Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 10, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215972
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6713215972.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa CD Consulting,
s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 26 429 705, zast. Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi J. Y., trvale
bytom A XXX XX E. V., štátny občan SR o zaplatenie zmenkovej sumy 1.186,49 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č.k. 9C 107/2013-81 zo dňa 6. októbra

2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č.k. 9C 107/2013-81 zo dňa 6. októbra 2014
z r u š u j e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým si ako zahraničná právnická
osoba uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 164,-Eur, zmenkového

úroku vo výške 0,25% denne z tejto čiastky od 11.12.2009 do zaplatenia, 6% úroku z omeškania ročne
zo zmenkovej sumy od 24.02.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy
vo výške 0,55 Eur.

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ ako indosatár nadobudol všetky práva zo
zmenky, ktorú odporca vystavil. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou „na

platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok odporcu
zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25%
denným úrokom. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Vystaviteľ
nezaplatil na zmenku žiadnu sumu a keďže bola zmenková listina opatrená doložkou „bez protestu“
navrhovateľ ako indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zmenku predložil na
zaplatenie a keďže od odporcu nezískal žiadnu úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie pohľadávky

na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov (ďalej Nariadenie). K návrhu priložil originál zmenky, výpis
z obchodného registra pre navrhovateľa a plnú moc pre právneho zástupcu s tým, že na pojednávaní
netrval.

Okresný súd mal za to, že príslušnosť na prejednanie veci je daná podľa Nariadenia č. 861/2007/ES a

podľačl.19saeurópskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporuriadiprocesnýmprávomčlenského
štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
v platnom znení.

Okresný súd doručoval odporcovi návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom.
Odporca nezaslal do 30 dní k návrhu navrhovateľa žiadnu odpoveď a nenavrhol ani, aby súd nariadil

vo veci pojednávanie. Okresný súd napriek tomu nariadil vo veci v súlade s čl. 5 bod 1 v spojení s čl.
7 bod 1 písm.c/ Nariadenia pojednávanie. Na pojednávanie nariadené súdom sa účastníci nedostavili.Na základe skutočností, ktoré sú známe súdu z doterajšej rozhodovacej činnosti (§ 121 O.s.p.), ako aj
z priloženého exekučného spisu zistil, že pôvodný majiteľ zmenky - Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorá
vykonáva na území Slovenskej republiky prostredníctvom poskytovania úverov podnikateľskú činnosť

nebol úspešný pri uplatnení svojich nárokov v exekučných konaniach. Zistil tiež, že zmluva uzavretá
medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola typická formulárová zmluva, ktorá odkazuje na
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a v nich obsiahnutú dohodu v čl. 17 o vyplnení zmenky tak, že
nazabezpečeniepeňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenkyvystavilvystaviteľzmenku,vktorej
nebola vyplnená zmenková suma a ani dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. V exekučnom spise

je pripojená tá istá zmenka, od ktorej odvodzuje navrhovateľ nárok aj v tomto súdnom konaní a ktorú k
návrhu v originály pripojil. Spoločnosť Pohotovosť s.r.o. nebola v exekučnom konaní úspešná, pretože
okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol pre
nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať z dôvodu absolútne neplatnej rozhodcovskej
doložky, ktorá obsahovala neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v
tom,ževyžadovalaoddlžníkaakospotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskom

konaní.

Navrhovateľ vo vyjadrení žiadal rozhodnúť o nároku zo zmenky, ktorá je perfektná, a nie ho posudzovať
podľa spotrebiteľského práva. Žiadne dokazovanie na ním uplatnený nárok zo zmenky nenavrhol
vykonať. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

Okresný súd posúdil zmenku vyhotovenú za účelom splatenia spotrebiteľského úveru ako
zabezpečovaciu zmenku tak, ako to bolo konštatované aj v čl. 17 Všeobecných podmienok poskytnutia
úveru na základe Zmluvy o úvere s poukazom na § 52 ods.1 OZ, ako aj s poukazom na § 52
ods.3 a 4 a § 53 ods.1 OZ, podľa ktorých nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať neprijateľné

podmienky, ktoré zákon presne definoval. Podľa § 2 písm.a/ a b/ zák.č. 285/2001 Z.z. šlo o spotrebiteľský
úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom § 4 ods.6 cit. zák. obsahoval zákaz plniť dlh
zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru. Príslušenstvo sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút
a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zmenka mohla byť vyplnená len
na zákonom stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Suma vyplnená do zmenky maximálnu zmenkovú
sumu upravenú v § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. presahovala, v dôsledku čoho bola zmenka vyplnená v
rozpore so zákonom a tak je absolútne neplatným právnym úkonom. Z tohto dôvodu už súd dokazovanie

na odporcom vznesené námietky o neplatnosti zmenky nevykonával.

Srozhodnutímokresnéhosúdusaneuspokojilnavrhovateľapodalprotinemuodvolaniesodôvodnením,
že konaním súdu, ako aj napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu práva Európskej únie, a to čl. 4,
5 a 7 Nariadenia EP a Rady (ES č. 861/2007) z 11.07.2007 (ďalej len Nariadenie), ktoré má všeobecnú

pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a je aj priamo aplikovateľné v Slovenskej republike.
Podľa názoru navrhovateľa súd nemohol nariadiť podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia pojednávanie, pretože
neboli splnené podmienky uvedené v cit. Nariadení. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia
len vo veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kedy nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť
tvrdenia účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nie

je možné podľa jeho názoru uskutočniť za účelom zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov
konania, ich skutkových tvrdení a ani za účelom doplnenia dôkazov, pretože na tento účel slúži súdu
procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods.1 písm.a/ Nariadenia. Pojednávanie nie je možné podľa jeho
názoru nariadiť podľa Nariadenia ani vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné právne posúdenia alebo ak súd
neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (tlačivo

„C“) na žalobnú odpoveď.

Podľa jeho názoru v podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou
uznesenia, pričom okresný súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho
stranám v súlade s § 45 a nasl. O.s.p., preto sa takéto pojednávanie nemohlo uskutočniť a ak sa

uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu
zakladaťlentaképrocesnéúkonysúdu,ktorésúdvykonalnazákladeprávoplatnýchrozhodnutí.Konanie
jetakpostihnutévadou,pretožedošlokporušeniuust.§167anasl.O.s.p.,čo vkonanívyvolalozásadné
právne následky - vykonanie ústneho pojednávania a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tomsmere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, keď súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením ust. § 5 ods.1 O.s.p., ako aj ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov
a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom

konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu.

Uviedol tiež, že odporca nedoručil súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl. 5 ods.3 alebo 6
Nariadenia, preto mal súd postupovať podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia a vydať rozsudok o pohľadávke
bez pojednávania. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že okresný súd vykonal dokazovanie okrem

iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré
dokazovanie navrhovateľ nenavrhol. Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch len
platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák.č. 191/1950
Sb. Zákon zmenkový a šekový, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a jej
príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky, preto
neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre

rozhodnutie vo veci. Z prednesov účastníkov konania počas písomnej fázy konania, a to aj na základe
koncentračnej zásady podľa čl. 5 Nariadenia a dokazovania vykonaného na základe návrhov sporových
strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Odporca mohol na základe čl. 5 ods.3
a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to práve z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd

samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1 O.s.p. vznášal námietky voči
zmenke za odporcu. Ak tak urobil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti
účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd tak z vlastnej iniciatívy, bez
návrhu odporcu a bez legitímneho podnetu na ťarchu navrhovateľa vykonal dokazovanie, ktoré údajne
preukázalo charakter odporcu ako spotrebiteľa, pričom odporca sa tejto obrany žiadnym spôsobom

nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval, naopak svojim konaním ju prakticky uznal.

Okresný súd v rozpore so zákonom považoval údajne nesporné skutočnosti, ktoré neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania a ktoré vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol za jednoznačné
a za nesporné, pričom navrhovateľ a ani odporca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili. Neexistuje

preto spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na základe takýchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, je toto postihnuté vadou, ktorá
má za následok jeho nesprávnosť.

Navyše okresný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj

na základe nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva EÚ, keď zmenku, ktorá je
samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a ktorú nie je možné spájať či podmieňovať
inými okolnosťami, ak nie sú na zmenke uvedené sa vôbec prvostupňový súd nezaoberal a odignoroval
ust. § 17 Zákona zmenkového a šekového. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, nie
iný záväzkový právny vzťah, pričom súd posudzoval prejednávanú vec, ako by išlo o bežný zmluvný

záväzok, čo je neprípustné. Pripustil, že ak aj je za určitých okolností možné uplatňovať tzv. kauzálne
námietky voči navrhovateľovi, musí byť však táto námietka vznesená zo strany odporcu, na ktorom je
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je však možné, aby takúto iniciatívu proti vôli
odporcu prevzal na seba súd a suploval jeho aktivity.

Ak teda okresný súd vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon, nie je tento jeho názor správny,
pretože vychádzal len z kauzálnych námietok, ktoré nikto v konaní nevzniesol a ktoré ani žiaden z
účastníkov nepreukazoval. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah,
ktorý vznikol medzi odporcom a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) je po indosovaní irelevantný.
Navrhovateľovi ani nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. V tejto súvislosti poukázal

navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp.zn. 25Cdo 1839/2000, ako
aj na uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 5 CMo 14/97, a to z dôvodu, že Najvyšší súd ČR pri
rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, preto je možné
tento judikát na prejednávanú vec použiť. Z dôvodu, že zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti a je zmenkou platnou, navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť a

návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške, ktorú si v odvolaní uplatnil.Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že s ním nesúhlasí. Uviedol v ňom, že si nepamätá,
že by bol podpisoval zmenku, preto žiadal, aby navrhovateľ túto skutočnosť preukázal. Uviedol tiež,
že je v zlej sociálnej a finančnej situácii, má štyri maloleté deti a je na rodičovskej dovolenke. Jeho

jediným príjmom je rodičovský príspevok a dávky v hmotnej núdzi. Býva v jednoizbovom prenajatom
byte a žiaden iný majetok nemá.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ, ako zahraničná právnická osoba podal na
predtlačenom formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z
11.07.2007 o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na
zaplatenie zmenky, ku ktorému priložil jej originál. Odporca nepodal podľa čl. 5 ods.2 a 3 cit. Nariadenia
na tlačive „C“ k návrhu, ktorý mu súd doručil žiadne vyjadrenie. Navrhovateľ, ale ani odporca nežiadali

nariadiť vo veci pojednávanie. Napriek tomu považoval okresný súd s prihliadnutím na možnosť iného
právneho posúdenia veci za potrebné nariadiť ústne pojednávanie, na ktoré sa dostavil navrhovateľ a
aj odporca. Na pojednávaní navrhovateľ žiadal rozhodnúť o nároku zo zmenky, ktorá je perfektná, a nie
ho posudzovať podľa spotrebiteľského práva a žiadne dokazovanie na ním uplatnený nárok zo zmenky
nenavrhol vykonať.

Odporca na pojednávaní uviedol, že síce úverovú zmluvu podpísal, ale sa nepamätá, že by podpisoval
zmenku. Namietal tiež, že podpis na zmenke nie je jeho podpisom. Poukázal na výsledky exekučného
konania a na neprijateľnosť podmienok zistených v exekučnom konaní.

Zmenka bola vystavená v Detve odporcom ako vystaviteľom, na ktorej je jeho podpis a v ktorej sa
zaviazal zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosti s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25,
811 09 Bratislava, zapísanú v obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sro, vl.č. 23636/B zmenkovú
sumu so zmenkovým úrokom 0,25% denne, ktorú do nej doplní prvotný majiteľ. Splatnosť bola
dohodnutá údajom „Bez protestu“ a údajom „Na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.

Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplynulo, že zmenka mala v prejednávanej veci k zmluve
o úvere, ktorá je vzťahom spotrebiteľským zabezpečovací charakter.

Okresný súd mal zo svojej rozhodovacej činnosti vedomosť o tom, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. má

v predmete činnosti poskytovanie úverov pre fyzické osoby spotrebiteľov. Z exekučného konania, ktoré
sa pred okresným súdom, ktorý prejednáva aj túto vec viedlo vyplýva, že okresný súd exekúciu zastavil.
Okresný súd posúdil základný úverový vzťah ako spotrebiteľský, kedy je konajúci súd povinný ex offo
skúmať existenciu aj iných neprijateľných podmienok, na základe ktorých nie je možné od odporcu
ako spotrebiteľa požadovať plnenie vyplývajúce z prípadného neplatného právneho úkonu, ktorým je

v prejednávanej veci zmenka. Práve z dôvodu posúdenia charakteru základného vzťahu vzniknutého
medzi odporcom a spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. ako remitentom súd zistil, že zmenka, ktorá je inak
podľa Zákona zmenkového a šekového platným právnym úkonom, je vyplnená v rozpore so Zákonom
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Zb., keď spoločnosť Pohotovosť s.r.o. ako remitent vyplnila do
zmenky vyššiu sumu, než jej dovoľovalo kogentné ustanovenie § 4 ods.6 Zákona o spotrebiteľských

úveroch platného k dátumu podpísania úverovej zmluvy. Práve tento údaj o vyplnení zmenkovej sumy
zakladá podľa názoru okresného súdu absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné
alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa
domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé
vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o
odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačivanávrhunauplatneniepohľadávkyavprípadepotrebypodpornýchdokumentovspolusvyplnenýmtlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods.6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods.1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách

ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods.3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie

zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú

najehovlastnýchvzťahochkvystaviteľovialebokpredošlýmmajiteľom,okremakmajiteľprinadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.

Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.Podľa § 495 OZ platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník
povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne
vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť

nemá.

Podľa § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu podpísania
úverovej zmluvy, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť
dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich

nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške
maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo

zmenky.

Podľa ods. 7 cit. ust. veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku 6 veriteľom.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Základnéprávonasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepublikyaprávonaspravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaručujú,

že každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa
relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne
súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej

platnej a účinnej normy na zistený stav veci (IV. ÚS 77/02, III.ÚS63/06).

Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je správne.
Odvolanie, ktoré podal navrhovateľ je tak v súlade s bodom 26 Preambuly, ako aj s čl. 19 Nariadenia a
§ 200ea ods. 1 a § 203 ods. 3 O.s.p. podané dôvodne.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v jeho postupe pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, keď súd prvého stupňa nepostupoval podľa čl. 7
ods. 1 Nariadenia a ani podľa Občianskeho súdneho poriadku a v súlade s § 120 O.s.p. nepostupoval
ani pri dokazovaní. Súd prvého stupňa neposkytol odvolateľovi poučenie o dôkaznej povinnosti pred

pojednávaním, napriek tomu, že to bolo s prihliadnutím na stav a charakter konania potrebné. Aj keď
v odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že sa pri posudzovaní nároku zo zmenky obmedzil
len na posudzovanie zmenky, toto konštatovanie nekorešponduje s tou časťou odôvodnenia, v ktorej
okresný súd ex offo prihliadol na absolútnu neplatnosť zmenky práve z dôvodu jej použitia a vyplnenia
v úverovej zmluve, ktorá má spotrebiteľskú povahu. Okresný súd posudzoval platnosť zmenky len s

poukazom na § 4 ods. 6 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý podmienky a vystavenie
zmenky upravoval v čase uzavretia úverovej zmluvy špecifickým spôsobom v nadväznosti na úverový
vzťah, ktorý zmenka zabezpečovala. Aj keď bolo použitie zmenky na zabezpečenie úveru poskytnutého
odporcovi ako spotrebiteľovi regulované zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd
sa nestotožnil s tým, že by táto skutočnosť oprávňovala súd skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej

prípustnosť podľa cit. ustanovenia, pretože pre takýto postup súdu neboli splnené zákonné podmienky.
Rozhodnutie súdu je tak preto, že vec nesprávne právne posúdil, keď absolútnu neplatnosť zmenky
vyvodil len z porušenia ustanovenia § 4 ods. 6 zák. č. 258/2011 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a keď
v nadväznosti na to ho nesprávne vyložil, nesprávne.

V tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že nárok je uplatnený navrhovateľom podľa Nariadenia EP a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa zaviedlo európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, pričom navrhovateľ je zahraničná právnická osoba, ktorá si uplatnila návrhom na tlačive A
pohľadávku podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia nárok zo zmenky, ktorú v origináli priložila k návrhu spolu svýpisom z obchodného registra pre navrhovateľa a plnomocenstvom pre právneho zástupcu. Podľa čl. 5
ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné a súd vec
prejedná ústne len vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhne niektorá zo strán. Odporca

žiadnu odpoveď na tlačive C súdu nezaslal. Len z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd mienil vec
posúdiť právne inak, a preto vykonal dokazovanie exekučným spisom, v ktorom sa nachádzala úverová
zmluva, VOP a zmenka, ktorá úver zabezpečovala a zaplatenie ktorej je predmetom sporu. Okresný
súd mal podľa názoru odvolacieho súdu postupovať podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 7 Nariadenia a o nároku
zo zmenky rozhodnúť, a to za predpokladu že je zmenka podľa § 75 Zákona zmenkového a šekového

platnou zmenkou, bez pojednávania. Okresný súd môže na námietky odporcu ako dlžníka prihliadnuť
len ak sú námietkami podľa § 17 zákona zmenkového a šekového nedá, inak nie je vyššie uvedený
postup súdu správny.

Postup okresného súdu, keď vykonal dokazovanie, ktoré nenavrhol ani jeden z účastníkov konania sám,
ex offo a keď skúmal platnosť zmenky len cez spotrebiteľský vzťah, ktorého právne posúdenie nie je

predmetom tohto konania, nie je správny. Predmetom sporu je len nárok zo zmenky ako abstraktného
cenného papieru, ktorý získal navrhovateľ ako indosatár bez toho, že by mal akúkoľvek povinnosť
preukazovať záväzkový vzťah, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Takýto postup súdu je v rozpore
nielen s Občianskym súdnym poriadkom, ale aj s Nariadením, a to najmä preto, že účastníci nenavrhli
vykonaťžiadnedokazovanieatotovykonávalsúdbeznávrhuaajbezakýchkoľvekkauzálnychnámietok

zo strany odporcu, ktoré jediné by ho na postup, ktorý zvolil oprávňovali. Okresný súd tak rozhodoval
v rozpore s § 17 Zákona zmenkového a šekového.

Z obsahu spisového materiálu tak vyplýva, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie podľa § 120
ods.1 O.s.p., ktoré účastníci konania nenavrhli preto, že bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s

čím odvolací súd nesúhlasí. Súdom vykonané dokazovanie nebolo vykonané na tvrdenia navrhovateľa,
ktorý jasne, úplne a zrozumiteľne v návrhu na tlačive A uplatnil práva zo zmenky a ktorý uviedol, že nie
je jej pôvodným majiteľom, ale je indosatárom a nebolo vykonané ani na tvrdenia odporcu, ktorý voči
forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne námietky, avšak namietal, že podpis na zmenke nie je jeho.
Pre takto uplatnený nárok stačí, ak je zmenka, ktorá je v origináli predložená navrhovateľom platná a

obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky upravené v § 75 Zákona zmenkového a šekového, s čím
sa však okresný súd vôbec nevysporiadal a na tvrdenia odporcu nevykonal žiadne dokazovanie.

Odvolací súd nepovažuje právny názor okresného súdu o tom, že zmenková suma bola vyplnená do
zmenky v rozpore s § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho je absolútne neplatným právnym

úkonom za správny. Nesúhlasí ani s tým jeho názorom, že na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
zmenky musel prihliadnuť ex offo preto, že ustanovenie § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Odvolaciemu súdu je z dokazovania vykonaného okresným súdom úverovou zmluvou, všeobecnými

obchodnými podmienkami, exekučným spisom ako aj zmenkou zrejmé, že medzi pôvodným majiteľom
zmenky, spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. a odporcom bola uzavretá úverová zmluva, na základe
ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi konkrétnu sumu, ktorej návratnosť zabezpečil vystavením
blankozmenky ako vlastnej zmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a ani splatnosť, pretože sa na
takomto vyhotovení zmenky zmluvné strany dohodli. Dohoda o vyplňovacom práve je obsiahnutá v čl.

14 Všeobecných obchodných podmienok (VOP), na základe ktorej bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o.
ako pôvodný majiteľ - remitent oprávnená dopísať do zmenky takú výšku sumy, s ktorou odporca meškal
ku dňu splatnosti zmenky.

Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník

zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide tak
o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah

vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo.Aj keď by bolo dojednanie zmluvných strán vo VOP o tom, že zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktorému vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky
neplatné pre rozpor s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nemalo by to na

prejednávanú vec, predmetom ktorej je nárok zo zmenky podstatnejší vplyv, pretože takéto porušenie
oprávňuje dlžníka len na to, aby si mohol voči poskytovateľovi úveru, ktorý nie je účastníkom tohto
konania uplatniť náhradu škody tak, ako to vyplýva z ods. 7 § 4 zák.č. 258/2001Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy. Nemá však za následok neplatnosť zmenky
a ani dohody o vyplňovacom práve obsiahnutej vo VOP.

Podľa § 11 Zákona zmenkového a šekového je každú zmenku možné previesť indosamentom a v
prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky. Nestáva sa
však právnym nástupcom, ale novým nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, nie však z úverového
vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Práve z tohto dôvodu môže odporca ako priamy dlžník
namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v

zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu, čo ale
neznamená námietku nedostatku práv k zmenke, ale len obranu dlžníka proti platnému zmenkovému
záväzku. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť
škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla.

Odvolací súd nemá výhrady k právnemu posúdeniu zmenky vyhotovenej za účelom splatenia
spotrebiteľského úveru ako zabezpečovacej zmenky súdom. Je však treba zdôrazniť, že sa jedná o
dva samostatné, vedľa seba existujúce záväzky s tým, že aj zabezpečovacia zmenka má nespornú a
abstraktnú povahu.

Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou charakter zabezpečovacej zmenky stratila a
nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy,
keby odporca ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy,
príp. zmenky alebo ak by namietal, že k indosácii došlo na jeho škodu, čo by však musel v konaní aj
preukázať, a to napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila právna úprava, ktorá v § 2

písm. a/ a b/ a v § 4 ods.6 zák.č. 285/2001 Z.z. cit. zák. v platnom znení obsahovala zákaz plniť dlh
zmenkou. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského
úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny
poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Za daného stavu, keď dlžník, aj keď v pozícii spotrebiteľa nepreukázal, že nový majiteľ zmenky konal
pri jej nadobúdaní vedome na jeho škodu a keď nepodal žiadne námietky vyplývajúce zo záväzkovo-
právneho vzťahu, ku ktorému sa zmenka viazala voči majiteľovi zmenky, nie je možné takýto výklad
okresného súdu akceptovať. Navrhovateľ v konaní uplatňuje záväzok odporcu, že za zmenku zaplatí

sumu, ktorú doplnil do zmenky pôvodný majiteľ, pričom súd posudzoval navrhovateľom uplatnený nárok
cez zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy, a nie ako nárok zo zmenky, ktorá je podľa
zákona zmenkového a šekového platnou zmenkou, čo je neprípustné.

Ani vyplnenie zmenkovej sumy do zmenky v rozpore s ust. § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. in fine, kde

zákonodarca uviedol, že ide o zákonné ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky by nemalo za následok neplatnosť zmenky, ale len nárok dlžníka zo
zmenky na náhradu škody.

Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými.

Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, o ktorej okresný súd uviedol, že je platnou zmenkou podľa
zákona zmenkového a šekového, nie je možné jej platnosť bez ďalšieho posudzovať cez spotrebiteľskú
zmluvu a v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou
zmenkou súvisia.

Závery okresného súdu tak v základe vychádzajú z právneho hodnotenia spotrebiteľského vzťahu,
posúdenie ktorého nebolo predmetom sporu a je irelevantné aj pre posúdenie platnosti zmenky.
Podľa zákona zmenkového a šekového bol súd oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetkynáležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť podľa Zákona zmenkového a šekového povinne do nej uviesť,
nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

Rozhodnutím okresného súdu tak nebolo rozhodnuté o zmenkovom nároku, ale o s ním úzko súvisiacom
nárokuzozmluvyospotrebiteľskomúvere,pretožeto,akobolazmenkavyplnená,čisatakstalovsúlade
s dohodou o vyplňovacom práve alebo v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch na jej povahe a platnosti nič nemení. Preto ani nárok uplatnený navrhovateľom nie je nárokom
zo spotrebiteľskej zmluvy vzťahu.

Záverom odvolací súd uvádza, že aj keď je v prípade spotrebiteľov potrebné prihliadať na ich špecifické
záujmy a postavenie, súčasná právna úprava už dôslednejšie chráni spotrebiteľa tým, že zakazuje
používanie zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľského úveru, čím sa nesporne zabráni zneužívaniu
práva podnikateľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery spotrebiteľom na ich ujmu.

Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu
právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok
dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v § 17 Zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd
zaoberať základným záväzkovým vzťahom, ktorý môže mať charakter spotrebiteľského vzťahu.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je potrebné
podľa § 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu navrhovateľa, ktorým si ako indosatár
uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkového

vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi zmenky,
ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení neukladá.
Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter tak, ako
to okresný súd správne zistil, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací
charakterzmenkystratila.Musítiežvychádzaťztoho,žeplatnázmenkamusíobsahovaťvšetkyformálne

a aj materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje § 75 Zákona zmenkového a šekového, a preto sa musí
s tvrdením odporcu ohľadom jeho podpisu na nej vysporiadať.

Prihliadne tiež na tvrdenia odporcu uvedené v odvolaní o tom, že si nepamätá na to, že by bol zmenku
podpisoval a splatnosť zmenky vyhodnotí aj z hľadiska tohto aspektu. V prípade, že dlžník v rámci svojej

obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 Zákona zmenkového a
šekového voči terajšiemu majiteľovi zmenky a nepreukáže, že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky
na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať
dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keď by to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.