Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/197/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115209793
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6115209793.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o. so sídlom
Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO 36 865 141, proti povinnému: O. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. ulica č. XXX, XXX XX Y., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 172,00 Eur a
príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka č. 60, 974 09 Bratislava pod spisovou značkou EX 20433/15, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1468/2015-22 zo dňa 14.08.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922
761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis. značkou SR 00905/11 zo dňa 14.10.2014. Základný právny
rámec nároku priznaného oprávnenému rozhodcovským súdom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutého
úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej dňa 17.09.2009 (ďalej len „zmluva
o úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver v sume 200,00 Eur a povinný sa
zaviazal poskytnutý úver splatiť spolu so zmluvnou odmenou v 12 mesačných splátkach po 33,00
Eur počnúc dňom 22.10.2009. Dlžník v zmluve o úvere prehlásil, že peňažné prostriedky mu boli
poskytnuté na iný účel a k prehláseniu pripojil vlastnoručný podpis. Záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „všeobecné
podmienky“), bol zabezpečený blankozmenkou, vystavenou dňa 17.09.2011 dlžníkom (povinným) v
prospech veriteľa (oprávneného) s právom jej vyplnenia oprávneným podľa dohody o vyplnení zmenky
obsiahnutej vo všeobecných podmienkach.

Oprávnený v dňa 17.09.2009 (správne má byť uvedené 23.12.2010), vyplnil blankozmenku na sumu
172,00 Eur so začiatkom úročenia dňa 14.10.2010, kedy sa celý dlh povinného v zmysle všeobecných
podmienok stal splatným) a podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorou sa domáhal svojich práv zo
zmluvy o úvere zabezpečenej predloženou zmenkou.

Okresný súd posúdil zmluvu o úvere medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom
ako zmluvu spotrebiteľskú, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva,
predovšetkým ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“). Konštatoval, že oprávnený v zmluve o úvere vystupoval ako dodávateľ, ktorého

predmetom podnikateľskej činnosti je poskytovanie úverov z vlastných zdrojov a naopak, povinný pri
uzatváraní nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba -
nepodnikateľ, označená menom, priezviskom a rodným číslom. Súd poukázal na to, že povinný v zmluve
o úvere označil, že finančné podmienky sú mu poskytnuté na iný účel, pričom neoznačil ponúkanú
možnosť na podnikanie.

V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd ex offo aj bez návrhu účastníka konania skúmal žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska
ich súladnosti so zákonom. V prípade exekučného titulu je právne významným posúdenie, či je formálne
a materiálne spôsobilým podkladom pre vedenie exekučného konania, čím je daná jeho legitimita. V
dôsledku vyslovenia záveru o spotrebiteľskej povahe zmluvy o úvere súd skúmal rozhodcovskú doložku,
ktorá je súčasťou všeobecných podmienok k zmluve o úvere a na ktorej rozhodcovský súd založil
svoju právomoc nárok oprávneného prejednať a vo veci rozhodnúť. Rozhodcovskú doložku skúmal
najmä vzhľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zisťoval, či jej súčasťou nie je také
zmluvné ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. V prípade rozhodcovských zmlúv a rozhodcovských doložiek sa v zmysle
konštantnej judikatúry o neprijateľnú zmluvnú podmienku jedná vtedy, ak rozhodcovská zmluva nebola
dojednaná individuálne a spotrebiteľ nemal reálny vplyv na jej obsah.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia mal za preukázané, že rozhodcovská doložka v zmluve
o úvere, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nie je dohodnutá individuálne, čo zjavne
vyplýva z jej zaradenia do všeobecných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Praktickým
dôsledkom takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť
svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred
príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre
prípad záujmu jeho samotného viesť spor. Vychádzajúc z povahy samotnej zmluvy o úvere je však
zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo
všeobecným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane
v súvislosti s mierou povinností dlžníka mu zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto vzťahu a
minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa. Možnosť iniciovania sporu z uzatvorenej
zmluvy zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická a spotrebiteľ je nútený neodvolateľne sa podrobiť
právomoci rozhodcovského súdu určeného dodávateľom.

Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula s ostatnými všeobecnými
podmienkami zmluvy o úvere, ktorej obsah nemohol spotrebiteľ ovplyvniť, mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť, alebo sa jej ako celku podrobiť, teda aj rozhodcovskému konaniu. Z dôvodov uvedených
vyššie mal súd za to, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
spotrebiteľom osobitne nevyjednanou, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, okresný súd dospel k záveru, že ním vydaný rozsudok bol vydaný v rozpore so zákonom, preto
s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa,
že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného
titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním
materiálnej stránky súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť,
možnosť a súlad s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné
rozhodcovské konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na
skúmanie výroku exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho
výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci,
keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/

rozhodcovská doložka. Oprávnený uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák.
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej
listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe
dohody zmluvných strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní
upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r) zák. č. 40/1964 Zb.
oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť
spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec
zákonných ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica. Zákonný sudca odvolaniu
nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu
na rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p.
a postupom podľa ust. § 214 ods. 2), § 219 ods. 1) O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie
okresného súdu potvrdil.

Z predloženého spisu mal odvolací súd potvrdený skutkový stav tak, ako to uviedol okresný súd.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu pod spis.
značkou SR 00905/11 zo dňa 14.10.2014. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX, uzavretej medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom dňa 17.09.2009.

V článku 15 všeobecných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, si zmluvné
strany upravili rozhodcovskú doložku tak, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere,
ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú
z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej
zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so
sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, Oddiel Sa, vložka č. 3530/B, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany
sa zároveň dohodli, že podanie žaloby na všeobecnom súde Slovenskej republiky je rozväzovacou
podmienkou rozhodcovskej doložky, s výnimkou prípadov podania žaloby na rozhodcovskom súde
vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu
založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa ust. § 44 ods. 2) Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať.

V prípade neexistencie alebo neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, rozhodcovský súd
nemôže prejednať a rozhodnúť medzi účastníkmi spor a vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý
by mal predstavovať exekučný titul. Ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok,
pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť
rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“
nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v
exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal

neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa
zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde je irelevantná (rozhodnutie
Najvyššieho súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 9. februára 2012). Z uvedených
dôvodov preto neobstoja odvolacie námietky oprávneného, podľa ktorých exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského
rozsudku so zákonom, a že takýmto postupom exekučný súd v istom zmysle nahrádza konanie o
žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že zmluva
o úvere uzavretá dňa 17.09.2009 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je
spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpísania
zmluvy z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení rozhodnutia okresného súdu.

Okresný súd preto postupoval správne, keď na právne vzťahy vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy
aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva a posudzoval rozhodcovskú doložku ako zmluvnú
podmienku z hľadísk uvedených v ust. § 53 Občianskeho zákonníka, či nevyvoláva nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.

Odvolací súd súhlasí aj s hodnotením okresného súdu, že rozhodcovská doložka koncipovaná v
takom znení, ako vyplýva z bodu 15 všeobecných podmienok, je neprijateľná, nakoľko spôsobuje
značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to výrazne v neprospech
spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,
že táto podmienka nebola so spotrebiteľom vopred individuálne dojednaná a spotrebiteľ celkom zjavne
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných
dojednaní vylúčiť. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter
individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by oprávnený predložil povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takej podobe, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinný mal možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
alebo rozhodcovská doložka v zmluve o úvere uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Ďalej odvolací
súd dodáva, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou, ako to
namieta oprávnený. Veriteľ podaním návrhu v rozhodcovskom konaní uskutočnil výber predpokladaný
v bode 15 všeobecných podmienok. Po tomto výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva
každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým všeobecným súdom. Spornosť vo vyváženosti
vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše vyvoláva i skutočnosť, že
priamo v predtlači rozhodcovskej doložky je vopred určený konkrétny jediný rozhodcovský súd, ktorý je
oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Znaky neprijateľného
dojednania v spotrebiteľskej zmluve sú naplnené aj tou skutočnosťou, že sa jedná o rozhodcovský súd v
mieste sídla veriteľa. Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky bolo dlžníkovi- povinnému absolútne
odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského
súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Rozhodcovská
doložka, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc v tomto prípade je neprijateľná, a preto je
v zmysle § 53 ods. 5) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy neplatná.

Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom
dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1) O. s.
p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.