Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813203268
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8813203268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21. Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: L.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X., G. XXX/XX, o zaplatenie 311 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. 9C/512/2013-61 zo dňa 26.01.2016
takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Zároveň zastavil konanie v časti o o zaplatenie zmenkového úroku v časti 0,19 % denne za jednotlivé
obdobia z určenej istiny pre čiastočné späťvzatie žalobcom. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
súd je povinný aj v spotrebiteľských veciach skúmať aj právny vzťah, ktorý zmenka zabezpečuje
a posudzovať zmenku podľa právnych predpisov upravujúcich spotrebiteľské právo. Uviedol, že

dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako zmluvné dojednanie vyznieva
výrazne v neprospech spotrebiteľa. Dohoda o vyplnení zmenky bola súčasťou všeobecných zmluvných
podmienok pripravených vopred právnym predchodcom žalobcu, žalovaný nemal možnosť nijakým
spôsobom ju ovplyvniť. Uzavretím dohody o vyplnení zmenky veriteľ môže podľa vlastného uváženia
vyplniť zmenku v rozsahu všetkých peňažných záväzkov voči dlžníkovi. Takto formulovaná dohoda o
vyplnení blankozmenky predstavuje pre spotrebiteľa dohodu vykazujúcu znaky zjavnej neurčitosti a
nezrozumiteľnosti, čo sú ďalšie dôvody jej neplatnosti. V zmysle zákona 258/2001 Z.z. mohol veriteľ

žalovaného v prípade platnosti tejto spotrebiteľskej zmenky vyplniť zmenku nanajvýš na sumu istiny
navýšenej o 30 %. Veriteľ vyplnil zmenku v rozpore s týmto ustanovením.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal, že napadnuté
rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím a preto predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom.
Prekvapivosť rozhodnutia vyplýva z toho, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek tomu súd
žalobu zamietol a rozhodnutie je v rozpore s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky.

Taktiež prvostupňový súd vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi, ktoré neboli navrhnuté účastníkmi konania.Súd by mal vychádzať len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonávať dôkazy, ktoré navrhli
účastníci konania.

Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a
materiálne náležitosti v zmysle zmenkového a šekového zákona, pričom aj keď súdu je umožnené, aby
v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, je to možné využiť len výnimočne, ak
je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V danej veci súd mohol rozhodnúť len z predloženej zmenky.

Predpokladomvydaniarozsudkubolovýlučnepredloženieorigináluzmenky,akocennéhopapierustým,
že žalovaný v zmysle nariadenia mohol vzniesť námietky voči zmenke, čo však neurobil a akékoľvek
iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady. Súd pritom z vlastnej
iniciatívy bez návrhu žalovaného na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa, hoci sa na tieto skutočnosti žalovaný neodvolával. Súd teda

ochranu žalovanému nanútil bez jeho vôle, čo je neprijateľné v právnom štáte a predstavuje zásah do
práva na spravodlivý súdny proces. Zároveň súd vychádzal pre neho z nesporných skutočností, keď
poukázal, že zmenka je zabezpečovacím inštitútom pre zmluvu o úvere so spoločnosťou Pohotovosť,
s.r.o.. Tieto skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania a súd tieto fakty
viac abstrahoval z dokazovania, ktoré sám navrhol. Účastníci konania sa k týmto skutočnostiam ani

nevyjadrili.

Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov.
Poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia na to, že dohoda o vyplnení zmenky je neplatná, pričom
nie je pravdou, že došlo k zneužitiu postavenia žalovaného, nakoľko je známe, že pri podpísaní zmenky

bude musieť osoba, ktorá ju podpísala, túto na vyzvanie zaplatiť.

Konaním súdu došlo k porušeniu základného práva na spravodlivý súdny proces, pričom žalobca je
majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu.
Zmenka je bezvadná a platná a je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je

možné ju spájať a podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené, a preto prvostupňový
súd ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka. Prvostupňový súd ignoroval
ustanovenia Zákona o zmenkách a šekoch, pričom dôkazné bremeno pri takýchto konaniach spočíva
na žalovanom, nie na súde. Tým bola porušená zásada zachovania rovnosti strán, pričom následkom
tohto konania bolo nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko súd prihliadol aj na skutočnosti a dôkazy,

na ktoré nebolo možné prihliadnuť.

Prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako neplatnú, ako vadnú zmenku, no len z kauzálnych námietok,
ktoré však v konaní nikto nevzniesol a ani ich nikto nepreukazoval. Žalobcovi nie je známy obsah
údajného zmluvného záväzku medzi žalovaným a remitentom zmenky. Poukázal na to, že zmenkový

záväzok je samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom pre jeho vznik. Zmenka
je zmenkou podľa zákona a je platnou, čím odôvodňuje nárok žalobcu. V konaní nikto okrem súdu
netvrdil, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, a preto rozhodnutie súdu odňalo možnosť
konať žalobcovi pred súdom. Taktiež nie je možné vychádzať z toho, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko Zákon o spotrebiteľských úveroch

pripúšťal na zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru vystaviť zmenku. Limitovaná bola len
výška vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zároveň žalobca poukázal na rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach a žiadal zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací
súd návrhu vyhovie a prizná mu trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
ust. § 214 O.s.p. s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu dňa 22.06.2016 a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Argumentácia žalobcu v odvolaní

neobstojí aj s ohľadom na spoločné stanovisko Najvyššieho súdu SR vo veciach občianskoprávnych a
obchodnoprávnych, zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 8/2015 na str. 1.Podľa tohto spoločného stanoviska „Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží
zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou

povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“

Ďalej zo stanoviska vyplýva, že „Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva všeobecná zásada, podľa
ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu,

ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje aj článok
14 smernice 87/102/EHS.

Na prebiehajúce konania sa aplikuje Nariadenie (pozn. jedná sa o nariadenie č. 861/2007), ktoré
je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom Nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie

cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých
podmienok pre veriteľov a dlžníkov (ods. 7 a 8 preambuly nariadenia). Pri postupe podľa nariadenia
je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré
je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia (ods. 9 preambuly a článok 9). Uplatňuje sa v občianskych

a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch, bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota
nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje čiastku 2000 eur v čase doručenia
žalobného formulára na súd (článok 2 ods. 1). Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské
spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane navrhovateľa alebo odporcu. Z článku 4
odseku 4 nariadenia vyplýva, že ak sa súd domnieva, že informácie, ktoré poskytol navrhovateľ, nie

sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak formulár návrhu nie je správne vyplnený, a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť
formulár návrhu doplniť alebo opraviť alebo predložiť určené doplňujúce informácie alebo doklady, alebo
vziať návrh späť, a to v lehote, ktorú určí. Ak dospeje súd k záveru, že nárok je zjavne neopodstatnený
alebo návrh je neprípustný alebo ak navrhovateľ formulár návrhu v určenej lehote nedoplnil alebo

neopravil, súd návrh zamietne (neopodstatnenosť nároku alebo neprípustnosť návrhu sa posudzujú
podľa vnútroštátneho práva - odsek 13 preambuly nariadenia). Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ
nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným
právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti
preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesnoprávne princípy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho
činnosti (notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z Nariadenia
nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v

konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti
návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z čl. 4 bod 4. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže
súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie, ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní
pred súdom, riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle
uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to

byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je
procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej
ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného
nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja.Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením
nijako vylúčená.“

K ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k zmenkám zo stanoviska vyplýva, že

„Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom
na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu
ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo

spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti
uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv.
hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností
svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva
navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust.
§3OZ,akoajsoZákonomospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomdo31.12.2010,pretožeindosácia

zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach
predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre s ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010.

Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť

hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či
zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej
spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi
neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje
úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez
výhraduspokojiťveriteľa-nadobúdateľaindosovanejzmenkyaažnáslednehožalovaťonáhraduškody,
s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka,
by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej

úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.“

V danom prípade z predloženej zmenky aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že sa jedná
o zabezpečovaciu blankozmenku vystavenú v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., t.j.
spoločnosti, ktorá poskytuje nebankové úvery. Vystaviteľom zmenky je fyzická osoba bez toho, aby

bolo z údajov možné posúdiť, že sa jedná o podnikateľa. Zo zmenky vyplýva zmenkový úrok 0,25
% denne od určitého dátumu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, dohoda o vyplňovacom práve
je neplatná, pretože umožňovala veriteľovi zo spotrebiteľského úveru bez akejkoľvek kontroly súdu
alebo iného orgánu na ochranu spotrebiteľa podľa vlastnej úvahy vyplniť zmenku zabezpečujúcu úver.
Zároveň indosovaním zmenky došlo ku skutočnosti, že súčasný žalobca (nadobúdateľ zmenky) tvrdí,

že nemá žiadnu vedomosť o pôvodnom kauzálnom vzťahu medzi vystaviteľom zmenky a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a teda nie je možné verifikovať či a aká časť úveru bola uhradená, resp. či
žalobca nevymáha aj plnenia založené na neprijateľných zmluvných podmienkach. Použitie zmenky v
spotrebiteľských vzťahoch má obmedzené použitie a jej použitie môže byť aj neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti dohody o

vyplňovacom práve. Výsledkom použitia neplatnej dohody o vyplňovacom práce nemôže byť platná
zmenka. Ak teda predložená zmenka nie je platná, nebol možné žalobe vyhovieť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil
postupom podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. V
odvolacom konaní žalobca nebol úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v odvolacom konaní úspešný bol, trovy konania mu nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.