Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/44/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203037
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114203037.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporcovi P. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. B. B.,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom,

811 09 Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 1.205,36 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduBanskáBystricazodňa06.10.2015,č.k.:9C/63/2014-57,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 24,99 € do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Bohdana Jakubisa, advokáta so sídlom v Bratislave,
Dobrovičova 13, vedený v K. banke, a. s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh zamietol, odporcovi právo na náhradu trov konania

nepriznal, navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
konania (trovy právneho zastúpenia) v sume 139,60 € na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 1205,36 euro s príslušenstvom a zmluvnú pokutu titulom dlhu zo zmluvy o

úvere.

Odporca sa k návrhu nevyjadril, vedľajší účastník na jeho strane namietol premlčanie, aj to, že úverová
zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, preto je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov.

Súd vo veci rozhodol podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti účastníkov konania. Mal preukázané,
že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zák. č. 129/2010 Z. z. Pretože zmluva
neobsahovala uvedené náležitosti, podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z. úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Pretože navrhovateľ odporcovi poskytol sumu 1021,40 € a odporca uhradil
sumu z 1246,96 €, t. j. vyššiu, ako mu bola poskytnutá, nemá voči navrhovateľovi už žiaden dlh, súd
návrh zamietol.Pokiaľ navrhovateľ uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, súd uviedol, že zmluvné dojednania strany
nepodpísali, preto nie je splnená požiadavka písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute podľa §
544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Preto je dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď v konaní bol úspešný odporca, náhradu
trov konania nežiadal, preto mu ich súd nepriznal. Náhradu priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu, ktorý zdieľa procesný úspech účastníka, na strane ktorého vystupuje.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ proti výroku, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Napadnutý výrok žiadal zmeniť tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Ako odvolací dôvod uviedol
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p.

Vdôvodochodvolaniauviedol,žepodávaodvolanieprotivýrokuotrováchkonaniavedľajšiehoúčastníka

z dôvodu, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti
ohľadne rozhodnutia o náhrade trov konania. Otázkou účelnosti trov právneho zastúpenia sa vôbec
nezaoberal. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka. Ten má svoj predmet činnosti vykonávať sám, čo predpokladá aj zákon.

Procesný úspech odporcu nezávisel od intervencie vedľajšieho účastníka. Už samotný súd skúma
zmluvy o spotrebiteľskom úvere z hľadiska neprijateľných podmienok, obligatórnych náležitostí a
premlčania ex offo.

Podotkol, že nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého (v zmysle zásady, že každý

sa môže dať zastupovať advokátom), ale účelnosť nákladov na toto zastúpenie pre nepreskúmateľnosť
aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti na náhradu trov
konania.

Trovy právneho zastúpenia by mali predstavovať náhradu odmeny za právnu pomoc pri predložení

podania, ktoré svojím obsahom je šablónovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom
množstve prípadov. Vedľajší účastník na strane odporcu sa deklaruje ako subjekt na ochranu
spotrebiteľa a práve vďaka tomu mu právna úprava priznáva osobitné postavenie spomedzi subjektov
rovnakej právnej formy. Poukázal na to, že ak už raz zákonodarca priznal nijakému subjektu
(spotrebiteľskému združeniu) určité osobitné postavenie (§ 25 zák. č. 250/2007 Z. z.) aj vo vzťahu

k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne,
personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V opačnom prípade by bolo
nelogické, aby osobitné postavenie sa priznávalo subjektu, ktorý nie je schopný a spôsobilý realizovať
svoju činnosť.

Predložené podanie vedľajším účastníkom je zhodné, ako predkladá v iných veciach. Teda ich môže,
vzhľadom na svoje osobitné postavenie a odborné zameranie, predkladať sám. V súvislosti s posúdením
účelnosti trov právneho zastúpenia spotrebiteľského združenia poukázal na názor Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyslovený v uznesení sp. zn.: 6 M Cdo 5/2013.

Namietal, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt ani
nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka. S účinnosťou od 01. 01. 2015 pre
každý takýto subjekt je stanovená povinnosť (zákon č. 353/2014 Z. z.) predložiť súhlas toho, na strane
koho má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník uvedené nesplnil, tak ako
v iných prípadoch vstúpil do konania spôsobom, kedy o odporcovi má informácie získané od súdu. V

tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 62/2014.

S účinnosťou od 01. 01. 2015 bola na základe zák. č. 353/2014 Z. z. do textu O. s. p. prevzatá
podmienka, ktorú právna prax už predtým formulovala. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ
tvrdil, že rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné

a nezákonné.K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Rozsudok prvostupňového súdu v
napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správny a priznať náhradu trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní.

K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že navrhovateľ využil zákonné právo a je
zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi. Táto úvaha je v
priamom s článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na právnu
pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Taktiež poukazoval na novelizované

znenie § 137 O. s. p. Navrhovateľ požaduje od súdu, aby porušil nielen ústavné právo na právnu pomoc,
ale aj novelizované ustanovenie § 137 O. s. p. Takáto úvaha je absurdná, pretože je v
priamom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Podľa argumentácie navrhovateľa by tak ani jemu v
prípade plného úspechu nemala byť priznaná náhrada trov konania, nakoľko ide o veľkú spoločnosť,
ktorá skupuje pohľadávky, ktorá má dostatočné finančné zázemie, bohatý pracovný aparát, v rámci
ktorého zamestnáva ľudí s právnickým vzdelaním, preto nie je nevyhnutné, aby sa dala zastupovať

advokátskou kanceláriou, ktorá zbytočne navyšuje trovy konania, navyše, pri uplatňovaní premlčaných
pohľadávok. V tejto súvislosti poukázal na identický obsah tisícov návrhov podaných navrhovateľom,
kde sa menia len číselné údaje.

Uviedol, že právne argumenty použité vedľajším účastníkom boli opodstatnené, úkony boli účelne

vynaložené. Už len samé tvrdenie neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, resp. vznesenie
námietky premlčania vedľajším účastníkom za súčasnej povinnosti súdu ex offo ich skúmať, je účelným
úkonom a účelným bránením účastníka. Zdôraznil, že navrhovateľ uplatňuje dlhodobo neprijateľné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane
vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území Slovenskej republiky. Aj keď súd prihliada

ex offo na neprijateľné podmienky alebo premlčanie, zhodnotenie určitých zmluvných podmienok
ako neprijateľných, alebo kvalifikované vznesenie námietky premlčania je vecou úvahy a právneho
názoru vedľajšieho účastníka, ale aj súdu. Preto aj upozornenie na neprijateľné podmienky, námietku
premlčania alebo iné kvalifikované právne hodnotenie v spotrebiteľskej zmluve vedľajším účastníkom
treba považovať za účelný úkon. Z tohto dôvodu nemožno neprihliadať na vyjadrenie vedľajšieho

účastníka.

Zdôraznil, že navrhovateľ využil služby advokátskej kancelárie, ktorá pri zachovaní odbornej
starostlivosti advokáta ho mohla upozorniť na to, že si chce uplatniť premlčanú pohľadávku. Z
toho možno usúdiť, že je vylúčené, aby o tejto skutočnosti navrhovateľ nevedel. Napriek tomu sa

pravdepodobne spoliehal na to, že množstvo odporcov nebude mať právne zastúpenie a z tohto dôvodu
nevznesú námietku premlčania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. platí, že odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v napadnutom
výroku vecne správne, taktiež sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a na doplnenie reagujúc na námietky odvolateľa uvedené v odvolaní dodáva nasledovné.

Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.

s. p.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetomčinnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si
zvolí.

V zmysle § 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka
nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Odvolací súd poukazuje na princíp "rovnosti zbraní", pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je
zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na
to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver
nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z
argumentácienavrhovateľamožnonadobudnúťdojem,ženavrhovateľchcepresebazískaťvýhodnejšie

postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastník
je združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto
spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah
medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať
sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137

O. s. p., keď O. s. p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného

Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010
vo veci C-279/09, pričom odvolací súd z daného rozhodnutia vychádza a akceptuje ho. Aj napriek

danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy dostatočne upravujú právo
vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom nemožno vyvodiť, prečo by takéto
právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní účastníci konania, nemalo byť
priznané. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že takéto právo vedľajšieho účastníka by bolo
vylúčené.

Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka,
na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je
dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa s úkonmi vedľajšieho účastníka.
Konanie vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporcu.

Odvolací súd nezistil, že by vedľajší účastník uplatňoval trovy konania, ktoré by neboli účelné.
Právna úprava neobsahuje žiadnu požiadavku „rozumnosti “, respektíve akúsi čiastočnú právnu pomoc.
Rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi je dôvodné a zákonné,
pretože vychádza z jednoznačnej právnej úpravy.

Odvolací súd neakceptoval ani námietku, že vedľajší účastník nemá toto k postavenie, pretože
nepredložil súhlas odporcu s účasťou v konaní. Ust. § 93 O. s. p. nevyžaduje súhlas účastníka konania,
nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať,akpodnetnavstupdalsámvedľajšíúčastníkkonania
tak, ako to vykladá navrhovateľ. Pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nevyžaduje súhlas.

Vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. sa stáva účastníkom konania oznámením o vstupe do
konania. Súd o jeho prípustnosti do konania nerozhoduje, v skutočnosti tak nemá možnosť ovplyvniť
ani to, či vedľajší účastníka do konania vstúpi alebo nie. Túto možnosť na súd iba vtedy, ak účastník
konania namieta vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Základný predpoklad uvádzaný navrhovateľom preto neobstojí, súd nebol povinný zaoberať sa otázkou
súhlasu hlavného účastníka. Účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní je zákonná. Vedľajší účastník
do konania vstúpil dňa 23. 09. 2014, teda v čase, kedy neplatila právna úprava platná od 01. 01. 2015.
Súd sa v tom čase riadil platnou právnou úpravou, ktorá nebola sporná, k novele § 93 O. s. p. došlopredovšetkým z dôvodu veľkého množstva sporov, dokonca opakovaného vstupu niekoľkých vedľajších
účastníkov do jedného konania, kedy v podstate ani jeden nekontaktoval hlavného účastníka, z čoho
súdu často nemohli dôjsť k iným záverom, ako tým, že daným združeniam išlo skôr o trovy konania,

ako o ochranu práv účastníkov. Tomu totiž zodpovedali aj všeobecné námietky. Nebolo tomu však vždy,
pričom viaceré združenia aktívne a konkrétne argumentovali v prospech účastníka, spotrebiteľa, teda
naplnil účel svojho poslania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p. a §

142 ods. l O. s. p. v spojení s § 151 ods. l O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník,
preto mu patrí náhrada trov odvolacieho konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vyúčtoval 1
úkon právnej pomoci za vyjadrenie k odvolaniu vykonaný dňa 07. 01. 2016 vo výške 61,41 €, k tomu
režijný paušál á 8,39 €, spolu 69,80 €.

Odvolací súd potrebuje za potrebné dodať, že v danom prípade súd v odvolacom konaní, kedy

predmetom posúdenia sú len trovy prvostupňového konania, nevychádza z hodnoty
veci, ktorá bola predmetom sporu, ale za predmet považuje namietanú výšku, s ktorou sa
odvolací súd zaoberá a ktoré sú v skutočnosti predmetom odvolacieho konania. V odvolacom
konaní súd neposudzuje vec samú a ani advokát sa nevyjadruje s odbornými znalosťami k veci, ktorá
už je rozhodnutá. Vo vyjadrení argumentuje len k otázkam súvisiacim s trovami konania, čomu má

zodpovedať aj jeho odmena. Je totiž neprípustné, aby v prípade, ak predmetom odvolacieho konania
je minimálna suma, napr. z dôvodu matematického pochybenia, súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci,
pričom priznaná hodnota za jeden úkon by bola v hrubom nepomere k právnej službe a k predmetu
odvolacieho konania, čo odvolací súd nepovažuje za spravodlivé. Preto v takomto prípade vychádza
z hodnoty odvolacieho konania, ktorou v danom prípade bola hodnota trov vo výške 139,60 eur.

Potom odmena za jeden úkon právnej pomoci predstavuje 16,60 eur podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. a režijný paušál vo výške 8,39 eur, spolu 24,99 eur.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.