Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/668/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109205177
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6109205177.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.ŠtefanaBalážaasudcovJUDr.

Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu Pavol STYK - SERVIS, súkromný
podnikateľ, s miestom podnikania Banská Bystrica, Ružová 9, IČO: 14 156 831, zastúpeného Mgr.
SimonouDobiášovou,advokátkousosídlomvBratislave,Šoltésovej18,protižalovanémuH.E.,nar.XX.
XX. XXXX, bytom T. T., U., D. E. X, zastúpeného JUDr. Helenou Boďovou, bytom Krupina, Majerský rad
44, o zaplatenie 7.969,79 EUR, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 12C/66/2009-849 zo dňa 11. 06. 2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, p o t v r d z u j e ;

vo výroku o trovách konania mení tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy prvostupňového
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 2.158,87 EUR do troch dní.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozhodnutím konanie o zaplatenie 17,6 % úroku z omeškania zo sumy
7.969,80 EUR od 15. 12. 2000 do zaplatenia zastavil a návrh žalobcu (v rozsahu celej uplatnenej istiny)
zamietol. Žalobcovi súčasne uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy právneho zastúpenia 2.336,87
EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal proti
žalovanému zaplatenia peňažnej sumy z titulu zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách

zistený na základe inventarizácie tovaru a finančnej hotovosti ku dňu 05. 01. 2000 a ku dňu 28. 04. 2000,
pôvodne uplatnenej vo výške 13.269,87 EUR (399.768 Sk). Okresný súd predchádzajúcim rozsudkom
č. k. 12C/5/2001-353 z 28. 06. 2006 zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 240.098 Sk s 17,6 %
úrokom z omeškania od 15. 12. 2000, konanie čo do sumy 39.621 Sk zastavil a vo zvyšku návrh na
zaplatenie sumy 120.049 Sk zamietol z dôvodu spoluzavinenia žalobcu. Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom č. k. 16Co/253/2006-408 z 11. 01. 2007 rozsudok okresného súdu v časti o zaplatenie sumy
240.098 Sk s prísl. zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol. Vo zvyšku zostal rozsudok okresného

súdu nedotknutý. Najvyšší súd SR na základe dovolania žalobcu rozsudkom č. k. 2Cdo/120/2007-453
z 30. 09. 2008 rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej
Bystrici potom uznesením č. k. 16Co/280/2008-470 z 24. 02. 2009 rozsudok okresného súdu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. S prihliadnutím na vyššie uvedené zrušujúce rozhodnutia
nadriadených súdov mal okresný súd v ďalšom konaní zisťovať, či sa inventúra z 31. 12. 1999 a
28. 04. 2000 netýkala čiastočne toho istého inventarizačného obdobia, výsluchom znalkyne O.. D. P.
(M.), ktorá podala znalecký posudok č. 3/2005, zistiť a konkrétne uviesť, na ktorom tovare vznikol

schodok, vzhľadom na presuny tovaru medzi predajňami a vzhľadom na nákupnú cenu tovaru bez DPH.
Okresnýsúdmalodstrániťrozporyohľadneobchodnejmarže,spoluzavineniažalobcuapreberaniatržby
počas dovolenky žalovaného a jeho manželky E. E.. Okresný súd vykonal nové znalecké dokazovanieznaleckým posudkom č. 4/2011 z 15. 06. 2011, ktorý vypracoval znalec z odboru účtovníctva H.. O.. D.
E., H.., doplnením znaleckého posudku č. 1/2013 z 15. 01. 2013 a výsluchom oboch znalcov.

Okresný súd vychádzal z toho, že schodok vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré sa hmotne
zodpovednýzamestnaneczaviazalvyúčtovať.Stavymajetkuazáväzkovsaprihmotnommajetkuzisťujú
inventúrou fyzickou a dokladmi u záväzkov a ostatných zložiek majetku, u ktorých nemožno vykonať
fyzickú inventúru. Inventúrou zistený stav sa zaznamená v inventúrnych súpisoch, ktoré musia byť
podpísané osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie. U inventúrnych súpisov zákon vyžaduje,

aby boli podpísané osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie.

Okresný súd mal preukázané, že žalovaný pracoval u žalobcu na základe pracovnej zmluvy z 31. 03.
1998 ako vedúci predajne v Banskej Bystrici na Rázusovej ul. 22 a žalovaný mal uzavretú platnú dohodu
o hmotnej zodpovednosti. Na predajni boli vykonané dve inventúry, a to k 31. 12. 1999 a k 28. 04. 2000.
Z príkazu na vykonanie inventarizácie nevyplývalo, za aké obdobie sa mala vykonať. Žalobca dodatočne

uviedol že inventúra k 31. 12. 1999 bola vykonaná za obdobie od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999. Zo
zápisnice nevyplýva uvedené obdobie nevyplýva, zápisnica nebola podpísaná členmi inventarizačnej
komisie. Inventúrne súpisy boli vyhotovené, a v prevažnej miere neboli podpísané osobou zodpovednou
za vykonanie inventúry. Žalobca nepreukázal vystavenie príkazu na vykonanie inventarizácie a zloženie
členov inventarizačnej komisie pre inventúru vykonanú ku dňu 28. 04. 2000 a nepredložil ani zápisnicu o

vykonaní inventúry. Výsledky oboch inventúr boli zhrnuté do jednej písomnosti označenej ako vyčíslenie
inventarizačných rozdielov za predajňu S. XX, T. T., ktorá nie je podpísaná predsedom inventarizačnej
komisie a členmi inventarizačnej komisie. Znalkyňa O.. D. M. v znaleckom posudku č. 3/2005 hodnotila
inventúru za obdobie od 01. 01. do 31. 12. 1999. Vzhľadom na to, že následne žalobca ustálil inventúrne
obdobie od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999, bol tento znalecký posudok nepoužiteľný. Znalec prof. O.. E.,

H.., v znaleckom posudku vychádzal z inventúrneho obdobia od 01. 04. 1998 do 31. 12. 1999 a od 01.
01. 2000 do 28. 04. 2000. V znaleckom posudku, ktorý vypracoval v znení dodatku a vo svojej výpovedi
uviedol, že inventúry neboli vykonané v súlade s § 30 zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve a nie je možné
preukázať, že schodok zavinil žalovaný. Inventúrne súpisy neboli podpísané osobou zodpovednou za jej
vykonanie, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k ich manipulácii. Zamestnávateľ mal povinnosť preukázať stav

hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal na vyúčtovanie, postup pri inventarizácii mal organizovať tak, aby sa
zabezpečilo úplné a správne zistenie skutočných stavov zverených prostriedkov, na fyzickej inventúre
sa mal zúčastniť aj zodpovedný zamestnanec, resp. komisia, ktorú určí zamestnávateľ. Prebytky so
schodkom možno kompenzovať len výnimočne, ak sa preukázal omyl, lebo nepatria zamestnancovi.
Bolo preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ kompenzoval prebytky z predajne v Brezne s ním

zisteným schodkom na predajni v T. T.. Okresný súd ďalej zistil, že žalobca žalovanému nevytvoril také
pracovné podmienky, aby mohol žalovaný ako vedúci predajne vykonávať svoje povinnosti v zmysle
pracovnej náplne. Z výpovedí žalobcu aj žalovaného vyplynulo, že žalovaný okrem práce vedúceho
predajne vykonával aj práce zásobovača pre otváranú predajňu v Brezne. Na predajni pracovala aj
manželka žalovaného, ďalej svedkyňa A. S., ktoré disponovali s finančnými prostriedkami a tovarom,

od nich úhradu pomernej časti schodku žalobca nepožadoval. Bolo preukázané, že do predajne
mimo pracovnú dobu chodil syn žalobcu, ktorý najmenej v dvoch prípadoch využil kľúče uložené v
trezore, zobral tovar a bolo preukázané, že za obdobie od 02. 01. 1999 do 30. 03. 1999 aj v prevažnej
miere preberal tržby. Počas dovolenky žalovaného pracovala na predajni W. C., ktorá mala možnosť
disponovať s finančnými prostriedkami a tovarom a s ktorou žalobca neuzavrel dohodu o hmotnej

zodpovednosti.

Okresný súd považoval predloženú inventarizáciu za nepreskúmateľnú, predovšetkým z dôvodu, že
inventúrne súpisy neboli podpísané osobou zodpovednou za jej vykonanie. Podpísanie inventúrnych
súpisov osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie predstavuje jediný dôkaz toho, že fyzická

inventúra bola vykonaná a s akým výsledkom. Vzhľadom na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku
č. 4/2011 z 15. 06. 2011, ktorý vypracoval H.. O.. D. E., H.., v znení dodatku, okresný súd dospel k
záveru, že žalobca existenciu schodku, za ktorý by zodpovedal žalovaný, nepreukázal, a to aj vzhľadom
na závady zistené v pracovných podmienkach žalovaného.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 30 zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, § 172 ods. 2, §
176 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce (zák. č. 65/1965 Zb. v znení platnom do 01. 04. 2002).O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalovanému priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.336,87 EUR za 9 úkonov právnej služby po 237,34 EUR,
1 úkon právnej služby po 118,67 EUR + paušálnu suma náhrad + cestovné, s prihliadnutím na to, že

v priebehu konania žalobca už uhradil žalovanému predchádzajúce trovy právneho zastúpenia v sume
5.014,44 EUR.

Žalobca vo včas podanom odvolaní proti výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol, okresnému
súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenia. Navrhol rozsudok okresného

súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný bol povinný od 01. 04. 1998, kedy podpísal
zmluvu s pracovnou náplňou vedúceho predajne, viesť určenú evidenciu, zúčtovanie zásob, tržieb,
pokladničnú knihu a skladové karty. Namietal záver okresného súdu, že inventúrne súpisy neboli
podpísané osobou zodpovednou za vykonanie inventarizácie, pretože každý inventúrny zoznam
bol podpísaný osobou zodpovednou za vykonanie inventúry, resp. členom inventarizačnej komisie.
Žalovaný mal vedomosť o inventúre, ktorej sa dňa 03. 01. 2000 zúčastnil a inventúrne záznamy z

toho dňa podpísal a na inventarizácii dňa 31. 12. 1999 žalovaného zastupovala manželka E. E..
Žalovaný niektoré inventúrne listy účelovo nepodpísal, lebo si bol vedomý nedostatkov na predajni.
Nepodpísanie dvoch listov v inventúre k 31. 12. 1999 zodpovednou osobou nemôže odporcu zbaviť
v celom rozsahu jeho zodpovednosti za zistený schodok. Účelová pasivita žalovaného pri vykonávaní
inventarizácie k 28. 04. 2000 potvrdzuje jeho úmysel kryť nedostatky pred kontrolou a práve zavinením

žalovaného nikdy nedošlo k prerokovaniu výsledkov inventúr so žalovaným. Skutočnosť, že v predajni
so žalovaným pracovala jeho manželka a ďalšia zamestnankyňa A. S., pričom medzi zamestnancami
nebola dohodnutá spoločná hmotná zodpovednosť, nemožno považovať za liberačný dôvod na
zbavenie zodpovednosti žalovaného za schodok. Žalovaný nenamietal, že s finančnou hotovosťou na
predajni disponovali viacerí zamestnanci žalobcu. Žalovaný bol oprávnený od svojej dohody o hmotnej

zodpovednosti odstúpiť, čo nikdy neurobil. Neupozornil žalobcu na nedostatky na predajni, nenavrhol
uzavrieť spoločnú hmotnú zodpovednosť. Na ťarchu žalovaného malo byť zistené nesprávne vedenie
počítačovej evidencie tovaru, vydávanie tovaru na pokladničný doklad bez zaplatenia kúpnej ceny,
nepodpisovanie presunov tovaru na predajňu v T., nevedenie pohybu tovaru na skladových kartách.
Žalovaný dodatočne predložil doklady, tieto boli zohľadnené vo vyčíslení inventarizačných rozdielov,

ktoréžalovanýprevzal04.08.2000.Nedostatky,ktorévytkolznalecprof.O..D.E.,H..,zohľadnilokresný
súd už v predchádzajúcom rozsudku z 28. 06. 2006 vo forme spoluzavinenia žalobcu na vzniku schodku
vo výške 120.049 Sk, t. j. jednej tretiny z uplatnenej sumy 360.147 Sk. Žalobca ďalej namietal, že
okresný súd nesprávne vyčíslil trovy konania, ktoré priznal žalovanému, pokiaľ ide o úkon právnej služby
- účasť na pojednávaní dňa 02. 06. 2010. Keďže pojednávanie sa neuskutočnilo, preto nepatrí celá

tarifná odmena vo výške 237,34 EUR ale v 1, t. j. v sume 59,34 EUR.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobca musí vznik schodku a výšku schodku preukázať
podľa zákona, a až keď je schodok a jeho výška preukázaný, prichádza do úvahy prípadné zbavenie
zodpovednosti zamestnanca a posúdenie, či za schodok nenesie zodpovednosť aj žalobca. Ani po

doplnení znaleckého dokazovania žalobca nepreukázal základ žaloby. Obaja znalci potvrdili, že výška
schodku nie je preukázaná z dôvodu nedodržania právnych predpisov, ktorými sú zákon o účtovníctve a
opatrenia o postupoch účtovania. Žalobca v odvolaní za nevedenie prvotnej účtovnej evidencie obviňuje
žalovaného, ale aj znalec uviedol, že tieto doklady mal zabezpečiť a zakúpiť žalobca, žalovanému ich
mal odovzdať, poučiť ho ako doklady správne vyplniť a následne kontrolovať, či sú prvotné účtovné

doklady vystavované správne. Žalobca prvotné účtovné doklady - pokladničnú knihu, skladové karty,
výdajovépokladničnédokladynezabezpečilnielenžalovanému,aleanipredchádzajúcemupracovníkovi
a pri predchádzajúcej odovzdávajúcej inventarizácii k 31. 03. 1998 sa tieto na predajni nenachádzali.
Súpiska pokladničnej hotovosti nie je pokladničná kniha. Žalobca nemal záujem viesť pokladničnú knihu
a vypisovať výdajové pokladničné doklady, pretože sám, aj jeho syn podpisovali prevzatie peňazí z

pokladne do obyčajného zošita, ktorý sa stratil po druhej inventúre. Evidencia peňazí vybraných z
pokladne pre potreby žalobcu, jeho syna, prípadne do pokladne firmy nezodpovedali zákonu a preto
znalec konštatoval, že schodok nie je dokladovo podložený. Pre chýbajúce prvotné doklady znalec
nemal s čím porovnať počítačovú zostavu. Žalovaný k stanovisku žalobcu ohľadne inventúrnych
zoznamov k 31. 12. 1999 uviedol, že sa s ich číslovaním manipulovalo, po inventúrnom zozname č.

1 s dátumom 31. 12. 1999 nasleduje č. 2 s dátumom 03. 01. 2000, č. 3 s dátumom 31. 12. 1999
atď., na inventúrnom zozname č. 13 chýba podpis predsedu komisie. Podstatné pre súd musí byť,
že inventúrny zoznam č. 23 z 03. 01. 2000 so súčtom 316.128 Sk a č. 24 z 03. 01. 2000 so súčtom
104,485,50 Sk sú podpísané predsedom komisie, ale chýba podpis zodpovednej osoby napriek tomu,že z predchádzajúcich zápisov je zrejmé, že žalovaný na pracovisku bol. Inventúrne zoznamy č. 25, 23
a 24 sú dôkazom toho, že žalobca manipuloval so súčtom celkovej sumy 583.303,50 Sk, ktorý zrejme
prispôsoboval počítačovej zostave. Dôkazom, že schodok nevznikol, je zistenie znalca, že v účtovných

rokoch 1999 a 2000 žalobca žiaden schodok neevidoval. Schodok musí byť zo zákona zaúčtovaný do
účtovného obdobia, kedy vznikol bez ohľadu na to, či bol schodok s pracovníkom prerokovaný alebo
nie. Žalovaný z bezvýznamnej predajne vybudoval vyhľadávanú predajňu. Tovar mu nikto nedoviezol,
sám si ho musel zohnať, doviesť, zdokladovať a predať. Zásobovať musel nielen predajňu v F. T. ale
aj vT. a predajňu na ul. J. v T. T., žalobcu sprevádzal po výstavách. Žalovaný pracoval 10 - 12 hodín

denne, neraz vo večerných hodinách, na úkor zdravia v dôsledku vyčerpania na pracovisku dňa 22. 03.
2000 odpadol a bol práceneschopný do 25. 05. 2000. Žalobcu nikdy pri plnení pracovných povinností
nepoškodil. Odvolanie nepovažuje za dôvodné ani pokiaľ ide o trovy konania. NavrhP.udok okresného
súdu potvrdiť.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací § 10 ods. 1 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok ako

aj konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal v rozsahu podaného odvolania podľa ust. § 212
ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 176 ods. 1 zák. č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce platnom do 01. 04. 2002, ak prevzal na

základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny,
tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
V dohodách sa môže so zamestnancom súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s
viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za
schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 176 ods. 2 dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 176 ods. 3 zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 30 ods. 1 zák. č. 563/1991 Zb. o účtovníctve, v znení platnom do 30. 09. 2001, skutočné stavy
majetku a záväzkov sa zisťujú fyzickou inventúrou pri majetku hmotnej povahy, prípadne nehmotnej
povahy alebo dokladovou pri záväzkoch a pri ostatných zložkách majetku, pri ktorých nemožno vykonať
fyzickú inventúru; tieto stavy sa zaznamenávajú v inventúrnych súpisoch, ktoré musia obsahovať tieto

údaje:
a) obchodné meno a sídlo účtovnej jednotky,
b) miesto uloženia majetku,
c) hmotne zodpovednú osobu,
d) názov majetku a jeho číselné označenie,

e) skutočný stav majetku v merných jednotkách a v ocenení podľa § 25,
f) skutočný stav záväzkov a čistého obchodného imania,
g) spôsob zisťovania skutočných stavov podľa písmen e) a f), napríklad prepočtom, prevážením,
premeraním,
h) deň začatia, deň skončenia inventúry a deň, ku ktorému bola inventarizácia vykonaná,

i) meno, priezvisko a podpis osoby zodpovednej za vykonanie inventarizácie a osôb zodpovedných za
zistenie skutočného stavu majetku,
j) poznámky.

Podľa § 30 ods. 3 inventarizačné rozdiely vyúčtujú účtovné jednotky do účtovného obdobia, za ktoré sa

inventarizáciou overuje stav majetku a záväzkov.

V posudzovanej veci žalovaný podal odvolanie proti rozsudku, ktorým okresný súd zamietol jeho návrh,
ktorým sa domáhal úhrady schodku na zverených hodnotách, za ktoré mal zodpovedať žalovaný na
základe pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti. Okresný súd založil svoje rozhodnutie

na tom, že predloženú inventarizáciu považoval za nepreskúmateľnú a nehodnovernú, čo vyplývalo zo
znaleckého posudku, ktorý vypracoval H.. O.. D. E., H.. a vzhľadom na zistené závady v pracovných
podmienkach žalovaného. Pokiaľ ide o hodnovernosť spornej inventúry, zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva, že by pri fyzickej inventúre (pri vyhotovení inventúrnych súpisov) musel byťprítomný hmotne zodpovedný zamestnanec. Jeho neprítomnosť pri zisťovaní skutočného stavu majetku
a záväzkov môže mať význam z hľadiska hodnotenia preukaznosti a vierohodnosti inventúrnych súpisov
ako dôkazu o schodku. V prípade, že inventúrne súpisy nie sú podpísané osobou zodpovednou za

vykonanieinventúrypodľa§30ods.1zák.č.563/1991Z.oúčtovníctve, jenepreukázanáceláinventúra,
ktorá z takých súpisov vychádzala ( NS ČR 21Cdo 2942/2000).

V znaleckom posudku č. 1/2013 z 15. 01. 2013 prof. E. uvádza, že nárok žalobcu spochybňuje zoznam
nezhodujúcich sa položiek v oboch zostavách (inventúrne záznamy a inventúrne rozdiely (s. 10, č.

l. 812). Dokumentácia z inventarizácie nemala viaceré obligatórne náležitosti, ktoré stanovuje zákon
o účtovníctve, výsledok inventarizácie nie je možné overiť po konkrétnych položkách so skladovými
kartami, výsledok inventarizácie zistený podľa inventarizačných hárkov bol porovnaný s evidenciou
zásob v PC, bola vytlačená zostava inventarizačných rozdielov. No následne bol výsledok nejasne
modifikovanýnavyčíslenúsumuvpredajnýchcenách.Výsledkyinventarizácienebolivdanomúčtovnom
období premietnuté do účtovníctva účtovnej jednotky (s. 11-12, č. l. 813-814). V rozsudku Najvyššieho

súdu SR č. k. 2Cdo/120/2007-453 zo dňa 30. 09. 2008, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok
odvolacieho súdu v tejto veci, dovolací súd uviedol, že odvolací súd konštatoval nepreukázanie schodku
oproti opačnému právnemu názoru okresného súdu bez toho, aby opakoval alebo doplnil dokazovanie
a že v neprospech žalobcu je skutočnosť, že od prevádzky mal kľúče on sám, jeho syn, a že v čase
ich neprítomnosti tam pracovali iné osoby. Okresný súd po ďalšom znaleckom dokazovaní zistil, že

žalobca schodok nepreukázal. So záverom okresného súdu o nepreukaznosti inventarizácie predlženej
žalobcom sa odvolací súd stotožňuje, uvedený záver sa žalobcovi nepodarilo spochybniť. Schodok je
rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré zamestnanec prevzal na vyúčtovanie a údajmi
z účtovnej evidencie. Žalobca vznik schodku ani výšku schodku nepreukázal hodnovernými údajmi o
tom v akom stave zverené hodnoty žalovaný prevzal a v akom boli v čase inventúry podľa zákona o

účtovníctve, čo potvrdilo znalecké dokazovanie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že znalcom zistené nedostatky
mali pôvod v nesprávne vedenej prvotnej evidencii tovaru a peňažných prostriedkov, za čo mal byť
zodpovedný žalovaný, priznáva, že je v dôkaznej núdzi a že ako zodpovedná osoba a účtovná jednotka
počas účtovného obdobia uvedené nedostatky nezistil, žalovaného na ne neupozornil a nevykonal včas
potrebnú nápravu.

Okresný súd odôvodnil rozsudok v súlade s požiadavkami na odôvodnenie rozhodnutia zakotvenými v
ustanovení § 157 ods. 2 OSP, vychádzal z vykonaného dokazovania, ktorým správne a v potrebnom
rozsahu zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
aké skutočnosti mal preukázané, ako ich hodnotil z hľadiska právneho posúdenia a akými úvahami

sa pri vydaní rozhodnutia riadil. Žalobca správnosť znaleckého dokazovania, ostatných dôkazov, ani
správnosť záverov, ktoré z dokazovania okresný súd vyvodil, ničím nespochybnil, preto odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu zamietol, potvrdil.
Odvolanie žalobcu považoval odvolací súd za dôvodné iba vo výroku o trovách konania. Z obsahu
zápisnice o pojednávaní č. k. 12C/66/2009 - 553 z 02. 06. 2010 vyplýva, že okresný súd nevykonal

pojednávanie vo veci samej a bolo odročené. Z uvedeného dôvodu patrí právnemu zástupcovi
žalovaného za tento úkon právnej pomoci tarifná odmena v 1, t. j. 59,34 EUR. (§ 14 ods. 5 písm. b/
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).
Odvolací súd z toho dôvodu zmenil výrok trovách konania okresného súdu tak, že žalobca je povinný
nahradiť žalovanému trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume

2.158,87 EUR do troch dní.

Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu
krajský súd náhrada trov odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.