Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/66/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109205177
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6109205177.16

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci
žalobcu Pavol STYK - SERVIS, súkromný podnikateľ s miestom podnikania Banská Bystrica, Ružová
9, IČO: 14 156 831, v konaní zast. Mgr. Simonou Dobiášovou, advokátkou AK so sídlom Bratislava,
Šafárikovo nám. 2, proti žalovanému H. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. T., D. E.P. X, U., v konaní zast.
JUDr. Helenou Boďovou, bytom Krupina, Majerský rad 44 (advokátkou AK Banská Bystrica, Horná 67
do 31. 12. 2011), pre zaplatenie 7 969,79 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd konanie pre zaplatenie úroku z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 7 969,80 Eur od 15. 12. 2000
až do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania tak, ako budú vyčíslené v písomnom
vyhotovení rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 399 768,--Sk (13 269,87 Eur) z titulu
zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách na základe vykonanej inventarizácie tovaru a
finančnej hotovosti ku dňu 05. 01. 2000 a následne ku dňu 28. 04. 2000.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil z dôvodu, že sa jedná o úmyselne vykonštruovaný schodok, pretože
žalobca odmietol odťažiť predajňu a zúčtovať tovar v hodnote 190 000,-- až 200 000,-- Sk odvezený pri
otvorení predajne v T., kde vznikol prebytok, tovar a to 8 ks sporákov v celkovej hodnote 64 000,-- Sk
odvezených do bytovky v J., tovar dodaný v hodnote 30 000,-- Sk a to kotol pre pána J. C. E., kotol v
hodnote 35 000,-- Sk pre pána F. C. P., kotol v hodnote 29 000,-- Sk na V. K. R. T. T., tovar v hodnote 60
000,-- Sk do bytu pani T., tovar v hodnote 6 000,-- Sk, ktorý zobrala ekonómka bez zaplatenia. Žalobu
navrhol zamietnuť.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 28. 06. 2006, č.k. 12C/5/2001-353 tak, že žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 240 098,-- Sk spolu so 17,6 %-ným úrokom z omeškania od 15. 12. 2000 až
do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Súd konanie do zaplatenia sumy 39 621,-- Sk zastavil a súd návrh
do zaplatenia sumy 120 049,-- Sk zamietol. V danom prípade súd určil spoluzavinenie v hodnote 1/3 zo
sumy 360 147,-- Sk, čo predstavovalo sumu 120 049,-- Sk a v tejto časti návrh žalobcu zamietol a to z
dôvodu, že hodnotil konanie žalobcu ako spoluzavinenie na vzniknutom schodku, pretože nezabezpečil
na predajni pracovné podmienky pre spoločnú hmotnú zodpovednosť.

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 11. 01. 2007 pod č.k.
16Co/253/2006-408 rozsudok tunajšieho súdu zmenil tak, že v časti pre zaplatenie 240 098,-- Sk s
príslušenstvom návrh žalobcu zamietol. V nenapadnutej časti a to zastavení konania pre zaplatenie
sumy 39 621,-- Sk a o zamietnutí návrhu pre zaplatenie 120 049,-- Sk zostal rozsudok tunajšieho súdu
nedotknutý. Krajský súd v Banskej Bystrici návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal existenciu schodku, za ktorý by žalovaný zodpovedal.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 11. 01. 2007, č.k. 16Co/253,2006-408 podal
dovolanie žalobca a Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30. 09. 2008 pod č.k. 2Cdo/120/2007-453
rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a to z dôvodu, že ak žalobca nepreukázal
schodok, mal súd tieto okolnosti preukazovať opakovaním alebo doplnením dokazovania, resp.
nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 24. 02. 2009 pod č.k. 16Co/280/2008-470 rozsudok
tunajšieho súdu zo dňa 28. 06. 2006 pod č.k. 12C/5/2001-353 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým,
že bude úlohou tunajšieho súdu v ďalšom dokazovaní zistiť, či inventúra z 31. 12. 1999 a 28. 04. 2000 sa
netýka čiastočne toho istého inventarizačného obdobia a teda či je možné zistený schodok kumulovať,
taktiež výsluchom súdnej znalkyne Ing. Jany Čipčalovej zistiť, či schodok na tovare je schodkom
zisteným v nákupných cenách bez DPH a bez obchodnej marže s tým, že v znaleckom posudku je
nutné uviesť konkrétne na ktorom tovare vznikol schodok, taktiež nech sa súdna znalkyňa vyjadrí k tej
skutočnosti, či pri inventúrach 31. 12. 1999 alebo aj 28. 04. 2009 nemal byť zohľadnený presun tovaru do
predajne v T. v roku 1999 v zmysle tvrdenia žalovaného; pokiaľ áno, nech znalkyňa uvedie nákupnú cenu
tohto tovaru bez DPH a bez obchodnej marže. Okresný súd mal taktiež vyzvať žalobcu na predloženie
originálu potvrdenia firmy Interčerpadlo BB, s.r.o. zo dňa 20. 04. 2007 s tým, aby uviedol, čo týmto
potvrdením chcel preukázať a súd mal odstrániť aj rozpory ohľadne uvedeného sídla predajne žalobcu v
tomto potvrdení, taktiež či bol dodržaný správny procesný postup pri vykonaní inventúr dňa 31. 12. 1999
a 28. 04. 2000. Úlohou tunajšieho súdu zároveň bolo vysporiadať sa s námietkou žalovaného, že žalobca
pri výške schodku nezohľadnil aj obchodnú maržu, taktiež vysporiadať sa so spoluzavinením žalobcu
na schodku zistenom dňa 28. 04. 2000, taktiež či žalovaný žalobcu požiadal o vykonanie inventúry pred
nástupom na dovolenku v roku 1998, 1999, príp. i v roku 2000, taktiež zistiť, kto preberal tržby počas
dovolenky žalovaného a jeho manželky a doplniť dokazovanie výsluchom manželky majiteľa firmy, teda
žalobcu ako svedkyňu, či počas dovolenky žalovaného na predajni v Banskej Bystrici na S. K. pracovala,
resp. či pracovala v tomto období iná osoba.

Tunajší súd do rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 24. 02. 2009, č.k.
16Co/280/2008-470 vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výpoveďami svedkov O.. I.
P., H. J., E. E., O.. D. P. (H. Č.), A. S., Z. H., oboznámením sa s so znaleckým posudkom č. 3/2005
znalkyne Ing. Jany Čipčalovej, pracovnými zmluvami uzavretými so žalovaným, svedkyňami A. S., E. E.,
dohodami o hmotnej zodpovednosti žalovaného a uvedených svedkýň, pracovnou náplňou žalovaného,
dohodou o rozviazaní pracovného pomeru so žalovaným, vykonanom inventúrou a súpisom tovaru,
inventúrnymi záznamami k 05. 01. 2000 a následnou inventarizáciou k 28. 04. 2000, výzvami na
zaplatenie pohľadávky pre žalovaného, inventúrnym zoznamom ku dňu 03. 12. 1999 pre stredisko
T., opismi mzdových listov, vyčíslením inventarizačných rozdielov, písomnými stanoviskami účastníkov
konania a ďalšími doklady pripojenými pri spise, pričom zistil tento skutkový stav:

Žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 31. 03. 1998 ako vedúci predajne na
S. K. XX R. T. T. s nástupom do práce 01. 04. 1998 a zároveň uzavrel žalovaný so žalobcom aj dohodu
o hmotnej zodpovednosti. Žalovaný vykonával funkciu vedúceho predajne podľa pracovnej náplne zo
dňa 01. 04. 1998, pričom zodpovedal za prevzatý tovar, peňažné prostriedky, zverené predmety, za
zariadenie predajne, vykonával obchodnú činnosť predajne, objednával tovar, skladoval ho, predával a
zabezpečoval predaj tovaru a zásobovanie aj ďalších predajní podľa vyjadrenia žalovaného. Na tejto
predajni pracovala aj jeho manželka E. E.Á. ako predavačka na základe pracovnej zmluvy. Od 01. 11.
1998 mala podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti od 01. 02. 1999 a taktiež opätovne pracovala
na základe pracovnej zmluvy zo dňa 06. 07. 2000, kedy prevzala dohodu o hmotnej zodpovednosti.
Svedkyňa A. S. pracovala na predmetnej predajni na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 09. 1999
ako predavačka, pričom pracovný pomer skončila v decembri 1999, kedy prešla pracovať na predajňu
do T.. Mala podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti dňa 01. 02. 1999 za zásoby tovaru a ceniny.
Ani jedna z predavačiek nemala podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti kolektívne spoločne so

žalovaným. Na predajni žalovaného bola vykonaná inventúra ku dňu 05. 01. 2000, kedy bol zistený
inventúrny rozdiel vo výške 91 317,-- Sk a pri poslednej inventarizácii k 28. 04. 2000 inventúrny rozdiel
vo výške 308 451,-- Sk, teda celkovo zistený schodok na zverených hodnotách bol v sume 399 768,--
Sk. Žalobca uviedol, že preberacou inventúrou k 31. 03. 1998 prevzal žalovaný tovarové zásoby na
predajni včítane zariadenia a evidenciu nákupu, presunu a predaj tovaru, robil priamo na predajni
prostredníctvom počítača so softvérovým vybavením. Žalovaný mal povinnosť zaevidovať každý nákup,
predaj na faktúru, presun tovaru do skladu MTZ alebo do inej maloobchodnej predajne. Pohyb tovaru
a predaj sa mal uskutočňovať cez registračnú pokladňu, čo sa automaticky premietlo do zmeny stavu
zásob na predajni. Žalobca zistil, že žalovaný odovzdal tovar kupujúcemu bez zaplatenia, príp. bez
vystavenia faktúry, čo sa zistilo pri inventarizácii k 31. 12. 1999 u zákazníkov pána E., kde prevzal tovar
v hodnote 65 000,-- Sk a pána Š. v hodnote 28 035,-- Sk a u pána T. v hodnote 213 936,-- Sk. Predaj
bol zaevidovaný cez registračnú pokladňu, pričom došlo k zníženiu stavu zásob, ale peniaze neboli
vyplatené. Žalobca potvrdil, že žalovaný zásoboval tovarom aj predajňu v T. a pokiaľ dodával tovar zo
svojej predajne, mal vystaviť doklad - presunku, na základe ktorej by došlo na jeho predajni k zníženiu
stavu zásob. Doklady boli vystavované zo strany žalovaného, ale žalobca nevie, či na každý tovar. Na
predajni v T. bol zistený prebytok vo výške 69 846,-- Sk, ktorý bol zohľadnený pri zúčtovaní inventúry v
prospech predajne žalovaného. Žalobca potvrdil, že žalovaný zakúpil 8 ks sporákov, avšak tieto neboli
prijaté do zásob predajne, neboli vykonané ako schodok, pretože predajňa nebola nimi zaťažená, ale
za tieto sporáky bola vystavená faktúra firmou. Takisto boli riešené aj ďalšie nákupy, o ktorých uvádzal
žalovaný a žalovaného predajňa nebola zaťažená týmto tovarom a za tovar už bolo zaplatené na firmu
na základe faktúry. Žalobca nepopieral, že bol dodaný tovar osobám, ktoré uvádzal žalovaný, ale nie
na úkor predajne.

V priebehu konania žalovaný uviedol, že počas dovoleniek po dobu troch rokov na predajni pracovala
W. C., ktorá narábala s tovarom a s finančnými prostriedkami v roku 1998, aj v roku 1999 po dobu
14 dní a v roku 2000 po dobu 3 dní, pričom nebola vykonaná inventúra. Kľúče od predajne mali k
dispozícii aj iní zamestnanci, resp. majiteľ firmy, t.j. žalobca a jeho syn Peter Styk, ktorý chodil do
predajne pre tovar aj v dobe, keď žalovaný na predajni nebol, príp. cez víkendy, čo bolo zistené po
príchode do predajne. Namietal, že nie celý tovar mu bol zohľadnený, ktorý sa nachádzal v T. na
predajni ku dňu 03. 12. 1999 a tento tovar nebol daný do príjmu na predajňu v T., preto sa domnieva, že
nevznikol schodok, keďže tento tovar, ktorý sa v T. nachádzal, mal hodnotu predajnej ceny 309 100,--
Sk. Vo veci bolo nariadené znaleckého dokazovanie znalkyňou Ing. Janou Čipčalovou, t.č. Kučerovou,
ktorá podala znalecký posudok pod č. 3/2005, pričom znalecký posudok bol vypracovaný na základe
účtovných dokladov a zostáv poskytnutých žalobcom a preverila presuny medzi predajňami v T. T. I. R.
T., oboznámila sa s účtovnými dokladmi - presuny z predajní, preverila tržby v predajniach v T. T. a v T.
za rok 1999 a január až apríl roku 2000. Podľa znaleckého posudku, inventarizácia tovaru v predajniach
bola vykonaná v zmysle zákona o účtovníctve a potvrdila, že na základe inventarizácie k 31. 12. 1999
bol inventúrny rozdiel v predajných cenách vo výške 631 515,-- Sk, po úprave položiek zvyšujúcich a
znižujúcich tento stav v predajných cenách vo výške 34 010,-- Sk a v prepočte na nákupné ceny vo
výške 28 909,-- Sk. Finančná hotovosť v pokladni k 31. 12. 1999 bola vo výške 1 852,-- Sk, účtovný
stav vo výške 64 260,-- Sk a teda inventúrny rozdiel peňažných prostriedkov v hotovosti bol vo výške
62 408,-- Sk. Ku dňu 28. 04. 2000 bola vykonaná inventarizácia tovaru, na základe ktorej bol zistený
schodok v predajných cenách vo výške 215 262,-- Sk a v prepočte na nákupné ceny vo výške 182 973,--
Sk. Na finančnej hotovosti bol inventúrny rozdiel vo výške 125 478,-- Sk. Znalkyňa potvrdila vzniknutý
schodok na predajni tak, ako si uplatňoval žalobca, avšak v priebehu konania upravila výšku schodku po
zohľadnení dane z pridanej hodnoty, ktorá bola zahrnutá pri inventúre do schodku na sumu 360 147,--
Sk, keď odpočítala daň z pridanej hodnoty z 1. inventúrneho schodku vo výške 5 406,-- Sk a z druhého
vo výške 34 215,-- Sk, čo celkovo predstavuje 39 621,-- Sk. Znalkyňa potvrdila, že schodok bol vyrátaný
v nákupnej cene a nie v predajnej cene, ako namietal žalovaný.

Podľa zápisnice z inventarizácie tovaru a finančnej hotovosti na predajni žalovaného zo dňa 05. 01.
2000 bolo konštatované nedostatočné označenie tovaru cenovkami a tovarovými kódmi, pri niektorých
tovaroch cenovky úplne chýbali a niektoré rovnaké tovary boli označené rôznymi cenami. Tovar bol
vydávané z predajne na pokladničný blok z registračnej pokladne, aj keď kupujúci nezaplatil kúpnu
cenu. Evidencia predajne bola nedostatočná, rovnaký druh tovaru je vedený pod viacerými položkami
a dochádza k zámene tovaru a k skresľovaniu nákupných cien. Chýbal prehľad o pohybe peňazí
v hotovosti, pretože predajňa neviedla knihu pokladne. Vystavené presuvky tovaru na predajňu v T.
nezodpovedali skutočnosti, pretože veľká časť presuniek je reklamovaná bez následnej opravy. Neviedla

sa samostatná evidencia na komisionálny tovar. Bol konštatovaný schodok a žalovanému bola daná
možnosť, aby vyriešil vzniknutý schodok. Žalobca tvrdil, že žalovaný nereagoval na vzniknutý schodok
dostatočne, nereagoval na podané stanovisko.

Súd zistil z prehľadu výdajok na presun do predajne T., že v mnohých prípadoch boli vystavené presunky
tak, že neboli podpísané, že boli prevzaté na predajňu Brezno a tieto doklady sú súčasťou znaleckého
posudku. Svedok Z. H., ktorý pracoval na predajni v T. potvrdil, že ho žalovaný zásoboval tovarom a
na základe jeho žiadosti mu dodával tovar aký žiadal. Stalo sa, že niekedy s tovarom nebol dodaný
dodací list a dodatočne sa tento vypisoval. Pri inventúre, ktorá bola vykonaná v decembri, mal aj tovar od
žalovaného, na ktorý nebol vyhotovený dodací list a chcel, aby tento tovar nebol zobraný do inventúry.
Jednalo sa o plynové kotly, gamatky, plynové kachle. Svedok sa nevedel vyjadriť aký bol zistený prebytok
na predajni. Potvrdil, že preberal predajňu od žalovaného, ktorý mu dal kľúč a ďalší kľúč si ponechal
žalovaný a druhý dal majiteľovi.

Svedkyňa O.. I. P., ktorá pracovala u žalobcu ako ekonómka uviedla, že v prípade, keď presúval tovar na
ďalšiu predajňu, bolo jeho povinnosťou vyhotoviť výdajku, doklad presune, čím by sa odťažila predajňa
žalovaného. Námietky žalovaného ohľadne tovaru, ktorý vydával a kupoval na základe žiadosti žalobcu
pri inventúre preverované a bolo zistené, že predajňa žalovaného týmto tovarom nebola zaťažená. V
prípade, že kupoval žalovaný tovar z peňazí z pokladne, mal predložiť doklad o zakúpení a úhrade
tovaru a bola by jeho predajňa odťažená. Svedkyňa ohľadne vymieňaných batérií, ktoré jej boli dodané
od žalobcu v počte 3 ks uviedla, že za tieto zaplatil bytový podnik, ktorému boli fakturované, keďže
ona nebola vlastníčkou bytu a predajná bola odťažená a presun bol urobený na firmu. Uviedla, že ako
ekonómka upozorňovala žalovaného na nedostatky v práci, že nemá v poriadku doklady, má rozdiely
pri odvádzaní peňazí z tržieb, avšak žalovaný uviedol, že má všetko v poriadku.

Výpoveďou svedka H. J., ktorý je synom žalobcu, bolo preukázané, že v prípade potreby bol svedok po
tovar v predajni mimo pracovnú dobu v neprítomnosti žalovaného, čo on potvrdil, že asi dvakrát. Kľúče
od predajne boli v trezore u žalobcu a mal ich k dispozícii žalovaný.

V rámci odvolacieho konania 16Co/253/2006 proti rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 28. 06. 2006,
č.k. 12C/5/2001-353 bola opätovne vypočutá svedkyňa O.. I. P., ktorá uviedla, že bola vedúcou
inventarizačnej komisie, ktorá vykonávala obidve inventúry na pracovisku žalovaného. Inventúra sa
vykonávala jednak fyzicky spočítaním tovaru, ktorý sa nachádzal na predajni a vykonávala sa aj
previerka formou zúčtovania príslušných dokladov, ktoré sa mali nachádzať na predajni. Inventúra sa
vykonávala dvakrát z dôvodu, že na predajni boli zistené nezrovnalosti, čo bolo zistené tak na fyzických
zásobách, ako aj v účtovníctve. Inventúra sa vykonávala na predajni na S. K. R. T. T., ako aj v T..
Bolo zistené manipulovanie s kľúčami a preto zariadila, aby sa kľúče od predajne, t.j. náhradné kľúče
zabezpečili zapečatením a boli uložené v priestoroch firmy alebo zabezpečené v trezore. Pri fyzickej
inventúre v T. sa zistil tovar, ktorý na predajňu nebol dodaný účtovanými dokladmi, teda listinami a
následne sa zistilo, že na predajni na Rázusovej ulici sa nachádza schodok na fyzickom tovare a
zisťovalo sa, či sa nemôže jednať o tovar, ktorý predstavoval prebytok v T.. Tovar nájdený na predajni
v T. bol započítaný v prospech schodku na predajni na S. K.. Prebytok v T. bol vo výške 69 846,-- Sk
a to na tovare, ktorý nebol zúčtovaný dokladmi a nebol v príjme v Brezne. Vyčíslenie inventarizačných
rozdielov v sebe zahŕňa dva výsledky inventúr jednak ku dňu 31. 12. 1999 a následne ku dňu 28. 04.
2000. Vyčíslenie je rozdelené vo vzťahu k tržbám a vo vzťahu k tovaru. Na tovare bol k 31. 12. 1999
zistený schodok 631 315,-- Sk, po započítaní rôznych položiek konečný schodok na tovare predstavoval
sumu 34 010,-- Sk. Na hotovosti po započítaní rôznych upravených položiek bol schodok znížený na
sumu 62 408,-- Sk. Za jej pracovného pomeru u žalobcu bola prvá inventúra v predajni na S. K. R. T.
T.. Nepamätá si, kto bol členom prvej a druhej inventarizačnej komisie a nevedela s istotou povedať,
či bola predsedníčkou komisie, ktorá vykonávala inventúru ku dňu 28. 04. 2000. Podľa jej vyjadrenia,
zistený schodok bol skutočný a nie účtovný.

Zároveň v rámci odvolacieho konania bol opätovne vypočutý svedok Z. H., ktorý uviedol, že sa presne
nevie rozpamätať, kedy bola zriadená predajňa v T.. Bol v tejto predajni prvý vedúci a do funkcie ho
ustanovil žalobca. Povedal mu, že bude úzko spolupracovať so žalovaným, ktorý ho zásoboval tovarom
na základe jeho dožiadania. Predajňa v T. F.emala motorové vozidlo a tovar, ktorý potreboval telefonicky
oznámil žalovanému, ktorý mu príslušný tovar doviezol. Žalovaný mal kľúče od tejto predajne, pričom
jedny kľúče zostali u žalobcu ako majiteľa a druhé kľúče mal k dispozícii žalovaný. Kľúče mal do doby,

kým sa nevykonala v predajni v T. inventúra. Stalo sa, že žalovaný mu priviezol tovar aj v čase, keď
bola predajňa ním uzamknutá, aj po pracovnej dobe a vtedy nechal od tovaru príslušné doklady priamo
na tovare alebo ho požiadal, aby mu príslušné doklady doniesol v prípade, keď chýbali. Bez dokladov
sa s tovarom nedalo nakladať. Svedok predložil časť inventúrneho zoznamu, ktorý dal k dispozícii
žalovanému, pričom sa jedná o súpis tovaru, ktorý nebol v príjme na jeho bývalej predajni v T., ale bol
tam tovar bez účtovných dokladov. Na tovare nebola ani príslušná cena.

Po zrušení rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 28. 06. 2006, č.k. 12C/5/2001 uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 24. 02. 2009, č.k. 16Co/280/2008-470 tunajší súd doplnil vo veci dokazovanie
o výsluch svedkyne E. J., manželky žalobcu, ktorá uviedla, že nikdy v obchode, kde pracoval žalovaný
nepracovala, ani počas jeho dovolenky, ani nikoho nezastupovala. Do predajne išla jedine vtedy, ak išla
so žalobcom ako manželom alebo za žalobcom ako manželom, ale nikdy v obchode nepredávala, ani
nepreberala žiadne peniaze, žiadnu tržbu. Nemá vedomosť o tom, kto tam pracoval, keď bol žalovaný
na dovolenke.

Súd zároveň doplnil dokazovanie aj o výsluch znalkyne Ing. Jany Kučerovej, ktorá uviedla, že od
roku 2005 už nevykonávala funkciu znalkyne. Pri znaleckom posudku, ktorý vypracovala skutočne
nezohľadnila DPH a obchodnú maržu, ktorú mala odpočítať. Obchodná marža je vlastne zisk a
maloobchodná cena je cena, ktorá pozostáva z ceny nákupnej - tovaru, obchodnej marže a z DPH. Pri
znaleckom dokazovaní mala vychádzať z nákupných cien a ona do výšky schodku nechala započítanú
maržu aj DPH, preto upravila schodok k 31. 12. 1999 na sumu 23 503,-- Sk, pričom pôvodne bol schodok
34 010,-- Sk s DPH aj s maržou. Potvrdila, že schodok nevyčíslila správne. DPH v tom čase bola 23 % a
obchodnú maržu zobrala tú, čo spoločnosť vykazovala a to 8,5 %. K 28. 04. 2000 je podľa nej schodok
bez DPH a bez marže vo výške 148 759,-- Sk. DPH bolo 23 % a marža 8,5 %. Schodok, ktorý bol v
hotovosti je v takej výške ako pôvodne. Presun tovaru, ktorý bol na inú predajňu vo výške 69 846,-- Sk
s DPH a s maržou bol zohľadnený. Taktiež nebola odpočítaná DPH a marža z tejto sumy a prebytok bol
odpočítaný od celkovej sumy a z celkovej sumy bola potom odpočítaná DPH a marža, to znamená, že to
bolo zohľadnené v celkovom schodku a nebolo to rátané s DPH a s maržou. Keď sa vykonáva inventúra,
majú sa robiť inventarizačné súpisy a má sa určiť osoba zodpovedná za inventúru a mal byť vydaný
inventarizačný príkaz, v ktorom sú uvedené tieto osoby. Tovar sa má fyzicky spočítať a potom sa má
porovnať so zostavou a to s účtovným stavom. Je pravdou, že na niektorých inventarizačných zápisoch
nie sú uvedené zodpovedné osoby. V inventarizačnom príkaze sa určí, že bude vykonaná inventúra,
kto bude v komisii a kto zodpovedá za vykonanú inventúru. na záver inventúry sa robí inventarizačný
zápis, kde sú zaznačené rozdiely zistené medzi fyzickým a účtovným stavom a je vyčíslený schodok
už po zohľadnení všetkých námietok alebo zistených rozdielov. Vyčísli sa výška zisteného schodku,
čo podpisujú členovia inventarizačnej komisie. Nebol jej daný k dispozícii inventarizačný príkaz a z
inventúrnych zoznamov nevie povedať, kto bola zodpovedná osoba. Na niektorých zodpovedná osoba
nie je uvedená. Z predmetných inventúrnych záznamov nevidno, či a ktorá je tá zodpovedá osoba, kto to
podpisoval. Vychádzala z inventúrnych rozdielov, ktoré boli dodané žalobcom a nachádzajú sa v spise
a to sa vlastne eviduje ako schodok na jednotlivom tovare. Rozhodne potvrdila, že jednotlivé schodky,
ktoré boli zistené, 1. schodok nebol započítaný do 2. schodku, kedy sa pri inventúre vychádzalo úplne
z nového stavu, teda 2. schodok nezahŕňa v sebe schodok, ktorý bol predchádzajúci a nejedná sa o
duplicitu. Pri vyčíslení schodku vychádzala z celkových stanovených predajných cien, až pri celkovom
vyčíslení odrátala DPH a maržu. Neskúmala cenu nákupnú pri jednotlivých tovaroch, až pri celkovej
odpočítavala maržu a DPH. Nič nemenila na zistených inventúrnych rozdieloch, ktoré boli zistené v rámci
počítača ako porovnanie účtovného stavu s fyzickým stavom. Nevedela presne uviesť, či tovar, ktorý
bol uvedený v zozname na predajni v T. nie je daný do príjmu, či bol zohľadnený v inventúre v T. T.,
pretože musela by to pozrieť s jednotlivým tovarom, ktorý bol evidovaný v T. T. a s tovarom, ktorý bol
evidovaný v T.. Čo sa týka marže, zákon nehovorí ako sa stanovuje marža, maržu si stanovuje každý z
vlastnej činnosti. Zo zoznamov sa dá presne určiť, či tovar, ktorý bol evidovaný v T. ako tovar, ktorý nie
je v príjme, či bol zaevidovaný ako chýbajúci tovar v T. T..

Na pojednávaní dňa 03. 03. 2010 zástupca žalobcu uviedol, že na predajni v T. bol daný tovar na
komisionálny predaj a nebol zahrnutý do inventúrnych rozdielov zistených ku dňu 28. 04. 2000, ani ku
dňu 31. 12. 1999, pretože tovar nepatril žalobcovi, nebol v jeho vlastníctve a predložili potvrdenie od
Interčerpadla BB, s.r.o., že bol tovar zapožičaný z firmy Intersigma na komisionálny predaj, pričom sa
jednalo o ručnú pumpu Sigma - 3 ks, plynový ohrievač - 5 ks, plynový ohrievač Modratherm - 4 ks,
infražiarič Velding - 1 ks, polnoha umývadlo - 1 ks, pištoľ na silikón - 1 ks, masážny komplet - 1 ks. Tento

tovar nebol zahrnutý do inventúry a ani nemohol byť a taktiež od firmy BOSCH bol zapožičaný tovar na
komisionálny predaj a nebol zahrnutý do zoznamu a bol to tovar, podľa vyjadrenia žalobcu, dodaný do
Brezna označený ako zápožička v zariadení Junkers a to zásobník vody s ohrevom, závesný kotol, kotol
ZVE 24-MPK. Jednalo sa o viaceré kotly, boli potom vrátené späť.

Žalovaný uviedol, že potvrdenie zo dňa 20. 04. 2007 od spoločnosti Interčerpadlo BB, s.r.o. ako doklad
nemá žiadnu hodnotu, pretože nie je k nemu priložený dodací list a bol vystavený firmou po ôsmych
rokoch a táto firma sa nezaoberá plynovými zariadeniami, ktoré sú deklarované v zozname. Pokiaľ firma
BOSCH zapožičala tovar na základe zápožičky, tento tovar museli vždy dať do príjmu, pretože nevedeli,
či sa jedná o zápožičku. Tovar, ktorý preberal na predajňu a ktorý prišiel na predajňu, žalovaný dal do
príjmu cez počítač.

Súd z písomnosti označenej ako Zrušenie zápožičky (č.l. 574) zistil, že firma Robert Bosch s.r.o.
požiadala žalobcu o navrátenie zapožičaných kotlov Junkers, ktoré boli zapožičané na výstavu pre
firmu STYK - SERVIS. Z uvedenej písomnosti vyplýva, že kotly boli zapožičané na základe jednotlivých
objednávok a dodacích listov.

Na pojednávaní dňa 24. 09. 2010 svedkyňa Ing. Anna Krajčiová uviedla, že u žalobcu boli na predajni,
kde pracoval žalovaný robené dve inventúry a to na príkaz majiteľa a boli stanovení členia inventúrnej
komisie. Kontroloval sa fyzický stav, robil sa za prítomnosti zamestnancov a pri prvej inventúre bol
prítomný aj žalovaný, pri druhej inventúre z dôvodu choroby prítomný nebol. Čo sa týka inventúry v
T., tam sa našli nejaké veci, tovar, ktorý nebol v príjme pokladne a žalovaný mal vystaviť doklady o
presune, pokiaľ robil presun materiálu na túto predajňu. Žalovaný sa bránil, že tento tovar, ktorý bol
nájdený v T. mal byť zohľadnený do schodku, v jeho prípade na predajni v T. T., pričom niektorý tovar,
ktorý bol nájdený sa aj zohľadňoval a to podľa toho, ktorý tovar chýbal na predajni v T. T., tak sa
zohľadnil ten, ktorý sa nachádzal v T.. Nepamätá sa, čo sa konkrétne zohľadnilo. Podľa jej vyjadrenia,
inventúra bola vykonaná správne a to aj účtovná inventúra. Nepamätala si, do ktorej inventúry sa
započítala finančná hotovosť, ktorá mala byť zaplatená za dodaný tovar kupujúcimi, ktorí nezaplatili za
tovar ešte ku dňu vykonania inventúry. Taktiež sa nepamätá, či zaplatená cena za tovar bola započítaná
do schodku z decembra 1999 alebo do ďalšieho schodku. V inventúrnom zozname je uvedený názov
tovaru, predajná cena, nákupná cena, stav zásob, inventúrny stav, t.j. fyzický stav, potom stav podľa
počítača podľa programu tak, ako bol evidovaný, chýbajúce množstvo a vyčíslená hodnota k predajnej
cene a k nákupnej cene. Nevedel sa vyjadriť, či v nákupnej cene bola zohľadnená daň a v akých cenách,
či v nákupných alebo predajných bol robený súpis chýbajúceho tovaru a ako bol vyčísľovaný schodok.
Vyzvala žalovaného, aby predložil doklady, ak má nejaké k dispozícii. Na predajniach sa nachádzali
tovary, ktoré boli dané ako zápožička od firiem, kde sa uviedla špecifikácia tovaru, ktorý sa dodáva,
druh, počet kusov a išlo o zápožičku, ktorá sa takto evidovala a tento tovar nebol daný do príjmu.
Prebytok z Brezna sa zohľadňoval v inventúre v T. T. za predajňu. Ktorý tovar sa konkrétne zohľadnil,
nevedela uviesť. Inventúrny príkaz obsahoval, na ktorej predajni sa inventúra vykonáva, teda určenie
členov komisie, predsedu a obdobie, za ktoré sa má vykonať. V jednej bola určite predsedníčkou komisie,
nevie, či bola aj v ostatných predsedníčkou komisie. Schodok z jednej inventúry sa nemohol kumulovať s
druhou inventúrou. K inventúrnemu zoznamu zo dňa 03. 12. 1999, ktorý sa mal týkať tovaru v T. svedkyňa
uviedla, že zoznam sa robil na predajňu aj v prípadoch, keď nebol takýto tovar uvedený v príjme na
predajňu a potom sa dohľadávali doklady k tomu tovaru. Zisťovalo sa, či tovar nechýba na predajni v T.
T. a je možné, že takýto tovar mohol byť aj v komisionálnom predaji a zo záznamu nie je možné zistiť
túto skutočnosť, ale len z dokladov. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, prečo nie je podpísaná zápisnica z
inventarizácie ku dňu 05. 01. 2000, pričom zápisnica mala byť súčasťou inventúrnych záznamov. Príkazy
na vykonanie inventúry boli dané písomne a nevedela sa vyjadriť, prečo príkaz na vykonanie inventúry
nie je doložený k inventúrnym záznamom. Pri inventúre k 31. 12. 1999 sa bral stav od otvorenia predajne,
teda od apríla 1998, k fyzickému stavu k 31. 12. 1999.

Tunajší súd na doplnenie dokazovania nariadil znalecké dokazovanie uznesením zo dňa 11. 10. 2010,
č.k. 12C/66/2009-597 a to znalcom z odboru účtovníctva Doc. Ing. Jaroslavom Ďaďom, PhD., T. T.,
U. XX.

Prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. podal znalecký posudok č. 4/2011 zo dňa 15. 06. 2011. Z predloženého
znaleckého posudku vyplýva, že žalobca nemal pre vykonanie inventarizácie osobitnú smernicu a
čo sa týka manka zisteného inventarizáciou ku dňu 31. 12. 1999, tak postup vyčíslenia manka cez

predajné ceny je nesprávny, nemôže byť presný, nakoľko jednotlivé položky majú rôznu výšku marže.
Zápisnica o inventarizácii tovaru a finančnej hotovosti neobsahuje žiadne podpisy osôb zúčastnených na
inventarizácii a dátum jej prerokovania, taktiež nie je uvedený názov položiek a ich počet (množstvo) a
následne i finančná hodnota, ktorá predstavuje zistené manko. Vyčíslené manko v pokladni nie je v spise
podrobnejšie špecifikované. V predajni na S. K. v roku 1999 a 2000 nebola vedená pokladničná kniha.
Výsledky fyzickej inventúry zásob sa môžu porovnať len s evidenciou na skladových kartách a takéto
porovnanie v spise nie je. Účtovníctvo, resp. jej časť - skladová evidencia nezobrazuje verne skutočnosti,
ktoré sú predmetom účtovníctva. Poukázal aj na tú skutočnosť, že výsledky inventarizácie neboli
zaúčtované ako pohľadávka voči zamestnancovi na účte 535 a ani v roku 1999 a ani v roku 2000 účtovná
jednotka účty, na ktorých sa účtujú manká, nemala otvorené a teda na nich nebola zaúčtovaná žiadna
položka. Objektívnosť manka nie je možné overiť, resp. vyvrátiť, nakoľko toto nevychádza z inventúry
v hotovosti v pokladni, pričom zákon o účtovníctve ukladá účtových jednotkám vykonať inventarizáciu
hotovosti v pokladni najmenej štyrikrát za rok. Účtovná jednotka analytickú evidenciu neviedla a tým
nezabezpečila preukázateľnosť jej účtovníctva. Čo sa týka formálnych náležitostí inventúrnych súpisov,
z inventúry k 31. 12. 1999 znalec zistil, že sú podpísané prefeders, resp. členom inventarizačnej komisie,
no viaceré z nich neboli pri oboch inventúrach popísané zodpovednou osobou za zverené hodnoty.
Inventúrne súpisy z oboch inventúr vo väčšine listov neobsahujú ani údaje, o ktorú predajňu, resp.
stredisko ide a meno pracovníka, ktorému zverené hodnoty - zásoby boli podrobené inventarizácii. Čo
sa týka presunu tovaru z T. T. C. T., prevod tovaru je dokumentovaný výdajkami, ale niektoré výdajky
nemajú podpis osoby, ktorá tovar odovzdala a ktorá tovar prevzala. Na predajňu do T. bol presunutý
tovar z predajne v T. T., ktorý fyzicky bol na predajni v Banskej Bystrici, ale nebol zaúčtovaný ako
tovar na sklade a išlo o cudzí tovar, napr. výrobky firmy Robert Bosch, s.r.o. Jeho presun preto ani
nemohol byť zohľadňovaný pri inventúre zásob. Tým, že do predajne chodil aj syn žalobcu, žalobca
ako zamestnávateľ nevytvoril zamestnancovi podmienky na dodržanie princípu hmotnej zodpovednosti
v zmysle ustanovenia Zákonníka práce. Obe vyčíslené manká tovaru boli vyčíslené boli stanovené
v predajnej cene a modifikácia predajnej ceny na nákupnú cenu bola podľa uvedenej sadzby nízka
a zistené manko z oboch inventúr bolo potrebné znížiť na nákupnú cenu koeficientom 28,37 %.
Výpočet výšky manka na tovarepo oboch inventúrach nemu logickú väzbu na vtedy platnú sadzbu
DPH a vypočítanú maržu. Zo záveru predloženého znaleckého posudku vyplýva, že inventarizácia
v oboch termínoch nerešpektovala viaceré zásady, ktoré určuje zákon o účtovníctve. Dokumentácia
z inventarizácie nemala viaceré obligatórne náležitosti, výsledok inventarizácie nie je možné overiť
po konkrétnych položkách so skladovými kartami a tento je vyčíslený len v celkovom objeme vo
finančnom vyjadrení. Výsledkom inventarizácie malo byť vyčíslenie chýbajúcich položiek tovaru a
písomné prerokovanie tejto skutočnosti so zodpovednou osobou za zverené hodnoty - tovar, resp.
peniaze v hotovosti. Výsledok inventúry zistený podľa inventúrnych hárkov bol porovnaný s evidenciou
zásob v PC, bola vytlačená zostava inventarizačných rozdielov, no následne bol výsledok nejasne
modifikovaný na vyčíslenú sumu v predajných cenách. Výsledok inventúry neuvádza presne, ktoré
položky tovaru na predajni chýbali. Vyčíslil len celkovú hodnotu chýbajúceho tovaru v predajnej cene.
Následne bol urobený prepočet predajnej ceny na cenu nákupnú, ale nepresne. Pri presunkách tovaru
z predajne v T. T. do predajne v T. nemajú podstatné náležitosti a to podpisy zodpovedných osôb. Pri
inventúre bola zohľadnená ako presun do Brezna len suma tovaru 69 846,-- Sk a presuny tovaru boli
priebežne účtované v účtovníctve žalobcu v skladovej evidencii medzi predajňami. Vyčíslený schodok
ako výsledok fyzickej inventarizácie a jeho porovnanie s účtovným stavom bol žalobcom i znalkyňou Ing.
Čipčalovou v jej znaleckom posudku č. 3/2005 a neskôr i výpoveďou na súde korigovaný o vypočítanú
maržu za predajňu v T. T. za rok 1999 vo výške 13,03 % a o DPH vo výške 23 %. Výsledkom bolo
vyčíslenie manka na tovare z oboch inventúr v sume 178 546,-- Sk oproti pôvodne vyčíslenej výške 211
882,-- Sk. Vyčíslenie je matematicky správne, ale vecne nepreukázateľné. Z predložených dokladov i z
dokumentácie získanej od žalobcu nie je možné zistiť, na ktorých položkách manko vzniklo.

Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení k doručenému znaleckému posudku uviedla, že
znalec v znaleckom posudku vyčíslil schodok na tovare vo výške 178 546,-- Sk, čím preukázal, že
schodok na tovare reálne vznikol a že sa nejedná o účtovný schodok. Potvrdil aj presuny tovaru z
predajne v T. T. na predajňu do T., ktoré boli priebežne účtované a preto ich nebolo nutné zohľadniť pri
inventarizácii, čím je vyvrátené tvrdené žalovaného, že v inventarizácii k 31. 12. 1999 mal byť zohľadnený
údajne ďalší tovar vo výške 309 100,-- Sk. Vzhľadom na oba znalecké posudky má za to, že bol
preukázaný vznik schodku na tovaru bez marže a DPH vo výške 178 546,-- Sk a schodok na hotovosti vo
výške 187 886,-- Sk, t.j. celkový schodok, ktorý vznikol zavinením žalovaného je vo výške 366 432,-- Sk.
Poukázala aj na tú skutočnosť, že žalovaný mal možnosť ako hmotne zodpovedný zamestnanec odstúpiť

od uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti, čo neurobil. Taktiež žalovaný neupozornil žalobcu na
nedostatky na predajni na Rázusovej ulici v Banskej Bystrici a nenavrhol, aby aj ostatní zamestnanci s
ním spoločne zodpovedali za tovar a ceniny nachádzajúce sa na predajni. Názor znalca v tom smere,
že vyčíslenie schodku je matematicky správne, ale vecne nepreukázateľné, považovala za zmätočný a
nelogický a navrhla výsluch znalca.

Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 27. 09. 2011 uviedla, že doručený znalecký posudok je
rozporuplný, nakoľko znalec v znaleckom posudku poukazuje na to, že vyčíslené manko je matematicky
správne, ale vecne nepreukázateľné, čo si odporuje s posudkom, pretože znalec má k dispozícii
jednotlivé položky. Poukázala na písomnosť nazvanú Inventúrne rozdiely a to k obidvom inventúram,
kde sú počítačové výstupy a v predposlednom stĺpci sú číselné údaje bez akéhokoľvek znamienka
a plus so znamienkom mínus. Pokiaľ sa tieto číselné údaje v tejto písomnosti sčítajú, tak po sčítaní
týchto položiek by mala táto suma predstavovať vzniknuté manko. Poukázala na písomnosť označenú
ako Vyčíslenie inventarizačných rozdielov za predajňu S. XX, T. T. a taktiež na inventúrny zoznam,
ktorý je súčasťou ešte pôvodného znaleckého posudku a to na prítomnosť pri vykonanej inventúre
jednotlivých zodpovedných pracovníkov. Zo žiadnej judikatúry nevyplýva, že pri inventúre má byť
prítomný zodpovedný pracovník, pričom z týchto inventúrnych zoznamov jednoznačne vyplýva, že pri
vyhotovovaní inventúrnych zoznamov bol prítomný priamo žalovaný a pri niektorých bola prítomná jeho
manželka. Nevedela sa vyjadriť, kedy bola predtým vykonaná inventúra, pričom žalovaný začal u žalobcu
pracovať dňom 01. 04. 1998 a deň predtým bola vykonaná preberacia inventúra. Za rok 1998 nebola
vykonaná inventúra a inventúrne obdobie má byť od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999 k inventúre ku dňu 05.
01. 2000. Následne vo svojej výpovedi uviedla, že po dohode so žalobcom vo výpovedi chce uviesť, že
inventúra k dátumu 05. 01. 2000 sa vykonávala za inventúrne obdobie od 01. 01. 1999 do 31. 12. 1999.

Žalobca uviedol, že sa nevie vyjadriť, či inventúra k 05. 01. 2000 bola vykonaná za rok 1999, ale na 100
% môže povedať, že inventúra bola vykonaná za obdobie od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1998 a výsledky
a písomnosti tejto inventúry za rok 1998 by mali byť k dispozícii.

Žalobca uvádzal, že pokladničnú knihu mal žalovaný k dispozícii, ale ju nevypĺňal a sám ho o to
niekoľkokrát žiadal, pričom dôsledky za jej nevyplnenie nevyvodil žiadne. Nie je pravdivé tvrdenie
žalovaného, že žalovaný žiadal osobne vykonať inventúru pred nástupom na dovolenku a to z dôvodu,
že úmyselne zamestnal dvoch, teda žalovaného, ako aj jeho manželku pre prípad, že ak tam jeden
nebude, bude ho druhý zastupovať. Obaja nesmeli ísť na dovolenku spolu. Takto to bolo dohodnuté.

Právna zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že čo sa inventúrneho obdobia, znalkyňa Čipčalová
vyhotovovala znalecký posudok a išlo o inventúrne obdobie od 01. 01. 1999 do 31. 12. 1999 a znalec
Ďaďo vychádzal z inventúrneho obdobia od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999, čo je uvedené aj v znaleckom
posudku. Znalec Ďaďo zaznamenal, že 01. 04. 1998 nie je zrejmé aké hodnoty žalovaný prevzal v
dohode o hmotnej zodpovednosti a pre znalca chýba východiskový bod. Čo sa týka podpisu inventúrnych
zoznamov, žalovaný v čase od 31. 12. 1999 do 05. 01. 2000 bol riadne na pracovisku a podpísal celkom
12 inventúrnych zoznamov, pričom zoznamom je 26 a 14 nie je podpísaných žalovaným a preto má
podozrenie, že tieto boli dopisované alebo prepisované. Ak nebol na pracovisku, žiadala aby protistrana
preukázala, či mu bolo uložené kárne opatrenie, že sa v čase pracovnej doby nezdržiaval na pracovisku.

Čo sa týka druhej inventúry, v tom čase bol žalovaný práceneschopný, o čom predložila aj lekársku
správu a výpoveď žalobcu na dnešnom pojednávaní je v rozpore s výpoveďou na pojednávaní, kde
uznal, že žalovaný ho požiadal o inventúru a žalobca usúdil, že pani C. dobre pozná a nie je potrebná
inventúra s tým, že jeho manželka bude dozerať.

Právna zástupkyňa žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 10. 2011 uviedla, že inventúra vykonaná
ku dňu 31. 12. 1999 bola vykonaná za obdobie od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999, pričom inventarizácia
sa realizovala v čase od 31. 12. 1999 do 03. 01. 2000. Dňa 01. 04. 1998 vznikol pracovný pomer medzi
žalobcom a žalovaným a podpísaním dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal žalovaný zodpovednosť
za zverené hodnoty vymedzené na základe odovzdávajúcej a preberajúcej inventarizácie zo dňa 31.
03. 1998, ktorej bol účastný žalovaný ako člen komisie a ktorej aj podpísal stav zásob uvedený v
inventúrnych zoznamoch, ako aj stav pokladne.

Predsedom oboch predmetných inventarizačných komisií bola O.. P. a výsledkom oboch inventarizácií
bolo manko vo výške 399 768,-- Sk. Vyčíslený schodok ako výsledok inventúry zásob - tovaru za obidve
obdobia bol vyčíslený po položkách i v celkovej predajnej cene. V písomnom vyjadrení vyšpecifikovala
tovar, na ktorom vzniklo manko jednak ku dňu 31. 12. 1999, ako aj ku dňu 28. 04. 2000. Navrhla doplniť
znalecké dokazovanie s tým, aby znalec zodpovedal konkrétne otázky uvedené v tomto písomnom
vyjadrení.

Súd z písomného vyjadrenia znalca k námietkam právnej zástupkyne žalobcu (č.l. 765) uviedol, že
absenciu žalovaného pri inventarizácii zásob mal žalobca riešiť napr. účasťou auditora na procese
inventarizácie ako objektivizujúceho faktora. Námietku, že žalovaný neviedol pokladničnú knihu nemôže
prijať, pretože počas trvania pracovného pomeru mal žalobca celý rad právnych a iných nástrojov,
aby tento stav nepretrvával, resp. aby tento stav sa nestal. Zotrval na tom, že žalobca pochybil pri
inventarizácii, že žalovanému nedal podpísať všetky inventarizačné hárky o súpise tovaru. Nepodpísané
hárky umožňujú manipuláciu tým spôsobom, že to umožňovalo zámenu položiek na nepodpísanom liste
s tým, že celkový stav sa nezmení. Absencia podpisov by sa dala akceptovať, keby boli inventarizačné
hárky spojené tak, aby sa nedali oddeliť. Evidencia, ktorou žalobca preukazuje voči žalovanému svoj
nárok je nevieryhodná. Na spôsobe a výške vyčíslenia manka v znaleckom posudku č. 4/2011 trval.
Všetky vyjadrenia súvisiace s predmetnou inventarizáciou uvedené v znaleckom posudku považoval a
považuje za nutné pre objektívne posúdenie nároku žalobcu na náhradu škody. Vykonané inventarizácie
nedeklarovali postup, z ktorého by jednoznačne vyplýval nárok žalobcu a rovnako nezaručoval ani
obvyklý spôsob vykonania inventarizácie, na ktorý sa právna zástupkyňa žalobcu odvoláva. Aj obvyklý
spôsob vykonaný správne umožní vykonať inventarizáciu tak, aby nedošlo k stavu, ktorý je predmetom
daného súdneho sporu. Predísť meritu sporu bolo možné dodržiavaním zásad riadenia a kontroly zo
strany žalobcu.

Na pojednávaní dňa 28. 08. 2012 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že čo sa týka obdobia, za ktoré
bola vykonaná inventúra, tak inventúra z 31. 12. 1999 bola vykonaná za obdobie od 01. 04. 1998 do 31.
12. 1999. Čo sa týka druhej inventúry z 28. 04. 2000, táto bola vykonaná za obdobie od 01. 01. 2000
do 28. 04. 2000 a inventúra z 31. 12. 1999 a z 28. 04. 2000 sa netýka čiastočne toho istého obdobia. Z
inventúry zo dňa 31. 12. 1999 nebol robený samostatný zápis, bol robený len 1 zápis z obidvoch inventúr
a to z dôvodu doručenia žalovanému, ktorý následne po vykonaní prvej inventúry bol dlhodobo na PN a
nedostával sa do zamestnania. Zápisnica z každej inventúry bola vykonaná osobitne, čo je aj súčasťou
znaleckého posudku. Rozdiel bol daný žalovanému súhrnne za obidve inventúry. V zápisnici z prvej
inventúry je konštatované, ktoré nedostatky na strane žalovaného boli zistené a ktoré mal odstrániť a
keďže ich neodstránil, zo strany žalobcu bola zopakovaná inventúra a to za obdobie, kedy mal žalovaný
nedostatky odstraňovať. V tomto období mal žalovaný predložiť doklady, ktoré mali znižovať manko,
ktoré bolo zistené k 31. 12. 1999. Žalovaný vedel predložiť žalobcovi len niektoré položky, o ktoré bolo
následne zistené manko znížené. Zápisnica z inventarizácie z 05. 01. 2000 nie je podpísaná. Podľa jej
názoru, obidve inventúry boli vykonané v súlade a profesný postup bol správne dodržaný. Čo sa týka
slečny C., ktorá vypomáhala v predajni, nevedela sa vyjadriť, či vypomáhal počas čerpania dovolenky
žalovaného a jeho manželky v roku 1998, ako aj v roku 1999. Vedela len to, že určite to nebolo v roku
2000. Čo sa týka preberania tržieb počas dovolenky žalovaného a jeho manželky, tržby preberal žalobca.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že slečna C. bol hosteskou na ich výstavách, ktoré poriadal spoločne so
žalovaným a žalovaný sa tam s ňou zoznámil a slečnu C. našiel žalovaný s manželkou, pričom žalobca
s tým nemá nič spoločné. Vypomáhala len raz a to na obdobie 2 dní okolo Vianoc. Pripustil však aj
to, že mohla vypomáhať manželke žalovaného, keď tam žalovaný nebol prítomný. Počas dovolenky
žalovaného a jeho manželky tržby nepreberal nikto a kto preberal tržby by mohol objasniť žalovaný
alebo slečna C.Á.. Príkazy na prevoz tovaru a na zásobovanie inej predajne v T. T., ako aj predajne v T.
žalovanému nedával a žalovaný túto činnosť vykonával svojvoľne.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný bol práceneschopný od 22. 03. 2000 do 25. 05.
2000 a žalobca mal čas uzatvoriť 1. inventúru a nemal spájať dve inventúry. Podľa jej názoru došlo k
spojeniu oboch inventúr a nie je uzavretý ten zápis za inventúrne obdobie od 01. 01. 1999 do 31. 12.
1999, čo uvádzala v znaleckom posudku Ing. Čipčalová. Čo sa týka vecí od spoločnosti Interčerpadlo
BB, s.r.o., veci boli na predajni v T. a zápis mu dal pracovník predajne v Brezne a veci tam aj ostali.
Žalovaný nemal už kľúče a nemal ako tie veci previezť do T. T. a tieto veci previezol z T. nevedno kam
žalobca, pričom v T. otváral aj druhú predajňu. Žalovaný bol na dovolenke dvakrát spolu s manželkou a

to obidva razy v septembri roku 1998, ako aj v roku 1999. Slečna C. zastupovala počas jeho dovolenky
v roku 1999, kedy žalovaný požiadal žalobcu aj o inventúru, pričom mu bolo povedané, že žalobca
C. dobre pozná. Z výpovedí žalobcu uvedených v zápisniciach z jednotlivých pojednávaní vyplýva a
tieto výpovede žalobca po dvanástich rokoch mení, pričom žalobca vyslovene povedal, že keď žalovaný
odchádzal s manželkou na dovolenku, že bude zastupovať slečna C.á a manželka žalobcu na to dozrie.
Toto je aj odpoveď, kto preberal tržby a teda ak dozerala manželka žalobcu na slečnu C., tak ona aj
preberala tržby.

Súd doplnil vo veci dokazovanie výsluchom znalca prof. Ing. Ďaďa, ktorý uviedol, že v celom rozsahu
zotrváva na znaleckom posudku č. 4/2011 a taktiež na jeho písomnom vyjadrení k vzneseným
pripomienkam k znaleckému posudku. Pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal zo zápisnice
z 05. 01. 2000 o inventarizácii a tie položky, ktoré sú uvedené na str. 1 a 2 nie sú hodnoverne
premietnuté v účtovníctve a to z dôvodu, že medzi nimi je aj cudzí tovar, ktorý predstavoval exponáty od
dodávateľov a okrem toho, niektoré položky prevod medzi T. I. T. T. nie sú preukázateľne dokladované
účtovnými dokladmi. Doklady postrádajú základné náležitosti podľa zákona o účtovníctve a preto nie sú
hodnoverné. V inventúrnom súpise a v inventúrnom zápise žalobca mal špecifikovať chýbajúce položky.
Podľa jeho vyjadrenia boli porušené zásady hmotnej zodpovednosti, čo je evidentne preukázateľné a
to chýbajúcimi podpismi, dátumami, identifikáciou organizačnej jednotky, kde bola robená inventúra a
nie je možné jednoznačne preukázať, že tento schodok zavinil žalovaný. Poukázal na tú skutočnosť, že
výdajku na č.l. 670 (194) nemožno považovať za hodnoverný doklad a taktiež ďalšie výdajky, ktoré sú
uvedené predtým. Matematicky suma manka vyjde, ale z účtovníctva po položkách skladovej evidencie,
ktorá nemá nadväznosti nie je preukázateľná. Na výdajkách chýba napr. kto prevzal tovar a kto tovar
dodal. Na výdajkách mali byť podpísané obidve strany a to príjem, ako aj výdaj, pričom sú to doklady
z roku 1999, ktoré mali byť účtované a ten, kto tieto doklady účtoval, mal na toto upozorniť. Schodok
nepovažuje za preukázaný z dôvodu, že nie je možné posúdiť, či sú predložené doklady hodnoverné
alebo nie sú. Doklady mal vyhotoviť skladník. V prípade neprítomnosti žalovaného na prerokovaní
výsledkoch inventarizácie bolo možné inventúru uzavrieť ako objektívnu aj v neprítomnosti žalovaného
tak, že by bol prizvaný napr. auditor, aby potvrdil vecnú a formálnu správnosť inventúry. Čo sa týka
manželky žalovaného, znalec uviedol, že nevie v akej pozícii pracovala a či bola táto osoba odborne
spôsobilá, aby posúdil správnosť inventarizácie. Stáva sa, že zodpovedá osoba následne doloží nejaký,
ktorý nemala pri inventarizácii k dispozícii, pričom jedna vec je, že nemal a doložil a v zápisnici je
uvedené, že boli nejaké položky bez dokladov. Za ďalší podstatný fakt považoval to, že v neprítomnosti
žalovaného chodil do predajne, resp. do skladu syn žalobcu. Poukázal na to, že v žiadnom prípade
nemôže byť manko vyčíslené v predajných cenách, pretože táto cena obsahuje aj maržu. Spoločnosť
žalobcu smernicu o inventarizácii nemala.

Právna zástupkyňa žalobcu navrhla vo veci doplniť znalecké dokazovanie tým, aby sa vyšpecifikovali
presné položky, na ktorých manko vzniklo.

Na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 22. 10. 2012, č.k. 12C/66/2009-794 o nariadení
doplňujúceho znaleckého dokazovania, znalec prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. podal tunajšiemu súdu
doplňujúci znalecký posudok č. 1/2013 zo dňa 15. 01. 2013, pričom zo záveru znaleckého posudku
vyplýva, že objem zásob, kde sa výsledok inventarizácie líši od zoznamu uvedeného v zostave
Inventúrne rozdiely je veľký a preto vyčíslenie manka na zásobách podľa položiek nie je jednoznačne
preukázateľné. Čo sa týka správnosti inventarizácie uskutočnenej ku dňu 05. 01. 2000 a ku dňu
28. 04. 2000, porovnaním účtovnej evidencie s fyzickým stavom podľa jednotlivých položiek zásob,
tak z vyššie uvedených údajov vyplýva, že takto prezentovaný výsledok inventarizácie zásob manko
(prebytok) presne a jednoznačne. Porovnaním údajov v inventúrnych zoznamoch a zostáv inventúrnych
rozdielov pri oboch inventarizáciách vznikli veľké rozdiely v položkách uvedených v tabuľke 2 a 4 a
preto nie je možné uviesť, resp. potvrdiť všetky položky, na ktorých vzniklo manko alebo prebytok. Išlo o
položky, ktoré svojou hodnotou neboli zanedbateľné a pri manipulácii s ktorými nemohlo dôjsť k zámene,
resp. kompenzácii pri uzatváraní výsledkov inventarizácie. Významným faktorom, ktorý výsledky
inventarizácie a tým aj nárok žalobcu spochybňuje je zoznam nezhodujúcich sa položiek v oboch
zostavách (Inventúrne záznamy a Inventúrne rozdiely) uvedených v tabuľke 2 a 4. Položky uvedené vo
vyčíslení inventarizačných rozdielov za predajňu a následne uvedené v doplnení dokazovania žalobcu
predstavujú súpis položiek tovaru, o ktoré sa modifikoval výsledok inventarizácie k obom uvedeným
termínom. Ich podstatu, resp. zmysel, či väzbu na výsledky inventarizácie nie je možné zo súpisu
vierohodne v plnom rozsahu potvrdiť, pretože nie všetky sa odvolávajú priamo na príslušnú časť účtovnej

evidencie, ktorej mali byť súčasťou. Vznik schodku na tovare nie je v priamej príčinnej súvislosti s
tým, či pracovník príslušnú evidenciu vedie alebo nie a dôsledné vedenie evidencie zásob umožňuje aj
spätnú kontrolu. Samotné nevedenie evidencie nemusí znamenať, že toto je príčinou vzniku rozdielu
- manka. Aj pri nevedení evidencie nemusí vzniknúť manko, pričom nevedenie evidencie zvyšuje
riziko vzniku inventúrneho rozdielu. Inventúrny rozdiel nie je možné bez riadne vedenej evidencie
jednoznačne preukázať. Vedenie príslušnej evidencie ukladá zákon o účtovníctve pre účtovnú jednotku a
nie pre jednotlivého pracovníka. Dodržiavanie postupov uvedených vo vnútropodnikových normách musí
zabezpečovať účtovná jednotka v rámci riadiacej a kontrolnej činnosti. Inventarizácia tovaru vykonaná
k obom termínom má viacero nedostatkov. Nerešpektovala viaceré zásady, ktoré pre tento proces
určuje zákon o účtovníctve. Dokumentácia z inventarizácie nemala viacerí obligátne náležitosti, ktoré
ustanovuje zákon o účtovníctve. Výsledok inventarizácie nie je možné overiť po konkrétnych položkách
so skladovými kartami. Výsledok inventarizácie zistený podľa inventúrnych hárkov bol porovnaný s
evidenciou zásob v PC. Bola vytlačená zostava inventarizačných rozdielov, no následne bol výsledok
nejasne modifikovaný na vyčíslenú sumu v predajných cenách. Výsledky inventarizácie neboli v danom
účtovnom období premietnuté do účtovníctva účtovnej jednotky. Podľa spôsobu vyčíslenia výsledku
inventarizácie - manka na tovare sa pri inventarizácii pracovalo s predajnými cenami, s maržou a DPH,
pričom postupy vedenia podvojného účtovníctva stanovujú evidovať zásoby v nákupnej cene. Následne
bol urobený prepočet predajnej ceny na cenu nákupnú, ale nepresne.

Na pojednávaní dňa 11. 06. 2013 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že berie žalobu čiastočne späť
a to pre zaplatenie 17,6 %-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 7 969,80 Eur od 15. 12. 2000 až
do zaplatenia a v tejto časti žiada konanie zastaviť, nakoľko v rámci odvolacieho konania bola zo strany
žalovaného vznesená na úrok z omeškania námietka premlčania. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala
na to, že žalovaný s ohľadom na doteraz vykonané dokazovanie je zodpovedný za schodok na tovare
a finančnej hotovosti tak, ako bol vyčíslený v znaleckom posudku Ing. Čipčalovej a Ing. Ďaďa s tým, že
si uplatnil voči žalovanému sumu vo výške 7 960,80 Eur s ohľadom na zavinenie zamestnávateľa, ktoré
už bolo zohľadnené rozsudkom tunajšieho súdu, ktoré bolo v tejto časti aj správoplatnené a zároveň si
uplatnila náhradu trov konania. Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že právnej zástupkyni žalovaného
boli vyplatené na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu trovy konania vo výške 5 014 Eur.

Žalobca na pojednávaní dňa 11. 06. 2013 uviedol, že tovar, ktorý bol daný na zápožičku nebol zahrnutý
do príjmu, pretože by sa musela priznať DPH a odviesť DPH. Čo sa týka tržieb, žalobca uviedol, že tržby
preberala pani T., pričom tieto tržby doniesol žalovaný pani T.. Nevedel sa vyjadriť, či tržby preberal aj
jeho syn. Preberanie tržieb dokumentovali a malo by sa to nachádzať v súdnom spise a v prípade, že
peniaze doniesol žalovaný alebo keby preberal peniaze on, tak by sa vystavoval výdavkový lístok, ktorý
by sa dal do pokladne. Nepripustil tú možnosť, že by jeho syn preberal tržby v predajni u žalovaného.
Žalovaný o vykonanie inventúry nikdy nepožiadal. Žalobca uzavrel s firmou BOSCH dohodu o tom, že
v prípade, ak rozviaže pracovný pomer so žalovaným, dostane od firmy BOSCH odmenu a to vo výške
schodku, ktorý vznikol. Vo firme BOSCH došlo k výmene riaditeľa, ktorý s takouto dohodu nesúhlasil a
teda finančné prostriedky od firmy BOSCH za rozviazanie pracovného pomeru so žalovaným nedostal.
Interný predpis o obchodnej marži vo firme vydaný nebol a nepamätá si akým spôsobom sa stanovovala
obchodná marža. Mal vedomosť o tom, že žalovaný mal kľúče od predajne v T.. Manželku žalovaného
považoval v neprítomnosti žalovaného za zástupkyňu, avšak v pracovnej zmluve funkciu zástupcu nemá
uvedenú a to z dôvodu, že vtedy tomu nevenoval pozornosť, pretože v tom čase firmu len rozbiehal.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že súhlasí s čiastočným späťvzatím žaloby pre zaplatenie úroku
z omeškania tak, ako to predniesla právna zástupkyňa žalobcu.

Právna zástupkyňa žalobcu a žalobca predložili súdu písomnosť označenú ako Tržba za 1/99 odovzdaná
do pokladne.

Žalovaný k predloženej písomnosti uviedol, že nevie čo to je, ale k dokladu môže povedať toľko, že
sú to skutočne odvedené peniaze, ktoré si zobrali majitelia. Z tohto dokladu vyplýva aj to že, v 90 %
preberal tržby J. E., teda syn majiteľa, pretože z tohto dokladu vyplýva, že tieto tržby preberal on. Pán J.
E., teda syn žalobcu preberal nielen finančné prostriedky v jeho neprítomnosti, ale aj tovar, čo vyplýva
aj z niektorej z jeho výpovedí v rámci tohto konania. Žalovaný ďalej uviedol, že mal vedomosť o tom
akú má pracovnú náplň, aj to, že mal podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti a zo strany žalobcu
mu bolo povedané, že nemá čo robiť na predajni, že má robiť zásobovanie, hľadať prácu a chodiť po

výberových konaniach. To, že žiadal ústne vykonať inventúru pred nástupom slečny C. D.e potvrdené
aj žalobcom pri jeho výpovediach.

Súd opätovne pristúpil k výsluchu znalca prof. Ing. Jaroslava Ďaďa, ktorý uviedol, že v celom
rozsahu zotrváva na svojom doplňujúcom znaleckom posudku. Vo výpovedi uviedol, že pri vypracovaní
znaleckého posudku porovnával inventúrne súpisy so zostavou z počítača, uviedol položky, ktoré
sa zhodovali a uviedol položky, ktoré neboli v počítačovej zostave. Zostavu, ktorá má označené
inventúrne rozdiely chápal ako inventúrny súpis z počítača všetkých zásob, ktorý je podľa inventarizácie
porovnávaný s inventúrnymi súpismi alebo záznamami alebo súpismi. Inventúrne hárky boli k dispozícii
a podľa jeho názoru, inventúra bola vykonaná fyzicky, pretože existujú súpisy, čo v danom prípade
znamená inventúrny zoznam. Znalec uviedol, že v zostavách z počítača nie je celková zásoba, ak sú
zaznamenané len prebytky alebo manká na jednotlivých položkách. Vo výpovedi uviedol, že netrvá na
tabuľke č. 2 a č. 4. Znalec uviedol, že porovnaním inventúrnych zoznamov a zostavy z počítača bolo
možné asi na 95 % identifikovať položky podľa číselníka, pretože inventúrny súpis nebol presný. K
predloženému dokladu o preberaní tržieb znalec uviedol, že si nepamätá, že pri vypracovaní znaleckého
posudku a pri preštudovaní spisu by mal k dispozícii písomnosť označenú ako Tržba odovzdaná do
pokladne. Nepamätal sa, či pri vypracovaní znaleckého posudku videl a príjmové a výdajové pokladničné
doklady, ale sa domnieva, že nie. Výdajové a príjmové doklady mal žalovanému vydať zamestnávateľ.
Podľa jeho vyjadrenia, pokladničná kniha sa založí, keď vznikne prevádzka. Existuje, ak sa vypíše
niekoľko kníh do roka alebo jedna kniha na niekoľko rokov. Mesačne sa robí uzávierka, v prípade
inventúry hocikedy. Na konci roka je uzávierka a mesačná uzávierka alebo hociktorá uzávierka nástrojom
kontroly, či v pokladni je toľko peňazí v hotovosti, koľko má byť. Porovná sa účtom v učtárni a zisťujú
sa prípadné rozdiely. Táto pokladňa sa v novom roku otvorí znova s tým istým počítačovým stavom ako
skončila na konci účtovného obdobia a pokračuje sa ďalej a poznačia sa roky. Keď sa vypíše, tak novú
knihu má dať zamestnávateľ. Pokiaľ ide o porovnanie pokladne, t.j. hotovosti na prevádzke, porovná sa
s analytickým účtom pre príslušnú pokladňu. V pokladni môže byť viac, príp. rozdiel je indikátor nejakého
problému, ktoré keď vznikne, treba ho riešiť. Pokladničnú knihu v spise nevidel a v pokladničnej knihe,
keď sa mení pracovník, sa robí uzávierka, zápis o fyzickom prevzatí v hotovosti, zároveň sa urobí
inventúra skladu, ak ten pracovník je hmotne zodpovedný za sklad a pri následnej inventúre sa berú
do úvahy tržby, odvod peňazí, zostatok peňazí, počiatočný stav zásob, pohyb zásob, príjem, výdaj a
konečný zostatok. Vtedy môžeme porovnať schodok. Schodok na zásobách je previazaný na stav v
pokladni a to sú spojené dve veci.

Žalobca doplnil svoju výpoveď po nahliadnutí dokladu Tržba odovzdaná do pokladne, uviedol, že sa tam
nachádza jeho podpis, podpis H. T., je tam uvedená D.. P., ktorej sa zrejme dodával kotol a vo väčšine
prípadov sú podpisy jeho syna.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že na základe vykonaného dokazovania žiada žalobu zamietnuť
a poukázala na závery dvoch znaleckých posudkov a na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva,
že bol porušený zákon o vedení účtovníctva a schodok nepovažuje za preukázaný. Dôkazné bremeno
v tomto smere je na žalobcovi. V prvom rade musí preukázať zákonným spôsobom výšku schodku,
až potom prichádza posudzovanie zavinenia na jednej alebo druhej strane. Je toho názoru, že nie je
zákonným spôsobom preukázaná výška schodku.

Podľa ustanovenia § 176 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce v znení platnom do 01. 04. 2002, ak prevzal
na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny,
tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať zodpovedá za vzniknutý schodok.

Podľa ustanovenia § 176 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom do 01. 04. 2002, dohoda o hmotnej
zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Podľa ustanovenia § 176 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom do 01. 04. 2002, zamestnanec sa
zbaví zodpovednosti celkom, príp. sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho
zavinenia.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 563/1991 Zb. podľa stavu k 31. 12. 1999, skutočné stavy
majetku a záväzkov sa zisťujú fyzickou inventúrou pri majetku hmotnej povahy, príp. nehmotnej
povahy alebo dokladovo pri záväzkoch a pri ostatných zložkách majetku, pri ktorých nemožno vykonať

fyzickú inventúru; tieto stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musí podpísať osoba
zodpovedná za vykonanie inventarizácie.

Podľa ods. 3, inventarizačné rozdiely vyúčtujú účtovné jednotky do účtovného obdobia, za ktoré sa
inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov.

Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 veta druhá zákona č. 563/1991 Zb. podľa stavu k 31. 12. 1999, pri
peňažných prostriedkoch v hotovosti musia účtovné jednotky vykonať inventarizáciu najmenej štyrikrát
ročne.

Podľa ustanovenia § 30 ods. 1 zákona č. 563/1991 Zb. podľa stavu k 28. 04. 2000, skutočné stavy
majetku a záväzkov sa zisťujú fyzickou inventúrou pri majetku hmotnej povahy, príp. nehmotnej povahy
alebo dokladovo pri záväzkoch a pri ostatných zložkách majetku, pri ktorých nemožno vykonať fyzickú
inventúru; tieto stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musia obsahovať tieto údaje:
a) obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky,
b) miesto uloženia majetku,
c) hmotne zodpovednú osobu,
d) názov majetku a jeho číselné označenie,
e) skutočný stav majetku v merných jednotkách a v ocenení podľa § 25,
f) skutočný stav záväzkov a čistého obchodného imania,
g) spôsob zisťovania skutočných stavov podľa písm. e) a f), napr. prepočtom, prevážením, premeraním,
h) deň začatia, deň skončenia inventúry a deň, ku ktorému bola inventarizácia vykonaná,
i) meno a priezvisko a podpis osoby zodpovednej za vykonanie inventarizácie a osôb zodpovedných za
zistenie skutočného stavu majetku,
j) poznámky.

Podľa ods. 3, inventarizačné rozdiely vyúčtujú účtovné jednotky do účtovného obdobia, za ktoré sa
inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov.

Podľa ustanovenia § 29 ods. 3 zákona č. 563/1991 Zb. podľa stavu k 28. 04. 2000, pri peňažných
prostriedkoch v hotovosti musia účtovné jednotky vykonať inventarizáciu najmenej štyrikrát ročne.

Podľa ust. § 172 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom k 01. 04. 2002, zamestnávateľ je povinný
sústavne kontrolovať, či zamestnanci plnia svoje pracovné úlohy tak, aby nedochádzalo ku škodám.

Tunajší súd na základe vykonaného dokazovania návrhu žalobcu nevyhovel a jeho návrh zamietol, a to
aj napriek tomu, že v konaní mal súd preukázané, že žalovaný pracoval u žalobcu na základe Pracovnej
zmluvy zo dňa 31. 03. 1998 ako vedúci predajne v T. T., S. XX. Zároveň mal súd preukázané, že žalovaný
mal podpísanú platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Žalobca sa domáha zaplatenia zisteného
schodku na základe inventarizácie tovaru a finančnej hotovosti ku dňu 28. 04. 2000. Schodok ako jeden z
predpokladov zodpovednosti zamestnanca podľa ust. § 176 a nasledujúcich Zákonníka práce v znení ku
dňu 01. 04. 2002 vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré sa hmotne zodpovedný zamestnanec
zaviazal vyúčtovať. Spravidla býva zistený inventarizáciou ako inventarizačný rozdiel medzi stavom
majetku a záväzkov v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku a záväzku. Stavy majetku a
záväzkov sa zisťujú inventúrou fyzickou u majetku hmotnej povahy, poprípade nehmotnej povahy alebo
dokladoval u záväzkov a u ostatných zložiek majetku, u ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru;
tieto stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musia byť podpísané osobou zodpovednou
za vykonanie inventarizácie. U inventúrnych výpisov zákon ako ich formálnu náležitosť požaduje, aby
boli podpísané osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie. V danom prípade sa žalobca domáha
zaplatenia ním zisteného schodku na základe inventarizácie tovaru a finančnej hotovosti ku dňu 28. 04.
2000. V žalobe neuviedol, za aké obdobie bola vykonaná inventúra ku dňu 28. 04. 2000. V konaní bolo
preukázané, že boli na predmetnej predajni vykonané dve inventúry, a to k 31. 12. 1999 a následne k
28. 04. 2000. Žalobca v priebehu konania nevedel jednoznačne uviesť za aké obdobie bola vykonaná
inventúra k 31. 12. 1999. Najskôr uvádzal, že za obdobie od 01. 01. 1999 do 31. 12. 1999 a následne
uviedol, že od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999. Na inventúru k 31. 12. 1999 žalobca vystavil príkaz a určil
členov inventarizačnej komisie. Z príkazu však nevyplýva, za aké obdobie sa mala inventúra vykonať.
Vystavenie príkazu a zloženie členov inventarizačnej komisie v inventúre ku dňu 28. 04. 2000 žalobca v
konaní nepreukázal. Z inventúry z 31. 12. 1999 nebola vyhotovená samostatná zápisnica. Zápisnica o

vykonaní inventúry bola vyhotovená z obidvoch inventúr. Zo zápisnice taktiež nevyplýva, za aké obdobie
bola vykonaná inventúra k 31. 12. 1999. Inventúrne súpisy boli vyhotovené, ktoré v prevažnej časti
nie sú podpísané osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie. Vo veci bolo nariadené znalecké
dokazovanie znalkyňou Ing. Janou Čipčalovou, ktorá v znaleckom posudku č. 3/2005 hodnotila inventúru
k 31. 12. 1999 za obdobie od 01. 01. 1999 do 31. 12. 1999 a vzhľadom k tomu, že následne žalobca
ustálil inventúrne obdobie 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999, je tento znalecký posudok ako dôkazný
prostriedok pre rozhodnutie tunajšieho súdu nepoužiteľný. Znalec prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. vo
svojom znaleckom posudku vychádzal z inventúrneho obdobia od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999 u prvej
inventúry a od 01. 01. 2000 do 28. 04. 2000 u druhej inventúry. Z predloženého znaleckého posudku,
dodatku k znaleckému posudku a výpovede znalca vyplynulo, že predmetné inventúry neboli vykonané
v súlade s § 30 zákona č. 563/1991 Zb. podľa stavu k 31. 12. 1999 a podľa stavu k 28. 04. 2000. Ako
závažný nedostatok znalec v znaleckom posudku, jeho dodatku, ako aj vo svojej výpovedi uviedol, že
inventúrne súpisy neboli podpísané osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie, v dôsledku čoho
mohlo dôjsť k ich manipulácii. Na určenie schodku sa musí porovnávať východiskový bod, ktorým sa
začína hmotná zodpovednosť k presne určenému základu zodpovednosti a konečný bod, ku ktorému sa
vykonáva konečné vyúčtovanie, a ku ktorému sa musí tiež na porovnanie zabezpečiť konečný základ.
Zamestnávateľ má povinnosť dôkaznými prostriedkami preukázať stav hodnôt, ktoré zamestnanec
prevzal na vyúčtovanie a či vôbec došlo a v akej výške ku schodku na zverených hodnotách. Na základe
znaleckého dokazovania je možné určiť správnosť postupu zamestnávateľa pri inventarizácii. Postup
pri inventarizácii by sa mal organizovať tak, aby sa zabezpečilo úplné a správne zistenie skutočných
stavov zverených prostriedkov. Na fyzickej inventúre by sa mal zúčastniť aj zamestnanec zodpovedný
za zverené hodnoty. Pokiaľ sa zodpovedný zamestnanec na fyzickej inventúre nemôže zúčastniť a
nikoho za seba pred začatím inventúry neurčil, prípadne ani nemohol určiť napr. pre ochorenie, vykoná
sa inventúra za účasti zamestnancov, resp. komisie, ktorú určí zamestnávateľ. Prebytky so schodkami
možno kompenzovať len výnimočne ak došlo k omylu pri inventarizácii, alebo ak sa bezpečne preukázal
iný omyl. Prebytky nepatria zamestnancovi a nemôžu byť preto paušálne použité ani na vyrovnanie
schodku, za ktorý zodpovedá hmotne zodpovedný zamestnanec. Tunajší súd zároveň mal v konaní
preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ žalovaného kompenzoval prebytky z predajne Brezno ním
zisteného schodku na predajni Banská Bystrica, Rázusova ulica. Vzhľadom na znalecký posudok prof.
Ing. Jaroslava Ďaďa, PhD., dodatku k znaleckému posudku a jeho výpoveď, dospel súd k záveru,
že žalobca nepreukázal existenciu schodku, za ktorý by žalovaný zodpovedal, a preto súd vykonanú
inventarizáciu považoval za nepreskúmateľnú a to predovšetkým z dôvodu, že inventúrne súpisy neboli
podpísané osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie, pretože podpísanie inventúrnych súpisov
osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie predstavuje za takejto situácie jediný dôkaz toho, že
fyzická inventúra bola skutočne vykonaná a aký bol jej výsledok.

Tunajší súd zároveň poukazuje na ust. § 170 ods. 2 Zákonníka práce v znení platnom k 01. 04. 2002,
z ktorého vyplýva, že zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať, či zamestnanci plnia svoje
pracovné úlohy. Žalobca ako zamestnávateľ žalovaného porušil túto povinnosť vyplývajúcu z tohto
ustanovenia a to predovšetkým v tom smere, že žalovanému nevytvoril také pracovné podmienky, aby
mohol žalovaný ako vedúci predajne vykonávať svoje povinnosti v zmysle uzavretej pracovnej zmluvy a
pracovnej náplne. Z výpovede žalovaného ako aj žalobcu vyplynulo, že žalovaný okrem práce vedúceho
predajne vykonával aj práce zásobovača pre otváranú novú predajňu v T.. Okrem toho, na predmetnej
predajni pracovala aj manželka žalovaného, pričom mala podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti,
taktiež svedkyňa A.C. S., ktoré disponovali s tovarom, finančnými prostriedkami a ani od jednej z nich
žalobca nepožadoval pomernú časť úhrady schodku. V konaní taktiež bolo preukázané, že na predajňu
mimo pracovnú dobu chodieval syn žalobcu, ktorý najmenej 2x využil kľúče, ktoré boli uložené vo firme
v trezore, zobral tovar. Taktiež na základe písomností označenej ako „Tržba za 1/99 odovzdaná do
pokladne“ predloženej žalobcom na pojednávaní dňa 11. 06. 2013 vyplynulo, že v
prevažnej miere syn žalobcu za obdobie od 02. 01. 1999 do 30. 03. 1999 preberal tržby. Okrem toho,
na predajni pracovala počas dovolenky žalovaného W. C., ktorá mala možnosť disponovať s finančnými
prostriedkami a tovarom na predajni, s ktorou žalobca neuzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti. Takto
zistené závady v pracovných podmienkach žalovaného súd dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti
za schodok v celom rozsahu v zmysle § 176 ods. 3 Zákonníka práce v znení platnom do 01. 04. 2002.
Tunajší súd v danom prípade nepovažoval žalobu za dôvodnú a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný priznal právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol. Trovy

konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 7 351,31 Eur, pričom žalobca nahradil
žalovanému trovy právneho zastúpenia vo výške 5 014,44 Eur, a preto súd žalobcu zaviazal na
zaplatenie trov právneho zastúpenia už len vo výške 2 336,87 Eur, a to za 9 úkonov po 237,34 Eur
(vyjadrenie k odvolaniu z 21. 05. 2007, vyjadrenie na výzvu krajského súdu z 08. 12. 2008, vyjadrenie
na výzvu okresného súdu z 21. 04. 2009, pojednávanie dňa 22. 01. 2010, 03. 03. 2010, 02. 06. 2010,
24. 09. 2010, vyjadrenie k znaleckému posudku z 11. 07. 2011, pojednávanie dňa 27. 09. 2011) + 1
úkon právnej pomoci vo výške 118,67 Eur (odvolanie proti uzneseniu z 08. 10. 2010 - v 1/2) + 1x režijný
paušál vo výške 5,91 Eur + 1x režijný paušál vo výške 6,31 Eur + 1x režijný paušál vo výške 6,95 Eur +
5x režijný paušál vo výške 7,21 Eur + 2x režijný paušál vo výške 7,41 Eur + cestovné na pojednávanie
dňa 28. 08. 2012 Krupina - Banská Bystrica a späť autobusom 2x 2,75 Eur a na pojednávanie dňa 11.
06. 2013 2x 2,75 Eur + poštovné z 08. 03. 2013 vo výške 1,10 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa (§ 205 ods. 1/ a 2/ O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia na súd, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a
noviel - Exekučný poriadok.