Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 3, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/434/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111245038
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1111245038.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a

členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľky: G. W.,
U.. XX.X.XXXX, R. F. XX, R., zast. advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners, s.r.o., IČO: 35 955 341,
so sídlom Radlinského 2, Bratislava, za ktorú koná advokát C.. N. W., proti odporkyni: Slovenská A.,
Q. U. R. E., E. E. R., B. L. X, o náhradu škody vo výške 2 221,75,- eur s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10. 12. 2014, č.k. 11C/222/2011-352 a
uzneseniu zo dňa 23.2.2015 č.k. 11C/222/2011-377, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave zo dňa 10.12.2014, č.k.

11C/222/2011-352 p o t v r d z u j e .
Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
II. Uznesenie zo dňa 23.2.2015 č.k. 11C/222/2011-377 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

K výroku pod bodom I.:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky a o trovách konania rozhodol
tak, že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľka sa návrhom na začatie konania, v znení jeho
doplnenia, domáhala uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 2 221,72 eur s príslušenstvom

titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 514/2003 Z.z.).
Navrhovateľka vložila peňažné prostriedky do družstva D. N. E. B. (ďalej len družstvo) a stala sa
jeho členkou. Družstvo zhromažďovalo peňažné prostriedky od svojich členov a zabezpečovalo ich
zhodnocovanie na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa § 126 zák. č. 566/2001 Z.z.
o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení

neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 566/2001 Z.z.), ktorú schválil právny predchodca U. R. E. - Ú.
pre W. F. A. Č.. Z.-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.3.2002.
DružstvozhodnocovalopeňažnéprostriedkyčlenovvýlučneprostredníctvomspoločnostiV.B.,O..V..D..,
K..E.. (ďalej aj len obchodník s cennými papiermi), ktorá svoju činnosť vykonávala do 1.3.2011, kedy
jej U. R. E. (ďalej len NBS) odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. Družstvo a
obchodník s cennými papiermi dňa 2.6.2008 uzatvorili zmluvu o správe portfólia cenných papierov. Miera
zhodnotenia peňažných prostriedkov vložených navrhovateľom do družstva mala byť v súlade s D. B.

a činnosťou obchodníka s cennými papiermi vo výške X % p.a.. Nad činnosťou obchodníka s cennými
papiermi vykonávala dohľad NBS podľa § 136 a nasl. zák. č. 566/2001 Z.z. a podľa zák. č. 566/1992 Zb.
o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 566/1992 Zb.). Peňažné
prostriedky vložil do družstva výhradne z dôvodu, že sa spoľahol na dohľad NBS nad činnosťou družstvaa obchodníka s cennými papiermi, a teda že bude zabezpečené ich riadne fungovanie a budú ochránené
a zhodnocované jeho peňažné prostriedky.
V máji 2010 sa navrhovateľka dozvedela, že obchodník s cennými papiermi skončil s družstvom činnosť

ku dňu 30.4.2010, že družstvu neodovzdal žiadne portfólio cenných papierov ani zverené peňažné
prostriedky, a preto družstvo nemá prostriedky na výplatu peňažných prostriedkov a ich zhodnotenie,
ktoré mu zverila. V dôsledku činnosti obchodníka s cennými papiermi jej vznikla škoda, ktorá predstavuje
sumu, o ktorú sa zmenšil jej majetok, nakoľko družstvo jej ju nevrátilo a ani nevráti. Družstvo, ktoré sa
výpoveďou zmluvy o riadení portfólia zo strany obchodníka s cennými papiermi dostalo do stavu, že

nemohlo vykonávať svoju činnosť, sa obrátilo na NBS (napríklad listom zo dňa 15.4.2010) a žiadalo
ju o pomoc. NBS je zodpovedná za dohľad nad finančným trhom a disponuje zákonom zverenými
právomocami. Namietal, že NBS nepostupovala v súlade so zákonom a preto objektívne zodpovedá
za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Nesprávny úradný postup NBS
spočíva v tom, že neurobila riadne a včas úkony potrebné na nápravu zistených nedostatkov u družstva
a obchodníka s cennými papiermi, ani na ich zamedzenie v budúcnosti. NBS včas neupozornila družstvo

na riziká vyplývajúce z činnosti obchodníka s cennými papiermi, ktorý mohol vykonávať svoju činnosť
až do 1.3.2011, kedy mu NBS odobrala povolenie na poskytovanie investičných služieb. NBS neskoro
zistila neaktuálnosť údajov zahrnutých do prospektu investície družstva a oneskorene zakázala družstvu
činnosť, nereagovala na podnet družstva zo dňa 24.6.2010 na vyhlásenie obchodníka s cennými
papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom, čím spôsobila, že družstvo si nemohlo uplatniť

nárok na náhradu za nedostupný klientsky majetok. NBS neprijala voči obchodníkovi s cennými papiermi
vhodné opatrenia, ktorými by zabezpečila, že obchodník s cennými papiermi by nemohol nakladať so
svojím majetkom inak, než za účelom uspokojenia pohľadávky navrhovateľa alebo tretích osôb. NBS
muselavedieť,žeobchodníkscennýmipapiermiprivykonávanísvojejčinnostiporušujezák.č.566/2001
Z.z. a ak by riadne vykonávala dohľad nad obchodníkom s cennými papiermi, ku škode by nedošlo.

Navrhovateľka sa sprostredkovane z informácií družstva dozvedela, že NBS vedela o nedostatkoch v
činnosti obchodníka s cennými papiermi od roku 2007, kedy uňho vykonala dohľad na mieste a uložila
mu pokutu.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania navrhla tento zamietnuť ako nedôvodný
a neopodstatnený, nakoľko požadovanú náhradu škody neuznáva. Družstvo a jeho dcérske spoločnosti

sú podnikateľskými subjektmi, ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný
zákonník), v znení neskorších predpisov. Navrhovateľ musel vedieť, že s jeho investíciou je spojené aj
riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov, tak ako to ustanovuje §
129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z.. Tvrdenie navrhovateľa, že sa spoliehal na to, že družstvo a
obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS sú účelové a založené na neznalosti právnych

predpisov. Prospekt investície, schválený Úradom pre finančný trh, je informačným dokumentom,
ktorého účelom je poskytnúť investorom dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie. Schválenie
prospektu v žiadnom prípade neznamenalo schválenie zmluvy o riadení portfólia. Povinnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť s obchodníkom s cennými papiermi
zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy

a v prípade jej neplnenia domáhať sa súdnou cestou splnenia zmluvných záväzkov v prospech
členov družstva. Predstavenstvo družstva a kontrolná komisia družstva boli povinní vykonávať svoju
činnosť tak, aby si splnili všetky záväzky voči svojim členom. NBS vykonávala dohľad nad činnosťou
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v limitovanom rozsahu. Až s účinnosťou od 1.6.2010
je oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený

prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencií. Družstvo bolo povinné predkladať NBS polročné a ročné správy o svojom hospodárení,
z ktorých nevyplývali indície, ani informácie o zhoršenej finančnej situácii družstva, ktorá by ohrozila
vyplácanie vyrovnávacích podielov alebo podielov na zisku jeho členom. Od roku 2002 nemalo

družstvo výhrady k obchodníkovi s cennými papiermi a až dňa 15.4.2010 žiadalo NBS o preskúmanie
postupu obchodníka s cennými papiermi. Na základe toho banka v období od 20.4. 2010 do 6.5.2010
vykonala u obchodníka s cennými papiermi dohľad na mieste a zistila, že obchodník neposkytoval
družstvu investičnú službu riadenie portfólia v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z., banke nepredložil žiadnu
dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že obhospodaroval portfóliá družstiev, nepredložil dokumentáciu

o vykonávaní činností uvedených v čl. I. ods. 2 zmluvy o riadení portfólia, nepredložil žiadne pokyny
portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, ale ani zmluvy o kúpe alebo
predaji cenných papierov obstaraných pre družstvá, výpisy z evidencie majetkových účtov alebo doklady
preukazujúce úschovu a správu cenných papierov. Preto NBS rozhodnutím č. O.-XXXX/XXXX zo dňa12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov bez jej
predchádzajúceho písomného súhlasu. Rozhodnutím č. O.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 odobrala
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb z dôvodov uvedených

v § 156 ods. 2 písm. a/ zákona č. 566/2001 Z.z.; rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Bankovej rady
č. I.-XXX/XXXX. NBS dňa 27.7.2010 podala orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o podozrení
zo spáchania trestného činu. Na základe neho Prezídium Policajného zboru, Úrad bola proti korupcii,
začalo trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 221 ods. 1,
ods. 4 písm. a/, § 20 Trestného zákona. NBS rozhodnutím č. O.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010

zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície družstva.
Odporkyňa ďalej uviedla, že družstvo podalo dňa 28.6.2010 ďalší podnet na vyhlásenie obchodníka s
cennými papiermi za neschopného plniť záväzky voči klientom. NBS pri výkone dohľadu na mieste u
obchodníka s cennými papiermi nenašla žiadne dokumenty, ktoré by nasvedčovali tomu, žeby družstvo
zverilo obchodníkovi finančné prostriedky za účelom riadenia portfólia. V zmysle § 81 ods. 1 písm. c) bod
3 zák. č. 566/2001 Z.z. nie je majetok družstva považovaný za zákonom chránený klientsky majetok,

pretože nie je klientom, na ktorého sa vzťahuje systém ochrany klientskeho majetku z garančného fondu
investícií. Z uvedeného vyplýva, že NBS nebola nečinná, práve naopak, postupovala podľa zák. č.
566/2001 Z.z. a č. zák. 747/2004 Z.z. a nerobila v konaní žiadne prieťahy. Navrhovateľka nepreukázala,
v čom konkrétne by mal spočívať údajný nesprávny úradný postup NBS. Samotná existencia majetkovej
ujmy neznamená, že ju má štát povinnosť nahradiť. Uviedla, že na majetok družstva bol vyhlásený

konkurz uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa 11.4.2011 a navrhovateľka
si mala prihlásiť svoju pohľadávku do konkurzu. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/
ES zo dňa 4.11.2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo
ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení E. XXXX/XX/ Y. (Ú..H.. Y. M. XXX, 31.12.2003;
mimoriadne slovenské vydanie Ú. v. EÚ kap. 6/zv. 6; ďalej len smernice 2003/71/ES), na ktorú

poukazoval navrhovateľ, sa nevzťahovala a nevzťahuje na problematiku verejnej ponuky majetkových
hodnôt, ale rieši problematiku verejnej ponuky cenných papierov, o ktorú v predmetnej právnej veci
nejde. Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 2601/2010 z 25.8.2010, z
ktorého vyplýva, že v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka veriteľom môže vzniknúť
škoda až keď pominú účinky vyhláseného konkurzu. Vtedy pokiaľ veriteľov nárok nebude uspokojený

voči dlžníkovi v rámci konkurzu, vzniká majetková ujma. Ak neexistuje škoda v čase rozhodovania súdu
o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, čo má za následok zamietnutie
návrhu.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a z časti zamietol návrhy
navrhovateľa na vykonanie ďalšieho dokazovania, pričom tento svoj postoj k ďalším navrhovaným

dôkazom riadne odôvodnil. Po právnej stránke vec posúdil podľa ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 a § 9
ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z., § 126 ods. 1, 2 a ods. 5, § 127, § 135 ods. 1 , 2 a ods. 7 zák. č. 566/2001
Z.z., § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 747/2004 Z.z., § 233 ods. 1. § 243 ods. 1 a 2, § 243a, § 244 ods. 1 a 3
Obchodného zákonníka.
Súd z vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci:

Úrad pre finančný trh ako právny predchodca NBS na úseku dohľadu nad finančným trhom rozhodnutím
č. Z.-XXX/XXXX/SPI zo dňa 21.3.2002 schválil družstvu prospekt investície, v ktorom družstvo vyhlásilo,
že skutočnosti v ňom uvedené sú úplné a pravdivé. Úrad podľa § 127 ods. 4 a § 122 ods. 5 zák. č.
566/2001 Z.z. v znení účinnom v tom čase, nebol povinný preverovať pravdivosť alebo hodnovernosť
údajov uvedených v prospekte, s výnimkou identifikačných údajov vyhlasovateľa verejnej ponuky

majetkovýchhodnôtaoprávnenostiosôbpodpisujúcichprospekt.Schválenímprospektovúradneodobril
projekt družstiev. Schválenie prospektov investícií znamená, že jednotlivé družstvá môžu zhromažďovať
peňažné prostriedky od verejnosti na základe konkrétnej verejnej ponuky majetkových hodnôt. Úrad
vykonával dohľad nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a nie nad celkovou
činnosťou družstva. Kompetencie Úradu pre finančný trh prešli s účinnosťou od 1.1.2006 na NBS [§ 45

ods. 1 zák. č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančných trhom v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 747/2004 Z.z.)], pričom dohľad nad finančným trhom je neverejný (§ 2 ods. 2, § 17 ods. 1
zák. č. 747/2004 Z.z.).
Navrhovateľka dňa 1.2.2011 požiadala o zrušenie členského podielu b družstve a vyplatenie
vyrovnaciehopodielu.Členstvojejzaniklodňa30.3.2011nazákladerozhodnutiapredsedníctvadružstva

ztohtodňaavznikoljejnároknavyplatenievyrovnaciehopodieluvovýške2221,72eur,ktorýbolsplatný
dňa 30.9.2011. Družstvo podiel nevyplatilo z dôvodu výpadku likvidity.
Družstvo ako klient a obchodník s cennými papiermi ako obhospodarovateľ, uzatvorili dňa 2.6.2008
zmluvu o riadení portfólia podľa § 43 zák. č. 566/2001 Z.z.. Dôvodom uzatvorenia zmluvy bolozabezpečenie čo najvyššieho zhodnotenia finančných prostriedkov nachádzajúcich sa v portfóliu
družstva, tvoreného členskými vkladmi členov družstva na základe schváleného prospektu investícií.
Obhospodarovateľ sa zaviazal zabezpečiť mieru zhodnotenia portfólia klienta vo výške 8 %. Z konania

vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri
zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne
konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi a družstvom neprebiehalo a ani neprebieha.
Po zistení nedostatkov týkajúcich sa prospektu investície, NBS prerokovala nedostatky mimo konania vo
veciach dohľadu s členmi štatutárneho orgánu družstva. Zo zápisu č. O.- XXXX/XXXX zo dňa 24.8.2007

vyplýva, že NBS požiadala družstvo a jeho dcérske spoločnosti o písomné stanovisko k nezrovnalostiam
a problémom v ich činnosti a o informácie o spôsobe riešenia tohto stavu. Predseda družstva B.. Q.
C. informoval NBS o bezproblémovej a úspešnej činnosti družstiev od roku 2001 a neevidovali žiadne
sťažnosti zo strany jeho členov. Družstvo v odpovedi zdôrazňovalo, že využije svoje finančné nástroje
v portfóliu tak, aby bolo ďalej schopné plniť svoje záväzky, resp. predmetné finančné nástroje umiestni
v troch subjektoch tak, aby došlo k jednoznačnejšiemu rozloženiu investičného rizika odporúčaného

NBS. Družstvo pravidelne predkladalo NBS správy o svojej činnosti a finančnej situácii, v ktorých do
roku 2010 nedeklarovalo žiadne problémy. Družstvo v hospodárskych výsledkoch za prvý, druhý a tretí
štvrťrok 2007, za prvý, druhý a tretí štvrťrok 2008, za prvý, druhý a tretí štvrťrok 2009 uviedlo, že
dosiahnuté plánované hodnoty a parametre sú úmerné ročným predpokladom hospodárenia. Družstvo
až v dňoch 15.4.2010 a 28.6.2010 požiadalo NBS o preskúmanie postupu obchodníka s cennými

papiermi a o vyhlásenie obchodníka za neschopného plniť záväzky voči družstvu; žiadalo o vykonanie
dohľadu na mieste potom, čo mu obchodník s cennými papiermi vypovedal zmluvu o zriadení portfólia.
Dňa 23.4.2010 opäť požiadalo NBS o zjednanie nápravy v činnosti obchodníka s cennými papiermi vo
vzťahu k družstvu. Družstvo tvrdilo, že podalo podnet NBS už v roku 2007, ale ten súdu nepredložilo. Na
základe podnetu družstva NBS vykonala dohľad na mieste a dňa 24.8.2007 boli prerokované problémy

a nezrovnalosti podľa 2 ods. 8 zák. č. 747/2004 Z.z.. NBS následne rozhodnutím č. O.-XXXX/X/XXXX
zo dňa 8.1.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v sume 500.000,- Sk (16.596,96 eur)
za porušenie ust. § 54 ods. 2, § 73 ods. 1 písm. a), § 74 ods. 1, v spojení s § 173f a § 74 ods. 7 zák.
č. 566/2001 Z.z.. Banková rada NBS rozhodnutím č. I.-XXX/XXXX zo dňa 7.5.2008 zrušila rozhodnutie
NBS č. O.-XXXX/X/XXXX zo dňa 8.1.2008 a vec jej vrátila na ďalšie konanie. NBS v novom konaní

rozhodnutím č. O.-XXXX-X/XXXX zo dňa 20.8.2008 uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu v
sume 300.000,- Sk (9.958,18 eur) za rovnaké porušenie zák. č. 566/2001 Z.z..
NBS dňa 27.7.2010 oznámila D. D. Q., Odboru bola proti korupcii Bratislava skutočnosti, o ktorých sa
dozvedela pri výkone dohľadu na diaľku, nasvedčujúce tomu, že konaním oprávnených osôb družstva
došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. Na základe tohto oznámenia bolo začaté trestné

stíhanie uznesením č. D.-XXX/BPK-R.-XXXX zo dňa 16.11.2010.
NBS predbežným opatrením č. O.-XXXX/XXXX zo dňa 12.7.2010 uložila obchodníkovi s cennými
papiermi zdržať sa nakladania s majetkom klientov zvereným obchodníkovi bez jej predchádzajúceho
písomného súhlasu. NBS ďalej zastavila konanie o žiadosti družstva o schválenie dodatku k prospektu
investície (rozhodnutie č. O.-XXXX/X-X/XXXX zo dňa 26.8.2010). Rozhodnutie bolo potvrdenie

rozhodnutím Bankovej rady NBS č. I.-XXXX/XXXX zo dňa 8.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 16.12.2010. NBS rozhodnutím č. O.-XXXX-X/XXXX zo dňa 21.12.2010 odobrala obchodníkovi s
cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb pre porušenie viacerých ustanovení
zák. č. 566/2001 Z.z.. Rozhodnutie bolo potvrdené druhostupňovým rozhodnutím č. I.-XXX/XXXX zo
dňa 1.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.3.2011. NBS tiež rozhodnutím č.

O.-XXXXX-X/XXXX zo dňa 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt, pretože sa zmenili
údaje uvedené vo verejnej ponuke majetkových hodnôt.
Súd prvého stupňa ďalej zistil, že Okresný súd Bratislava I uznesením sp. zn. 3K/95/2010 zo dňa
11.4.2011 vyhlásil na majetok družstva konkurz, v ktorom si navrhovateľka prihlásila svoju pohľadávku
a podala aj incidenčnú žalobu. Konkurzné konanie nie je doposiaľ skončené, pretože prebieha

speňažovanie majetku družstva.
Keďže medzi účastníkmi konania nebolo sporné uzatvorenie zmluvy o riadení portfólia medzi
obchodníkom s cennými papiermi ako obhospodarovateľom a družstvom ako klientom zo dňa 2.6.2008,
ako aj členstvo navrhovateľa v družstve, sporným zostalo len ustálenie, či ide o nesprávny úradný postup
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, a teda ustálenie subjektu zodpovedného za vznik škody

navrhovateľke.
Navrhovateľka sa domáhala náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného
postupu NBS spočívajúceho v údajnom zanedbaní povinností, v nečinnosti a prieťahoch pri výkone
dohľadu nad obchodníkom s cennými papiermi, ktorý spravoval portfólio družstva.Nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci je porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo

práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Nesprávnym úradným postupom
sa rozumie spravidla postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. Ide o akúkoľvek činnosť spojenú
s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k
porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu
poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.

zn. 4 Cdo 60/2003, Q. X/XXXX).
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle čl. XX ods. 3 Ústavy SR
nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim
predpoklady na jeho uplatnenie podľa čl. 46 ods. 3, ods. 4, čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (napr. uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 467/08 z 16.12.2008). Štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci nemôže zbaviť. Pre

vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné (a to conditio sine qua
non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to a) nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, b) škoda a c) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a škodou. Ak nie je splnená čo len jedna z uvedených
podmienok, nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu podľa uvedeného zákona.

Súd prvého stupňa na základe preukázaných skutočností dospel k záveru, že zákonné podmienky
na ustálenie zodpovednosti štátu za vznik uplatňovanej škody neboli splnené. Družstvo, ktorého
členom bol aj navrhovateľ, až do roku 2010 deklarovalo, že jeho hospodárske výsledky sú úmerné
ročným predpokladom hospodárenia a členské vklady sa zhodnocujú. V žiadnej zo správ družstva
sa nenachádzali informácie o jeho nepriaznivej hospodárskej situácii. V rokoch 2007 a 2010 družstvo

informovalo NBS, že obchodník s cennými papiermi neplní svoje povinnosti a žiadalo o vykonanie
dohľadu na mieste. NBS v apríli 2007 začala u obchodníka s cennými papiermi vykonávať dohľad
na mieste, s predstaviteľmi družstva prerokovala nezrovnalosti zistené pri dohľade. NBS nebola v
konaní nečinná, práve naopak, vykonala dohľad na mieste, počas ktorého zistila u obchodníka s
cennými papiermi nedostatky, ktoré viedli k uloženiu pokuty v sume 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 eur

(rozhodnutie č. O.-XXXX/X/XXXX z 8.1.2008 bolo zrušené), k uloženiu pokuty v sume 300.000,- Sk, t.j.
9.958,18eur(rozhodnutímč.O.-XXXX-X/XXXXz20.8.2008,ktoréjeprávoplatnéavykonateľné,pretože
obchodník s cennými papiermi sa vzdal práva podať rozklad), predbežným opatrením č. O.-XXXX/XXXX
z 12.7.2010 nariadila obchodníkovi s cennými papiermi zdržať sa nakladanie s majetkom mu zvereným
bez jej predchádzajúceho súhlasu. NBS dňa 27.7.2010 polícii oznámila skutočnosti, že mohlo dôjsť

k spáchaniu trestného činu predstaviteľmi družstva, na základe ktorého bolo začaté trestné stíhanie,
zastavila konanie o schválenie dodatku k prospektu investície, o ktoré požiadalo družstvo, odobrala
obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb a rozhodnutím č. O.-
XXXXX-X/XXXX z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových hodnôt.
Z uvedeného vyplýva, že NBS nezanedbala svoje povinnosti a dohľad nad dohliadanými subjektmi

(družstvom a obchodníkom s cennými papiermi) vykonávala v zákonnom rozsahu ako dohľad nad
plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a v súlade s ust. § 125 až § 128
zák. č. 566/2001 Z.z., v znení účinnom v čase vykonávania dohľadu.. Až s účinnosťou od 1.6.2010 je
NBS oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený
prospekt investície, dovtedy preto nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou družstva ako

vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej
kompetencií. NBS preto v čase výkonu dohľadu v roku 2007 a do 31.5.2010 nemohla prekročiť rozsah
svojich právomocí, zverených jej zák. č. 566/2001 Z.z. a č. 747/2004 Z.z., pretože by konala v rozpore
s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.
Navrhovateľka nepreukázala, že odporkyňa sa dopustila nesprávneho úradného postupu. V konaní

poukazovala len na skutočnosť, že odporkyňa bola nečinná, spôsobovala prieťahy, neskoro zistila
nedostatky v činnosti obchodníka s cennými papiermi, nerobila riadne a včas úkony potrebné na
nápravu zistených nedostatkov, neprijala opatrenia potrebné na zabránenie vzniku škody, nekonal v
súlade s právnymi predpismi. Vo veci bolo preukázané, že NBS nebola nečinná. Ihneď po oznámení
družstva začala vykonávať dohľad na mieste a prijala primerané opatrenia, ktoré postupne vyústili

až do odobratia povolenia obchodníkovi s cennými papiermi na poskytovanie investičných služieb.
Súd zdôraznil právomoc NBS v správnom konaní ukladať sankcie za porušenie právnych predpisov
právnickýmiosobami.AkNBSpostupovalaodmiernejšejsankcie(pokuta)kprísnejšejsankcii(odobratie
povolenia na poskytovanie investičných služieb), jej postup je v súlade s právomocou, ktorú jej zákonzveril. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že nebola naplnená prvá
a základná podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to existencia nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci (NBS) pri výkone verejnej moci podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z..

Škoda, ktorá navrhovateľke vznikla v podobe nevyplateného členského podielu, je škodou, ktorú
nespôsobilaodporkyňa.Navrhovateľkaakočlenkadružstvamuselavedieť,žesjejinvestícioujespojené
aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov; bola povinná podieľať
sa nielen na ziskoch, ale aj na stratách družstva (§ 82 ObZ). Tvrdenie navrhovateľky, že sa spoliehala
na to, že družstvo a obchodník s cennými papiermi sú pod dohľadom NBS, nie sú právne relevantné

a v rozpore s citovanými právnymi predpismi (aj s ohľadom na oznámenie Úradu pre finančný trh zo
dňa 13.5.2003 citované vyššie). Samotní členovia družstva vedeli o investovaní družstva len minimálne,
pretože predstavitelia družstva im informácie odmietli oznámiť s odvolaním sa na obchodné tajomstvo.
Teda členovia družstva nevyvinuli dostatočnú starostlivosť spočívajúcu v záujme o ochranu svojich
vkladov v družstve, preto nemožno bez ďalšieho ani ich zodpovednosť prenášať na iný subjekt (štát).
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obchodník s cennými papiermi porušil

svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy pri zhodnocovaní finančných prostriedkov, ktoré malo
družstvo vo svojom portfóliu, avšak žiadne súdne konanie medzi obchodníkom s cennými papiermi
a družstvom, v ktorom by sa družstvo domáhalo svojich nárokov voči obchodníkovi s cennými
papiermi, neprebiehalo a ani neprebieha. Družstvo sa aspoň takýmto spôsobom mohlo snažiť
ochrániť vklady svojich členov, čo však neurobilo. Družstvo je podnikateľským subjektom zriadeným

za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti v oblasti a v rozsahu predmetu podnikania, najmä
na poskytovanie služieb členom družstva a za účelom zhromažďovania peňažných prostriedkov
od svojich členov predovšetkým formou členských vkladov a vykonávania činnosti na uspokojenie
potrieb svojich členov spočívajúce v efektívnom zhodnotení vložených finančných prostriedkov na
peňažnom a kapitálovom trhu prostredníctvom tretích osôb (čl. 2 stanov družstva). Prípadnú stratu

v hospodárení družstva a zodpovednosť za ňu nemožno bez ďalšieho prenášať na iný subjekt
(napríklad štát). Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla, z dôvodu nevyplatenia jeho členského vkladu
a vyrovnacieho podielu, je výsledkom hospodárskej činnosti družstva, za ktorú nesie zodpovednosť
výlučne družstvo, resp. jeho predstavenstvo a kontrolná komisia. Družstvo sa môže domáhať
náhrady škody voči členom predstavenstva, ktorí zanedbali svoje povinnosti a nekonali s odbornou

starostlivosťou, podľa § 243a ods. 2 ObZ. Priama príčinná súvislosť medzi škodou, ktorá navrhovateľke
vznikla, vyplýva z nedbanlivostného konania družstva a obchodníka s cennými papiermi, teda iného
subjektu ako je odporkyňa. Podľa názoru súdu družstvo malo vedomosť o nehospodárnom konaní
obchodníka s cennými papiermi, pretože B.. Q. C. bol v tom istom čase členom predstavenstva
družstva (23.3.2000 do 5.12.2000), podpredsedom predstavenstva družstva (6.12.2000 - 15.1.2001)

a predsedom predstavenstva družstva (16.1.2001 do 9.4.2008), a zároveň predsedom predstavenstva
obchodníkascennýmipapiermi(9.1.2002-27.11.2003)ačlenomdozornejrady(28.11.2003-13.5.2008).
B.. Q. C. preto musel mať vzhľadom na svoje funkcie v štatutárnych a kontrolných orgánov oboch
obchodných spoločností vedomosť o ich činnosti, ziskoch a stratách, a bol o nich povinný informovať
družstvo z titulu funkcie predsedu predstavenstva družstva v súlade so zásadou konania s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami družstva a všetkých jej členov (§ 243a ods. 1 ObZ). Ak tak
neurobil a družstvo neinformoval, nesie zodpovednosť za následky svojho konania.
Medzi konaním odporcu a škodou, ktorá navrhovateľke vznikla, preto nemôže existovať ani priama
príčinná súvislosť. Na základe toho nie je splnená ani tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti
voči štátu. Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v celom rozsahu

zamietol ako nedôvodný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP a úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nežiadal.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu, ktorým
sa domáhala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie jej návrhu, alebo

aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Právny zástupca v odvolaní namietol, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že odporkyňa nepostupovala
v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty; základným atribútom
je istota subjektov práva, že sa voči nemu bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej moci budú
vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t.j., že ich postup

bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Poukázal na to, že navrhovateľka sa spoliehala, že
nedôjde ku škode na jej úkor, pretože vychádzala z garancie odporkyne ako orgánu dohľadu. Nemohla
predpokladať, že dohľad nad D. B. je podľa odporkyne len formálny, pretože zákon o dohľade takýmtospôsobom obsah dohľadu nad D. B. nedefinoval. Postup odporkyne bol svojvoľný, resp. arbitrárny v
neprospech každého, ktorý sa naň z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Pokiaľ ide o povinnosť riadiť sa zmyslom a účelom zákona alebo k prednosti ústavne súladného výkladu

predinýmivýkladovýmimetódami,poukázalanavrhovateľkanacitátyzniektorýchrozhodnutíÚstavného
súdu SR, a to nálezu sp. zn. III.ÚS 341/07, nálezu sp. zn. I.ÚS 243/07 a citát nálezu Ústavného súdu
Českej republiky, sp. zn. PI.ÚS 21/96.
Zdôraznil, že argument odporkyne, že vykonávala dohľad nad činnosťou D. ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt podľa § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., ale nevykonávala dohľad nad

celkovou jeho činnosťou je irelevantný, ak navrhovateľka nemohla o takto zúženom dohľade orgánu
dohľadu vedieť. Podľa jeho názoru nie je správny záver súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou, ktorá jej vznikla a porušením zákonných povinností odporkyňou spočívajúcich
v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Ku škode navrhovateľky
došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti odporkyne vykonávať zákonom stanovené povinnosti
dohľadu a nie v dôsledku toho, že navrhovateľ nebol „bdelý“. Súd prvého stupňa svojím výkladom

zák. č. 566/2001 Z.z. umožňuje, aby došlo aj v budúcnosti k porušeniu zákona na úkor občanov, ktorí
ako vhodné a zákonom chránené zhodnotenie ich finančných prostriedkov zvolia ich investovania v
rámci subjektov dohliadaných odporkyňou. Povinnosťou NBS podľa § 137 ods. 2 zák. č. 566/2001
Z.z. je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú
dohliadaných subjektov aj ich činnosti, pričom podľa § 135 ods. 1 cit. zákona, ktorý platí v tomto znení už

od 1.5.2007, družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili
a patria k povinne dohliadaným subjektom zo strany NBS. Podľa § 135 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z.z.
mala odporkyňa zisťovať, čo v prípade družstva, Obchodníka s CP a ani navrhovateľky neurobila, všetky
informácie a podklady o dodržiavaní resp. nedodržiavaní povolenia na činnosť vydaných NBS družstvu
a obchodníkovi s CP, čo v prípade družstva bol prospekt investícií vydaný ešte vtedajším Úradom pre

finančný trh a následne pravidelne dodatkovaný zo strany NBS. Povinný zákonný dohľad zo strany NBS
bol dokonca koncipovaný tak široko, že NBS má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách, ako
tých vyplývajúcich z povolenia na činnosť vrátane rizík, ktorým sú, resp. mohli byť vystavené dohliadané
subjekty a v rámci nich aj družstvo činnosťou obchodníka s CP, a to aj vrátane rizík, ktoré mohli viesť k
ohrozeniu záujmov dokonca klientov dohliadaných subjektov.

V skutkovo a právne totožnom konaní vedenom pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo preukázané, že NBS už
v roku 2007 pri kontrole družstva zistila, že družstvo má z hľadiska rizikovosti portfólia nedostatočne
rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti V. T. K..E..,
ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s CP. Družstvo malo všetky peňažné prostriedky
získané od navrhovateľov (svojich členov) investované v subjekte personálne a majetkovo prepojenom

s obchodníkom s CP a družstvom. V konaní sp. zn. 7C/206/2011 bolo ďalej zistené, že NBS sa
napriek zisteniam o rizikovosti portfólia družstva uspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio
bolo následne po tomto vytknutí zo strany NBS rozložené namiesto jednej do troch zmeniek, a to
zmeniek vystavených spoločnosťou V. T. K..E.., V. A. E..A..O.. K. I. D., E..A..O.., pričom posledné dve
spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami V. T. K..E.., a vo všetkých troch spoločnostiach

bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom B.. M. Č., vtedajší predseda predstavenstva
obchodníka. To znamená, že NBS aj naďalej akceptovala stav, že celé portfólio družstva je rozložené a
investované do prepojených subjektov s V. T. K..E.. a obchodníkom s CP. Následne v roku 2008 NBS
vydala právoplatné sankčné rozhodnutie voči obchodníkovi s CP, v ktorom konštatovala, že obchodník
porušil zák. č. 566/2001 Z.z. vo viacerých podstatných ohľadoch. Ani po vydaní tohto rozhodnutia

NBS, okrem udelenej bezvýznamnej pokuty vo výške 10 000 eur, rovnako ani po zisteniach vo vzťahu
k samotnému družstvu z roku 2007, nevyužila svoje kompetencie v zmysle zák. č. 566/2001 Z.z.
a neprijala žiadne následné kontrolné opatrenia, ako napr. predbežný alebo celkový zákaz činnosti
obchodníkovi s CP alebo družstvu, resp. zrušenie povolenia na činnosť obchodníkovi s CP alebo
udelenie peňažnej sankcie priamo členom predstavenstva družstva alebo obchodníka s CP. Týmto

podcenením situácie odporkyňa umožnila ďalšiu činnosť družstva aj obchodníka s CP, čo vyústilo v
roku 2010 do nedostupnosti navrhovateľkou vložených prostriedkov do družstva. NBS následne svojim
postupom potvrdila tieto tvrdenia navrhovateľa o tom, že družstvo ako aj obchodník s CP dlhodobo
porušovali zák. č. 566/2001 Z.z., keď NBS dňa 4.3.2011 obchodníkovi s CP odňala licenciu na činnosť.
Tolerovala tak porušovanie právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011. V ďalšom

navrhovateľ poukázal na to, že NBS rozhodnutím z 30.5.2011 zakázala družstvu predaj majetkových
hodnôt z dôvodu neaktuálnosti prospektu investícií.
Z výpočtu nedostatkov vytýkaných NBS v prospekte investícií je nepochybné, že Prospekt bol
neaktuálny v základných, a z pohľadu investorov rozhodujúcich skutočnostiach. NBS účelovo ustálilatrvanie neaktuálnosti Prospektu až od mája 2010. Z vykonaných dôkazov však vyplýva, že údaje
zahrnuté do prospektu boli v skutočnosti neaktuálne dlhodobo pred májom 2010, a to spätne k
31.12.2006, kedy došlo v sídle NBS dňa 27.8.2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva

družstvazaúčelomprerokovanianezrovnalostíaproblémov(údajeosubjektoch,ktoréovládajúdružstvo
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009, údaje o subjektoch, s ktorými je družstvo majetkovo prepojené,
boli neaktuálne minimálne od 1.10.2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti družstva boli neaktuálne už k 31.12.2006). Z uvedeného

potom vyplynulo, že družstvo svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3, v spojení s ust. § 128
ods. 1 písm. b), c) a h) a ust. § 125c ods. 1, v spojení s ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. od
31.12.2006, avšak NBS voči družstvu úradne zasiahla až v máji 2011, kedy mu vydaním rozhodnutia
o zákaze činnosti konečne zakázala činnosť. Vydaním rozhodnutia o zákaze činnosti zo dňa 30.5.2011
č. O.-XXXXX-X/XXXX o zákaze predaja majetkových hodnôt družstva NBS potvrdila, že voči družstvu
bola povinná zakročiť už štyri roky pred vydaním tohto rozhodnutia.

Poukázal tiež na to, že podmienkou vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je, aby poškodený preukázal bezúspešnosť
vydania pohľadávky v konkurznom konaní, pretože tento zákon nedefinuje uvedenú podmienku
ako jednu z osobitných predpokladov tejto zodpovednosti. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 48/2010 a sp. zn. 2Cdo 155/2011.

Namietal tiež, že zo zápisníc o pojednávaní pred prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy
predložené účastníkmi konania neboli riadne vykonané spôsobom vyplývajúcom z ust. § 129 ods.
1 O.s.p.. V zápisniciach nie je uvedené, že boli prečítané určité presne označené listiny alebo ich
presne označené časti. Skutkové zistenia vyvodené z takto nesprávne vykonaných, resp. nevykonaných
dôkazov nemohli byť pre súd prvého stupňa podkladom pre právne posúdenie veci o základe

uplatneného nároku (poukaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X G. V. XX/XXXX z 31.1.2012).
K odvolaniu sa písomne vyjadrila odporkyňa. Zdôraznila, že prvostupňový súd v prejednávanej veci
postupoval maximálne zodpovedne, vykonal vo veci potrebné dokazovanie za účelom spoľahlivého
zisteniaskutkovéhostavu,riadnezabezpečildôkaznélistinyavkonečnomdôsledkumalvsúdnomspise
k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce listinné dôkazy, predložené účastníkmi konania.

Súd mal k dispozícii minimálne 11 právoplatných rozhodnutí vydaných odporkyňou, z ktorých je zrejmý
jej úradný postup voči družstvu. Mal tiež ďalšie dôležité a relevantné listinné dôkazy a na základe
vykonaného dokazovania dostatočne a správne zistil skutkový a právny stav veci. Prvostupňovému
súdu boli z jeho vlastnej činnosti známe aj iné dôležité skutočnosti, pretože na prvostupňovom súde
už od 2.7.2012 pravidelne prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Na základe

uvedených skutočností prvostupňový súd dospel k správnemu, logickému a riadne odôvodnenému
rozhodnutiu.
Tvrdenie navrhovateľa, že všeobecný súd musí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania (poukaz na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 241/07 a
uznesenie NS SR 4 Cdo 58/2012) označila odporkyňa za nepresné a účelové, pričom navrhovateľka ani

nešpecifikovala, na ktoré podstatné otázky súd nedal odpoveď. Navrhovateľka a jej právny zástupca vec
účelovooznačilizapredčasnerozhodnutú,keďženepreukázaližiadnypredpokladpreúspešnépriznanie
nároku na náhradu škody. Uviedla, že tvrdenie navrhovateľky, že odvolaním napadnutý rozsudok
považuje za denegatio iustitiae (odoprenie spravodlivosti), je účelové a nezodpovedá skutočnosti.
Podstatou práva na spravodlivé konanie totiž v žiadnom prípade nie je právo na úspech v konaní, teda

právo na rozhodnutie zodpovedajúce názorom a predstavám navrhovateľky a jej právneho zástupcu.
K odvolacej námietke navrhovateľky o predčasnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia uviedla,
že navrhovateľka nevyužila všetky možnosti na vymoženie svojho nároku, keď nepodala žiaden návrh
proti členom predstavenstva ani členom kontrolnej komisie družstva, ktorí boli v zmysle Obchodného
zákonníka ako aj stanov družstva zodpovední za jeho riadenie a tiež za hospodárenie a nakladanie

s majetkom družstva. K námietke navrhovateľky, že odporkyňa nepostupovala v súlade s princípom
právneho štátu uviedla, že jej kompetencie sú dané platnými právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR
a má za to, že postupovala v súlade s ústavou, nebola nečinná a ani nespôsobila žiadne zbytočné
prieťahy pri svojom postupe voči družstvu, ale aj obchodníkovi s CP, dodržiavala zákonné pravidlá
ustanovené zákonom o dohľade a zák. č. 566/2001 Z.z.. Zároveň odporkyňa uviedla, že až od účinnosti

novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z., teda až od 1.6.2010 mohla dohliadať, či družstvo
dodržiavaschválenýD.B..PriD.B.nešlootakérozhodnutieodporkyne,ktorýmbyurčilavyhlasovateľovi
verejnej ponuky majetkových hodnôt nejaké podmienky, ktoré by vyhlasovateľ mal dodržať. Pokiaľ
navrhovateľ bol neznalý príslušných právnych predpisov, mohol požiadať odporkyňu (čo neurobil) ovyjadrenie k jej zákonom zverených kompetencií v oblasti dohľadu nad finančným trhom. V súvislosti s
argumentáciou navrhovateľky, že zanedbala svoje povinnosti pri vykonávaní dohľadu nad obchodníkom
sCPpoukázalanasvojupodrobnúargumentáciuktejtootázkevovyjadreníknávrhunazačatiekonania,

na ktorej trvá.
Uviedla, že žiaden zákon neukladal vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt (ani družstvu)
žiadnepovinnostivoblastiobmedzeniaarozloženiarizíkanikrytiarizík,narozdielodinýchdohliadaných
subjektov (napr. správcovských spoločností pre kolektívne investovanie a pod.). Vyhlasovateľ verejnej
ponuky majetkových hodnôt mal v súvislosti s rizikom iba jednu informačnú povinnosť podľa § 129 ods.

1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z.z., ktorá spočívala v tom, že zverejnené, alebo hromadne používané
oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt muselo obsahovať taktiež upozornenie, z ktorého
vyplývalo, že s touto investíciou je spojené aj riziko a doterajší alebo propagovaný výnos nie je
zárukou budúcich výnosov. Zdôraznila, že za činnosť družstva celkovo zodpovedá a v jeho mene koná
predstavenstvo družstva ako štatutárny a výkonný orgán družstva. To znamená, že aj za dodržiavanie
D. B. družstva bolo aj voči členom družstva vždy zodpovedné jeho predstavenstvo.

Odporkyňa ďalej zdôraznila predčasnosť uplatnenia pohľadávky, nakoľko podľa jej názoru
navrhovateľovi ešte nevznikla žiadna škoda (teda chýba základný predpoklad zodpovednosti štátu za
škodu). V tejto súvislosti zotrvala na svojej argumentácii pred súdom prvého stupňa.
K tvrdeniu navrhovateľky, že súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 129 ods. 1
O.s.p. odporkyňa uvádza, že je pravdou, že v zápisnici prvostupňového súdu nie je osobitne uvedené,

že na pojednávaní boli prečítané určité istiny alebo ich presne označené časti, ale z tejto zápisnice
jasne vyplýva a zodpovedá to aj skutočnosti, že súd oboznámil jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v
súdnom spise, pričom súd pri oboznamovaní jednotlivých dôkazov presne špecifikoval, o aké jednotlivé
doklady išlo a oboznámil ich obsah. Okrem toho, že súd na pojednávaní oboznámil obsah jednotlivých
dôkazov, sú tieto dôkazy súdu a aj účastníkom konania, resp. ich právnym zástupcom dobre známe z

rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu v iných veciach (na súde prvého stupňa podaných cca 800
žalôb podaných na rovnakom skutkovom a právnom základe). Poukázala na uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1 Obo 283/2006 z 27.2.2008, z ktorého jednoznačne vyplýva, že netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti. Aj v danom prípade išlo o dôkazy,
ktoré sú súdu známe z vyššie uvedených dôvodov.

Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdil.
Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.). Vo veci dňa 3.5.2016 verejne vyhlásil rozsudok podľa § 156 ods. 3, v spojení s § 211

ods. 2 O.s.p., nakoľko preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo zistil,
že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech, keďže prvostupňový súd na základe vykonaného
dokazovania riadne zistil skutkový stav veci (ust. § 153 ods. 1 O.s.p.), vec správne právne posúdil a na
danú právnu vec správne aplikoval príslušné ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z., svoje rozhodnutie tiež
náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p..

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebolo preukázané splnenie
zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003

Z.z.. V tomto smere odvolací súd poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku ďalej uvádza, že je nesporné, že NBS bola povinná
vykonávať dohľad nad činnosťou družstva, ako vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt, v
predmetnom konaní bol však sporný rozsah takéhoto dohľadu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na tú skutočnosť, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. zákonom č.

129/2010 Z.z., teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt
rozšírené tak, že družstvo ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových hodnôt malo zákonom uloženú
povinnosť dodržiavať schválený D. B.. Teda až od uvedeného dňa mohla NBS dohliadať, či družstvo
dodržiava schválený D. B.. Tiež povinnosť aktualizovať D. B. v zmysle § 125c ods. 1, v spojení s
ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z., bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt

stanovená až od 1.1.2009 na základe novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. zákonom
č. 558/2008 Z.z.. Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal
investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h zák. č. 566/2001 Z.z.). Pokiaľ ide o rizikovosťportfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda
ani družstvu, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov.
Je preto správny názor súdu prvého stupňa, že tieto neexistujúce povinnosti družstva nemohla NBS

kontrolovať a nevykonávala ani dohľad nad jeho finančnými ukazovateľmi. Podľa platnej právnej úpravy
mohlakontrolovaťlento,čisidružstvoplníinformačnépovinnostivzmysle§126až130zák.č.566/2001
Z.z..
V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že navrhovateľka si musela byť vedomá toho, že s jej
investíciou je spojené riziko a že propagovaný výnos nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods.

1 písm. b zák. č. 566/2001 Z.z., v znení platnom do 21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona vypustené
novelou, zák. č. 206/2013 Z.z., účinným dňom 22.7.2013). Nemožno pričítať na ťarchu NBS, ak si týchto
skutočností navrhovateľka nebola vedomá. To platí aj k jeho argumentácii, že o rozsahu dohľadu NBS
nad činnosťou družstva nemala vedomosť.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že v predmetnom konaní nebol preukázaný základný
predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá mala vzniknúť navrhovateľke nesprávnym úradným

postupom štátu, v danom prípade NBS podľa § 9 zák. č. 514/2003 Z.z..
Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní
navrhovateľka poukazovala, odvolací súd zdôrazňuje, že z tohto rozsudku nevyplýva záver, že návrh
o náhradu škody proti štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Predpokladom
vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky poškodeného v tom zmysle, že je

zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu sumu.
Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ešte uvádza, že miera možného uspokojenia
veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom
schváleníkonečnejsprávy,akznejbudezrejmé,žedosiahnutývýťažokspeňaženiakonkurznejpodstaty
nebude stačiť na plné uspokojenie pohľadávok za podstatou a pracovných nárokov, takže bude jasné,

že za daných okolností navrhovateľ nebude mať šancu od družstva vymôcť žiadne odškodnenie.
V predmetnom konkurznom konaní vyhlásenom na majetok družstva nedošlo ešte k speňažovaniu
majetku z podstaty, a preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o
speňažovaní majetku. Za tohto stavu otázka nedobytnosti pohľadávky nie je vyriešená. Vzhľadom na
túto skutočnosť nemožno ustáliť ani výšku škody.

K odvolacej námietke navrhovateľky, týkajúcej sa spôsobu vykonania dokazovania listinnými dôkazmi
súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že otázka spôsobu dokazovania listinnými dôkazmi je
upravená v ust. § 129 ods. 1 a § 121 O.s.p..
Podľa § 129 ods. 1 O.s.p., dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje

pojednávanie alebo ak listina nebola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah
nebola protistranou spochybnená.
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Ú. H. Y. Ú..

Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 10.12.2014 vyplýva, že obsah ktorých listinných dôkazov bol
oboznámený (sú konkrétne vymenované). Aj z vyjadrenia odporkyne k odvolaniu navrhovateľa vyplýva,
že obsah v zápisnici uvedených dôkazov bol oboznamovaný. Pre posúdenie dôvodnosti tejto odvolacej
námietky navrhovateľky je však najpodstatnejšia tá skutočnosť, že tieto dôkazy sú súdu a aj účastníkom
konania, resp. ich právnym zástupcom dobre známe z rozhodovacej činnosti prvostupňového súdu v

iných veciach. Na súde prvého stupňa je totiž podaných cca 800 žalôb proti Slovenskej republike, z
ktorých už Okresný súd Bratislava I rozhodol veľkú časť. Všetky uvedené žaloby spočívajú na rovnakom
skutkovom a právnom základe, pričom vo všetkých súdnych konaniach navrhovateľov zastupuje ten istý
právny zástupca a na preukázanie uplatneného nároku navrhovateľov súdu predkladá rovnaké listinné
dôkazy. Z tohto dôvodu odvolací súd posúdil uvedenú námietku navrhovateľa za právne irelevantnú.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, v spojení s ust. § 142 ods.
1O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne
trovy nevznikli.

K výroku pod bodom II.:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie vo výške 20,- Eur podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu
zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.Uznesenie napadla navrhovateľka odvolaním, prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa
6.3.2015. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a konanie o
vyrubenie súdneho poplatku zastavil. Namietla nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

stým,ževzmysle§4ods.1písm.k)zákonaosúdnychpoplatkochúčinnéhodo30.09.2012,odpoplatku
je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu
verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Poukázala aj na § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch, podľa ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté do 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. Podľa jej

názoru poplatok za odvolanie nie je povinná zaplatiť, pretože konanie o náhradu škody podľa § 9 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, sa začalo do 30.9.2012. Na toto konanie sa vzťahuje neobmedzené vecné oslobodenie od
platenia súdneho poplatku ex lege, ktoré sa týka všetkých položiek Sadzobníka Zákona o súdnych
poplatkoch.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal vec bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci spočíva v podstate v tom,
že vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podala na súd pred 1.10.2012 (konkrétne dňa 30.12.2011),
je v zmysle ust. § 18ca zákona o súdnych poplatkoch nutné v súvislosti s podaným odvolaním

aplikovať právny stav platný do 30.9.2012, dokedy bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku
vecne oslobodené. Z toho vyvodzuje, že jej nevznikla poplatková povinnosť v súvislosti s podaným
odvolaním proti rozsudku zo dňa 04.02.2015, č.k. 12C/221/2011-527.
Tento právny názor navrhovateľky však nie je správny.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony
alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry
(ďalej len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra
trestov (ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa§2ods.1písm.a)zákonaosúdnychpoplatkoch,poplatníkomjenavrhovateľpoplatkovéhoúkonu,
ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal
odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok
proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie
sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní

vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v
sadzobníku.
Podľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch (Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. októbra
2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa rozhodol
správne, keď uznesením uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie,

aj keď konanie o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. (čo je predmetom konania v prejednávanej
veci) bolo do 30.09.2012 od poplatku vecne oslobodené, a teda nebolo uvedené v Sadzobníku súdnych
poplatkov. Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch,
bola do sadzobníka vložená novelou vykonanou zák. č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.10.2012. Touto novelou bolo tiež zrušené ust. § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch,

ktorým bolo od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Takéto súdne konanie
teda nie je od 01.10.2012 oslobodené od poplatkov. To znamená, že navrhovateľka by nebola povinná
zaplatiť poplatok za odvolanie iba v prípade, ak by odvolanie podala do 30.09.2012. Pretože odvolaciekonanie sa začalo podaním odvolania proti rozsudku až dňa 7.01.2015, t.j. za účinnosti zákona o
súdnych poplatkoch v znení zák. č. 286/2012 Z.z., navrhovateľke ako odvolateľke (navrhovateľke
poplatkového úkonu - odvolania) vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané

odvolanie vo výške 20,- eur.
Keďže odvolacia námietka navrhovateľky o nesprávnom právnom posúdení veci neobstojí, odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.