Z/07 zo dňa 8.11.2007 dodávku a montáž SO 21 na stavbe „Rezidencia Cassovar
- Komplex Cassovar-Letapa“ v Košiciach. Súčasťou predmetnej zmluvy okrem iných bola aj príloha
č. l - všeobecné zmluvné podmienky, ktoré bližšie upravovali vzájomné práva a povinnosti zmluvných

strán. V čl. VI. platobné podmienky, bod VI. 12. všeobecných zmluvných podmienok objednávateľ a
zhotoviteľ dohodli, že objednávateľ je oprávnený všetky uplatnené zmluvné pokuty z tejto zmluvy a
splatné pohľadávky započítať voči pohľadávke z faktúry zhotoviteľa. Zhotoviteľ ( úpadca ) fa.č. 8039
vystavenou dňa 11.11.2008 vyfakturoval objednávateľovi ( žalovanému ) stavebné práce realizované
na predmetnej stavbe na základe zmluvy o dielo č. 3/26/Z/07 za mesiac október v celkovej sume

1.942.615,- Sk s DPH, splatnou dňa 25.12.2008. Zároveň žalovaný vyfakturoval úpadcovi fa.č. 2890112
dňa 9.10.2008, splatnou dňa 9.11.2008 sumu 200.688,- Sk s DPH za predaj materiálu, armatúry, podľa
objednávky č. 075/2008 a dodacích listov č. 443,430,410 a 406/2008, fa.č. 2860107 zo dňa 12.11.2008,
splatnou 29.11.2008 sumu 2.761,-Sk s DPH za použitie stroja MAN s HR EČV: MI 461 BU dňa 2.10.2008
a fa. č. 2890140 zo dňa 12.11.2008, s platnou dňa 12.12.2008 sumu 204.592,-Sk s DPH za predaj
armatúry podľa dodacích listov č. 479,493,517/2008.

Dohodou o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov ku dňu 12.12.2008 zmluvné strany (žalovaný
a úpadca) započítali hore uvedené vzájomné pohľadávky vo výške 408.041,-Sk.

Žalovaný, preto nesúhlasil s tvrdením žalobcu o ukrátení resp. znevýhodnení ďalších veriteľov úpadcu

a to z dôvodu, že započítanie je jedným so spôsobov zániku záväzkov zmluvných strán, ktoré
sú navzájom vo vzťahu veriteľa aj dlžníka, ktorým je im umožnenie vyhnúť sa plnenia vzájomných
dlhov ak jeden z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu, to umožňuje ušetriť
dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy medzi účastníkmi.
Význam započítania spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci vynaložili pri

uskutočňovaní vzájomného plnenia a má dôležitý význam pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje
dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho
vzájomnú pohľadávku neuspokojí.

Právny úkon úpadcu t.j. započítanie pohľadávok bol urobený dňa 12.12.2008, t.j. 9

-3-
2Cbi/7/2010-193

mesiacov pred vyhlásením konkurzu, t.z., išlo o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou ešte pred
vyhlásením konkurzu t.j. dňa 25.12.2008 a započítala sa s pohľadávkami splatnými v mesiacoch

november, až december 2008. Týmto právnym úkonom nedošlo k zvýhodneniu veriteľa ( žalovaného )
oproti iným veriteľom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, žaloby, dohody o započítaní, zmluvy o dielo, dodatku
ku zmluve, všeobecných zmluvných podmienok, faktúr, súpisu vykonaných prác, objednávok, súvahy

úpadcu ku dňu 31.12.2008 a zistil skutkový stav konštatovaný žalovaným v písomnom vyjadrení k
žalobe.

Žalobca v konaní poukázal na to, že sú splnené podmienky na vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu
najmä z dôvodu, že v čase, keď došlo k započítaniu bol úpadca v predlžení, mal množstvo veriteľov,

množstvo záväzkov, pričom k spôsobu započítania došlo k uspokojeniu jedného z veriteľov na úkor
ostatných. Ak by aj žalovaný nemal vedomosť o záväzkoch úpadcu vzhľadom na konštrukciu skutkovej
podstaty zvýhodňujúceho právneho úkonu, je podstatné preukazovať úmysel a v tomto prípade
vzhľadom na množstvo záväzkov úpadcu v čase realizácie právneho úkonu je úmysel zrejmý. Žalobca
na dokladovanie platobnej neschopnosti úpadcu, predložil súdu faktúru spoločnosti BAUMECO zo dňa

13.6.2008 číslo 080086, ktorá si uplatnila na základe predmetnej faktúry pohľadávku v konkurznom
konaní úpadcu, ako aj platobný rozkaz Okresného súdu Humenné sp.zn. 15 Rob/409/2009 zo dňa
2.12.2009 spolu s faktúrou F80100, vystavenou spoločnosťou JPSoMt s.r.o. z ktorých vyplýva existencia
pohľadávky úpadcu vo výške 109.842,- Sk, čo potvrdzuje, že v čase uzavretia odporovaného právneho
úkonu mal úpadca viac ako jedného veriteľa z pohľadávkou po lehote splatnosti 30 dní, teda bol

preukázateľne v úpadku.

Súčasne žalobca predložil v konaní súvahu úpadcu k 31.12.2008, z ktorej je zrejmý stav finančného
majetku úpadcu v období bezprostredne po uskutočnení odporovaného právneho úkonu, z ktoréhovyplýva, že dlžník podľa stavu účtovníctva ku dňu 31.12.2008 nedisponoval peňažnými prostriedkami
v hotovosti a jeho pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke boli taktiež vo výške 0
Sk. Dlžník nebol oprávnený z peňažných pohľadávok z akýchkoľvek iných foriem bankových vkladov.

Ku dňu 31.12.2008 bol dlžník podľa stavu účtovníctva oprávneným veriteľom z peňažných pohľadávok
v celkovej hodnote 19.558.00 Sk a nebol vlastníkom žiadneho dlhového cenného papiera. Celková
hodnota finančného majetku dlžníka na účely určenia platobnej neschopnosti tak ku dňu 31.12.2008
predstavovala sumu 19.558.000 Sk a hodnota záväzkov predstavovala sumu 27.288.000 Sk.

Žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne v celom rozsahu odmietol konštrukciu žaloby, naopak
poukázal na to, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom skutkovú podstatu neúčinnosti
zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle ustanovení ZKR, pričom pokiaľ sa jedná o listinné dôkazy
faktúry spoločnosti BAUMECO a spoločnosti JPSoMT s.r.o., v tomto prípade sa účtujú úroky z
omeškania, až od mesiaca apríl 2008 a vo vzťahu k druhej spoločnosti nie je zrejmé, či boli tieto
pohľadávky zahrnuté do konkurznej podstaty, či boli zaplatené, prihlásené alebo popreté. Žalobca

teda s dôkladnou starostlivosťou nepostupoval pri uplatňovaní pohľadávky pri preukazovaní všetkých
skutočnosti to aj s poukazom na povinnosti vyplývajúce z prihlášky ZKR. Súčasne zdôraznila, že
žalovaná spoločnosť vo vzťahu k úpadcovi si svoje vzájomné vzťahy riešila tak ako to ukladá zákon a
-4-
2Cbi/7/2010

to aj vzhľadom na povinnosť každého podnikateľského subjektu predchádzať úpadku, čo jednoznačne
vyplýva z oznámenia skutočnosti a to najmä z toho, že úpadcovi zaplatili v mesiaci november, december
sumu okolo 3 miliónov pôvodných slovenských korún a započítaná bola len suma v rozsahu 400.000,-
Sk, čo jednoznačne potvrdzuje, že zo strany žalovaného v žiadnom prípade nemohlo ísť ani o ukracujúci

ani o zvýhodňujúci právny úkon, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha. V tej súvislosti súdu predložila
dodatok k zmluve o dielo medzi žalovanou spoločnosťou a úpadcom zo dňa 14.1.2009, ktorým sa zväčšil
rozsah diela, ako aj jeho cena, čo v tom čase potvrdzovalo presný opak úpadku, to znamená ďalší
rozvoj obchodných vzťahov. Tomu zodpovedá aj samotné plnenie žalovanej spoločnosti v prospech
úpadcu, ktorá neskôr ešte realizovala plnenie v rozsahu 7 miliónov Sk. Vo vzťahu k predloženej súvahe

k 31.12.2008 mal žalovaný za to, že nepreukazuje úpadok dlžníka v čase uzavretia dohody o započítaní
pohľadávok a záväzkov ( 12. 12. 2008 ), pričom vychádzajúc z tejto súvahy mal úpadca ku dňu
31.12.2008 aj hnuteľný majetok v celkovej hodnote 6.025. 000 Sk, ktorý mohol za účelom úhrady
záväzkov speňažiť, nedokončenú výrobu v hodnote 3. 700. 000 Sk, čo nebolo fakturované, pričom
z utŕžených finančných prostriedkov bolo možné uspokojiť veriteľov dlžníka. Dlžník mal krátkodobé

pohľadávky vo výške 19.558.000 Sk z toho z obchodného styku vo výške 18.862.000 Sk a záväzky vo
výške 17.806.000 Sk ako krátkodobé z toho z obchodného styku vo výške 16.379.000 Sk. Z uvedených
údajov je zrejmé že úpadca mal k 31.12.2008 pohľadávky a hnuteľný majetok v celkovej hodnote
28. 577.000 Sk a záväzky celkového 25.375.000 Sk, čo znamená, že dlžník mal viac aktív na krytie
svojich záväzkov ako hodnotu záväzkov. Skutočnosť, že dlžník nemal peniaze v hotovosti, alebo na

účte ešte neznamená, že bol v úpadku nakoľko majetkom spoločnosti nie sú len peniaze. Keďže zákon
predpokladá, že v úpadku je len taký dlžník, ktorý nie je schopný po dlhší čas plniť svoje splatné záväzky,
aj keby chcel, je žalovaný toho názoru, že žalobca dostatočne nepreukázal úpadok dlžníka v čase
uzavretia dohody o započítaní.

Podľa § 57 ods. 2 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov
( ďalej len ZKR ) - právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo
na súde do šiestich mesiacov od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje
za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

Podľa § 54 ods. l ZKR - proti pohľadávke, ktorá vznikla úpadcovi po vyhlásení konkurzu, nie je
možné započítať pohľadávku, ktorá vznikla voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu; to isté platí aj pre
podmienené pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

2) Pohľadávku neprihlásenú spôsobom ustanoveným týmto zákonom, prihlásenú pohľadávku

nadobudnutúprevodomaleboprechodompovyhláseníkonkurzuapohľadávkunadobudnutúnazáklade
odporovateľného právneho úkonu nie je možné započítať proti žiadnej úpadcovej pohľadávke.

3) Započítanie iných pohľadávok nie je vylúčené.Podľa § 59 ods. l,2,3, ZKR - zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon,
ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až

-5-
2Cbi/7/2010-194

vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa

oproti iným svojim veriteľom.

2) Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne
alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva alebo inak
neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

(3) Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený
počas úpadku dlžníka. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa
nepreukáže opak.

Podľa § 60 ods. 3 ZKR - odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené
počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. l,2,4,5 ZKR - právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom

odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne
urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z
odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak

a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva,
b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu alebo
c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže preukáže, že v

čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva.

(4) Ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým
právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka.

(5) Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby
alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým
účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty
uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Podľa § ods. l vyhl. MS SR č. 643 / 2005 Z.z. na účely určenia platobnej neschopnosti sa platobne
neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok 30 dní po
lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote
-6-

2Cbi/7/2010

splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú peňažné prostriedky, pohľadávky
z účtu, vkladu, alebo inej formy vkladu v banke, alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej
banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou

lehotou kratšou ako tri mesiace, peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti
uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné
splnenie, peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehotyich splatnosti, peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie),
ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa
o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

Žalobca si v podanej žalobe uplatnil vydanie rozhodnutia o určení neúčinnosti predmetného právneho
úkonu dlžníka voči veriteľovi ( dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov ku dňu
12.12.2008 ). Žaloba bola žalobcom uplatnená v zmysle § 57 ods. 2 ZKR v zákonnom stanovenej lehote.
Žalobca podal žalobu na odporovateľnosť právneho úkonu podľa § 62 ZKR, pretože úpadca a žalovaný

uzavreli dohodu o vzájomnom započítaní, čím neodôvodnene zvýhodnili žalovaného oproti ostatným
veriteľom. § 59 ods. 3 ZKR definuje zvýhodňujúci právny úkon a možnosť mu odporovať, ak spôsobil
úpadok dlžníka, alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Podľa § 3 ods. 1, 2 ZKR, dlžník je v úpadku,
ak je platobne neschopný alebo predlžený, a platobne neschopný je ten, kto má viac ako jedného
veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažný záväzok, teda v čase
odporovaného právneho úkonu dlžník musí byť preukázateľne v úpadku. V čase zápočtu úpadca neplatil

svoje záväzky minimálne dvom svojim veriteľom s tým, že jeden záväzok vyplýva z platobného rozkazu
Okresného súdu Humenné sp. zn. 15Rob/409/2009 na sumu 3.646,09 eura vo vzťahu k navrhovateľovi
JPSoMt s.r.o. Michalovce, resp. nedošlo k úhrade faktúry spoločnosti BAUMECO, spol. s r.o., č. 080086
na 51.526,-Sk so splatnosťou 23.6.2008.

Zákon o konkurze a vyrovnaní definuje úpadcu ako dlžníka neschopného, alebo predlženého
splácať viac ako jednému veriteľovi po dobu 30 dní po lehote splatnosti pri peňažných záväzkoch.
Táto platobná neschopnosť ako úpadok dlžníka zamedzuje dlžníkovi vykonávať zvýhodňujúce právne
úkony (§ 59 ZKR), alebo ukracovať veriteľov (§ 60 ZKR) počas úpadku dlžníka. Zákon definuje
podmienky odporovania zvýhodňujúceho právneho úkonu, či odporovania ukracujúceho právneho

úkonu, postavením dlžníka nespôsobilosťou splácať záväzky svojim veriteľom v prípade preukázania
jeho platobnej neschopnosti, tvrdenej v dobe úpadku.

Žalobca sa domáhal v podanej žalobe vydania žalovaného rozhodnutia vzhľadom na to, že predmetný
započítací prejav je jednak zvýhodňujúcim právnym úkonom aj ukracujúcim právnym úkonom. V prípade

zvýhodňujúceho právneho úkonu v zmysle citovaného ust. § 59 ods. 2 ZKR, by za prípadný neúčinný
právny úkon bolo možné považovať právny úkon, ktorým sa dlžník úplne ale z časti vzdal svojho práva,
resp. dohodol, alebo umožnil zánik svojho práva a spôsobil úpadok dlžníka, resp. bol urobený počas
úpadku dlžníka. V žalovanom prípade nebolo preukázané, že by sa jednalo o zvýhodňujúci právny úkon
v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, preto sa úpadok dlžníka nepredpokladá.

-7-
2Cbi/7/2010-195

Ako vyplýva z predloženej súvahy úpadcu k 31.12.2008 úpadca nedisponoval hotovostnými
prostriedkami v pokladni a na bankovom účte, preto vychádzajúc zo zistenej nižšej hodnoty celkových

pohľadávok oproti celkovej hodnote záväzkov je potrebné prijať záver, že dlžník bol k 31.12.2008
platobne neschopný. K právnemu úkonu, ktorý je predmetom odporovania teda došlo v čase platobnej
neschopnosti dlžníka.

Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na to, že sú síce doložené dve neuhradené faktúry, ale nebolo

preukázané, z akého dôvodu nedošlo k ich úhrade a či tieto pohľadávky uplatnili v konkurze. Ďalej
uviedol, že mali byť posúdené celkové pomery u dlžníka, pretože prechodné viaznutie platieb, alebo
neuznanie faktúry nestačí na úpadok, pričom skutočnosť, že dlžník nemal peniaze v hotovosti, alebo na
účte ešte neznamená, že bol v úpadku nakoľko majetkom spoločnosti nie sú len peniaze.

Po vyhodnotení dokazovania dospel súd k záveru, že nárok žalobcu na určenie neúčinnosti právneho
úkonu z dôvodu, že je ukracujúcim právnym úkonom je v celom rozsahu dôvodný. Ako striktne
predpokladajú citované zákonné ustanovenia úpadok je spôsobený buď platobnou neschopnosťou,
alebo v predlžení. Žalovaný sa v konaní snažil preukázať, že nebol úpadca v predlžení. Napriek
predloženým dôkazom však neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Žalobca v priebehu konania

listinnými dôkazmi preukázal jednoznačný úpadok úpadcu v čase, keď sa uskutočnili predmetné právne
úkony, nakoľko v tom čase úpadca nedisponoval hotovostnými prostriedkami v pokladni a na bankovom
účte. Tvrdenia žalovaného preukazujú len to, že úpadca nebol v predlžení, bol však v úpadku, nakoľko
bol platobne neschopný a nebol spôsobilý uhradiť svoje záväzky po lehote splatnosti.Tomuto záveru svedčí aj rozhodujúca skutočnosť, a to že návrh na vyhlásenie konkurzu sám na seba
podal dlžník, dokonca v mesiaci jún 2009, teda 6 mesiacov od deklarovanej platobnej neschopnosti,
čo nezodpovedá odbornej starostlivosti pri vyhodnotení svojej účtovnej a platobnej situácie, naopak

javí sa, že už v tom čase mal úpadca za to, že nie je platobne schopný, že je dokonca v predlžení,
teda okrem skutočností, že sa úpadok v danom príklade predpokladá, úpadca reálne aj v úpadku
bol. Napadnutý prejav vôle je ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko pohľadávky veriteľov úpadcu
nemohli byť uspokojené z dojednanej odplaty, keď došlo k započítaniu. Takto sa žalobca vzdal svojho
majetkového prospechu, z ktorého mohol uspokojiť ďalších veriteľov.

Súd preto nárok žalobcu posúdil ako dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. l O.s.p. Žalobca ako úspešný účastník si náhradu
trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov, že neboli splnené podmienky na
vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

V takom prípade možno odvolanie podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa doručenia písomného

vyhotovenia rozsudku.

Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na
pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok
uznesením a začne vo veci opäť konať.

Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd
vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal

Proti výroku o trovách konania je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto

rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.