Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 12, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614207100
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7614207100.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci navrhovateľa P. P.
I..W..V.., R. V. P., J. Č. A. XXXX/XXa, XXX XX N. X, Č. W., IČO: 264 29 705, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, proti odporcovi N.
N., R.. X.XX.XXXX, S. L. XXXX/XX,XXX XX I. R. C., I. W., v konaní o zaplatenie 903,77 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu 903,77 Eur spolu so zmenkovým úrokom

vo výške 0,25% denne

zo sumy 1205,01 Eur počítaným od 28.04.2011 do 13.07.2011,
zo sumy 1149,77 Eur počítaným od 14.07.2011 do 14.08.2011,
zo sumy 1067,77 Eur počítaným od 15.08.2011 do 15.09.2011,
zo sumy 985,77 Eur počítaným od 16.09.2011 do 13.10.2011,

zo sumy 903,77 Eur počítaným od 14.10.2011 do zaplatenia,

so 6 %-ným ročným úrokom

zo sumy 1205,01 Eur počítaným od 13.06.2011 do 13.07.2011,

zo sumy 1149,77 Eur počítaným od 14.07.2011 do 14.08.2011,
zo sumy 1067,77 Eur počítaným od 15.08.2011 do 15.09.2011,
zo sumy 985,77 Eur počítaným od 16.09.2011 do 13.10.2011,
zo sumy 903,77 Eur počítaným od 14.10.2011 do zaplatenia,

zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 4,02 Eur, a trovy konania spočívajúce v

zaplatenom súdnom poplatku vo výške 54,-- Eur, to všetko na účet navrhovateľa, vedený v Poštovej
banke, a.s., číslo účtu : 0020529227/6500, variabilný symbol: 700500438, v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania, spočívajúce v trovách právneho
zastúpenia vo výške 202,27 Eur, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa vedený vo Fio banke,

a.s., číslo účtu : 2200477363/8330, variabilný symbol: 700500438, v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 903,77 Eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1205,01 Eur
počítaný od 28.04.2011 do 13.07.2011, zo sumy 1149,77 Eur počítaný od 14.07.2011 do 14.08.2011, zo
sumy 1067,77 Eur počítaný od 15.08.2011 do 15.09.2011, zo sumy 985,77 Eur počítaný od 16.09.2011

do 13.10.2011, zo sumy 903,77 Eur počítaný od 14.10.2011 do zaplatenia, 6 %-ný ročný úrok zo sumy
1205,01 Eur počítaný od 13.06.2011 do 13.07.2011, zo sumy 1149,77 Eur počítaný od 14.07.2011 do14.08.2011, zo sumy 1067,77 Eur počítaný od 15.08.2011 do 15.09.2011, zo sumy 985,77 Eur počítaný
od 16.09.2011 do 13.10.2011, zo sumy 903,77 Eur počítaný od 14.10.2011 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 4,02 Eur, a náhradu trov konania.

Návrh na uplatnenie pohľadávky podal na vzorovom tlačive "A" Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa
článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V časti údaje o pohľadávke navrhovateľ uviedol,
že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 04.11.2010 na

zmenkovú sumu vo výške 1205,01 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 28.04.2011. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť
v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa XX.XX.XXXX ( dátum vystavenia)
na uvedenú sumu, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť túto zmenku pri predložení
na rad zmenkového veriteľa spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 28.04.2011. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,

pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 301,24 Eur , pričom na zmenkovú sumu uhradil 301,24 Eur a na úroky
uhradil 0,00 Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie
uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil originál zmenky,

výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia
na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo
pojednávanie.

Navrhovateľ je obchodnou spoločnosťou so sídlom na území Českej republiky, odporca je fyzická

osoba, ktorá má bydlisko na území Slovenskej republiky a žalovaná zmenka bola vystavená na území
Slovenskej republiky, kde je aj platobné miesto. Navrhovateľ určil ako príslušný súd, súd podľa bydliska
odporcuvzmyslečlánku25ods.1písm.a/NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007.

Navrhovateľ na osvedčenie svojho nároku predložil zmenku vystavenú odporcom dňa XX.XX.XXXX s

nasledovnými údajmi:
Označenie: jedná sa o zmenku
Číslo zmenky : XXXXXXXXX
Meno, priezvisko, rodné číslo a podpis vystaviteľa - odporcu
Miesto vystavenia: C. I. R. C.

Dátum vystavenia: XX.XX.XXXX
Zmenková suma: 1205,01Eur
Vyhlásenie vystaviteľa: zaplatím za túto zmenku pri predložení na rad: N. I..W..V.., X.: XX XXX XXX, N.
XX, XXX XX D. sumu jedentisícdvestopäť Eur 1 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od 28.04.2011
Splatné: N. I..W..V.., N. XX, XXX XX D.

Doložka: „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“
Na rube zmenky sa nachádza indosament (rubopis), ktorým bola zmenka prevedená na navrhovateľa.

Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na čl. 2 bod 1 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (ES) č. 44/2001.

Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 doručoval
odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným "C" tlačivom na odpoveď.
Odporca zásielku prevzal dňa 26.06.2014.

Odporca v stanovenej lehote súdu zaslal Tlačivo C na odpoveď, ktoré súdu bolo doručené dňa
24.07.2014.Vuvedenomtlačivesaneakceptovalnavrhovateľomuplatnenúpohľadávku,neuviedolvšak
dôvodyprektoréjuneakceptuje,neopísalžiadnedôkazy,ktorýmibychcelpoprieťpohľadávku,prípadne
ktorými by podporil svoju odpoveď Akurát sa vyjadril, že nechce , aby sa nariadilo pojednávanie, že

nežiada o náhradu trov konania a že si neuplatňuje protipohľadávku. Zároveň k uvedenému tlačivu
pripojil uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 29.7.2013 vo
veci oprávneného N. I..W..V.., N. XX. D. proti povinnému, ktorým je odporca o vymoženie 1.141,89 Eurs prísluš. , ktorým bolo exekučné konanie zastavené a žiadnemu z účastníkov neboli priznané trovy
konania.

Súd kópiu predmetnej odpovede odporcu a jej prílohy zaslal právnemu zástupcovi navrhovateľa , ktorý
ju prevzal dňa 25.8.2014 a následne sa k nej vyjadril písomným podaním doručeným tunajšiemu
súdu dňa 10.9.2014, v ktorom uviedol, že odporcom uvádzané okolnosti nie sú pre toto súdne konanie
o zmenke právne významné. Nepriaznivá sociálna situácia odporcu ho neteší , avšak táto okolnosť
nepredstavuje dôvod pre zamietnutie návrhu čo i len z časti. Poukázal na ust. § 17 zák.č.191/1950

Sb. , podľa ktorého „Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.“. Z uvedeného vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je
oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky , ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná
odporcom a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje , ktoré by mohol nad rámec už v návrhu

uvedeného súdu oznámiť a predložiť. Ďalej uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu uplatnil nárok zo
zmenky. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Navrhovateľ predložil prvostupňovému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný
papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako
indosatárovi je preto jediným legitimačným prostriedkom , ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.

Navrhovateľpredložilsúduakodôkazosvojichnárokochplatnúzmenku,ktorou,keďžetátospĺňavšetky
formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. ( Zákon zmenkový a šekový)
dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči
forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je

bez vád , ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než
sú na zmenke uvedené. Navrhovateľ upozornil na ust. § 17 ZŠZ, opätovne ho citujúc. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky
voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v

sporovom konaní nemôže činiť odporca , tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal aj
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva ,
že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči navrhovateľovi, avšak
námietka musí byť vznesená zo strany odporcu a predovšetkým odporca v tejto situácii nesie dôkazné
bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné , aby túto úlohu a iniciatívu na seba ( proti

vôli odporcu) prevzal súd a suploval aktivitu odporcu. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter,
preto v záujme zachovania rovnosti strán súd nie je oprávnený odporcu na ne upozorniť ( ust. § 5 ods.
1 OSP). Navrhovateľ tiež poukázal na právnu argumentáciu obsiahnutú v uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. XXCoZm/XX/XXXX zo dňa 21.11.2013, z ktorej aj vo svojom vyjadrení zacitoval.
Napokonpoukazujúcnaskutočnosť,žezmenkajeplatnáauplatnenýnárokjevcelomrozsahudôvodný,

žiadal , aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel a zároveň si uplatnil náhradu trov konania aj za toto
uvedené podanie.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom

konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o

odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia, po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplneným

tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia, odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo

akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia, akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek

protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti

týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v

lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších zmien a
predpisov ( ďalej len „ZZŠ“) vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 2 ZZŠ, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa § 5 ods. 3 ZZŠ, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľačl.I,§10ZZŠ,aknebolazmenka,ktorábolaprivydaníneúplná,vyplnenátak,akobolodojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť

indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 ZZŠ, je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 ZZŠ, vlastná zmenka obsahuje:1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I, § 48 ods. 1 ZZŠ, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku : o indosamente (§§ 11 až 20), sročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38

až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až
63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch
pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka , platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe

ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd zaručujú, že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi
rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku
Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a
boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci
vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne

interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Nárok v danej predmetnej sporovej veci je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu ( ďalej aj ako „ Nariadenie“), pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba,

ktorá si uplatnila návrhom na tlačive A pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú
v origináli priložila k návrhu spolu s výpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom
pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v zásade písomné a súd vec prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhne niektorá zo strán.

Odporca síce zaslal súdu odpoveď vyplnenú v tlačive C , a v ňom vyplnil príslušnú kolónku, podľa
ktorej neakceptoval navrhovateľom uplatnenú pohľadávku , neuviedol však žiadne dôvody pre ktoré ju
neakceptuje,neopísalžiadnedôkazy,ktorýmibychcelpoprieťpohľadávku,prípadnektorýmibypodporil
svoju odpoveď. Samotné pripojenie uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXEr/XXX/

XXXX-XX zo dňa 29.7.2013 bez ďalšieho nemohlo túto povinnosť odporcu nahradiť, a teda v odpovedi
odporcu absentovala relevantná argumentácia prečo nie je možné priznať navrhovateľovi ním uplatnený
nárok.Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na to, že nárok uplatnený navrhovateľom patrí do
pôsobnosti Nariadenia, že návrh bol podaný navrhovateľom v súlade s čl. 4 ods.1 Nariadenia a bol aj
správne vyplnený v jazyku konajúceho súdu, že samotný odporca vo vyplnenom tlačive C nežiadal

nariadiť pojednávanie, súd postupoval v prejednávanej veci podľa čl. 5 Nariadenia a nenariadil vo veci
pojednávanie, ale konal len písomne , keďže tu nebol daný dôvod na prejednanie veci na ústnom
pojednávaní, ku ktorému súd pristúpi len v tom prípade, kedy nie je možné vec bez prejednania
rozhodnúť alebo v prípade, keď o ústne pojednávanie požiada niektorý z účastníkov konania, čo sa v
prejednávanej veci nestalo.

Súd preto postupom podľa ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote pred jeho vyhlásením a zároveň tieto údaje zverejnil
aj na internetovej stránke.

Pokiaľ ide o samotné rozhodnutie vo veci , súd podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia vychádzal z

uplatneného nároku zo zmenky. Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli
predložená navrhovateľom platná a obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona
zmenkového a šekového.

V danom prípade je predmetom sporu len nárok zo zmenky ako abstraktného cenného papieru, ktorý

získalnavrhovateľakoindosatárbeztoho,žebymalakúkoľvekpovinnosťpreukazovaťzáväzkovývzťah,
ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak

o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať
a preukázať akúkoľvek vadnosť zmenky, vrátane prípadného pochybenia pri vyplnení zmenky ak
táto pôvodne bola blankozmenkou a bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením, a teda aj s

udeleným vyplňovacím právom. Navyše ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu
v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere
alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Zlou vierou budú najmä tie prípady, kedy majiteľ
nechá na seba previesť nevyplnenú zmenku, pričom vie ako má byť vyplnená, ale má za cieľ zneužiť
túto listinu tak, že ju vyplní nesprávne príp. že ju nadobudol len preto, aby zbavil odporcu ako dlžníka

možnosti vzniesť voči pôvodnému majiteľovi, remitentovi kauzálne námietky. V prejednávanej veci zo
strany odporcu žiadne takéto výhrady, resp. námietky uplatnené neboli.

Súd sa preto len zaoberal tým, či vystavená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky.

Podľa čl. I, § 75 ZZŠ., vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného
textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú
peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad
koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; a 7. podpis vystaviteľa.

Všetky tieto vyššie uvedené náležitosti predmetná navrhovateľom predložená listina ním označená ako
zmenka spĺňa a teda v jej prípade ide o vlastnú zmenku.

Podľa čl. I, § 77 ods. 1 ZZŠ, pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia
dané pre cudziu zmenku okrem iného aj o zročnosti ( č.l. I, §§ 33 až 37 ZZŠ).

Splatnosť zmenky predloženej v tomto konaní je vymedzená formuláciou "zaplaťte pri predložení". Touto
formuláciou je splatnosť tejto zmenky jednoznačne daná a to v zmysle čl. I § 33 ods.1 ZZŠ , a na základe
takto formulovaného znenia jej splatnosti možno konštatovať, že v jej prípade ide o zmenku splatnú
na videnie, tzv. vista zmenku. Túto zmenku je pritom možné predložiť vzhľadom na takto formulované

znenie jej splatnosti v spojitosti s čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ v lehote 4 rokov od jej vystavenia a až po jej
predložení nastáva jej splatnosť, pričom na platenie môže byť majiteľom predložená v lehote 4 rokov
po jej vystavení. Ide o zákonom prípustnú možnosť predlženia lehoty, v ktorej je možné takúto zmenku
predložiť na platenie (čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ).Práve pri tomto type zmeniek na videnie (tzv. vista zmeniek) a zmeniek splatných v určitej lehote po
videní( tzv. lehotných vista zmeniek), ktoré nemajú pri ich vystavení splatnosť exaktne stanovenú, z

dôvodu, že táto je závislá na majiteľovi zmenky, sa pripúšťa úročenie zmenky podľa čl. I§ 5 ods.1 ZZŠ.
V zmenke predloženej navrhovateľom je stanovená úroková miera, ako aj obdobie úročenia. Obdobie
úročenia je spravidla určené dňom vystavenia zmenky, pričom tento údaj zo zmenky priamo vyplýva,
resp. na zmenke môže byť určený aj iný deň, ako začiatok úročenia zmenky, nie však skorší, než je
dátum vystavenia zmenky. Zo Zákona zmenkového a šekového nevyplýva žiadne pravidlo, ktoré by

stanovovalo, dokedy sa zmenková suma úročí. Nevyplýva to ani z čl. I § 48 ods.1 v nadväznosti na čl.
I § 77 ods.2 ZZŠ. Ak je úrok odmenou za poskytnutie určitých finančných prostriedkov, potom patrí až
do zaplatenia, t.j. do doby, dokedy sú finančné prostriedky používané napriek tomu, že sa tak deje po
splatnosti zmenkovej sumy a súbežne vzniká právo na sankčný úrok. Nejde o vadu zmenky, ak vystavca,
pokiaľ ide o koniec doby úročenia stanovil dátum, do ktorého najneskôr je možné zmenku úročiť, aj keby
sa pre nepredloženie nestala do tejto doby splatnou.

Keďže zmenkový úrok vo výške 0,25% denne uvedený v predloženej vlastnej vistazmenke neodporoval
vyššie uvedený pravidlám súdu neostávalo nič iného, iba ho navrhovateľovi priznať, tak ako si ho uplatnil
vo svojom návrhu.

Podľa čl. I § 11 ZZŠ, je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto
prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa však právnym nástupcom,
ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však práv zo základného vzťahu, z ktorého
prípadne vzišlo vystavenie predmetnej zmenky.

Súd zdôrazňuje, že predmetom sporu v danom prípade je nárok zo zmenky. Posudzovanie prípadného
základného vzťahu , z ktorého prípadne vzišlo vystavenie predmetnej zmenky , by malo význam len
vtedy, keby odporca vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii tejto zmenky došlo na jeho škodu
alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa základného vzťahu , z ktorého prípadne
vzišlo vystavenie predmetnej zmenky, príp. zmenky samotnej , čo by však musel v konaní aj preukázať.

Ustanovenie čl. I § 17 ZZŠ, vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že v
prípade zmenky ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k
jej vzniku, čo platí ako pre zmenky platobné , tak aj pre prípadné zmenky zabezpečovacie. Dlžník preto
nemôže namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku, ktorá vyplýva z jeho pôvodného vzťahu s pôvodným

majiteľom a zároveň vystaviteľom zmenky, a to práve z toho dôvodu, že došlo k jej indosácii. Podľa
názoru súdu je to výlučne odporca , kto je povinný tvrdiť na svoju obranu proti platobnej povinnosti
zo zmenky všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Ak má v tomto smere povinnosť tvrdenia
odporca, potom má podľa ust. § 120 ods.1 O.s.p. tiež dôkaznú povinnosť, t.j. predkladať dôkazy , resp.
navrhovať ich vykonať a to na všetky svoje tvrdenia.

Z ustanovenia čl. I § 17 ZZŠ, jednoznačne vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok
na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a
nespornosti záväzku zo zmenky. Táto prekážka môže byť prelomená len v tom prípade, ak dlžník zo
zmenky preukáže, že nový majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že

práve ustanovenie čl. I § 17 ZZŠ slúži na ochranu dlžníka zo zmenky proti nepoctivému nadobúdateľovi
zmenky, a to bez ohľadu na to, aké má tento dlžník postavenie v základnom vzťahu , z ktorého prípadne
vzišlo vystavenie predmetnej zmenky.

Aj keď sú zmenkový dlžník a aj zmenkový veriteľ podľa Zákona zmenkového a šekového v rovnakom

postavení, nie je vylúčené, že dôjde k situácii, keď sa zmenka použije voči subjektom, od ktorých
je len ťažko možné očakávať znalosť zmenkovej úpravy. Práve preto je potrebné rozlišovať situáciu,
kedy vstupuje do zmenkového právneho vzťahu podnikateľ, ktorý je profesionálom s nepodnikateľom,
väčšinou spotrebiteľom a kedy vstupujú do právneho vzťahu dvaja podnikatelia. Takéto posúdenie
má nesporne význam najmä z dôvodu zistenia, či nedochádza k zneužívaniu zmenkového práva a

či nedochádza aj k neprimeranému zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej. Takéto
zisťovanie má však svoj význam len v tom prípade, ak sú zo strany dlžníka vznesené námietky proti
povinnosti zaplatiť zmenku, o platnosti a záväznosti ktorej nie sú inak žiadne pochybnosti. Dlžník preto
musí takéto námietky nielen uplatniť, ale v súdnom konaní ich musí najmä zdôvodniť a podložiť dôkazmi,pretože majiteľ zmenky je dostatočne legitimovaný už zmenkou samotnou (§ 495 OZ) bez toho, že by
musel preukazovať dôvod vzniku zmenky, dôvod jej prijatia, indosácie a pod.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.
Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o
záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

Abstraktnosť záväzku zo zmenky má za dôsledok, že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na

žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný,
ktorý nie je viazaný na iné vzťahy, a teda ani na hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku
zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr
pri jej vymáhaní, preukazovať nič iného, než to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť
preukazovať, že mu povinný zo zmenky skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je
platná, je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na čiastku v nej uvedenú. Je výlučne na dlžníkovi

zo zmenky, aby tento v rámci prípadného súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom
konaní aj preukázal, pokiaľ podanie takýchto námietok nevylučuje čl. I § 17 ZZŠ. Vznikom zmenky sa
zakladá celkom samostatný záväzkový vzťah, ktorý existuje nezávislé na hospodárskom dôvode jeho
vzniku. Zmenkové záväzkové vzťahy nemajú pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie
len vytvárajú potrebu založenia zmenkových záväzkov. Preto i v prípade npr. vystavenia zabezpečovacej

zmenky tak existujú vedľa seba dva záväzky, a to jednak pôvodný záväzok všeobecno-právnej povahy
a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je v prípade omeškania s plnením
záväzku všeobecno-právnej povahy, zabezpečiť plnenie zo zmenky. Aj takáto zabezpečovacia zmenka
má skôr uvedenú abstraktnú a nespornú povahu. Zásada abstraktnosti zmenkových záväzkov sa
zvyšuje v prípade, že remitent ako prvý majiteľ zmenky indosamentom (rubopisom) prevedie zmenku

na nového majiteľa - indosatára. Tento získava všetky práva zo zmenky, a to nie ako právny nástupca
predchádzajúceho majiteľa, ale ako celkom originálny nadobúdateľ týchto práv. V dôsledku toho priamy
zmenkový dlžník môže voči takémuto poslednému majiteľovi zmenky robiť len také námietky, ktoré sa
zakladajú na ich vlastných vzťahoch. Ustanovenie Čl. I § 17 ZZŠ v tejto súvislosti hovorí, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k vystavcovi alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky
jedná vedome na škodu dlžníka.

Výnimku zo zásady takto zvýšenej nespornosti a abstraktnosti zmenkového záväzku tvorí preukázaná
námietka dlžníka, že posledný majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na škodu dlžníka (napr.

v prípade dôverníckeho - fiduciálneho indosamentu). Len v prípade, že zmenkový dlžník takúto námietku
vznesie a preukáže, môže následne na svoju obranu vzniesť aj kauzálne námietky vyplývajúce z jeho
vzťahu k remitentovi, či iným skorším majiteľom zmenky. Dokazovanie na preukázanie dôvodnosti
takýchto kauzálnych námietok je totiž možné vykonať výlučne len za predpokladu, že odporca v lehote
do 30 dní po doručení tlačiva a návrhu na uplatnenie pohľadávky, ako aj tlačiva na odpoveď, sa vyjadrí

k podanému návrhu, či už tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva písm. C a pripojí všetky príslušné
podporné doklady, alebo sa vyjadrí akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď. V zmysle ods. 12 Preambuly Nariadenia ďalšie dôkazy by mohol tak navrhovateľ, ako aj
odporca predkladať v priebehu celého prvostupňového konania. Pokiaľ však samotná odpoveď odporca
k podanému návrhu na uplatnenie pohľadávky nie je doručená súdu v lehote 30 dní po doručení tlačiva

návrhu odporcovi, musí súd vydať rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke, teda rozhodnúť vo
veci samej. Ustanovenie v čl. § 7 ods. 3 Nariadenia, ktorý stanovuje takúto koncentračnú zásadu, má
za dôsledok, že v prípade pasivity odporcu, ktorý napriek riadnemu doručeniu návrhu v uvedenej lehote
nedoručil súdu odpoveď, musí súd rozhodnúť len na základe dôkazov predložených navrhovateľom,
a teda nevykonáva dokazovanie uvedené v čl. § 7 ods. 1 Nariadenia. Tento záver vyplýva z prvej

vety uvedeného článku, ktorý podmieňuje vykonávanie tam uvedených dôkazov doručením odpovede
odporcovi.

V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na ustanovenie Čl. I § 17 ZZŠ ktoré uvádza, že ten, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných

vzťahoch k vystavcovi alebo neskorším majiteľom, okrem prípadu, keď majiteľ pri nadobúdaní zmenky
jedná vedome na škodu dlžníka.Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže tak mať za následok jeho povinnosť nahradiť škodu,
ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Odporca ako dlžník nepreukázal , že nový majiteľ
zmenky konal pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a nepodal žiadne námietky vyplývajúce z jeho

vzťahu k navrhovateľovi a ani zo záväzkovo-právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala. V ňom
vyplnenom tlačive C odporca síce
neakceptoval navrhovateľom uplatnenú pohľadávku , avšak na preukázanie nedôvodnosti nároku
navrhovateľa na ním uplatňovanú zmenkovú sumu spolu s jej príslušenstvom odporca neuviedol žiadne
relevantné a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by reálne porpely navrhovateľom uplatňovaný nárok v

tomto konaní. Samotné pripojenie uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. XXEr/XXX/
XXXX-XX zo dňa 29.7.2013 bez ďalšieho nemohlo túto povinnosť odporcu nahradiť, a to tým skôr,
že v tomto konaní voči navrhovateľovi tak ako to bolo už vyššie uvedené mal odporca predovšetkým
preukázať skutočnosť, že tento ako majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní jednal vedome na škodu odporcu
čo by dlžníka z tejto zmenky , tak aby prípadne mohol následne voči navrhovateľovi prípadne si uplatniť
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vzťahu voči pôvodnému majiteľovi zmenky, ktorým bola spoločnosť

N. I..W..V.. .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keďže zmenka nebola odporcom v konaní spochybnená, súd
rozhodol tak, že navrhovateľovi priznal ním uplatnenú zmenkovú sumu aj s príslušenstvom, tak ako to
vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Príslušenstvo zmenkovej sumy okrem už vyššie uvedeného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne
uplatneného pri vistazmenke , predstavujú aj nároky v zmysle čl. I § 48 ZZŠ, a to zákonný úrok vo
výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy uplatňovaný od zročnosti, ktorá musela v danom prípade nastať
pri predložení zmenky , čo podľa navrhovateľa bol deň 13.06.2011 a zmenková odmena vo výške 1/3

percenta zmenkovej sumy, teda vo výške 4,02 Eur (1/3 zo sumy 12,05 Eur, / t.j. 1 %-ta zo zmenkovej
sumy 1205,01 Eur ).

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli z titulu
zaplateného súdneho poplatku vo výške 54,-- Eur, a z trov právneho zastúpenia právneho zástupcu
navrhovateľa vo výške 202,27 Eur s DPH.

Právny zástupca navrhovateľa si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej
pomoci(prevzatieaprípravy,písomnépodanienasúd,písomnévyjadreniez10.9.2014),pričomhodnota
právneho úkonu je vo výške 51,45 Eur bez DPH. Taktiež si uplatnil aj režijný paušál vo výške 8,04 Eur za
dva úkony právnej pomoci. Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľa trovy právneho zastúpenia

v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa článku 15 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) číslo 861/2007 bod 1, rozsudok je
vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, žea) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne

poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)