Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010725
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8110010725.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy
Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa XX.XX.XXXX v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného R.. W. Q. proti
rozsudku Okresného súdu B. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu B. sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol obžalovaný R.. W. Q.
podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry B. sp.
zn. XPv XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre skutok právne kvalifikovaný ako trestný čin zvýhodňovania
veriteľa podľa § 256a ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (č. XXX/XXXX Zb.), ktorý mal spáchať tak, že

- ako konateľ spoločnosti H. computer systems s.r.o., Y. 5, B., ktorá na základe rozhodnutia Krajského

súdu v Z. č. XX Zm/XX/XXXX zo dňa X.X.XXXX bola zaviazaná zmenkovým platobným rozkazom
na zaplatenie záväzku voči navrhovateľovi spoločnosti S. Z. s.r.o. vo výške X.XXX.XXX,- Sk, tento
záväzok spoločnosti S. Bratislava nezaplatil a napriek tomu, že spoločnosť H. computer systems s.r.o.
v čase splatnosti svojho záväzku voči spoločnosti S. Z. s.r.o. nebola schopná riadne uhrádzať svoje
splatné záväzky svojim veriteľom, rozpredal celý majetok spoločnosti H. computer systems s.r.o., ktorý
spoločnosť v tom čase mala vo vlastníctve neznámym osobám za nezistenú cenu a takto získané

finančné prostriedky použil na úhradu iných záväzkov spoločnosti na úkor spoločnosti S. Z. s.r.o., ktorej
tak spôsobil škodu vo výške najmenej X.XXX..XXX,- Sk (XX.XXX,XX eur),

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bola poškodená spoločnosť S. spol. s r.o. Z. so svojím nárokom na

náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, ktorý bol oznámený obžalovanému, jeho obhajcovi a prokurátorovi jeho
vyhlásením dňa XX.XX.XXXX, splnomocnencovi poškodeného bol rozsudok oznámený doručením
dňa XX.XX.XXXX, podali odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu dňa XX.XX.XXXX a

prokurátor ihneď po vyhlásení rozsudku, čo plynie zo zápisnice o úkone súdu.

Obžalovaný odvolanie odôvodňoval tým, že je nepochybné, že žalované konanie nie je trestným
činom, avšak z opatrnosti podáva voči rozsudku odvolanie, keďže je toho názoru, že vzhľadom na
formuláciu skutku v obžalobe, jeho nejasnosť, neurčitosť, keď absentuje v skutkovej vete čas spáchania
skutku a spôsob spáchania skutku je všeobecný bez špecifikácie hodnoty predaného majetku, ktorej

vyčíslenie má podstatný význam pre posúdenie konania, je pochybné, či sa takto formulovaný skutok
stal. Obhajoba je presvedčená, že v konaní nebolo preukázané, že sa skutok obsiahnutý v enunciáteobžaloby stal a to spôsobom, akým je popísaný a formulovaný v obžalobe. Vzhľadom k tomu, že existujú
pochybnosti o tom, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za vinu, sa stal, obhajoba navrhuje
oslobodenie spod obžaloby v zmysle § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

Prokurátor v dôvodoch odvolania považoval úvahy súdu rozvedené v odôvodnení napadnutého
rozsudku za nesprávne a mal za to, že dôkazy boli vyhodnotené v prospech obžalovaného. Podľa
jeho názoru boli vykonané dôkazy postačujúce na uznanie viny obžalovaného za stíhaný skutok. Bolo
nepochybne preukázané, že spoločnosť mala záväzky voči poškodenej spoločnosti S. Z. s.r.o. vzniknuté

zo zmeniek na základe rozsudku Krajského súdu v Z. sp. zn. XX Zm XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX
a tieto svoje záväzky nebola schopná uhradiť. Existenciu záväzkov potvrdila aj svedkyňa R.. S. N.,
ktorá uviedla, že záväzkov bolo podstatne viac než pohľadávok. Je tiež dostatočne preukázané,
že v spoločnosti v čase po právoplatnosti citovaného rozsudku nebol majetok, ktorý postačoval na
úhradu všetkých záväzkov, k čomu vypovedal svedok E. (prevzal spoločnosť po obžalovanom, avšak
pokladňa bola bez peňazí a veci, ktoré prevzal, boli bezcenné) a tiež aj obžalovaný (mali komponenty

do registračných pokladníc zakúpené v roku XXXX, v čase po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu
v Z. už na M. nepredávané). Obžalovaný tiež potvrdil, že spoločnosť mala iných veriteľov, konkretizoval
banku, odvodové inštitúcie, meškajúce mzdy, pričom tieto záväzky neboli uhradené. Spoločnosť mala
nejakézásobyazariadeniekancelárií,inýmajetoknemala.Zpísomnostinačl.XXspisuzvanej„Podanie
informácie“ s dátumom XX.XX.XXXX vyhotovenej samotným obžalovaným vyplýva, že spoločnosť aj

ten majetok, ktorý ešte mala, t. j. zásoby (náhradné diely do S.) predala iným firmám a takto získané
prostriedky použila na úhradu záväzkov. Uvedené konštatuje aj znalec R.. M. v znaleckom posudku č.
XX/XXXX v odpovedi na otázku č. 2. Nadväzne na to treba vziať do úvahy písomnosti zaslané Daňovým
úradom Prešov týkajúce sa spoločnosti a účtovného roka XXXX vo vzťahu k X.. Z daňového priznania
vyplývamínusovýhospodárskyvýsledokzauvedenýrok,vysokásumanezaplatenýchvýdavkov,vysoká

daňová strata, čo v spojení s údajmi v súvahe jednoznačne poukazuje na nepriaznivú finančnú situáciu
v spoločnosti a možno z toho vyvodiť neschopnosť spoločnosti uhrádzať záväzky. Zo súvahy ku koncu
roka XXXX vyplýva pokles K. spoločnosti, nárast záporného vlastného imania a straty, ako aj úverov
a finančných výpomocí, najmä však pokles zásob spoločnosti, čo znamená buď ich predaj alebo ich
zničenie. Z výkazu ziskov a strát ku koncu roka XXXX vyplýva pokles tržieb, obchodnej marže, na druhej

strane nárast spotreby materiálu a energie, čo znamená, že spoločnosť síce vyrábala,
ale buď na sklad alebo v spojení s nárastom pohľadávok z obchodného styku, predávala výrobky
bez toho, aby bolo za ne zaplatené, čo v konečnom dôsledku tiež znamená nepriaznivú finančnú aj
hospodársku situáciu spoločnosti. Bolo teda dostatočne preukázané, že spoločnosť, mala nesplatené
záväzky zo zmeniek voči poškodenej spoločnosti, aj to, že v tom čase mala viacerých iných veriteľov,

aj to, že v dôsledku nepriaznivej finančnej situácie nebola schopná uhrádzať svoje záväzky a v
neposlednom rade bolo preukázané aj to, že jediný majetok, ktorý spoločnosť mala, predala iným
osobám bez toho, aby získané prostriedky použila čo aj na čiastočnú úhradu záväzku vyplývajúceho z
rozsudku Krajského súdu v Z. sp. n. XXZm XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. K úvahám súdu o absencii
dátumuspáchaniaskutkupovažovalodvolateľzapotrebnéuviesť,žetentodátumakonajneskoršídátum

spáchania skutku je uvedený vo vyššie citovanom podaní obžalovaného s dátumom XX.XX.XXXX.
Je síce pravdou, že tento dátum nie je ustálený s čo najväčšou presnosťou, avšak vzhľadom na
vyjadrenie obžalovaného, ktorý nevie uviesť, kedy a komu tento predaj prebehol, pričom obžalovaný
bol jediným konateľom a osobou s minimálne majúcou vedomosti o predajoch v spoločnosti, je toho
názoru, že dátum XX.XX.XXXX je potrebné brať ako dátum najneskoršieho možného spáchania skutku

a tento dátum, pri nepochybnom zachovaní totožnosti skutku, doplniť do skutkovej vety rozsudku.
Za predpokladu akceptácie uvedeného dátumu ako dátumu, kedy najneskôr bol spáchaný skutok
uvedený v obžalobe, potom pochopiteľne neobstoja ani úvahy súdu o tom, že stíhanie začalo až
po uplynutí premlčacej doby. Naviac poukázal na nesprávne posúdenie dátumu spáchania skutku
zo strany súdu, pretože záväzok spoločnosti voči poškodenej spoločnosti právoplatne vznikol až po

rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Z. z XX.XX.XXXX a teda až od tohto dátumu možno hovoriť
o právoplatnom záväzku spoločnosti a možno od neho aj posudzovať všetky trestnoprávne relevantné
následky nakladania s majetkom spoločnosti, a to vrátane úvah o tom, či trestné stíhanie bolo premlčané
už v čase jeho začatia. Predaj majetku, ak sa berie do úvahy dátum XX.XX.XXXX, je potom s ohľadom
na právnu kvalifikáciu a s ňou spojenú trestnú sadzbu a na dĺžku premlčacej doby päť rokov podľa §

67 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona jednoznačne v rámci plynutia premlčacej doby. Ani eventuálny skorší
dátum predaja majetku, teda od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX by na tieto závery nemal žiadny vplyv a
dátum XX.XX.XXXX je braný ako najvýhodnejšia verzia pre obžalovaného. Len pre úplnosť dodal, že ani
nadriadená prokuratúra pri rozhodovaní o sťažnosti obvineného proti uzneseniu o stíhaní nenamietalauplynutie premlčacej doby v čase vydania napadnutého uznesenia. Všetky tieto okolnosti nasvedčujú
tomu, že obžalovaný ako jediný konateľ spoločnosti a osoba rozhodujúca o jej chode a úhradách
predal najneskôr XX.XX.XXXX jediný majetok spoločnosti, ktorý táto mala k dispozícii, hoci v tom

čase mala spoločnosť viacerých veriteľov a nebola schopná riadne uhrádzať svoje záväzky. Má teda za
preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, s jeho úpravou po doplnení
dátumuXX.XX.XXXXakodátumunajneskoršiehomožnéhopredajamajetkuažesvojímkonanímnaplnil
všetky znaky žalovaného trestného činu a teda, že rozhodnutie súdu o jeho oslobodení je nesprávne.
Preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na opätovné

prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade podaných odvolaní obžalovaným a prokurátorom ako osobami na to oprávnenými krajský
súd, nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

prihliadal i na chyby odvolaním nevytýkané,
pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a zistil, že odvolania nie sú
dôvodné.

V rámci prieskumného konania sa odvolací súd v prvom rade zaoberal postupom konajúceho súdu, či

toto netrpí takými podstatnými chybami, v dôsledku ktorých by bolo nevyhnutné napadnutý rozsudok
zrušiť. Zistil pritom, že obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý mu kládla obžaloba za
vinu, mal možnosť vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a predniesť argumentáciu o jeho nevine v
rámci záverečnej reči a posledného slova. Právo na obhajobu obžalovaného tak v súdnom konaní bolo
dodržané.

Na podklade dôkazov vykonaných v súlade s pravidlami stanovenými procesným predpisom, ktoré mohli
tvoriť zákonný podklad skutkových zistení, konajúci súd uzavrel, že konanie obžalovaného R.. M. Q.
nie je trestným činom.

S uvedeným záverom konajúceho súdu sa stotožnil aj odvolací súd, keďže výsledkami vykonaného
dokazovania nebolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, v ktorom období došlo k rozpredaniu
majetku spoločnosti H. computers system s.r.o. B. a v akom rozsahu bola spôsobená škoda poškodenej
spoločnosti S. Z. s.r.o.

Odvolací súd už vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX poukázal na
vážne nedostatky prípravného konania, v ktorom neboli zabezpečené dôkazy preukazujúce rozhodné
skutočnosti k dobe a rozsahu páchanej trestnej činnosti (najmä nezadováženie účtovníctva obchodnej
spoločnosti H. computers system s.r.o. B.), ktoré sa ani po podaní obžaloby v konaní pred súdom
neobjasnili.

Na tomto mieste odvolací súd opakovane považuje za potrebné uviesť, že trestný čin zvýhodňovania
veriteľa podľa § 256a Tr. zákona (č. XXX/XXXX Zb.) je úpadkovým trestným činom, ktorého objektom
je právo veriteľa na uspokojenie svojej pohľadávky podľa zásad konkurzného a reštruktualizačného
konania. Objektívna stránka skutkovej podstaty uvedeného trestného činu spočíva v konaní, ktorým

páchateľ zmarí, hoci aj len čiastočne, uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa.
Podľa ustálenej súdnej praxe za zvýhodnenie veriteľa je potrebné považovať také konanie dlžníka,
ktorý svojmu veriteľovi plní spôsobom nezodpovedajúcim zásade pomerného uspokojovania na úkor
ostatných veriteľov. Páchateľom môže byť iba dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky,
teda je insolventný, pričom sa nevyžaduje, aby bolo začaté konkurzné alebo reštruktualizačné konanie.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, najmä zo záverov znaleckého dokazovania možno ustáliť, že
obchodná spoločnosť H. computers system s.r.o. B. bola v roku XXXX insolventnou, keď jej aktíva
predstavovali výšku XX.XXX.XXX,- Sk a jej záväzky boli vo výške XX.XXX.XXX,- Sk. Toto zistenie je
podkladom pre ustálenie, že uvedená obchodná spoločnosť bola v predĺžení a teda v tomto období

nebola schopná plniť svoje splatné záväzky.

Je nesporné, že obžalovaný R.. M. Q. bol konateľom menovanej spoločnosti, čo vyplýva nielen z jeho
výpovede, ale aj z výpisu Obchodného registra, pričom fakt, že riadilobchodnú spoločnosť je nespochybniteľný výpoveďami svedkov R.. N., či R.. J..

Nesporným je aj záväzok obch. spoločnosti H. computers system s.r.o. B. voči spoločnosti S. Z. s.r.o. vo

výške X.XXX.XXX,- Sk, ktorý táto obchodná spoločnosť nadobudla od spoločnosti B. a.s. Z. postúpením
pohľadávky z XX.XX.XXXX. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že záväzok obchodnej
spoločnosti H. computer systems s.r.o. B. vznikol na základe dvoch vlastných zmeniek tejto spoločnosti
vystavených v prospech obchodnej spoločnosti B. a.s. Z. dňa XX.XX.XXXX, ktorej sa zaviazala
obchodná spoločnosť H. computer systems s.r.o. Prešov zaplatiť v oboch prípadoch zmenkové sumy

po X.XXX.XXX,- Sk ku dňu XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, ktoré boli indosované na poškodenú spoločnosť
S. Z. s.r.o. dňa XX.X.XXXX. Záväzok teda existoval od splatnosti zmeniek t. j. od XX.X.XXXX a
XX.X.XXXXanaňomnemeníničanifakt,žeobchodnáspoločnosťH.computersystemss.r.o.,B. podala
protest zmenky pre neplatenie dňa XX.XX.XXXX, čo bolo podkladom pre podanie návrhu poškodenej
spoločnosti na vydanie zmenkového platobného rozkazu. O zaplatení uvedenej zmenkovej sumy s
príslušenstvom bolo s konečnou platnosťou rozhodnuté rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. X

T. XXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Tvrdenie
obžaloby, že záväzok obchodnej spoločnosti H. computer systems s.r.o., B. vznikol dňa XX.XX.XXXX
na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného Krajským súdom v Z. pod sp. zn. XXZm/XX/
XXXX, preto nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

Z vykonaného dokazovania v ďalšom vyplynulo, že obchodná spoločnosť H. computers system s.r.o.
B. mala majetok vo vyššie uvedenej výške, z toho však pohľadávky tvorili celkovú výšku XX.XXX.XXX,-
Sk, pričom ostatný majetok, stroje, prístroje, zariadenia, dopravné prostriedky, iný hmotný investičný
majetok, zásoby tovaru a materiálu, či finančný majetok, bol v hodnote X.XXX.XXX,- Sk. Záväzky
obchodnej spoločnosti tvorili záväzky z obchodného styku, voči zamestnancom, voči inštitúcii sociálneho

zabezpečenia, voči daňovému úradu a bankám a to v celkovej výške XX.XXX.XXX,- Sk.

Z uvedeného je teda zrejmé, že obchodná spoločnosť H. computers system s.r.o. B. mala viac ako X-
násobok vyššie splatné záväzky ako neuspokojenú pohľadávku voči spoločnosti S. Z. s.r.o..

Za daného zistenia potom tvrdenie obžaloby, že obžalovaný R.. M. Q. svojím konaním, keď ako
konateľ obchodnej spoločnosti H. computers system s.r.o. B. mal predávať jej majetok a spôsobil
poškodenej spoločnosti škodu vo výške X.XXX.XXX,- Sk, nemôže obstáť. So zreteľom na rozsah
záväzkov spoločnosti H. computers system s.r.o. B. výška škody pri posudzovanom trestnom čine,
pokiaľ táto vznikla, sa mala ustáliť v pomere k ostatným nesplateným záväzkom a to v závislosti od

hodnoty predaného majetku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na existenciu podstatne vyšších
záväzkov, napríklad záväzky obchodnej spoločnosti voči bankám, ktorým obchodná spoločnosť na
úveroch dlhovala sumu X.XXX.XXX,- Sk. Z tohto zistenia možno vyvodiť, že v prípade predaja majetku
obchodnej spoločnosti by malo dôjsť k pomernému plneniu voči banke v podstatne vyššej sume ako vo
vzťahu k poškodenej spoločnosti.

Dokazovaním sa nepodarila ustáliť ani hodnota predaného majetku obchodnej spoločnosti H. computers
system s.r.o. B., z ktorej by mala táto obchodná spoločnosť pomerne plniť svoj záväzok voči poškodenej
spoločnosti. Obžalovaný síce nepoprel, že majetok obchodnej spoločnosti H. computers system s.r.o. B.
bol predaný, avšak nevedel určiť dobu predaja a finančnú hodnotu, ktorá sa nadobudla týmto predajom.

Uvedené zistenia potom vyvolávajú vážne pochybnosti o tom, či konanie obžalovaného napĺňa
znaky žalovaného trestného činu, keďže na podklade výsledkov vykonaného dokazovania nemožno
ustáliť rozhodné skutočnosti protiprávneho konania, ktoré by sa dali podradiť pod skutkovú podstatu
žalovaného trestného činu.

S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd preto uzavrel, že bolo síce preukázané,
že obžalovaný ako konateľ spoločnosti H. computers system s.r.o. B. predával majetok tejto
spoločnosti a pohľadávku obchodnej spoločnosti S. Z. s.r.o. neuhradil, ale vzhľadom k tomu, že nebolo
dokázané, že tento majetok predal v dobe, kedy sa obchodná spoločnosť, ktorej bol konateľom,

nachádzala už v predĺžení, a nebola preukázaná ani výška spôsobenej škody zodpovedajúca následku
predpokladanému zákonom, nemožno toto jeho konanie posudzovať ako trestný čin.Vo vzťahu k odvolacím námietkam zo strany obžalovaného je potrebné uviesť, že totožnosť skutku je
zachovaná, ak je zachované buď konanie alebo následok, resp. časť konania alebo časť následku.
V posudzovanom prípade bolo preukázané, že obžalovaný predal majetok obchodnej spoločnosti H.

computers system s.r.o. B. a neuhradil ani čiastočne existujúci záväzok poškodenej strane S. Z. s.r.o.,
na základe čoho možno konštatovať, že časť konania a časť následku je zachovaná. Konkrétny predaj
majetku obžalovaným a presné vymedzenie doby spáchania skutku iba individualizujú skutok, preto
odvolací súd zastáva názor, že skutok sa stal, ale nebolo bez rozumných pochybností dokázané také
konanie obžalovaného, ktoré by napĺňalo objektívnu stránku žalovaného trestného činu. Uvedené preto

zakladádôvodoslobodeniaobžalovanéhopodľa§285písm.b/Tr.poriadku,t.j.žeskutokniejetrestným
činom.

S ďalšou odvolacou námietkou prokurátora spočívajúcou v preukázaní doby páchania skutku
obžalovaným najneskôr dňa XX.XX.XXXX sa odvolací súd nestotožnil, keďže ani toto tvrdenie
nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podanie informácie obžalovaným ako konateľom obchodnej

spoločnosti H. computer systems s.r.o., B. Daňovému úradu X B. zo dňa XX.XX.XXXX o odpredaji
majetku spoločnosti iným subjektom nemôže byť podkladom pre ustálenie spáchania žalovaného
skutku. Dobu spáchania skutku bolo potrebné vymedziť na základe konkrétnych zistení z účtovníctva
obchodnej spoločnosti, prípadne zo zmlúv o predaji majetku obchodnej spoločnosti, ktoré by boli
relevantnými pre ustálenie skutkových tvrdení obžaloby. Informácia o uskutočnenom predaji majetku

obchodnej spoločnosti, z ktorej nevyplývajú žiadne konkrétne zistenia, nie je dôkazom svedčiacim o
dobe predaja majetku spoločnosti. Z nej totiž možno vyvodiť iba to, že majetok spoločnosti bol ku
dňu XX.XX.XXXX predaný, preto ani tvrdenie prokurátora, že uvedený dátum možno považovať za
najneskorší dátum spáchania skutku, nemožno akceptovať.

Záväzok obchodnej spoločnosti H. computer systems s.r.o. B. vznikol na základe vlastnej zmenky
tejto spoločnosti vystavenej v prospech obchodnej spoločnosti B. a.s. Z. dňa XX.XX.XXXX, ktorej sa
zaviazala obchodná spoločnosť H. computer systems s.r.o., B. zaplatiť v oboch prípadoch zmenkové
sumy po X.XXX.XXX,- Sk ku dňu XX.X.XXXX a XX.X.XXXX, ktoré boli indosované na poškodenú
spoločnosť S. Z. s.r.o. dňa XX.X.XXXX. Záväzok teda existoval od dátumu splatnosti XX.X.XXXX

a XX.X.XXXX a na ňom nemení nič ani fakt, že obchodná spoločnosť H. computer systems s.r.o.,
B. podala protest zmenky pre neplatenie dňa XX.XX.XXXX, o ktorom rozhodovali súdy s konečnou
platnosťou dňa XX.XX.XXXX. Tvrdenie obžaloby, že záväzok obchodnej spoločnosti H. computer
systems s.r.o., B. vznikol dňa XX.XX.XXXX na základe zmenkového platobného rozkazu vydaného
Krajským súdom v Z., preto nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania.

V podstate z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolania obžalovaného a prokurátora ako
nedôvodné a tieto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.