Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/612/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204522
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2714204522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou právnej veci navrhovateľa: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176 proti odporkyni: P. X., B..
XX.XX.XXXX, X. W. XXXX/XXA, V., občianka SR, za účasti Spotrebiteľského združenia OSA, Fedinova
9, Bratislava, IČO: 42 260 086 ako vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, zast. advokátskou
kanceláriou HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 392,90 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 260,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 260,98 eur od 13.3.2012 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu iných trov konania v sume 9,12 eur , a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne na účet jeho právneho
zástupcu vedený v O. X. H..U.., Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX náhradu trov právneho zastúpenia v sume
29.60 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným na súd dňa 21.7.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
zaplatiť mu sumu 392,90 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 392,90 eur od 16.7.2014 do
zaplatenia a úrok z omeškania 82,74 eur ( počítaný ako 9 % ročne z sumy 392,90 eur za obdobie
od 13.3.2012 do 15.7.2014) z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy z
02.11.2010 a trovy konania 23,50 eur za súdny poplatok.

Odporkyňasanapojednávanienedostavila,neospravedlnila,aninežiadalaodročiťtermínpojednávania,
preto súd konal a rozhodol bez jej prítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením navrhovateľa a právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka, úverovou zmluvou zo dňa 2.11.2010, úverovými zmluvnými podmienkami, výzvou k splateniu
celého úveru zo dňa 27.2.2012, kartou klienta, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový

stav veci:

Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa 02.11.2010 úverovú zmluvu, na základe
ktorej bol odporkyni poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 320 eur. Odporkyňasa zaviazala úver splácať vo výške 4% z dlžnej čiastky mesačne. V zmluve je uvedená ročná
úroková sadzba v sume 26,88%, 11,88 %; priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty
20,93 %. Na spodnej časti úverovej zmluvy je v predtlačenej forme drobným len ťažko voľným okom

čitateľným písmom uvedené, že „Spoločnosť a klient podpismi na ÚZ zároveň uzatvárajú rozhodcovskú
doložku; Klient podpisom ÚZ vyhlasuje, že sa oboznámil s obsahom poistnej zmluvy č. 19100826/2009
uzatvorenej medzi Home Credit Slovakia, a.s. ako poistníkom a Českou poisťovňou ZDRAVÍ, a.s.“.

Súd sa oboznámil s obsahom úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. ( na ktoré

sa Home Credit Slovakia, a.s. odvoláva) a zistil, že v základných ustanoveniach úverových podmienok
(Hlava 1, §1) je uvedené, že podmienky sa spravujú § 273 Obchodného zákonníka.

Z karty klienta (odporkyne) mal súd preukázané, že odporkyňa reálne vyčerpala úver v sume 338,45
eur a doposiaľ zaplatila celkovo sumu 77,47 eur. Odporkyňa bola podľa navrhovateľa v omeškaní so
splácaním, preto ju navrhovateľ vyzval listom z 27.02.2012 na splatenie dlhu 406,12 eur najneskôr do

15 dní od odoslanie tejto výzvy. Navrhovateľ súdu preukázal, že predmetnú výzvu dal pre odporkyňu
na poštovú prepravu dňa 01.03.2012.

Z vyjadrení navrhovateľa mal súd preukázané, že žalovaná suma 392,90 eur pozostáva z istiny 319,13
eur, úroku 55,97 eur, poplatku za výpis z účtu 4,89 eur, opravných úrokov (grace period) 0,06 eur, úroku

za hotovostné transakcie 12,85 eur. Podľa mienky navrhovateľa, keďže výzvu na splatenie celého dlhu
poslal odporkyni poštou, mala sumu uhradiť do 15 dní od poslania výzvy a 15-ty deň po zaslaní výzvy
uplynul 13.3.2012, tak práve od 13.3.2012 sa odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením celej
dlžnej sumy. Navrhovateľ si osobitne vyčíslil úrok z omeškania z dlžnej sumy 82,74 eur za obdobie od
13.3.2012 do 15.7.2014, kedy bol vypracovaný návrh na súd.

Vedľajší účastník vstúpil do konania na stranu odporkyne. Jeho právny zástupca si uplatnil náhradu trov
právneho zastúpenia počítajúc odmenu za jeden úkon práve z sumy 131,92 eur ako tarifnej hodnoty.
Konkrétne si uplatnil sumu 59,14 eur pozostávajúcu z odmeny za 2 úkony právnej služby x 16,60 eur
( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie sa vo veci); 2 x režijný paušál á 8,04 eur, 20 % DPH z

súčtu súm 16,60 x 2+8,04 x2.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka sa vo svojom vyjadrení opieral o ustanovenia § 52 ods. 1 OZ,
§ 53 ods. 1 OZ, §9 ods. 2 písm. k) a §11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvodom
poukázal na to, že nepopiera nárok na zaplatenie istiny, ktorú odporkyňa reálne čerpala a nesplatil a
v tej časti ani nevystupujú na starne odporkyne.

Podľa jeho vyjadrenia sa v súdenej veci jedná o formulárovú zmluvu, ktorej obsah pred uzatvorením
nemala odporkyňa možnosť reálne ovplyvniť. Zmluvu hodnotí ako spotrebiteľskú. Má z listinných
dôkazov za preukázané, že úverový rámec bol dohodnutý 320 eur, odporkyňa celkovo vyčerpala 338,45
eur a splatila 77,47 eur. odvolávajúc sa na § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch poukazuje na
to, že úverová zmluva obsahuje len výšku splátok v neurčitom percentuálnom vyjadrení bez vymedzenia

splatnosti prvej splátky. V zmluve nie je uvedená ani konečná splatnosť úveru. Odvolávajúc sa na § 11
ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje preto spotrebiteľský úver za bezúročný a
bezpoplatkový. Na podporu svojich tvrdení sa odvolával na množstvo obdobných rozhodnutí vydaných
inými súdmi ( pr. KS v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 z 9.8.2011, 11Co/141/2012 z 3,7,2013, rozsudok
NSSRsp.zn.3Sžo/19/2012z12.3.2013,rozsudokKSvPrešovesp.zn.3S/53/2011z21.2.2012,...,...).

Návrh považuje za neopodstatnený v časti 131,92 eur a preto ho žiada v tejto časti zamietnuť ako
neopodstatnený.

Navrhovateľ na vyjadrenie vedľajšieho účastníka uviedol, že úverovú zmluva je platná a účinná,
obsahuje zákonom predpísané náležitosti, je prejavom slobodnej vôle zmluvných strán, je uzavretá

v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase jej uzatvorenia. Podľa jeho názoru
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázal na to, že pri revolvingových úveroch zákon o
spotrebiteľských úveroch počíta s nemožnosťou určenia RPMN. Dal súdu do pozornosti, že súčasťou
samotnej zmluvy bolo okrem iného i sadzobník poplatkov a odporkyňa podpisom zmluvy potvrdila,
že bola s jeho obsahom oboznámená. Záverom prejavil nesúhlas priznať trovy združeniu na ochranu

spotrebiteľa, lebo jeho vstup do konania považuje za zbytočný. Navrhoval nepriznať vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania.Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 1.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,

21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá

upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.

Podľa § 52 ods. 1, 2,3,4 Občianskeho zákonníka ( účinný k dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. 02.11.2010),
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (02.11.2010), (1)
Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, Zmluva o

spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a), písm. b), zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak

tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách

sú neplatné.

Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v
dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a
ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru

a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (účinný k 02.11.2010), Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Ustanovenia zákona č.126/2010 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.
126/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných
náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Predmetom sporu je zaplatenie sumy sumu 392,90 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 392,90
eur od 16.7.2014 do zaplatenia a úrok z omeškania 82,74 eur ( počítaný ako 9 % ročne z sumy 392,90
eur za obdobie od 13.3.2012 do 15.7.2014) z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe úverovej
zmluvy z 02.11.2010.

Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil právny záver, že návrh bol
podaný dôvodne len v časti. Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., Winterova 7, Piešťany, IČO: 36 234
176 ( ďalej len „Home Credit Slovakia, a.s.“) je obchodná spoločnosť zapísaná v obchodnom registri,
odporkyňa je fyzická osoba - nepodnikateľ, občan Slovenskej republiky. Právny vzťah medzi účastníkmi
založený úverovou zmluvou zo dňa 02.11.2010 ( predmetom bol bezúčelový revolvingový úver) súd

posudzoval podľa zákona č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( §261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka). Ide o tzv. „formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára i úverové podmienky ( ako súčasť
zmluvy) mala spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. už pripravené a dopisovali sa do nej iba konkrétne
údaje týkajúce sa odporkyne, pričom tento obsah zmluvy i úverových podmienok nemohla ovplyvniť ani

neovplyvnila.Spoukazomnavyššieuvedené,vychádzajúczozásadylexspecialisderogatlexgeneralis,
podľa ktorej špeciálna právna úprava ( v tomto prípade zák. č. 126/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) má prednosť pred všeobecnou ( Obchodný zákonník) jenevyhnutné právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a
príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., osobitne tie - na ktoré
sa navrhovateľ odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári
a žiadna z uplatnených nárokoch nie je individuálne dojednaný. Navrhovateľ v konaní preukázal, že
odporkyňa vyčerpala úver v sume 338,45 eur a uhradila celkovo sumu 77,47 eur. Odporkyňa sa dostala
do omeškania pre nesplácanie úveru riadne a včas. Z obsahu úverovej zmluvy mal súd preukázané,

že navrhovateľ ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou a to vo forme percent. „4% z
dlžnej čiastky“ bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma ( v tomto prípade: percentuálna časť) z toho
pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 126/2010 Z. z. v znení
neskoršíchpredpisov.Takýmtopostupomsaobchádzalijednotlivéustanoveniazák.č.126/2010Z.z.ato
základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 126/2010 Z.z. podľa ktorých zmluva
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok: istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené

členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok
a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do
zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok

( resp. súčtu splátok).

Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k zák. č. 126/2010
Z.z., je potrebné považovať úver za bezúročný podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
Odporkyňa preukázateľne neuhradila 260,98 eur z poskytnutého úveru 338,45 eur a to ani po zaslaní

jej výzvy na splatenie celého dlhu do 15 dní od podania výzvy na pošte ( od 01.03.2012), súd uložil
odporkyni povinnosť zaplatiť práve túto sumu 260,98 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,15
% ročne od 13.3.2012 V zvyšnej časti žalovanej istiny súd návrh zamietol.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia

zmluvy (02.11.2010), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
Predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčely

tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom všeobecných obchodných podmienok,
ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v
rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej
voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať

na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je
zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym
spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého
jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania
navrhovateľa nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného,

a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval.

V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre
spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, návrh je podaný v časti
nedôvodne. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o

nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Súd rozhodol o trovách konania vo vzťahu k odporkyni podľa § 142 ods. 2 O.s.p. pri vyhovení
navrhovateľovi v časti 260,98 eur. Súd vychádzal z toho, že vedľajší účastník vstúpil do konania na
stranu odporkyne len v časti sumy 131,92 eur, ktorú považoval za žalovanú bez právneho dôvodu.
Vedľajší účastník nevstúpil na stranu odporkyne v časti rozdielu úveru, ktorý reálne vyčerpala a doposiaľ

navrhovateľovi nesplatila ä t.j. 260,98 eur s príslušenstvom), preto v tejto časti je odporkyňa povinná
znášať náhradu iných trov konania. Súd posudzoval úspech účastníkov a zistil, že navrhovateľ bol
úspešný v časti 66 % ( 260,98 x 100/392,90=66,42, zaokrúhlene 66 ); odporkyňa bola úspešná vo výške
34% (100-66=34). z toho vyplýva, že navrhovateľ bol úspešný v časti 32 % (66-34). Navrhovateľ zaplatil
súdny poplatok za návrh 28,50 eur, z toho mu súd priznal sumu 9,12 eur ( 32% z 28,50 eur) ako náhradu

iných trov konania.

V konaní bol úspešným odporca, ktorý si trovy konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani
nepriznal.
Nakoľko si právny zástupca vedľajšieho účastníka konania uplatnil i trovy právneho zastúpenia, žiada

ich uhradiť navrhovateľom, súd sa vyporiadal i s týmto nárokom.

Podľa §93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa §93 ods. 4, veta prvá O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba.

V tomto prípade má súd na mysli konkrétne otázku náhrady trov konania pre vedľajšieho účastníka. Súd
vychádzal z čl.47 ods.2 Ústavy SR, v zmysle ktorého má každý právo na právnu pomoc v konaní pred
súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Z uvedeného ústavného článku , ako aj z ustanovení §

93 ods.2 OSP, §18 OSP, §24 OSP, §25 OSP vyplýva rovnaké právo pre každého účastníka, teda aj
vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom.
Základnou otázkou na rozhodnutie o náhrade trov podľa zásady úspechu vyjadrenej predovšetkým
v § 142 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu ku trovám právneho zastúpenia advokátom vedľajšieho účastníka v
tejto veci je to, či takéto trovy so zreteľom na skutkovú a právnu zložitosť predmetu súdnej ochrany

sú alebo nie sú účelne vynaložené trovy, ak sa súčasne vezme do úvahy aj to, že právne zastúpené
advokátom je združenie podľa zákona č. 250/2007 Z.z. Súd prihliadal už aj na zaužívanú súdnu prax
pri rozhodovaní v obdobných sporoch, kde je odporcom spotrebiteľ a navrhovateľom je Home Credit
Slovakia, a.s. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho rozhodnutia ako celku
a je samo osebe spôsobilé zasiahnuť do práva účastníka podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ESĽP)
v rozhodnutí zo dňa 6. 2. 1954 vo veci B. proti R., resp. v rozhodnutí zo dňa 7. 10. 2004 vo veci B.
proti R. (č. 30428/96, resp. 7689/01). Základnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o náhrade trov
civilného sporového procesu, je zásada úspechu vo veci vyjadrená v ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto
zásadesapremietamyšlienka,žeten,ktodôvodneuplatňovalalebobránilsvojesubjektívneprávoalebo

právom chránený záujem, mal by mať právo na náhradu trov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne
vynaložil proti účastníkovi, ktorý do jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Súd v takomto prípade
uplatňuje zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Predpokladmi, za splnenia ktorých
vznikne nárok na náhradu trov konania, sú : a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej
žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, b) účelnosť trov potrebných na

uplatňovanie alebo bránenie práva, c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie
náhrady trov konania alebo na to, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom
nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosťnanáhradutrovkonania,saodpočítaodúspechuúčastníka,ktorémuvznikáprávonanáhradutrov konania a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva a d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom pomerne nepatrná časť sa môže týkať

nároku na príslušenstvo v časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10 % z
uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý
mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti
pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná
náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto

ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala.

Z obsahu spisu mal súd preukázané, že vedľajší účastník vstúpil do konania oznámením doručeným
súdu dňa 15.8.2014, pričom odporkyňu neoznačil, v oznámení označil len spisovú značku, výšku
žalovanej sumy a žiadal zaslať návrh s prílohami.
V tejto súvislosti súd zastáva názor, že účastníci konania majú právo byť v konaní zastúpení advokátom,

avšak majú právo len na náhradu trov konania proti neúspešnému účastníkovi konania potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Súd je teda oprávnený a zároveň povinný o uplatnenom
nároku na náhradu trov konania individuálne rozhodovať z hľadiska ich účelnosti. Súd má z obsahu spisu
za preukázané, že vedľajší účastník na strane odporcu dobrovoľne vstúpil do konania, pričom odporcu
nekontaktoval. Následne sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov

právneho zastúpenia. Vzhľadom na cieľ na úlohu vedľajšieho účastníka, ktorými sú ochrana spotrebiteľa
je možné predpokladať, že tento disponuje znalosťami a vedomosťami v oblasti spotrebiteľského práva
a preto je spôsobilým samostatne ochraňovať spotrebiteľa. Nutnosť a opodstatnenosť svojho právneho
zastúpenia vedľajší účastník vôbec nepreukázal a nezdôvodnil ho z hľadiska účelnosti a hospodárnosti.
Súd má za to, že takýto paušálny vstup vedľajšieho účastníka do bližšie nepoznaných konaní a udelenie

plnej moci advokátovi nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia
pôsobiacehonaochranuspotrebiteľovataktiežtonemôžebyťaniprejavomhospodárnostijehokonania.
Uvedené konanie vedľajšieho účastníka navodzuje stav, že spotrebiteľské združenie neslúži primárne
záujmom spotrebiteľa, ale záujmom advokáta, ktorý si v paušálnych podaniach bez bližšej vedomosti
o danom konaní ( súd má namysli napríklad to, že ani raz nebol v kontakte s odporcom, v prospech

ktorého chce vystupovať a hájiť jeho záujmy) do ktorého vstupuje vyčísľuje aj náhradu trov právneho
zastúpenia. Súd posudzoval i samotný obsah vyjadrenia a argumentácie právneho zástupcu. V rámci
svojho vyjadrenia ide síce o hutný text, ktorý je naformulovaný v podobe používanej v ďalších jeho
vyjadreniach v iných konaniach na tunajšom súde. Jedine mení číslo a dátum zmluvy, výšku žalovanej
sumy, výšku odporcom zaplatenej sumy zistenej z listín zaslaných mu súdom ( na jeho žiadosť), v %

- tách vypočítaná spotrebiteľom zaplatená suma. Teda z piatich strán hutne písaného vyjadrenia sa
samotnej ochrany konkrétneho odporcu týkala ani nie polovica jednej A4 strany.

Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru, že vedľajším účastníkom uplatňované
trovy konania ( za prevzatie zastupovania a vyjadrenie sa ) sú účelne a hospodárne len v časti. Pri

rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p. a vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov a
priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,60 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
správne vyčíslil odmenu za jeden úkon 16,60 eur počítajúc ju z tarifnej hodnoty 131,92 eur, v ktorej
žiadal návrh zamietnuť a teda v tejto časti bol v konaní úspešný. Suma 29,60 eur pozostáva z: 1/

odmeny za jeden úkon právnej služby 16,60 eur (za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej
porady s klientom); 2/ jeden režijný paušál 8,04 eur; 3/ 20%DPH z súčtu súm z bodov 1/,2/. Právny
zástupca vedľajšieho účastníka žiadal poslať trovy právneho zastúpenia na účet: vedený O. X., H..U..
Č.: XXXXXXXXXX/XXXX.

Ako hlavný dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka ( t.j. vyjadrenie sa k návrhu) súd vidí v tom, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov sú prípady
ako je tento konkrétny prípad ( t.j. navrhovateľ vers. fyzická osoba ako spotrebiteľ) už po dobu dvoch
rokov rozhodované, rozhodnutia sú právoplatné a zverejňované na stránke Ministerstva spravodlivosti
SR. A právny zástupca vedľajšieho účastníka vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti na

obranu odporkyne okrem tých, ktoré sú súd známe z už zaužívanej súdnej praxe. Čiže súd si ustálil, že
v tomto konaní bolo právne zastúpenie vedľajšieho účastníka dôvodné len v rozsahu jedného právneho
úkonu a to prevzatie zastúpenia a prvá porada s klientom, pričom v rámci prvej porady mu mohol
poskytnúť informácie použiteľné v tomto konaní. Vychádzajúc z samotného obsahu vyjadrenia súd zistil,že zväčša o prefabrikovaný vzor vyjadrenia. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v časti samotného
vyjadrenia súd hodnotí za nadbytočné a nehospodárne.

V závere súd už len konštatuje, že nedošlo k porušeniu práva na právnu pomoc a rovnosti účastníkov
garantovaného čl. 47 ods. 2,3 Ústavy SR, nakoľko predmetné trovy v časti vyjadrenia neboli účelne
vynaložené, t. j. nepôsobili v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu
konania. Súd ďalej vychádzal z toho, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v

spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR samotné združenie má v
radoch členov osoby, ktoré majú právnické vzdelanie. Združenia na ochranu spotrebiteľa podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. majú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto právne názory
zaujali vo svojich rozhodnutiach pr.: Krajský súd v Bratislave v rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012 a sp.
zn. 3Cob/259/2011, Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí sp. zn. 6Co/141/2012, Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 17Co/91/2012.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu
v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §

205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.