Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/26/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115225297
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115225297.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Adriany Gallovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM Slovensko,
a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska
kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti odporcovi: V.
Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX G., o zaplatenie sumy 759,97 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/389/2015-30 zo dňa 29. 09.
2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/389/2015-30 zo dňa 29. 09. 2015 vo výroku, ktorým súd

návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách konania potvrdzuje.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 25C/389/2015-30 zo
dňa 29. 09. 2015 nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomokresnýsúduložilodporcovipodľa§52ods.1,§517,§788ods.1Občianskeho
zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 133,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 133,19 Eur od
16.09.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho zrušenia
v zamietajúcom výroku a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Nesúhlasil s aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v
zmysle ktorého posúdil súd prvého stupňa úver ako bezúročný a bez poplatkov. Podľa jeho názoru mluva
nemohla obsahovať údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože
dlžník mohol celý úverový rámec čerpať naraz, po častiach a obdobne mohol úver splácať podľa svojho
uváženia a navrhovateľ nemohol jeho vôľu vopred predpokladať. Výšku povinnej mesačne splátky
oznamoval odporcovi vo výpise z úverového účtu v závislosti od aktuálne vyčerpaných peňažných
prostriedkov. Odvolateľ mal za to, že na podporu svojich tvrdení predložil v konaní všetky potrebné

dôkazy, ktoré preukázali oprávnenosť uplatneného nároku v celom rozsahu. Zmluva o revolvingovom
úvere mala všetky zákonom požadované náležitosti, a preto nebol správny postup okresného súdu,
ktorý žalobe sčasti nevyhovel.Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 2 písm. b) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh vo zvyšku
zamietnutý a v závislom výroku o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd následne podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide
o zamietajúcu časť rozhodnutia. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením §
157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, je vecne správne, pričom v jednotlivostiach
naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní pre danú časť
odvolania obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2

O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vyjadriť sa k argumentom vyjadreným v podanom
odvolaní.

Treba zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v občianskom súdnom konaní má priamu spojitosť s
povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže
účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou

splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 120 ods. 4
O.s.p.). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu,
v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník,

ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Je predovšetkým na osobe tvrdiacej, že jej prislúcha nárok, tento riadne uplatniť a predložiť potrebné
dôkazy o jeho existencii. Skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník neuplatnil v konaní pred súdom prvého
stupňa nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 205a ods. 1
O.s.p.). V odvolacom konaní sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a

dôvodmi podaného odvolania a účastník môže v druhostupňovom konaní vzniesť námietky proti postupu
prvostupňového súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto
súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy,
či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvostupňovom konaní neboli produkované.

Podstatou argumentácie okresného súdu bolo nedodržanie ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (v jeho znení do 31.12.2012), konkrétne § 9 ods. 2 písm. k), ktoré považovalo
za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Absencia týchto náležitosti bola znamenala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru (§ 11 ods. 1 písm.
a) zákona č. 129/2010 Z. z.). Zákon je v tomto ohľade striktný a neformuluje žiadne výnimky. Pokiaľ
odvolateľ v rámci svojho podnikateľského plánu vytvoril istý druh úverového produktu, bolo z pohľadu
odvolacieho súdu možné tento koncipovať tak, aby bola zrejmá aj výška a štruktúra jednotlivých splátok.
Osobitosti revolvingového úveru neboli v zmysle zákona spôsobilé negovať ustanovenia zákona, ktoré

súd prvého stupňa náležite aplikoval.

Na účely posúdenia dôvodnosti uplatneného nároku považoval odvolací súd za podstatné upriamiť
pozornosť aj na obsah ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Navrhovateľ konštatoval v návrhu na začatie konania, že „vyhlásil dňa 15.09.2014 mimoriadnu splatnosť
úveru, čím sa stal dlh odporcu splatný v celom rozsahu“. K návrhu bol pripojené Oznámenie o vyhlásenímimoriadnej splatnosti revolvingového úveru zo dňa 22.09.2014, z ktorého vyplýva spomínaná splatnosť
úveru v celej jeho výške. Je zjavné, že navrhovateľ nedodržal postup formulovaný v ustanovení § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, z čoho treba vyvodiť, že okamžitá splatnosť úveru nemohla nastať tak, ako

to tvrdil odvolateľ. Z uvedeného dôvodu štruktúra uplatnenej pohľadávky zjavne nemohla zodpovedať
tomu, čo tvrdil navrhovateľ v konaní.
Na uvedené iné právne posúdenie boli účastníci postupom podľa § 213 ods. 2 O.s.p. upozornení.
Reakcia navrhovateľa bola odvolaciemu súdu doručená až po uplynutí určenej trojdňovej lehoty. Aj pri
preskúmaní jeho argumentácie, táto nebola spôsobilá preukázať naplnenie podmienok ustanovenia §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože účastník predložil krajskému súdu listinný dôkaz (výzvu na
zaplatenie z mesiaca jún 2014), ktorý nebolo možné posúdiť inak ako nový, a teda neprípustný podľa
§ 205a ods. 1 O.s.p. a contrario. Vychádzal z toho, že základné skutkové vymedzenie toho, že došlo k
tzv. mimoriadnej splatnosti úveru už účastník prezentoval v konaní pred súdom prvého stupňa a tu bol aj
povinný predložiť všetky listiny na preukázanie tohto konkrétneho tvrdenia. Iná situácia by mohla nastať,
ak by právne posúdenie odvolacieho súdu úplne vybočilo z medzí oprávnených očakávaní účastníka,

ktorá okolnosť by mohla znamenať možnosť použitia § 205a ods. 1 písm. d) O.s.p., teda prípustnosť
nového dôkazu, čo však nebol tento prípad.
Pre úplnosť sa žiada dodať, že právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka môže byť uplatnené len
s účinkami pro futuro, to znamená, že právny úkon obsahujúci žiadosť o splatenie celého úveru (v
spotrebiteľskej veci pri dodržaní podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) nemôže určovať

skorší moment splatnosti budúcich splátok, ako je čas doručenia daného úkonu protistrane. Navrhovateľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť so spätnými účinkami, a preto treba daný úkon považovať za neplatný.

Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci
samej v napadnutej časti ako vecne správny p o t v r d i l .

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia
vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

Vozvyšnejčastinenapadnutejodvolaním(vetaprvávýroku)zostalrozsudokokresnéhosúdunedotknutý

týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods.
1 O.s.p. Navrhovateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy,

ktoré mu v súvislosti s týmto konaním vznikli. Keďže si odporca náhradu trov aktuálneho odvolacieho
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a z obsahu spisu mu ich vznik ani nevyplýva, odvolací súd mu
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .