Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Katarína Javorčíková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/200/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215222425
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1215222425.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., Olejkárska 1, 814
52Bratislava1,IČO:00492736,zast.advokátomC..H.L.,U..G.R.X-CX,XXXXXR.1,protiodporkyni:
I. I., naposledy bytom T. XX, R., zast. opatrovníčkou F. G., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II,
o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa
29.1.2016, č. k. 21C/312/2015-18, v časti výroku o trovách konania, pomerom hlasov 3:0, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 29.1.2016, č.k.
21C/312/2015-18, v napadnutej časti m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 46,49
eur na náhradu trov konania, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu
navrhovateľa.
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Citovaným rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 70,70 eur a
nahradiť mu trovy konania vo výške 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 760 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 11 ods. 2 písm. b), § 14 ods. 2 a § 17 ods. 2 a 3 zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej
doprave. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že použitím dopravného prostriedku MHD
odporkyňoudňa2.5.2015bolapovinnázaplatiťcestovnéanavyzvaniesapreukázaťplatnýmcestovným
lístkom, čo neurobila. Vznikla jej preto povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu pri nepreukázaní
sa platným cestovným lístkom 70,00 eur, t.j. spolu 70,70 eur.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 142 ods. 1 , § 149 ods. 1
a 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej už len O.s.p.). a dospel k záveru, že sú splnené
podmienky na zníženie trov konania v súlade s ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Toto svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že ide o drobný spor a je preto namieste primerane znížiť uplatnené trovy konania, a to tak, že
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške
16,50 eur, keďže uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur spolu so súdnym poplatkom
v sume 106,46 eur považoval voči pohľadávke vo výške 70,70 eur za neprimerané. Zdôraznil, že ide
o jednoduchú vec, navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené len
identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol. Príprava
týchto žalôb je rutinná činnosť, ktorá nevyžaduje žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu
navrhovateľ splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a neúčelné
sú aj tým vzniknuté trovy.
Proti výroku o trovách konania vyššie uvedeného rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom,
že podľa navrhovateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania vychádza znesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd nesprávne aplikoval ust. § 150 ods. 2 O.s.p.. Podľa
jeho názoru nemožno nepriznať, resp. znížiť priznané trovy konania len preto, že ide o drobný spor.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, pretože v ňom absentujú také argumenty,
ktoré by mali pre rozhodnutie rozhodujúci význam a rozhodnutie neobsahuje vysvetlenie, akými úvahami
sasúdriadil.Týmnepochybneodnímaúčastníkomkonaniamožnosťkonaťpredsúdom.Vtejtosúvislosti
poukázal na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR (II ÚS 6/2003,
III ÚS 74/2008).
V ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nie sú explicitne vymenované prípady, v ktorých je možné trovy konania
nepriznať alebo znížiť, preto podľa jeho názoru je potrebné vykladať obsah tohto ustanovenia v súlade
s dôvodovou správou k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od 15.10.2008 zmenený a
doplnený O.s.p.. Podľa tejto dôvodovej správy, súdy pristupujú k zníženiu neprimeraných trov, ktoré
sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. Ide o konania, v ktorých najmä trovy konania
predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. V danej veci súd dostatočne
neodôvodnil zníženie trov konania, keď sa nezaoberal výškou vzájomného pomeru trov konania a
uplatnenej istiny. Z pomeru istiny a uplatňovaných trov konania vyplýva, že uplatnené trovy konania
nepredstavujú niekoľko násobok samotnej pohľadávky (niečo cez dvojnásobok).
Odvolateľ má za to, že prvostupňový súd mal o trovách konania rozhodnúť podľa podľa § 142 ods.
1 O.s.p. a priznať navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi náhradu všetkých účelne vynaložených
trov konania. Ďalej poukázal na to, že rozhodnutie súdu v časti výroku trov konania vylučuje možnosť
pokryť náklady právneho zástupcu za poskytovanie právnych služieb. Zaplatenie súdneho poplatku
je obligatórnou náležitosťou a preto nemožno podľa jeho názoru znižovať trovy právneho zastúpenia
bez prihliadnutia na výšku súdneho poplatku. Uviedol, že žiadne ustanovenia hmotných, či procesných
noriem platných na území Slovenskej republiky neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v
súdnom procese advokátom, čo platí aj v občianskom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázal na
rozdielnu rozhodovaciu činnosť niektorých senátov Krajského súdu v Bratislave.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, že
odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 89,96 eur (3 úkony á 16,60 eur + DPH + 3 x režijný paušál á 8,39 eur + DPH), do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súčasne žiada, aby odvolací súd zaviazal odporcu na úhradu trov odvolacieho konania vo výške 20,26
eur (1/2 úkonu á 16,60 eur + DPH a 1 x 8,58 eur - režijný paušál + DPH).
Krajský súd ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je čiastočne dôvodné.
Ako je už vyššie uvedené, odvolanie navrhovateľa smeruje len voči výroku rozsudku o trovách konania.
V danom prípade si navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa uplatnil náhradu trov konania v
celkovej výške 106,46 eur, z čoho sumu 16,50 eur si uplatnil ako trovy vzniknuté zaplatením súdneho
poplatku a sumu 89,96 eur ako trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (1. prevzatie
zastupovania, 2. ďalšia porada s klientom a 3. podanie návrhu na súd) á 16,60 eur + DPH a 3 x režijný
paušál á 8,39 eur + DPH.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie,
ak je zástupcom advokát.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.Ustanovenie 150 ods. 2 O.s.p. je novým ustanovením v Občianskom súdnom poriadku a dáva súdom
možnosť nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči pohľadávke.
Zákon neurčuje bližšie kritériá aplikácie tohto ustanovenia, preto jeho aplikáciu postupne ustáli až súdna
prax. Samotná skutočnosť, že aplikácia tohto ustanovenia je na úvahe súdu, predpokladá, že súd bude
brať do úvahy všetky okolnosti daného sporu.
Vdanomprípadesinavrhovateľvžalobnomnávrhuvkonanípredsúdomprvéhostupňauplatnilnáhradu
trov konania v celkovej výške 106,46 eur, z čoho suma 16,50 eur predstavovala zaplatený súdny
poplatok za návrh a zvyšok 89,96 eur predstavovali trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby. Podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. sú dôvodné len dva úkony právnej služby, nakoľko ďalšiu poradu s
klientom právny zástupca navrhovateľa nepreukázal, a v takejto jednoduchej veci ani nebola potrebná
(účelná).
Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. je pomerne novým ustanovením v Občianskom súdnom poriadku, ktoré
dáva súdom možnosť nepriznať alebo znížiť trovy konania v drobných sporoch, ak sú neprimerané voči
pohľadávke. Keďže zákon neurčuje bližšie kritériá, aplikáciu tohto ustanovenia postupne ustáli až súdna
prax.
Odvolací súd je toho názoru, že postup súdu prvého stupňa v danej veci, ktorý znížil uplatnené trovy
konania,niejevrozporesozámeromzákonodarcuuvedenýmvdôvodovejspráveknoveleObčianskeho
súdneho poriadku, aj keď uplatnené trovy konania viacnásobne neprevyšujú uplatnenú pohľadávku.
Odvolací súd v tejto súvislosti však poukazuje na potrebu posúdenia účelnosti trov vzniknutých právnym
zastúpením, a to s prihliadnutím na náročnosť daného sporu. Táto otázka bude vždy dôležitá na
posúdenie, či v drobných sporoch je daná potreba účastníka na právne zastúpenie, a to napriek
tomu, že každý z účastníkov má zo zákona možnosť nechať sa v konaní pred súdom zastúpiť.
Podľa zákona právo na náhradu trov konania má vždy len účastník konania, ktorý je v právnom
vzťahu so svojim právnym zástupcom, súčasťou ktorého je aj dohoda o odmene za zastupovanie.
Je vždy len na účastníkovi konania, aby v drobných sporoch vzhľadom na možnosť zníženia, resp.
nepriznania neprimerane vysokých trov konania súdom, zvážil potrebu svojho zastupovania v spore
advokátom. Nemožno súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa, že ust. § 150 ods. 2 možno aplikovať
len vo výnimočných situáciách. Naopak, zo samotného znenia tohto ustanovenia vyplýva, že ho možno
aplikovať na všetky konania, ak sú splnené spomenuté dve zákonné podmienky, teda že sa jedná o
drobný spor a trovy konania sú voči pohľadávke neprimerané. Napriek tomu však odvolací súd považuje
zníženie náhrady za uplatnené trovy konania za dôvodné. Pri priznaní výšky náhrady za právnu pomoc
odvolací súd prihliadol okrem toho, že ide o drobný spor, aj na skutočnosť, že ide o právne aj skutkovo
nenáročnú vec, a obdobné nároky navrhovateľ uplatňuje v desiatkach iných vecí. Sú preto správne
závery prvostupňového súdu, že ide o tzv. formulárovú žalobu, v ktorej sa len menia identifikačné údaje
odporcov. Rovnako aj obsah podaného odvolania je v obdobných veciach úplne rovnaký. Je preto vždy
nutné prihliadať v takýchto veciach aj na účelnosť vynaložených nákladov na právnu pomoc. Odvolací
súd posúdil ako primeranú náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa vo výške jedného úkonu
právnej služby, t.j. 16,60 eur + 8,39 eur režijný paušál, platný v roku 2015 + DPH, čo je spolu 46,49
eur. Preto rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil s tým,
že náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 149
O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. §§ 151 ods. 1, 224 ods. 1 a 142 ods. 1
O. s. p.. Aj keď bol navrhovateľ v odvolacom konaní čiastočne úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov
odvolacieho konania, pretože bol úspešný v menšej časti uplatňovaného nároku. Rovnako ani odporkyni
trovy odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.