Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by Mgr. Fedor Benka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/232/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106210592
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2106210592.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: F. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. D. XX, T., proti žalovaným:
1/ XOZORES, s. r. o., so sídlom Hurbanova 986, Ilava, IČO: 46 122 818 (spoločnosť zrušená od
14.03.2013 a vymazaná dňa 14.06.2013), 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, 3/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja
bytom W. č. XXX, obaja zastúpení splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS
spol. s r. o., so sídlom Námestie Sv. Michala 30, Hlohovec, IČO: 36 862 347 a 4/ K. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. T. XXXX/XX, T., o určenie neplatnosti právnych úkonov a vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11. novembra 2014,
č.k. 31C/47/2006-416, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobcovi priznáva oslobodenie
od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobcovi priznal čiastočné oslobodenie od
súdnych poplatkov vo výške 85 %.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 138 ods. 1 O.s.p., ako aj § 2 a 3 zákona č.
601/2003 Z.z. o životnom minime, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že je
dôvodné čiastočne vyhovieť žiadosti žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 85 %,
nakoľko v danom prípade súd nepovažoval za preukázané, že sú splnené zákonné podmienky na
priznanie úplného oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd mal za to, že žalobca nepreukázal, že jeho
osobné, majetkové a sociálne pomery sú také, že mu objektívne neumožňujú zaplatiť v tomto štádiu
konania súdny poplatok za návrh vôbec. Súd vychádzal zo skutočnosti, že priemerný čistý mesačný
príjem žalobcu za kalendárny rok 2013 je 672,19 eur, čo prekračuje hranicu životného minima pomerne
výrazne. Súd rovnako prihliadol na doručené daňové priznanie žalobcu, rozpis príjmov za kalendárne
mesiace a okolnosti uvádzané žalobcom v texte doručeného tlačiva. Z uvedeného bolo súdu zrejmé,
že žalobca má príjem, ktorý (hoci je čiastočne viazaný na sezónne príjmy) mu umožňuje zaplatiť súdny
poplatok aspoň v čiastočnom rozsahu. Súd mal rovnako za preukázané, že úhradou časti súdneho
poplatku vo výške 327,94 eur nebude ohrozené právo účastníka na prístup k súdu.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol jeho
zmenu a priznanie oslobodenia v celom rozsahu, alternatívne navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že z
jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj listinných dôkazov vyplývajú skutkové zistenia,
podľa ktorých je živnostník s nízkym príjmom, nie je poberateľom žiadnej dávky, nevlastní žiadnu
nehnuteľnosť, ani hnuteľné veci v hodnote nad 750 eur, žije s ťažko chorou matkou, o ktorú sa stará
v spoločnej domácnosti. Uvedené skutkové okolnosti teda nesvedčia o jeho priaznivých zárobkových,
sociálnych a osobných pomeroch. Upozornil, že žalobca na základe žiadosti súdu zdokladoval svoj
príjemzarok2013,zktoréhovyplýva,žejehopríjemnepredstavujesumuvčistom8.066,29eur,aletentopríjem je príjmom zo živnosti bez odrátania nákladov. Je preto nutné konštatovať, že jeho majetkové
pomery mu nedovoľujú uhradiť ani súdny poplatok vo výške stanovenej súdom.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, pretože
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a je potrebné ho zmeniť.
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 31C/47/2006 je určenie neplatnosti
právnych úkonov a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bolo žalobcovi priznané oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 85 %.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p., na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie
od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú, a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie
na celé konanie a má i spätnú účinnosť, poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však
nevracajú.
Ak uplatňovanie alebo bránenie práva nie je ani svojvoľné, ani zrejme bezúspešné, umožňuje
citované zákonné ustanovenie vyhovieť žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov pod podmienkou,
že to odôvodňujú pomery účastníka. Zákon nevysvetľuje bližšie obsah pojmu „pomery účastníka“,
bezpochybyvšakmusíísťopomerymajetkové,aakježiadateľomfyzickáosoba,takajrodinné,sociálne
a zdravotné, majúce základ v okolnostiach, ktoré nie sú len dočasnej, či prechodnej povahy, a ktoré
odôvodňujú záver, že poplatník celkom, či sčasti (v prípade žiadosti o čiastočné oslobodenie od súdnych
poplatkov) nemôže splniť poplatkovú povinnosť, alebo že jej splnenie od neho nemožno spravodlivo
žiadať.
Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca sa proti žalovaným domáha určenia neplatnosti
právnych úkonov a vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Žalobca požiadal o priznanie oslobodenia od
súdnych poplatkov, keď z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorým navrhuje, aby
mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, vyplynulo, že tento je živnostníkom, pričom z
potvrdenia o podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2013 vyplynulo, že tento dosiahol
za zdaňovacie obdobie základ dani 1.245,86 eur a vznikla mu daňová povinnosť vo výške 236,71 eur.
Výdavkyžalobcupredstavujú:elektrina28eur,plyn12eur,cestovné30eurainé(voda,teploapodobne)
180 eur. Žalobca nevlastní žiadne veci nad hodnotu 750 eur a vo vlastníctve má len veci osobnej
spotreby.
S poukazom na to, že v danom prípade nejde zo strany žalobcu o svojvoľné, ani zrejme bezúspešné
uplatňovanie práva, ako aj vzhľadom na predložené potvrdenie o jeho osobných, zárobkových a
majetkových pomeroch, odvolací súd dospel k záveru, že pomery žalobcu odôvodňujú priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov celkom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd v súlade s ust. § 220 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil tak, že žalobcovi priznal oslobodenie od súdnych poplatkov celkom.
Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.