Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/265/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7208221106
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7208221106.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej

a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobkyne: X. s.r.o. so sídlom v
W., T. 3, IČO: 36 217 085, právne zastúpenej: JUDr. Milan Szöllössy, advokát so sídlom v Košiciach,
Kováčska 28, proti žalovanej: R. L., a.s. so sídlom v X., I. cesta X/A, IČO: 35 709 332, právne zastúpená:
JUDr. Pavel Horovčák, advokát so sídlom v Košiciach, Hroncova 3, v konaní o zaplatenie 29.874,53 Eur
(900.000,- Sk) s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 6. júna 2012 č.
k. 10C/92/2008-321

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania je nárok žalobkyne proti žalovanej na zaplatenie poistného plnenia vo výške

900.000,- Sk (29.874,53 Eur) spolu s 8,5 % úrokmi z omeškania od 6.11.2007 až do zaplatenia.

Okresný súd Košice II ako súd prvého stupňa (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom žalobný návrh
zamietol. Ďalším výrokom vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Predchádzajúcim rozsudkom súd prvého stupňa žalobe vyhovel, avšak Krajský súd v Košiciach

uznesením z 1. februára 2012, č. k. 3Co/124/2010-299 rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odvolacísúdvytkolsúdprvéhostupňa,žeprávnyvzťahmedziúčastníkmiposúdilakoobčiansko-právny,
spotrebiteľský vzťah, a z tohto jeho záveru vzišlo viacero pochybení v rozhodnutí o nároku žalobcu čo
do základu a výšky, ako aj jeho príslušenstva, pretože otázku úrokov z omeškania v danom prípade
bolo potrebné posudzovať jednoznačne podľa ustanovení Obchodného zákonníka (v prípade úspechu
žalobcu v jeho nároku čo do základu a výšky).

Z vykonaného dokazovania vzal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyňa je podnikateľským
subjektom v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák., čo vyplýva z výpisu z obchodného registra
Okresného súdu Košice I, kde je zapísaná v oddiele: Sro, vložka č.: 13 573/V (získaný z internetového
portálu). Žalovaná vystavila 12. októbra 2004 Poistku č. 1101512075 ako potvrdenie uzavretia poistnej
zmluvynapoisteniemajetkumedzižalovanouakopoisťovateľkouažalobkyňouakopoistníčkou.Poistná
zmluva vstúpila do platnosti 6. októbra 2004 a jej platnosť skončila 6. októbra 2009. Návrhom na
uzavretie poistnej zmluvy - poistenie „TOP 2000“, evidenčné číslo návrhu: 912011541, mal súd za

preukázané, že 5. októbra 2004 došlo k prijatiu predloženého poistného návrhu štatutárnym zástupcom
žalobkyne ako poistníčky a poistenej. Miestom poistenia boli administratívne priestory žalobkyne na
Popradskej 66 v Košiciach, pričom obhliadku týchto priestorov vykonala 4. októbra 2004 Ing. X..
Predmetom poistenia boli výrobné a prevádzkové zariadenia - poistenie hnuteľných vecí na poistnúsumu 416.000,- Sk pre prípad požiaru, vody, víchrice a odcudzenia s poistným za hnuteľné veci vo
výške 2.828,- Sk. Ďalej predmetom poistenia bolo poistenie na 1. (prvé) riziko peňazí v hotovosti a iných
cenností v trezore pre prípad požiaru a pre prípad odcudzenia, pričom poistné za poistenie na 1. riziko

pre prípad požiaru bolo určené vo výške 1.300,- Sk a pre prípad odcudzenia vo výške 1.800,- Sk. Celkom
poistné za nehnuteľné, hnuteľné veci a 1. riziko bolo vo výške 5.928,- Sk (1.300 + 1.800 + 2.828). Poistná
zmluva bola dojednaná na dobu 5 rokov a z dohodnutého ročného poistného 5.928,- Sk bola poskytnutá
zľava za dĺžku poistenia vo výške 10 %, t.j. celkové ročné poistné po zľave bolo určené sumou 4.801,-
Sk. V návrhu na uzavretie zmluvy je v predtlači zmluvy označené krížikom, že sa poistná zmluva riadi

nasledujúcimi VPP, ZD, ZvD a prílohami: VPP - M 03, Špecifikácia skupín predmetov poistenia, VPP
- P 03, VPP - VP 03, VPP - V 03, VPP - O 03, ZD - P 03, ZD - VP 03, ZD - V 03 a ZD - O 03. V
návrhu je uvedené, že Všeobecné poistné podmienky, zmluvné dojednania a prílohy k poistnej zmluve
sú súčasťou poistnej zmluvy. Žalobkyňa ako poistníčka a poistená vyhlásila, že bola oboznámená s
obsahom VPP, ZD a ZvD. Ako osoba oprávnená uzavrieť poistnú zmluvu je uvedená spoločnosť H. s.r.o..
Pri dojednávaní poistnej zmluvy žalobkyňa predložila žalovanej Vyhlásenie o zhode pre skriňový trezor

U. 03 E, vydané 21. decembra 2001 obchodnou spoločnosťou U. U. s.r.o. so sídlom v Prešove, ktorá je
priamym výrobcom trezorov, pričom toto obsahuje prehlásenie zhody vlastností bezpečnostnej triedy I.
s týmito právnymi predpismi, technickými normami a technickými dokumentmi: STN EN 1143-1. Z tohto
Vyhlásenia o zhode je zrejmé, že v prípade trezoru typu SBM 03 E sa jedná o trezor bezpečnostnej
triedy I.

Uznesením z 3. mája 2007 Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor
všeobecnej kriminality v Košiciach II, ČVS: ORP-450/1-OVK-K2-2007, bolo začaté trestné stíhanie
pre zločin krádeže, pretože dňa 3.5.2007 v presne nezistenom čase v budove na L. XX v W. na X.
poschodí neznámy páchateľ vykonal krádež vlámaním do kancelárie firmy X., s.r.o. tým spôsobom, že

presne nezisteným spôsobom otvoril plastové dvere na chodbe na 3. poschodí, násilne otvoril dvere
do kancelárie, kde presne nezisteným spôsobom otvoril trezor nachádzajúci sa v kancelárii, z ktorého
odcudzilšekyspolusfinančnouhotovosťou,čímspoločnostiX.odcudzenímvecíspôsobilcelkovúškodu
vo výške cca 1.500.000,- Sk.

Z obsahu predloženého likvidačného spisu žalovanej o likvidácii poistnej udalosti z 3. mája 2007 súd
zistil, že 4. mája 2007 žalobkyňa oznámila žalovanej vznik škody dňa 3. mája 2007 v čase od 16,30 do
20,00 hod., a to vlámaním do priestorov žalobkyne a následnou krádežou cenín. V prílohe žalobkyňa
oznámila, že odcudzená bola hotovosť vo výške 636.821,- Sk, 1.280,- CZK, 200,- USD a 18.355,-
Eur, hotovosť vo výške 23.676,50 Sk prevzatá do úschovy od spoločnosti X., a.s. W., bankové šeky

ČSOB, a.s. Košice k bežnému účtu a bankové šeky vydané ČSOB, a.s. Košice k bežnému účtu, ktoré
boli prevzaté do úschovy do spoločnosti X. SC a.s., a taktiež čipová karta s L. a PUK na realizáciu
transakcií prostredníctvom služby ČSOB biznis banking 24 (podľa zápisnice z vykonania mimoriadnej
inventarizácie pokladničnej hotovosti dňa 4.5.2007). Obhliadka miesta vzniku škody na L. XX v W. sa
uskutočnila 10. mája 2007. Žalovaná listom z 5. novembra 2007 oznámila žalobkyni, že poistné plnenie

vo výške 133.082,- Sk bude žalobkyni poskytnuté bankovým prevodom na jej účet. Vo výpočte poistného
plnenia je uvedená škoda spôsobená krádežou finančnej hotovosti podľa pokladničnej knihy vo výške
636.821,- Sk, pričom poistné plnenie celkom bolo vypočítané vo výške 133.082,- Sk, pozostávajúce zo
sumy 100.000,- Sk ako limitu poistného plnenia podľa tabuľky č. 2 ZD - O 03 (trezor bezpečnostnej triedy
I), zo sumy 25.882,- Sk za dodávku a montáž bezpečnostných dverí a zárubne a zo sumy 8.200,- Sk

za dodávku a montáž trezorového zámku a po odpočítaní spoluúčasti žalobkyne vo výške 1.000,- Sk.
Listom zo 14. júla 2007 žalovaná oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že na základe jej výzvy
na doplatenie poistného plnenia bola správnosť likvidácie predmetnej udalosti opakovane posúdená a
žalovaná aj po opakovanom dôkladnom prehodnotení veci zotrvala na svojom pôvodnom písomnom
stanovisku z 5. novembra 2007.

Štatutárny zástupca žalobkyne N.. Y. X. vo svojej výpovedi uviedol, že v záležitostiach poistenia
spolupracovali s poistnou maklérkou H. X., ktorá odporučila žalobkyni poistiť aj obsah trezoru - hotovosť.
Žalobkyňa predložila pani X. certifikát a záručný list trezoru. Uskutočnila sa obhliadka priestorov a
následne poistná maklérka predložila štatutárnemu zástupcovi na podpis návrh poistnej zmluvy, ktorý

uviedol, že návrh zmluvy v dobrej viere podpísal s tým, že je tým chránená spoločnosť proti vlámaniu a
ďalším škodám. Trval na tom, že pokiaľ sa jedná o limit poistnej sumy 1.000.000,- Sk, nežiadala tento
limit žalobkyňa, ale takýto limit poistného plnenia na základe predložených dokladov od trezoru ponúkla
poistná maklérka X.. V návrhu poistnej zmluvy označené VPP, ZD a ZvD boli žalobkyni doručené ažnásledne po podpise návrhu poistnej zmluvy. Nakoľko po krádeži v ich priestoroch žalovaná poskytla
poistnéplnenie,ktorénezodpovedalopredstavámštatutárnehozástupcužalobkyne,kontaktovalpoistnú
maklérku X. a uviedol, že poskytnutá výška poistného plnenia prekvapila aj poistnú maklérku, pretože

hotovosť v trezore bola poistená do výšky 1.000.000,- Sk a pomohla mu s napísaním žiadosti žalovanej,
ktorou žiadala žalobkyňa o prehodnotenie stanoviska v súvislosti s poskytnutým poistným plnením. U.
N.. H. X., ktorá mala povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho makléra od 26. februára 2005 do
22. februára 2007, potvrdila, že k poistnej sume vo výške 1.000.000,- Sk dospeli spoločnou úvahou so
štatutárnym zástupcom žalobkyne na základe zistenia akú maximálnu hodnotu hotovosti máva obvykle

uloženúvtrezore.Uviedla,žespožiadavkouopredloženienávrhupoistnejzmluvynapoisteniehotovosti
1.000.000,- Sk oslovila 4 poisťovne. Najvýhodnejšiu ponuku, podľa svedkyne, predložila žalovaná
poisťovňa. Uviedla, že na základe výberu tejto ponuky zaslala žalovanej 24. augusta 2004 telefaxom
všetky doklady o type trezora, ktorý žalobkyňa vlastnila - vyhlásenie o zhode, certifikát, prílohu k
certifikátuazákladnétechnicképarametrektrezoru,zaúčelomvyhodnoteniačidanýtrezorvyhovujepre
poistenie poistnej sumy, ktorú žalobkyňa chcela poistiť. Svedkyňa uviedla, že zo strany žalovanej nebola

vznesená žiadna námietka voči typu trezoru. Žalovaná jej predložila prostredníctvom zamestnanca Ing.
Y. návrh poistnej zmluvy, ktorý svedkyňa predložila štatutárnemu zástupcovi žalobkyne, ktorý návrh
zmluvy podpísal. U. podpísaný návrh zmluvy zo strany poistníka, t.j. žalobkyne osobne odniesla Ing.
Y. - zamestnancovi žalovanej, ku ktorému pripojila aj doklady o type trezoru. Poukázala na to, že vo
všeobecnosti je ďalší postup pri uzatváraní poistných zmlúv taký, že na tzv. oddelení taxácie, ktoré

oddeleniemajúvytvorenévšetkypoisťovne,sauskutočníkontrola,čipredloženýnávrhpoistnejzmluvyje
správny, a to najmä v zmysle, či je dobre vyrátané poistné, a zároveň, či je správne zabezpečená poistná
hodnota, ktorá má byť poistená. Zo strany žalovanej bol návrh poistnej zmluvy akceptovaný, keď o tom
doručila žalobkyni poistku. Pokiaľ ide o poistnú udalosť z 3. mája 2007, ona samotná bola prekvapená,
keďzostranyžalovanejpoisťovneboloposkytnutépoistnéplnenielenvovýške100.000,-Skzahotovosť

uloženú v trezore. Svedkyňa ňu, štatutárneho zástupcu žalobkyne oboznamovala o charaktere poistenia
na prvé riziko, a to aj v tej súvislosti, že pri uzavretí takéhoto poistenia je poistné nižšie než pri bežnom
poistení. Ďalej svedkyňa tvrdila, že už pri podpisovaní návrhu poistnej zmluvy boli zo strany žalovanej
predložené všeobecné poistné podmienky, pokiaľ sa však jednalo o zmluvné dojednania tvrdila, že boli
doručené až na základe ich vyžiadania potom, čo nastala poistná udalosť. Tvrdila a na svoju obranu

uviedla, že ak by boli zmluvné dojednania predložené spolu s návrhom poistnej zmluvy, svedkyňa
ako sprostredkovateľka poistenia by ihneď zistila, že poistná zmluva nie je dobre uzatvorená. Právny
zástupcažalobkynespochybňovalvýpoveďsvedkyne,pokiaľtvrdila,žepriuzatváranípoistnejzmluvyso
žalobkyňou svedkyňa nemala k dispozícií zmluvné dojednania. Je však potrebné vychádzať z toho, že
žalobkyňa podpísaním návrhu poistnej zmluvy potvrdila aj prevzatie označených VPP, ZD, ZvD a príloh.

Svedok Ing. G. Y., odborný inšpektor poistenia majetku u žalovanej, uviedol, že na základe požiadavky
Ing. X. vypracoval návrh poistnej zmluvy, ktorý ona ako sprostredkovateľka poistenia vybrala. Taktiež
vypovedal, že v roku 2004 sa všetky finančné hotovosti v poisťovni žalovanej poisťovali na prvé riziko,
čo znamenalo, že si klient zvolil poistnú sumu a zvolená poistná suma predstavovala maximálny limit

plnenia za všetky poistné udalosti v jednom poistnom roku. Svedok uviedol, že ku všetkým návrhom
poistných zmlúv sa pripájajú všeobecné poistné podmienky a zmluvné dojednania, ktorými sa poistná
zmluva riadi a preto žalobkyňa sa mohla a mala dozvedieť práve zo všeobecných poistných podmienok a
zmluvných dojednaní o požiadavkách na stupeň zabezpečenia poistenia finančnej hotovosti 1.000.000,-
Sk. Svedkyňa Ing. Zita P., ekonómka žalobkyne od roku 2003, vypovedala, že sprostredkovateľka

poistenia Ing. X. nechala žalobkyni po podpise štatutárnym zástupcom žalobkyne jednu kópiu návrhu
poistnej zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami VPP M03, Špecifikácia ako príloha VPP-
M 03, VPP-P 03, VPP-VP 03, VPP-V 03, VPP-O 03 a zmluvné dojednania ZD-P 03 a ZD-VP 03.
Svedkyňa tvrdila, že ako zodpovedná osoba za uloženie návrhu poistnej zmluvy označené všeobecné
poistné podmienky a zmluvné dojednania založila do šanónu spolu s návrhom poistnej zmluvy a v tom

čase im nevenovala vôbec žiadnu pozornosť. Až následne po vzniku poistnej udalosti žalobkyňa zistila,
že nemá k dispozícií zmluvné dojednania ZD-V 03 a ZD-O 03, ktoré boli označené v návrhu poistnej
zmluvy taktiež ako súčasť zmluvy. Svedkyňa tvrdila, že tieto zmluvné dojednania (ZD-V 03 a ZD-O 03)
boli žalobkyni doručené až po vzniku poistnej udalosti osobne sprostredkovateľkou poistenia N.. X..

Súd poukázal na článok 5 ods. 1 „Poistná suma, poistná hodnota“ Všeobecných poistných podmienok
pre poistenie majetku - všeobecná časť (VPP-M 03), v zmysle ktorého poistná suma predstavuje poistnú
hodnotu všetkých poistených vecí v okamžiku vzniku poistenia. Poistnú sumu určuje poistník na vlastnú
zodpovednosť, poistná suma sa uvádza v poistnej zmluve.Podľa článku 5 ods. 2 VPP-M 03, poistná suma je horná hranica poistného plnenia poisťovateľa.
Podľa článku 5 ods. 5 VPP-M 03, keď nemôže byť poistná hodnota stanovená podľa ods. 1, môže byť
dojednané poistenie na prvé riziko. Takto určená poistná suma predstavuje hornú hranicu poistného

plnenia poisťovateľa zo všetkých poistných udalostí vzniknutých v poistnom roku. Položky poistené na
prvé riziko musia byť v poistnej zmluve jednoznačne vymenované.
Podľa článku 15 ods. 1 veta prvá, druhá a tretia VPP-M 03 „Povinnosti poistníka a poisteného pri
uzavieraní poistnej zmluvy a v priebehu platnosti poistnej zmluvy“, poistník a poistený sú pri uzavieraní
poistnej zmluvy povinní oznámiť poisťovateľovi všetky im známe okolnosti, ktoré sú podstatné pre

prevzatie rizika (§ 793 Občianskeho zákonníka). Za podstatné sa považujú tie rizikové okolnosti, ktoré
majú vplyv na rozhodnutie poisťovateľa o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy. Okolnosť, na ktorú sa
poisťovateľ vyslovene písomne pýtal, sa považuje vždy za podstatnú.
Podľa článku 3 ods. 2 písm. b) „Predmet poistenia“ Všeobecných poistných podmienok pre prípad
odcudzenia veci - špecifická časť (VPP-O 03), na základe zvláštneho dojednania môžu byť poistené i
nasledujúce veci: peniaze v hotovosti, cenné papiere a listiny, vkladné knižky, drahé kovy a predmety z

nich vyrobené, klenoty, pokiaľ sú uschovávané v schránkach stanoveného stupňa zabezpečenia.
Podľa článku 5 ods. 2 VPP-O 03 „Miestna platnosť poistenia“, ak neplatia iné zvláštne dojednania sú
veci uvedené v článku 3 ods. 2 písm. b) poistené iba v riadne uzatvorených a uzamknutých schránkach,
ktoré poskytujú zvýšenú ochranu proti násilnému vniknutiu do schránok, odcudzeniu schránok a spĺňajú
požiadavky stanovené poistnou zmluvou.

Podľa článku 6 ods. 3 VPP-O 03 „Poistné plnenie“ v prípade cenností a pod. budú nahradené náklady na
znovuobstaranie, najviac však suma zodpovedajúca ich poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom
poistnej udalosti, v prípade peňazí bude vyplatená najviac suma zodpovedajúca poistnej hodnote,
bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti.
Podľa čl. O-6 ods. 1 „Peniaze v hotovosti a iné cennosti“ Zmluvných dojednaní pre prípad odcudzenia

(ZD-O 03), ak bolo v poistnej zmluve dojednané poistenie peňazí v hotovostí, cenín, cenných papierov a
listín alebo iných obdobných dokumentov poskytne poisťovateľ plnenie do výšky individuálne dojednanej
poistnej sumy, max. však sumu, ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase, keď
nastala poistná udalosť (viď Bezpečnostné opatrenia, čl. O-20A).
Podľa čl. O-20-A „Odcudzenie hnuteľných vecí vrátane cenností krádežou vlámaním“ ZD-O 03, ak

dôjde k odcudzeniu poistených hnuteľných vecí vrátane cenností uložených v uzamknutej budove alebo
miestnosti (ďalej len uzamknutý priestor) krádežou vlámaním, poskytne poisťovateľ plnenie do výšky
poistnej sumy dojednanej pre odcudzené veci, maximálne však sumu, ktorá zodpovedá skutočnému
spôsobu zabezpečenia vecí v čase, keď nastala poistná udalosť (viď tab. č. 1). Cennosti musia byť
naviac zabezpečené spôsobom podľa tab. č. 2. Cennosťami sa rozumejú okrem iného aj peniaze v

hotovosti. Podľa Tabuľky číslo 2 - Limity poistného plnenia pre uvedené spôsoby zabezpečenia cenností,
pre poistnú sumu, resp. limit plnenia vo výške 100.000,- Sk požaduje sa spôsob zabezpečenia trezorom
bezpečnostnej triedy 1, pre poistnú sumu, resp. limit plnenia vo výške 1.000.000,- Sk bol požadovaný
spôsob zabezpečenia trezorom bezpečnostnej triedy 4.

Po takto vykonanom dokazovaní súd poukázal na ust. § 1 ods. 1 a 2, § 2 ods. 1, 2 písm. a), § 261 ods. 6
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), ďalej na ust. § 788 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), pričom zdôraznil, že súčasťou poistnej zmluvy
sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva
a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel,

oznámené (ods. 3). V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v
nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného (ods. 4).
Ďalej súd poukázal na ust. § 797 ods. 1, 2 a 3, § 806 OZ a uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné,
že žalovaná ako poistiteľ a žalobkyňa ako poistník a poistený uzavreli 5. októbra 2004 poistnú zmluvu,
predmetom poistenia ktorej bola aj hotovosť uložená v trezore. Nebolo sporné, že peniaze v hotovosti

uložené v trezore boli poistené na 1. riziko na poistnú sumu 1.000.000,- Sk. Nebolo sporné, že dňa
3. mája 2007 nastala poistná udalosť - krádež vlámaním a odcudzenie finančnej hotovosti a cenín z
trezoru žalobkyne. Nebolo sporné, že žalobkyňa poistnú udalosť riadne žalovanej oznámila a predložila
všetky potrebné dokumenty pre zistenie výšky spôsobenej škody a stanovenie výšky poistného plnenia.
Žalovaná nespochybnila na základe predložených dokumentov výšku škody spôsobenej žalobkyni

odcudzením finančnej hotovosti z trezoru vo výške celkom 1.267.890,- Sk. Nebolo medzi účastníkmi
sporné ani to, že žalovaná žalobkyni na základe poistnej udalosti z 3. mája 2007 poskytla poistné plnenie
5. novembra 2007 vo výške 133.082,- Sk, z ktorého bola suma 100.000,- Sk poskytnutá za odcudzenú
finančnú hotovosť. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná poistné plnenie bezdôvodne krátila. Argumentovala,že v poistnej zmluve si účastníci dohodli poistnú sumu 1.000.000,- Sk pre poistenie na 1. riziko peňazí
v hotovosti a iných cenností v trezore, pričom pred uzavretím zmluvy predložila žalovanej všetky
doklady vzťahujúce sa na trezor a umožnila jej oboznámiť sa so spôsobom zabezpečenia predmetu

poistenia - peňazí v hotovosti na poistnú sumu 1.000.000,- Sk a žalovaná v tom čase nemala voči
spôsobu zabezpečenia (typu trezoru) žiadne výhrady, že by sa jednalo o nepostačujúce zabezpečenie
na dohodnutú poistnú sumu. Žalovaná naopak tvrdila, že poskytnutím poistného plnenia 100.000,-
Sk riadne splnila svoju povinnosť voči žalobkyni z uzavretej poistnej zmluvy o poistení na 1. riziko
finančnej hotovosti v trezore na poistnú sumu 1.000.000,- Sk s odôvodnením, že poskytnutie poistného

plnenia z poistnej udalosti bolo limitované spôsobom zabezpečenia hotovosti v trezore v čase vzniku
poistnej udalosti. Uviedla, že poskytla poistné plnenie v súlade so ZD-O 03 podľa spôsobu zabezpečenia
finančnej hotovosti, ktorá finančná hotovosť bola uložená v trezore typu SBM 03 E, ktorý bol trezorom
bezpečnostnej triedy 1, a preto podľa čl. O-20 A a Tabuľky č. 2 ZD-O 03, limit poistného plnenia bol
určený sumou 100.000,- Sk. Poukázala na to, že poistenie hotovosti v trezore bolo dojednané na 1. riziko
a dôvodila, že poistná suma 1.000.000,- Sk platila len ako horná hranica poistného plnenia pre všetky

poistné udalosti v poistnom období. Bolo preukázané, že v poistnej zmluve si účastníci dohodli poistenie
na 1. riziko finančnej hotovosti a iných cenností v trezore na poistnú sumu 1.000.000,- Sk. Poistná
suma v poistení na 1. riziko predstavovala hornú hranicu plnenia za jednu a všetky poistné udalosti
vzniknuté v poistnom období. Súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi boli všeobecné poistné
podmienky, o.i. aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku - všeobecná časť (VPP-M 03),

Špecifikácia skupín predmetov poistenia (príloha k Všeobecným poistným podmienkam pre poistenie
majetku - všeobecná časť), Všeobecné poistné podmienky pre prípad odcudzenia vecí - špecifická časť
(VPP - O 03) a zmluvné dojednania, o.i. aj Zmluvné dojednania pre prípad odcudzenia (ZD - O 03).
Obsahom zmluvného vzťahu účastníčok sa tak stali dojednania, o.i. aj o tom, že na základe zvláštneho
dojednania môžu byť poistené peniaze v hotovosti, pokiaľ sú uschovávané v schránkach stanoveného

stupňa zabezpečenia [čl. 3 ods. 2. písm. b) VPP - O 03], že ak neplatia iné zvláštne dojednania, sú
veci uvedené v čl. 3 ods. 2 písm. b) poistené iba v riadne uzatvorených a uzamknutých schránkach,
ktoré poskytujú zvýšenú ochranu proti násilnému vniknutiu do schránok a spĺňajú požiadavky stanovené
poistnou zmluvou (čl. 5 ods. 2. VPP - O 03), že v prípade peňazí bude vyplatená najviac suma
zodpovedajúca poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti (čl. 6 ods. 3. VPP - O

03). T.j. v zmysle čl. 5 ods. 2. VPP - O 03, peniaze v hotovosti boli poistené iba pre prípad ich uschovania
v uzatvorených a uzamknutých schránkach, poskytujúcich zvýšenú ochranu a spĺňajúcich požiadavky
stanovené poistnou zmluvou. Súčasne toto ustanovenie umožňovalo, aby sa účastníci poistnej zmluvy
od neho odchýlili („ak neplatia iné zvláštne dojednania“). V poistnej zmluve si účastníci dohodli poistenie
na 1. riziko peňazí v hotovosti a iných cenností v trezore na poistnú sumu 1.000.000,- Sk, čo znamenalo

hornú hranicu plnenia 1 mil. Sk za jednu a všetky poistné udalosti vzniknuté v jednom poistnom období.

Podľa zmluvných dojednaní, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy (čl. 6 ods. 3 ZD-O 03) v prípade
poistenia peňazí mala byť pri vzniku poistnej udalosti vyplatená najviac suma zodpovedajúca poistnej
hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti (k poistnej udalosti 3. mája 2007 došlo k

odcudzeniu finančnej hotovosti a cenín z trezoru žalobkyne vo výške celkom 1.267.890,- Sk). Poistná
hodnota podľa poistnej zmluvy bola dohodnutá účastníčkami vo výške 1.000.000,- Sk s tým, že v zmysle
čl. 5 ods. 2 VPP-O 03 bola závislá od stupňa zabezpečenia peňazí uložených v trezore v čase vzniku
poistnej udalosti. Z dohodnutého poistenia na 1. riziko peňazí uložených v trezore na poistnú sumu
1.000.000,- Sk poskytla žalovaná žalobkyni poistné plnenie vo výške 100.000,- Sk s odvolaním sa

na ustanovenia Zmluvných dojednaní pre prípad odcudzenia (ZD - O 03), a to konkrétne ustanovenie
O-6, podľa ktorého pri dojednaní poistenia peňazí v hotovosti poskytne poisťovateľ plnenie do výšky
individuálne dojednanej poistnej sumy (v danom prípade 1 mil. Sk na prvé poistné riziko), maximálne
však sumu, ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia v čase, keď nastala poistná udalosť,
pričom odkazovalo toto ustanovenie na čl. O - 20A Bezpečnostné opatrenia. Čl. O 20A ZD - O 03

obmedzoval výšku poistného plnenia poisťovateľa do výšky poistnej sumy dojednanej pre odcudzenie
veci, maximálne však sumou, ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia vecí v čase, keď
nastala poistná udalosť, pričom cennosti museli byť naviac zabezpečené spôsobom podľa tabuľky č.
2. Podľa tabuľky č. 2 trezor žalobkyne, v ktorom boli peniaze a cennosti uložené v čase, keď nastala
poistná udalosť, spĺňal ako trezor bezpečnostnej triedy 1 zabezpečenie pre poistnú sumu 100.000,-

Sk. V prípade ust. § 806 OZ nejedná sa o kogentné ustanovenie, pretože umožňuje, aby si účastníci v
poistných podmienkach upravili spôsob určenia poistného plnenia pre prípad vzniku poistnej udalosti. V
danom prípade si účastníci výšku poistného plnenia dohodli v čl. 6 ods. 3. VPP - O 03 a v ustanovení čl.O - 6 a O - 20A zmluvných dojednaní ZD - O 03. Žalobkyňa poskytla poistné plnenie v súlade s poistnými
podmienkami a zmluvnými dojednaniami.

Pokiaľ žalobkyňa odôvodňovala svoj nárok tým, že ona splnila všetky svoje povinnosti podľa ust. §
793 ods. 1 OZ, aj podľa čl. 15 ods. 1. VPP - M 03, pri uzatváraní poistnej zmluvy a dojednávaní
poistenia, keďže poskytla žalovanej s dostatočným časovým predstihom doklady od trezoru, z ktorých
žalovaná mohla zistiť, že trezor spĺňa požiadavky na zabezpečenie peňazí v hotovosti, resp. cenín len
do sumy 100.000,- Sk a umožnila žalovanej aj obhliadku miesta uloženia poistených peňazí v hotovosti

a tvrdila, že žalovaná bezdôvodne znížila v rozpore s ust. § 798 OZ poistné plnenie, bolo preukázané,
a vyplynulo to aj zo všetkých vyjadrení žalovanej, že poistné plnenie neznížila v zmysle ust. § 798
OZ, ale poskytla poistné plnenie v súlade s poistnou zmluvou, všeobecnými poistnými podmienkami
a zmluvnými dojednaniami vo výške sumy zodpovedajúcej spôsobu zabezpečenia poistených peňazí
v trezore v čase vzniku poistnej udalosti, ktoré peniaze boli uložené v trezore triedy A spĺňajúcom
zabezpečenie maximálne sumy 100.000,- Sk. Žalovaná ani poskytnutie poistného plnenia žalobkyni vo

výške 100.000,- Sk neodôvodňovala tým, že by si žalobkyňa nebola splnila povinnosť podľa ust. § 793
Občianskeho zákonníka. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že zmluvné dojednanie čl. O-6 ZD-O
03 je neplatné, pretože je odchýlkou od kogentného ust. § 793 OZ, nakoľko ich predmet úpravy je vecne
rôzny. Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobkyne, ktorá s poukazovaním na ust. § 43 OZ a na
povinnosť účastníkov zmluvného vzťahu dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,

čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (jedná sa o tzv. hmotnoprávnu prevenčnú povinnosť) tvrdila, že
bolo povinnosťou žalovanej na základe predložených dokladov od trezoru upozorniť žalobkyňu na to, že
trezor nespĺňa bezpečnostné požiadavky na zabezpečenie peňazí v hotovosti vo výške poistnej sumy 1
mil. Sk; to, že žalovaná žalobkyňu neupozornila, nemá za následok neplatnosť zmluvy a ani nezakladá
nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní na doplatenie poistného plnenia. Pretože žalobkyňa svoj

nárok dostatočným spôsobom nepreukázala, súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, nakoľko v čase vyhlasovania rozsudku všetky trovy neboli známe.

Proti rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že
žalobe vyhovie. Poukázal na skutočnosť, že pri uzatváraní poistnej zmluvy vychádzal z účelu poistenia,
ktorý mu bol pre daný predmet konania žalovanou doporučený a konal v dobrej viere s profesionálom
znalým všetkých súvislostí spojených s poistením, ktorý mu zabezpečil právnu istotu v ponúknutom

poistnom produkte. Žalovaná bola iniciátorom poistenia čo do obsahu, rozsahu i určenia poistnej sumy
pre poistné riziko odcudzenia peňazí v hotovosti a iných cenností v trezore. Účel poistenia, vzhľadom
na následné konanie žalovanej v súvislosti s poistnou udalosťou, nebol splnený. Žalovaná vykonávaním
kontroly potrebnej pre uzavretie predmetnej poistnej zmluvy deklarovala, že riziko prijíma.

Odvolateľka poukázala na to, že na poistenie, aj v prípade podnikateľských subjektov, sa vzťahujú
ustanovenia 15. hlavy Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ktoré majú pred všeobecnou úpravou
prednosť. Poistná zmluva musí mať obsahové náležitosti uvedené v ustanovení § 788 ods. 2 OZ
z dôvodu zabezpečenia zvýšenia právnej istoty poisteného, teda toho účastníka právneho vzťahu,
ktorý v praxi nemá možnosť zásadným spôsobom ovplyvniť znenie zmluvných dojednaní a poistných

podmienok. Pre poistnú zmluvu platí aj všeobecná povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 43
Občianskeho zákonníka, teda, že účastníci sú povinní dbať, aby pri úprave zmluvných vzťahov
sa odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov. Žalobkyňa, vychádzajúc z citovaného
ustanovenia § 43 OZ, ako účastník poistno-právneho vzťahu, ktorý nemôže zásadným spôsobom
ovplyvniťzmluvnédojednanieapoistnépodmienky,sapreduzavretímpoistenianavrhnutéhožalovanou,

snažila preukázaním všetkých relevantných skutočností predísť akýmkoľvek budúcim nejasnostiam v
poistno-právnom vzťahu. Žalovaná však v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno.

Ďalej žalobkyňa poukazuje na ustanovenie § 788 ods.4 OZ a článok 5 ods. 3 Všeobecných poistných
podmienok - M 03 s tým, že zmena poistnej sumy so spätnou platnosťou nie je možná. V danom

prípade poistenie na 1. riziko pre peniaze v hotovosti a iné cennosti v trezore, pre prípad odcudzenia,
bolo dojednané na poistnú sumu 1.000.000,- Sk, pričom písomným návrhom nedošlo k žiadnej zmene
poistnej sumy, ktorá je uvedená v poistnej zmluve. Podľa čl. 6 ods. 3 VPP-O 03, od ktorého nie je
možné sa odchýliť, vyplýva, že v prípade cenností a pod. budú nahradené náklady na znovuobstaranie,najviac však suma zodpovedajúca ich poistnej hodnote bezprostredne pred vznikom poistnej udalosti,
v prípade peňazí bude vyplatená najviac suma zodpovedajúca poistnej hodnote bezprostredne pred
vznikom poistnej udalosti. Preto žalobkyňa má právo na poistné plnenie v zmysle žalobného návrhu.

Podľa názoru žalobkyne na posúdenie otázky, aby poisťovateľ (žalovaná) mohol dobre uvážiť, či poistnú
zmluvu uzavrie, za akých podmienok, a či v konkrétnom prípade možno vôbec poistenie uzavrieť, ako i
na určenie výšky poistného, je podstatný obsah kogentného ustanovenia § 793 OZ (kto uzaviera poistnú
zmluvu je povinný odpovedať pravdivo a úplne na všetky otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného

poistenia. Ide o mimoriadne závažnú povinnosť, ktorá musí predchádzať poisteniu), ako i ust. čl.
15 ods. 1 VPP- M 03, z ktorého vyplýva, že poistník a poistený sú pri uzavieraní poistnej zmluvy
povinní oznámiť poisťovateľovi všetky známe okolnosti, ktoré sú potrebné pre prevzatie rizika (§ 793
OZ). Za podstatné sa považujú tie rizikové okolnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie poisťovateľa
o podmienkach uzavretia poistnej zmluvy. Z tohto článku zmluvy vyplýva aj to, že poistník alebo
poistený je povinný umožniť poisťovateľovi vstup do priestorov, kde sa nachádzajú poistené veci za

účelom posúdenia rizika a preskúmania činnosti zariadenia k ochrane poisteného majetku. Žalobkyňa
v značnom časovom predstihu 24. augusta 2004, teda šesť týždňov pred vypracovaním návrhu na
uzavretie poistnej zmluvy „TOP 2000“ žalovanou, predložila jej všetky doklady týkajúce sa typu trezora
z dôvodu preverenia, či a pre akú výšku finančných prostriedkov trezor žalobkyne vyhovuje pre možné
dojednanie poistenia finančnej hotovosti. Žalovaná následne po doručení spomínaných dokladov o

type trezoru sama žalobkyni navrhla, že je možné uzavrieť poistenie pre prípad odcudzenia finančnej
hotovosti uloženej v trezore, a to na poistnú sumu 1.000.000,- Sk a z navrhnutej poistnej sumy určila
výšku poistného, ktorú oznámila žalobkyni. (Výšku poistného určenú z poistnej sumy 1.000.000,- Sk
žalobkyňa platila až do vzniku poistnej udalosti). Okrem uvedenej skutočnosti, pred uzavretím poistenia
v mieste poistenia u žalobkyne žalovaná vykonala opakovane ohliadku miesta poistenia, ako i ohliadku

trezora. Na odporučenie žalovanej po vykonaní ohliadky, žalobkyňa zvýšila stupeň zabezpečenia miesta
poistenia. Žalobkyňa nič neurýchľovala, nevytvárala časovú tieseň žalovanej aj z toho dôvodu, že
nebola iniciátorom pre predmetné poistenie a súčasne si bola vedomá toho, že o vzniku poistenia môže
rozhodnúť jedine žalovaná. Až po týchto úkonoch žalovaná vypracovala návrh na uzavretie poistnej
zmluvy „TOP 2000“, ku ktorému boli opätovne pripojené všetky doklady od typu trezora. Po vnútornej

kontrole žalovanou (taxácii) nebol daný ani návrh na zmenu poistenia v zmysle čl. 5 ods. 3 (prvá veta)
VPP -M 03. Žalovaná nepostupovala ani v zmysle ustanovenia § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
čl. 15 ods. 3 VPP- M 03, ale došlo k uzavretiu poistenia. Všetky uvedené skutočnosti preukazujú, že k
rozhodnutiu o uzavretí poistenia došlo po dobrom uvážení žalovanou, po predchádzajúcom vykonaní
ohliadky miesta poistenia, po oboznámení sa s tým, o aký druh trezora ide, po preverení všetkých

okolností potrebných k tomu, aby sa žalovaná rozhodla poistnú zmluvu uzavrieť. K uzavretiu poistenia
teda došlo po plnom uvedomení si, že poistná zmluva je vlastne rizikovou zmluvou. K uzavretiu poistnej
zmluvy došlo za plného vedomia poisťovateľa, že v zmysle ust. § 795 ods. 1 OZ mu vzniká povinnosť
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená.
Žalobkyňa splnila všetky povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 793 OZ, ako i z ustanovenia článku 15

ods. VPP -M 03. Žalovaná sa následne rozhodla, že prevezme riziko poistenia. Boli jej známe všetky
okolnosti a to, že odmietnutie poistného plnenia, respektíve len čiastočné plnenie, je v príkrom rozpore
s obsahom kogentného ustanovenia § 793 OZ a čl. 15 ods. 1 VPP-M 03. Konanie žalovanej, tým
že vyžaduje splnenie povinností až pri vzniku poistnej udalosti, hoci poistné prijímala od žalobkyne z
poistnej sumy 1.000.000,- Sk od počiatku poistenia, nemožno inak kvalifikovať iba ako odchýlením sa

od obsahu podstatného ustanovenia § 793 OZ, ako i čl. 15 ods. 1 VPP- M 03.

Podľa názoru žalobkyne, správanie sa žalovanej v čase vzniku poistno-právneho vzťahu na základe
poistnejzmluvyajejnáslednékonaniepovznikupoistnejudalosti,kedyvzniklapovinnosťvyplatiťpoistné
plnenie, je aj v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka, ktorého vyplýva, že výkon práva,

ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. V obchodných
vzťahoch sa pravidlo férového konania pri výkone práva, ako aj pravidlo súladu úkonov podnikateľov
s dobrými mravmi (§ 3 OZ) musí vykladať v úzkej súvzťažnosti k požiadavke profesionality a odbornej
starostlivosti. Správanie sa žalovanej v čase predloženia návrhu na poistenie, ale aj v čase, kedy nastala
poistná udalosť, nekorešponduje s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka.

Ďalej odvolateľka argumentuje tým, že zákonodarca označuje ustanovenie § 793 OZ za kogentné
ustanovenie, od ktorého nie je možné sa odchýliť. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva skutočnosť,
že závažné povinnosti je povinný poistený splniť už pred uzavretím poistnej zmluvy, a nie až pri vznikupoistnej udalosti, ako to žalovaná vyžaduje v zmluvných podmienkach. Nutnosť splniť povinnosti pred
vznikom poistenia je umocnená aj článkom 15 ods. 1 VPP- M, z ktorého vyplýva, že poistník alebo
poistený (teda žalobkyňa) je povinná pri uzavieraní poistnej zmluvy predložiť požadovanú dokumentáciu

a umožniť vstup do priestorov, kde sa nachádzajú poistené veci, za účelom posúdenia rizika a
preskúmania zariadenia slúžiaceho k ochrane poisteného majetku. Potom čl. 0-6 zmluvných dojednaní
preprípadodcudzenia(ZD-O03),oktorýsúdprvéhostupňaoprelsvojerozhodnutie,podmieňujevýplatu
výšky poistného plnenia nie o dojednanie v poistnej zmluve, ale o splnenie spôsobu zabezpečenia, nie
však pri vzniku poistenia (§ 793 OZ, čl. 15 ods. 1 VPP-M 03), ale až v čase, až keď nastala poistná

udalosť, je odchýlením sa jednak od kogentného ustanovenia § 793 OZ, ako i článku 15 ods. 1 VPP- M
03,čoniejedovolenéamázanásledokuplatnenieustanovenia§39a§41OZ.Takátoúpravažalovanej,
zakotvená v zmluvných podmienkach (0-6) je v príkrom rozpore, okrem ustanovení § 793 OZ, čl. 15 ods.
1 VPP-M 03, aj s definíciou poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 OZ), aj so zásadou generálnej prevencie (§
415 OZ), ako i so skutočnosťou, že poistený platí poistné z dohodnutej poistnej sumy (1.000.000,- Sk)
a poistná suma v konečnom dôsledku, pri vzniku poistnej udalosti, nie je poistenému vyplatená. Postup

žalovanej v zmysle O-6 nie je v súlade s poistnou zmluvou, je odchýlením sa od ustanovenia § 793 OZ,
ako i od čl. 15 ods. 1 VPP- M 03, hoci odchýlenie sa nie je dovolené.

Žalobkyňa na oporu svojich tvrdení poukázala aj na rozhodnutie Okresného súdu Košice I z 11. októbra
2007, č. k. 23C/64/2006, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 31. marca 2008, sp. zn.

5 Co 24/2008, kde predmetom konania bola rovnaká skutočnosť ako v tomto konaní a súd uznal právo
žalobcu na poistné plnenie v celom rozsahu.

K odvolaniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie žalovaná, v ktorom uviedla, že prvostupňový súd
riadne a komplexne vykonal potrebné posúdenie a vyhodnotenie všetkých predložených dôkazov,

vrátane všetkých ústnych aj písomných vyjadrení účastníkov konania. Podľa názoru žalovanej
prvostupňový súd náležíte zistil skutkový aj procesný stav veci, na ktorý následne správne aplikoval
príslušné ustanovenia hmotného a procesného práva.

Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní tvrdí, že žalovaná konala v rozpore s ustanovením § 793

Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka, s takýmto
názorom nesúhlasí. Poukazuje na ustanovenie § 806 Občianskeho zákonníka v platnom znení, v zmysle
ktorého ,,Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa
poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.“ Uvedené zákonné
ustanovenie priamo umožňuje, aby si zmluvné strany v poistných podmienkach dohodli a upravili spôsob

určenia poistného plnenia, pre prípad vzniku poistnej udalosti. Preto aj v tomto konkrétnom prípade
platí, že zmluvné strany si výšku poistného plnenia dohodli v ustanovení článku 6 odsek 3 VPP - O
03 a v ustanovení článku 0-6 a O-20A zmluvných dojednaní Z-O 03. Podľa názoru žalovanej v tomto
prípade (poisťovňa) poskytla žalobkyni poistné plnenie v súlade s dohodnutými a platným všeobecnými
poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami. Zároveň zdôrazňuje skutočnosť, že zmluvné strany

si v tomto prípade dohodli poistenie na prvé riziko finančnej hotovosti a iných cenností v trezore na
„poistnú sumu“ 1.000.000,-Sk. Súd prvého stupňa túto skutočnosť správne vyhodnotil, spomína ju na
všetkých potrebných miestach odôvodnenia svojho rozhodnutia, vrátane vyhodnotenia dokazovania,
kedy bolo okrem iného aj svedeckou výpoveďou Ing. Amálie Budaiovej preukázané, že štatutárny
zástupca žalobcu bol oboznámený s podstatou a charakterom poistenia na prvé riziko, a to aj v tej

súvislosti, že pri uzavretí takéhoto poistenia je poistné nižšie než pri bežnom majetkovom poistení.
Preto nie je opodstatnené tvrdenie žalobkyne, že platila poistné z dohodnutej poistnej sumy (1.000.000,-
Sk). Žalovaná zdôrazňuje, že takzvané poistenie na prvé riziko sa uzatvára v prípadoch, ak je poistná
hodnota veľmi pohyblivá, prípadne sa nedá určiť - typicky ide napríklad o poistenie peňažnej hotovosti
v pokladniciach alebo v trezoroch. Hornou hranicou poistného plnenia je limit na prvé riziko, ktorý plní

v tomto poistení „poistnú sumu“. Výhodou pre poisteného je podstatne nižšie poistné než pri bežnom
majetkovom poistení a ďalej aj to, že pri tejto forme poistenia neplatia zákonitosti o podpoistení a
nadpoistení.

Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní poukazuje na iné súdne rozhodnutia (rozhodnutie Okresného súdu Košice

I z 11. októbra 2007, sp. zn. 23C/64/2006, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach z 31.
marca 2008, sp. zn. 5Co/24/2008, kde podľa vyjadrenia žalobkyne „...predmetom konania bola rovnaká
skutočnosť, aká je predmetom tohto konania a súd uznal právo žalobcu na poistné plnenie v celomrozsahu.“,žalovanánebolaúčastníkomtýchtokonaní,nemáonichžiadnuvedomosť,apretosaktomuto
dôkazu nevie žiadnym relevantným spôsobom vyjadriť.

Žalovaná navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu v
zmysle ustanovenia § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žalovaná si zároveň uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania. Záverom žalovaná oznámila, že dňom 1. januára 2014 došlo k zmene obchodného
mena žalovanej: aktuálne označenie je : R. L., a.s. I. S. X/H.. 841 04 X. IČO: 35 709 332.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204
ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 205 ods.
2 písm. d) a f) O.s.p.], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 16. decembra 2015 o 9,30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach a žalovanému na
jeho žiadosť aj elektronicky na e-mailovej adrese jeho právneho zástupcu (§ 211 ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 156 ods. 1,3 O.s.p. a § 214 ods. 2, 3 O.s.p.).

Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. d) O.s.p. t.j. že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 205 ods. 1 písm. f) t.j., že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by
výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. § 133 až § 135 O. s. p., alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani
nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

Skutočnosti a námietky, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť rozsudku v napadnutom výroku vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonal vo veci
dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolacie dôvody

podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. nie sú naplnené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok
vo výroku vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 písm. d) zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom k 1. októbru 2004, tento zákon upravoval aj

sprostredkovanie poistenia.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a), b) citovaného zákona sprostredkovaním poistenia je činnosť
smerujúca k tomu, aby záujemca o uzavretie poistnej zmluvy alebo zaistnej zmluvy mal príležitosť takú
zmluvu uzavrieť, ako aj poskytovanie služieb súvisiacich s činnosťou podľa písmena a).

Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 citovaného zákona sprostredkovanie poistenia na území Slovenskej
republiky môže vykonávať len poisťovací maklér alebo poisťovací agent. Poisťovacím agentom je
právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je oprávnená vykonávať činnosti podľa odseku 1 písm. a)
až c) v mene poisťovne alebo v mene pobočky zahraničnej poisťovne (§ 13 ods. 10)

Sprostredkovanie poistenia je dnes upravené zákonom č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia
a sprostredkovaní zaistenia, účinným od 1. septembra 2005. V tomto zákone je rozpracovaná
problematika sprostredkovateľskej činnosti v poisťovníctve v súlade s príslušnými smernicamiEÚ (najmä Smernicou 2002/92/ES Európskeho parlamentu a Rady z 9. decembra 2002 o
sprostredkovaní poistenia), a to najmä z hľadiska rozlíšenia jednotlivých typov sprostredkovateľov
a stanovenia podmienok pre vykonávanie ich činnosti. Pred prijatím spomínaného zákona bola

oblasť sprostredkovania poistenia upravená iba vyššie uvedeným zákonom o poisťovníctve, ktorý
rozlišoval dve kategórie sprostredkovateľov. Pri odlišovaní poisťovacieho agenta a poisťovacieho
makléra sa vychádzalo z princípu, že agent koná v mene a na účet poisťovne, zatiaľ čo maklér
vykonáva sprostredkovateľskú činnosť pre tretiu osobu, ktorá má záujem uzavrieť poistnú zmluvu. Na
poisťovacieho makléra boli kladené náročnejšie požiadavky a zložitejšie procedúry povoľovacej činnosti

ako v prípade poisťovacieho agenta.

Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že Ing. H. X. mala povolenie na vykonávanie činnosti poisťovacieho
makléra od 26. februára 2005 do 22. februára 2007, čo skutočne vyplýva z výpisu z Obchodného registra
Okresného súdu Košice I odd. Sro, Vl. č. 14087/V na čl. 38 spisu, jedná sa však o obdobie po uzavretí
poistnej zmluvy medzi účastníkmi (5. októbra 2004). Z toho istého výpisu z obchodného registra na čl.

37 spisu je však zrejmé, že spoločnosť H., s.r.o., ktorej spoločníčkou bola aj N.. H. X., mala v predmete
činnosti od 11.07.2003 sprostredkovanie poistenia ako poisťovací agent. V čase uzatvárania poistnej
zmluvy teda (H., s.r.o.) N.. H. X. vykonávala činnosť poisťovacieho agenta, nie poisťovacieho makléra,
preto ako poisťovacia agentka konala v mene a na účet poisťovne, t.j. poistnú zmluvu so žalobkyňou
uzatvárala v mene poisťovne. Vyplýva to aj zo samotného návrhu na uzavretie poistnej zmluvy na čl.

5 spisu. Táto nedôslednosť súdu prvého stupňa však nemá žiaden dopad na vecnú správnosť jeho
rozhodnutia vo veci samej.

Pokiaľ ide o správanie žalobkyne ako účastníčky poistnej zmluvy, odvolací súd zdôrazňuje jednu zo
základných zásad práva, a to zásadu „vigilantibus iura“ („každý nech si stráži svoje práva“), resp. „iura

vigilantibus,nondormientibusprosunt“(„právasúdanévprospechbdelých,aniespiacich,t.j.vprospech
tých, ktorí sa o svoje veci starajú“), z ktorej okrem iného vyplýva priama závislosť ochrany práv a
oprávnenýchzáujmovúčastníkovkonaniaodichsúčinnosti.Zodpovednosťzavýsledokkonaniaspočíva
predovšetkým na účastníkoch konania, ktorí sú povinní tvrdiť a dokazovať opodstatnenosť uplatneného
nároku na súdnu ochranu. V zmysle tejto zásady sa ochrana poskytuje len tým subjektívnym právam,

ktorých držitelia o ne dbajú a aktívne ich vykonávajú a v prípade porušenia ich vymáhajú. Táto
zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie o ochranu svojich práv, vyžadujúc, aby aj držiteľ práva sledoval
svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a
poškodzovaniu, a predpokladá, že držiteľ práva musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a
následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv.

„V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa
o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a
pod....“ (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).

Okrem uvedeného odvolací súd zdôrazňuje zásadu zakotvenú v ustanovení § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o
Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v
Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa
to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
Zásada „ignorantia iuris non excusat“ vyjadruje povinnosť osôb poznať ustanovenia právnych noriem,

ktorými sa musia riadiť. Vyplýva z nej nemožnosť zbaviť sa právnej zodpovednosti za neznalosť danej
právnej normy.

Žalobkyňa v odvolaní poukazuje na viaceré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale opomína ust.
§ 37 ods. 1, v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok
utvárania vôle konajúceho subjektu. Právny úkon sa zároveň musí urobiť zrozumiteľne a vážne. Tieto
náležitosti prejavu sa musia skúmať so zreteľom na právny význam, ktorý sa prikladá zrozumiteľnosti a
určitosti, s prihliadnutím na to, že zrozumiteľnosť a určitosť súvisí so schopnosťou zrozumiteľne najmä
písať a určitým spôsobom používať vyjadrovacie prostriedky. Vykonanie dvojstranného právneho úkonu

- písomnej zmluvy - teda vyžaduje ako fundamentálny prvok jej prečítanie. Nesmieme zabúdať na
všeobecný princíp, že ten kto sa rozhodne zmluvu nečítať pred podpisom, nemôže sa zbaviť jej bremien.
Dôležitá je pri aplikácii tohto princípu hlavná téza, podľa ktorej právne spôsobilé zmluvné strany požívajú
slobodu.Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že štatutárny zástupca žalobkyne návrh poistnej zmluvy
podpísalvdobrejviere,tedabeztoho,abysavôbeczaujímaloprílohy,ktoré,podľaobsahuzmluvy,sújej

súčasťou. Toto svoje konanie zdôvodňoval tým, že dôveroval poisťovacej agentke. Ing. X. ako svedkyňa
tvrdila, že už pri podpisovaní návrhu poistnej zmluvy boli zo strany žalovanej predložené všeobecné
poistné podmienky, pokiaľ sa však jednalo o zmluvné dojednania tvrdila, že boli doručené až na základe
ichvyžiadaniapotom,čonastalapoistnáudalosť.Tvrdilaanasvojuobranuuviedla,žeakbybolizmluvné
dojednania predložené spolu s návrhom poistnej zmluvy, svedkyňa ako sprostredkovateľka poistenia by

ihneď zistila, že poistná zmluva nie je dobre uzatvorená. Správne však súd prvého stupňa uzavrel, že
je potrebné vychádzať z toho, že žalobkyňa podpísaním návrhu poistnej zmluvy potvrdila aj prevzatie
označených VPP, ZD, ZvD a príloh.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvého stupňa správne uzavrel, že v poistnej zmluve si účastníci
dohodli poistenie na 1. riziko finančnej hotovosti a iných cenností v trezore na poistnú sumu 1.000.000,-

Sk, pričom poistná suma v poistení na 1. riziko predstavovala hornú hranicu plnenia za jednu a všetky
poistné udalosti vzniknuté v poistnom období. Čl. O 20A ZD-O 03 však obmedzoval výšku poistného
plnenia poisťovateľa do výšky poistnej sumy dojednanej pre odcudzenie veci, maximálne však sumou,
ktorá zodpovedá skutočnému spôsobu zabezpečenia vecí v čase, keď nastala poistná udalosť, pričom
cennosti museli byť naviac zabezpečené spôsobom podľa tabuľky č. 2. Podľa tabuľky č. 2 trezor

žalobkyne, v ktorom boli peniaze a cennosti uložené v čase, keď nastala poistná udalosť, spĺňal ako
trezor bezpečnostnej triedy 1 zabezpečenie pre poistnú sumu 100.000,- Sk. V prípade ust. § 806 OZ sa
nejedná o kogentné ustanovenie, pretože umožňuje, aby si účastníci v poistných podmienkach upravili
spôsob určenia poistného plnenia pre prípad vzniku poistnej udalosti. V danom prípade si účastníci
výšku poistného plnenia dohodli v čl. 6 ods. 3. VPP - O 03 a v ustanovení čl. O - 6 a O - 20A zmluvných

dojednaní ZD - O 03. Žalobkyňa poskytla poistné plnenie v súlade s poistnými podmienkami a zmluvnými
dojednaniami.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, s poukázaním na zákonné ustanovenia, odvolací súd potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku vo veci samej ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods.

1 O.s.p..

O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.), ktorý si
rozhodnutie o trovách vymienil na samostatné rozhodnutie po rozhodnutí vo veci samej podľa § 151
ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.