Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/284/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213220431
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2213220431.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

žalobcu: D. M., O.. XX.XX.XXXX V. V. XXX, XXX XX Č. E.Ň., K.. X. M. L. M., O.. XX.XX.XXXX, V. V.
XXX, XXX XX Č. E., P. Ž.: U. M., O.. XX.XX.XXXX, V. V. XXX, XXX XX Č.Á. E., P. V. F. H. X, XXX XX
X. U. o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á vrátiť žalobkyni dar, ktorý jej bol darovaný Notárskou zápisnicou O. XX/
XXXX (O. XXXXX/XXXX) spísanou na Notárskom úrade vo Veľkom Mederi notárom JUDr. Katarínou
Bányiovou, a to spoluvlastnícky podiel vo výške 1 na nehnuteľnostiach vedených na LV č. XX M.Á. Ú.
V., P. E.. „. P.. Č.. XX/X D. X. XXX U. - K., P. E.. „. P.. Č.. XX/X D. X. XXX U. - K. P. R. O., E. Y. F.. Č..

XXX P. O. P.. Č.. XX/X, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovanáje povinná nahradiťžalobkynitrovkonaniavovýške99,50eurdotrochdníodprávoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 11.10.2013 domáhala voči žalovaneh vrátenia daru - nehnuteľností
uvedených vo výroku. V žalobe predniesla, že tieto nehnuteľnosti darovala žalovanej - svojej neveste
a svojmu synovi L. M.. Odvtedy sa k nej po požití alkoholu žalovaná správal hrubo, urážala ju, fyzicky
napádala, jej synovi L. - svojmu manželovi bola neverná, spoločná domácnosť bola pod permanentným

stresom, až syn Juraj dostal infarkt a po ročnej práceneschopnosti bol uznaný invalidným. Nedostatočne
sa na chode spoločnej domácnosti podieľala, v spoločnej domácnosti žili žalobkyňa, žalovaná, syn
L. a vnuk T.. Všetci obývali predmetnú nehnuteľnosť. Stávalo sa, že keď žalovanej došli peniaze na
alkohol, kradla z domu potraviny, vykradla vlastnému dieťaťu T.E. pokladničku. Manželstvo žalovanej a
syna Juraja bolo rozvedené, maloletý T. bol zverený do osobnej starostlivosti otca L., teda po opustení
spoločnej domácnosti žalovanou ostali na nehnuteľnosti bývať žalobkyňa, syn L. a vnuk T.. Takéto
správanie žalovanej je podľa žalobkyne v hrubom rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho jej vznikol

nárok na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.

Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená do vlastných rúk, nevyjadrila.

Súd nariadil na prerokovanie veci pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), ktoré v zmysle § 101 ods. 2
O. s. p. prebehlo v neprítomnosti žalovanej, keďže sa naň nedostavila, svoju účasť neospravedlnila,
ani nepožiadala o jeho odročenie. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom L. M. ako

povereného zástupcu žalobkyne (ide o jej syna), ako aj listinnými dôkazmi (darovacou zmluvou z
15.12.2004 povolenou P. X. XXXX/XXXX, výpisom z listu vlastníctva Č.. XX P. M.. Ú.. V. z 01.08.2013,
výzvou na vrátenie daru z 08.08.2013), a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120
ods. 3, § 153 ods. 1 O.s. p.) súd zistil tento skutkový stav:Žalobkyňa bola do 15.12.2004 podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti podielu 1 nehnuteľnosti v M.. Ú..
V. - P.. E.. N. Č.. XX/X - K.Á. D. X. XXX U., P.. Č.. XX/X - K. P. R. O. D. X. XXX U., R. R. F. F.. Č.. XXX

na tomto pozemku. Tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou z 15.12.2004 previedla na svojho syna L.
a žalovanú, pričom si zároveň vyhradila vecné bremeno doživotného užívania. Vklad tejto zmluvy do
katastra nehnuteľností bol povolený 20.01.2005 pod č. X. XXXX/XXXX. Žalobkyňa na základe práva
vecného bremena zostala v nehnuteľnosti bývať spolu so žalovanou, synom L. a vnukom T..

Po nadobudnutí daru sa žalovaná začala voči žalobkyni dopúšťať verbálnych urážok i fyzického násilia.
Popri fyzickom násilí žalovaná, ktorá holduje alkoholu, žalobkyňu aj verbálne urážala, tá sa jej vyhýbala
a v dome sa skrývala, hoci k nemu má vecné právo, ktoré jej (aj)žalovaná zriadila, a dopúšťala
sa iných prejavov, ktorými žalobkyňu ponižovala a tým navodila v spoločnej domácnosti atmosféru
strachu a napätia. Fyzická a psychická agresia žalovanej voči žalobkyni vyústili u nej do depresívneho
stavu, syn L. v dôsledku neustáleho stresu skolaboval, jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené,

maloletý T. bol zverený jemu do osobnej starostlivosti. Okrem toho žalovaná napriek tomu, že dar
je aj jej vlastníctvom a žalobkyňa má k nemu vecné bremeno, sa nepodieľa na udržiavaní daru
v užívaniaschopnom stave, najmä neplatí ani daň z nehnuteľností. Tieto plnenia znáša žalobkyňa,
starobná dôchodkyňa (spolu so synom invalidom), hoci sa k tomu v darovacej zmluve nezaviazala.

Vzhľadom na toto správanie žalovanej mu žalobkyňa dňa 13.08.2013 doručila výzvu na vrátenie daru
- uvedených nehnuteľností. Žalovaná výzvu prevzala, no nijako na ňu nereagovala a dar do dňa
vyhlásenia rozsudku právne účinným spôsobom (t. j. tak, aby bolo v katastri nehnuteľností zapísané späť
vlastnícke právo v prospech žalobkyne) nevrátila. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných
dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).

Uvedené skutkové závery vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov (darovacej zmluvy), ako aj
výsluchu povereného zástupcu žalobkyne.

Pri zisťovaní správania žalovanej voči žalobkyni po nadobudnutí daru súd v rozhodujúcej miere vyšiel z

výpovede povereného zástupcu žalobkyne, syna žalobkyne a bývalého manžela žalovanej, doplnenej
ďalšími listinnými dôkazmi (výzvou na vrátenie daru). Súd pri hodnotení dôkazov nezistil žiaden dôvod,
kvôli ktorým by mal výpoveď povereného zástupcu žalobkyne považovať za nevierohodnú. Vzhľadom
na vek žalobkyne a ostatné listinné dôkazy, v ktorých boli pravidelne opisované podobné skutočnosti
(fyzické a psychická agresia žalovanej voči žalobkyni), považuje súd za vylúčené, aby si žalobkyňa

takúto verziu priebehu udalostí vymyslela, a to dokonca tak prefíkaným spôsobom, že by túto verziu
dávala do súvisu s kolapsom jej syna a rozvodom manželstva i starostlivosťou o maloletého vnuka. Súd
preto jeho výpoveď v celom rozsahu prijal za pravdivú a za rozhodujúci dôkaz správania žalovanej voči
žalobkyni. Ostatné listinné dôkazy, avšak najmä písomná žaloba, potom jeho výpoveď dosvedčujú a
preukazujú následky, ktoré na žalobkyni a jej synovi správanie žalovanej zanechalo.

Uvedený skutkový záver vyplýva predovšetkým z obsahu listinného dôkazu - výzvy na vrátenie daru.
Žalobkyňa k nemu predložila doručenku o prevzatí výzvy žalovanou dňa 13.08.2013. Na výzvu žalovaná
nereagovala a v celom súdnom konaní ostala nečinná.

Právne vec súd posúdil takto:

Žalovaná ako obdarovaná nadobudla dar - nehnuteľnosti vymedzené vo výroku od žalobkyne darovacou
zmluvou, ktorú súd považuje za platnú, keďže je uzavretá v náležitej forme (§ 46 Občianskeho
zákonníka) a spĺňa všetky ostatné náležitosti platnej zmluvy. Podľa názoru súdu zriadenie vecného

bremena v darovacej zmluve nie je v rozpore s bezplatnosťou ako jej pojmovým znakom (pozri v
tomto smere napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 302/2009). Strpenie vecného
bremena samo osebe nemožno považovať za „odplatu“, osobitne nie za situácie, že vecné bremeno sa
zriaďuje v prospech darcu, ktorý bol pôvodne vlastníkom darovanej veci. Zriadenie vecného bremena
tak treba vnímať tak, že darca nepreviedol vec na obdarovaného s „plným“ právom, ale určitú časť

práv k veci si ponechal. Obdarovaný tak nie je povinný darcovi nič plniť, len dočasne (počas života
darcu) nezíska k veci plné právo; tú časť práv k daru, ktoré získava, však získava bezplatne, čo
zodpovedá § 627 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaná je podielovým spoluvlastníkom daru aj
ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka dáva darcovi právodomáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Podľa judikatúry (R 31/1999) musí ísť o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie
sústavné, ktoré svojím trvaním, priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia.

Za také porušenie sa spravidla považuje intenzívne alebo sústavné porušovanie morálnych pravidiel,
ktorých dodržiavanie možno medzi slušnými ľuďmi očakávať, a to napríklad fyzickým násilím, hrubými
urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. (pozri podrobnejšie Fekete, I.: Občiansky zákonník.
Veľký komentár. 2. diel. Bratislava : EUROUNION, 2011, s. 1895 a 1896). Vo vzťahu medzi rodičmi
a deťmi treba podľa názoru súdu navyše uplatňovať prísnejšie meradlo, pretože podľa § 43 ods. 2

prvej vety Zákona o rodine (č. 36/2005 Z. z.) je dieťa povinné prejavovať svojim rodičom primeranú
úctu a rešpektovať ich. Citované ustanovenie sa pritom neobmedzuje na „maloleté“ dieťa, ale na dieťa
všeobecne, teda každého priameho potomka prvého stupňa. Toto ustanovenie treba považovať za výraz
elementárneho pravidla slušnosti, a to „ctiť otca i matku svojich“, ktoré je súčasťou morálneho kódexu
ľudskej spoločnosti niekoľko tisícročí. Žalobkyňa ponímala žalovanú v právnom postavení manželky
jej syna Juraja, teda nevesty, ako svoju dcéru, každému - to je synovi Jurajovi a žalovanej - darovala

nehnuteľnosti v rovnakom 1-inovom podiele.

Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalovaná sa voči žalobkyni dopúšťala opakovaného
fyzického násilia a psychického týrania, a to až do tej miery, že žalobkyňa sa pred ňou skrývala, v
dome sa jej vyhýbala, hoci titulom vecného bremena mala právo nehnuteľnosť užívať neobmedzene.

Navyše malo jej správanie negatívny vplyv na psychiku žalobkyne, v dôsledku toho značne oslabla,
a tiež na psychiku syna Juraja, ktorý v stresujúcom prostredí celkom skolaboval a je invalidný. Podľa
názoru súdu takéto správanie žalovanej naplnilo intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov v zmysle
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, keďže išlo o správanie dlhodobé a sústavné (od roku 2004,
potom, čo bola uzatvorená darovacia zmluva, najmä však od roku 2006, kedy po materskej dovolenke

žalovanánastúpiladopráce,vtedyzačalapiťatúlaťsa;aždoroku2013,kedysaodporkyňazospoločnej
domácnosti odsťahovala; teda tento neúnosný stav trval najmenej 7-8 rokov).

Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľúb prijíma.

Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
nehnuteľnosť.

Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa

k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

Za členov rodiny darcu treba považovať predovšetkým manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných
príbuzných v priamom rade (predkov, potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v
rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú. Žalobkyňa

žalovanú ako nevestu nepochybne ako svoju dcéru považovala za člena rodiny. Darcovi vzniká právo
domáhať sa vrátenia daru jednostranným právnym úkonom, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo
členov jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah
z darovania zanikne okamihom, keď dôjde k prejavu jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa
obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle,

ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok § 630 možno urobiť v akejkoľvek
forme. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je veľký nevďak zo strany obdarovaného
prejavujúci sa v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Ide o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania,
priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých

mravov.

Žalobkyni tak vzniklo právo domáhať sa vrátenia daru, ktoré aj uplatnila tým, že žalovanú vyzvala na
jeho vrátenie. Doručením tejto výzvy žalovanej zanikol právny vzťah z darovacej zmluvy z 15.12.2004,
ktorej vklad bol povolený pod X. XXXX/XXXX, a bolo povinnosťou účastníkov (zmluvných strán)

darovacej zmluvy obnoviť právny stav pred jej uzavretím, a to vrátane zápisu žalobkyne ako vlastníčky
predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností (porov. v tomto zmysle napr. rozhodnutie 5 Cdo
31/2011). Keďže podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaná nijako nespochybnila, žalovaná žiadnu
súčinnosť neposkytla, nezostávalo žalobkyni nič iné, než uplatniť toto právo na súde.Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a právny názor súd dospel k záveru, že žalobkynina žaloba
ovráteniedarujevzmysle§630Občianskehozákonníkaopodstatnená,pretojejvyhovel(výrokI).Tento

rozsudok bude ako verejná listina podkladom na záznam jej vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keďže žalobkyňa mala vo veci úspech.
Účelne vynaložené trovy, ktoré sa jej majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 99,50 € .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).