Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, June 13, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116010586
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4116010586.1

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Alexandrou Osadskou, v trestnej veci proti
obvinenému M. V., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, v Nitre dňa
13.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku v spojení s ustanovením § 215 odsek 1 písmeno
c) Trestného poriadku súd

z a s t a v u j e

trestné stíhanie proti obvinenému M. V., N. XX.XX.XXXX M. N. D., C. A. N., B. XXXX/XX, pre skutok
v obžalobe Okresného prokurátora v Nitre sp. zn. 1 Pv 341/13/4403, zo dňa 04.05.2016, právne
kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať

tak, že:

dňa 07.08.2012 v čase okolo 19.30 hod v okrese Nitra, v katastri Malé Zálužie na ceste III. triedy č.
51316 viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat CC s Z. W., v smere na obec Nové Sady
pričom v rozpore s ustanovením § 15 odsek 5 písmeno a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke

predchádzal skupinu cyklistov hoci nemal rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné
predchádzanie a následne začal intenzívne brzdiť pričom nedodržal bezpečný bočný odstup od cyklistu
Petra Novotného jazdiaceho v tom čase v blízkosti stredovej deliacej čiary, čím porušil ustanovenie § 15
odsek 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, a tak došlo k zrážke osobného motorového vozidla
zn. Volkswagen Passat CC s cyklistom W. N., N. XX.XX.XXXX, C. A. R. XX, N., v dôsledku čoho W.
N. utrpel zlomeninu 4., 5., 6. Rebra, pričom zlomenina 5. Rebra je dvojitá, vpravo so zakrvácaním do

pravej pohrudnicovej dutiny s voľným vzduchom v pravej pohrudnicovej dutine, prasklinu lebky v oblasti
čelovej a temennej kosti vľavo, zmliaždenie v oblasti pravého ramena, zmliaždenie pravej kľúčnej kosti
s odreninou, zmliaždenie ľavého lakťa s odreninou a zmliaždenie oboch kolien s odreninou s dobou
liečenia a práceneschopnosti v trvaní 10 týždňov,
pretože je nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal dňa 04.05.2016 na Okresný súd Nitra pod č. 1Pv

341/13/4403 na obvineného M. V. obžalobu, pretože mal za to, že výsledky dokazovania, ktoré bolo
vykonané v prípravnom konaní odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Okresný prokurátor spolu
s obžalobou predložil súdu aj vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre ČVS:
ORP-34/1-VYS-NR-2016, a toto konanie je na Okresnom súde Nitra vedené pod spisovou značkou
5T/47/2016.Podľa zistenia súdu bol skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1
Trestného zákona. Páchateľovi prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona bolo
možné uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až na dva roky.

S poukazom na právnu kvalifikáciu zažalovaného skutku, ktorého horná hranica zákonom ustanovenej
trestnej sadzby neprevyšuje osem rokov, bol daný dôvod na postup v zmysle ustanovenia § 241 odsek
1 Trestného poriadku, podľa ktorého obsah podanej obžaloby a obsah spisu preskúmava samosudca.

Po oboznámení sa s obžalobou a s celým spisovým materiálom samosudkyňa zistila, že sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie trestného stíhania podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného
poriadku v spojení s ustanovením § 215 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku z dôvodu, že je
nepochybné, že skutok spáchal obvinený.

Podľa § 241 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s

hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu
a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 odsek 1.

Podľa § 215 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku, prokurátor zastaví trestné stíhanie ak, je
nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.

Po vznesení obvinenia sa M. V. vyjadril, že sa necítil byť vinným za spôsobenie dopravnej nehody; mal
za to, že dopravnú nehodu spôsobil sám poškodený W. N., cyklista, ktorý jazdil na bicykli v skupinke
cyklistov, ktorí išli značne nedisciplinovane, vo viacstupe, zasahovali do protijazdného smeru a on ako
chcel túto skupinku cyklistov obísť a predbehol asi 1/3 cyklistov, sa skupina cyklistov začala medzi

sebou vzájomne predbiehať, preto on prestal s predbiehacím manévrom a upustil od úmyslu cyklistov
predbehnúť a v momente ako sa pozrel do spätného zrkadla, či sa mohol zaradiť do pravého jazdného
pruhu, začul buchnutie na pravej strane vozidla. Po nehode, aby neblokoval cestnú premávku, sa
rozhodol zaradiť do svojo jazdného pruhu tak, že zacúval z protismerného jazdného pruhu, v ktorom bol
celý čas za cyklistom, ktorý bol na zemi v strede vozovky.

Skutočnosti uvádzané obvineným potvrdila aj svedkyňa V., spolujazdkyňa obvineného.

Dňa 19.02.2014 a dňa 12.11.2014 bol vypočutý aj poškodený W. N., ktorý uviedol, že on, ako cyklista,
jazdil dňa 07.08.2012 na trase z Nitry na Nové Sady smer Piešťany a späť a okolo 18:45 hod., asi jeden

kilometer od dediny Nové Sady, jazdil asi posledný, nakoľko mal od skupiny cyklistov stratu, v úseku asi
jeden kilometer od obce Nové sady jazdil pri pravom okraji vozovky sám a zrazu asi 10 cm od neho z
ľavej strany spozoroval tmavé dvere vozidla, nevedel, či predné alebo zadné.

Svedok Ľ. B., ako vedúci skupiny cyklistov, rovnako ako poškodený, označil trasu, po ktorej išla skupina

cyklistov dňa 07.08.2012 a tiež uviedol vo svojich výpovediach, že on jazdil v čele skupiny, kde niekto
odzadu zakričal, aby zastali, že vzadu sa dačo stalo. On sa s bicyklom otočil a vrátil sa späť. Na zemi
ležal poškodený W. N., ktorý sedel v jazdnom pruhu, v ktorom išli a sedel bližšie ku krajnici a za ním
už bolo odstavené tmavé osobné motorové vozidlo. Bicykel bol mimo vozovky. Nevedel uviesť, či ním
uvádzané polohy boli konečné polohy na mieste dopravnej nehody.

Svedok V. H. vo svojich výpovediach uviedol, že dňa 07.08.2012 bol vo svojom vozidle so synovcom W.
Š., ktorý vozidlo šoféroval, pričom do vozidla nastúpil v obci A., kde spozoroval skupinu cyklistov, ktorá
jazdila po celej šírke jazdného pruhu, vzájomne sa predbiehali a skupina bola roztiahnutá asi na úseku
20-tich metrov. Za obcou V. D. prechádzali úsekom, kde je mierny kopec a vo vrchole kopca spozoroval,

že vozidlo predbieha pred nimi skupinu cyklistov, pričom dával znamenie o zmene smeru jazdy vľavo
a následne prešiel s vozidlom celou šírkou do protismeru a s vozidlom bol za bielou stredovou čiarou
vľavo tesne pri okraji vozovky. Následne oni zišli do doliny a prešli ďalším menším stúpaním a videl
na zemi sediaceho cyklistu v mieste stredovej čiary, bicykel bol asi meter pred sediacim cyklistom po
jeho pravej strane. Vozidlo sa zaradilo v tom čase z protismerného pruhu vozovky pre cyklistov, pretože

oproti jazdili autá.

Zo znaleckého posudku č. 6/2016 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline, ktorý bol pribratý za účelom porovnania znaleckých posudkov J.. Q. M. P. J.. V. R., ktoríako znalci vypracovali znalecké posudky v tejto veci, z hľadiska ich hodnovernosti, chýb, správnosti a
nesprávnosti, nakoľko sa tieto znalecké posudky od seba líšili vo svojich záveroch ohľadne technického
zavinenia vzniku dopravnej nehody. Závery znaleckého ústavu zneli, že technicky sa nedá vypočítať, čo

bolo skutočným dôvodom prerušenia predchádzacieho manévru obvineného a zároveň sa nedá určiť,
ani to aké bolo rozloženie skupiny cyklistov. Bočný odstup vozidla od cyklistu bol cca 1,0 m, čo pre
rýchlosťvozidla35,0km/hjemožnéztechnickéhohľadiskapovažovaťzabezpečnýbočnýodstup.Podľa
znaleckého ústavu sa nedá zistiť, ktorý z účastníkov nehodového deja zrušil predmetný bočný odstup.
Keďže nie je možné jednoznačne vyhodnotiť, ktorý z účastníkov nehodového deja vykonával tesne

pred zrážkou manéver priečneho premiestnenia, nie je možné jednoznačne vyhodnotiť včasnosť reakcie
obvineného, v pozícií vodiča, ani cyklistu poškodeného. Ako príčinu dopravnej nehody znalecký ústav
vyhodnotil manéver priečneho premiestnenia, ktorý vykonalo buď vozidlo obvineného, alebo cyklista
- poškodený, prípadne súčasne obaja účastníci nehodového deja, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu
minimálneho bočného odstupu medzi vozidlom obvineného a cyklistom - poškodeným. Technickými
výpočtami však nebolo možné jednoznačne stanoviť, ktorý z účastníkov nehodového deja v čase tesne

pred zrážkou vykonával manéver priečneho premiestnenia, a teda určiť ktorý účastník nehodového deja
svojou technikou jazdy spôsobil zrušenie minimálneho bočného odstupu vozidla a bicykla s následkom
samotného kontaktu vozidla a cyklistu. Z technického hľadiska je prijateľná aj taká alternatíva, že
obaja sa podieľali na zrušení minimálneho bezpečného odstupu do takej miery, že došlo ku zrážke,
keďže neboli známe presné konečné polohy vozidiel a neboli zistené iné stopy, ktoré by umožňovali

vypočítať miesto zrážky. Podľa znaleckého ústavu sa technicky nedali vyhodnotiť a ustáliť ani možnosti
zabránenia dopravnej nehody jej účastníkmi, pretože k vyhodnoteniu tejto skutočnosti neboli k dispozícií
žiadne technické podklady. Znalecký posudok znalca J.. M., ktorý stanovil ako technickú príčinu
vzniku dopravnej nehody konanie obvineného s vozidlom VW Passat, ktorý predchádzal v úseku,
kde nemal rozhľad na takú vzdialenosť, ktorá bola potrebná na bezpečné predchádzanie a počas

predchádzania ohrozil cyklistu, ktorého predchádzal, vyhodnotil ústav za nesprávny, pretože tento
znalec sa problematikou nezaoberal komplexne a správne, nezaoberal sa vôbec tým, ktorý z účastníkov
nehodového deja tesne pred zrážkou vykonával manéver priečneho premiestnenia, ktorý mal za
následok zrušenie minimálneho bočného odstupu vozidla a bicykla ako i následnú zrážku. Znalecký
posudok J.. R., ktorý analyzoval priebehový dej na základe spisového materiálu a vyhodnotil technickú

príčinu dopravnej nehody variantne, rovnako ako ústav, nakoľko nedokázal jednoznačne určiť, ktorý
vodič zrušil bočný odstup vozidiel, vyhodnotil ústav za správny a komplexný.

Základným predpokladom na to, aby súd mohol vo veci vykonať súdne pojednávanie je podanie
obžaloby prokurátorom. V zmysle § 234 odsek 1 Trestného poriadku prokurátor podá obžalobu vtedy, ak

výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného
pred súd.

Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre meritórne
rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom a úzko súvisí s § 2 odsek 10 Trestného poriadku.

Podľa tohto ustanovenia sú orgány činné v trestnom konaní pred podaním obžaloby povinné postupovať
tak,abybolzistenýskutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostiatovrozsahunevyhnutnom
na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj
okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu
spravodlivé rozhodnutie.

Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný v trestnom konaní sám určuje
mieru dokazovania, ktorú musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný v
trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci
bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť.

Preto aj postup prokurátora podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku (podanie obžaloby) predpokladá
dostatočné objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby z neho bolo zrejmé, že: - skutok sa stal,
- skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu,
- existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obvinený a

- nie sú dané okolnosti, vylučujúce trestnú zodpovednosť (§ 22, § 23 Trestného zákona).

Vyššie uvedené podmienky tvoria nevyhnutný základ na posúdenie, či výsledky vyšetrovania alebo
skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú podstavenie obvineného pred súd. Ak nebude splnenáčo i len jedna z nich, oprávnene a opodstatnene prichádza do úvahy postup súdu podľa § 241 odsek 1
písmeno c) alebo písmeno f) Trestného poriadku.

Na základe vyššie zistených skutočností ako aj citovaných zákonných ustanovení mal súd za to,
že výsledky vykonaného dokazovania dostatočne neodôvodňujú postavenie obvineného pred súd.
Zo zozbieraného spisového materiálu súd zistil, že jediný dôkaz, ktorý svedčí proti obvinenému je
znalecký posudok J.. M., ktorý uzavrel, že z technického hľadiska za vznik dopravnej nehody mohol
obvinený ako vodič motorového vozidla VW Passat, a nie cyklista. Správnosť a komplexnosť tohto

znaleckého posudku však bola jednoznačne spochybnená znaleckým posudkom znaleckého ústavu,
ktorý bol pribratý práve za účelom preskúmania dvoch odlišných znaleckých posudkov z odboru cestná
doprava. Výpovedná hodnota tohto dôkazu o tom, že z technického hľadiska vinu za dopravnú nehodu
nesie obvinený nebola podložená však žiadnym iným vykonaným dôkazom, práve naopak ostatné
vykonané dôkazy svedčia skôr tomu, že za zrušenie bočného odstupu medzi vozidlom obvineného a
bicyklom poškodeného, čo, podľa znaleckého ústavu, bolo dôvodom vzniku dopravnej nehody, nesie

zodpovednosť poškodený (dôkazy: výpovede svedkov V.. C. V., V. H.). Títo svedkovia potvrdili výpoveď
obvineného v tom smere, že skupina cyklistov jazdila po celej šírke jazdného pruhu, cyklisti sa vzájomne
predbiehali, boli nedisciplinovaní, že obvinený predbiehal túto skupinu, zaradil sa vľavo do jazdného
pruhu celou šírkou vozidla až po okraj vozovky vľavo.

V rámci vyšetrovania vedenom proti obvinenému M. V. vykonanom orgánmi činnými v trestnom konaní
bolo znaleckým posudkom znaleckého ústavu č. 6/2016 jednoznačne preukázané, že vzhľadom na
dôkazný stav v predmetnej trestnej veci nie je možné z technického hľadiska jednoznačne ustáliť príčinu
dopravnej nehody a ani jej vinníka. Tento stav dôkaznej núdze nebude možné odstrániť ani v rámci
dokazovania na hlavnom pojednávaní, nakoľko nie sú známe presné konečné polohy vozidiel, neboli

zistené ani žiadne iné stopy a ani výpovede doteraz vypočutých svedkov nebolo možné považovať za
dôkazy svedčiace o vine obvineného. Preto vzhľadom na súčasný dôkazný stav, k zmene ktorého by
nedošlo ani vykonaním dokazovania na hlavnom pojednávaní, nie je možné ustáliť, že skutok spáchal
obvinený, že spôsobom svojej jazdy spôsobil stret s cyklistom, v dôsledku ktorého tento utrpel zranenia
a ani to, že obvinený mal možnosť tomuto stretu s cyklistom zabrániť včasnou reakciou.

Z vyššie uvedeného vyplynulo, že orgánom činným v trestnom konaní sa nepodarilo preukázať, že
páchateľom skutku, ktorý je predmetom tohto konania je obvinený, preto súd zastavil trestné stíhanie
proti nemu pre skutok, ktorý je v obžalobe Okresného prokurátora Nitra 1Pv/341/13/4403 zo dňa
03.05.2016 kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona.

Rozhodnutím o zastavení trestného stíhania bude zamedzené nedôvodnému postaveniu obvineného
pred súd.

Berúc do úvahy všetky uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia rozhodol súd tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia a trestné stíhanie proti obvinenému M. V. zastavil, pretože je

nepochybné, že skutok nespáchal obvinený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor a obvinený podať sťažnosť do troch dní od jeho oznámenia
na Okresný súd Nitra.
O sťažnosti rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Sťažnosť má odkladný účinok.