Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 22, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/357/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204522
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2714204522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.
Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a. s.,
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, proti odporkyni: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XXXX/XXA, V., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA,
Fedinova 9, Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpeného splnomocnencom: HKP Legal, s. r. o., Sasinkova

6, Bratislava, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 392,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 26. februára 2015, č.k. 7C/612/2014-69, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti náhrady trov konania
účastníkov p o t v r d z u j e a v časti náhrady trov konania vedľajšieho účastníka mení tak, že
vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním určil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 260,98 eur s úrokom z omeškania 8,15 % ročne od 13.03.2012 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh zamietol, odporkyni určil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
náhradu iných trov konania v sume 9,12 eur a navrhovateľovi určil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 29,60 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že

navrhovateľ sa návrhom podaným na súd prvého stupňa domáhal určenia povinnosti odporkyni zaplatiť
mu 392,90 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.07.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania
82,74 eur z titulu nesplateného úveru čerpaného na základe úverovej zmluvy a trovy konania. Súd po
vykonanom dokazovaní zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou 02.11.2010 úverovú zmluvu, na
základe ktorej bol odporkyni poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s úverovým rámcom 320 eur,
ktorý sa zaviazala splácať vo výške 4 % z dlžnej čiastky mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe 26,88
%, 11,88 %, priemernej hodnote úrokovej miery pre kreditné karty 20,93 %. Z karty klienta mal súd

preukázané, že odporkyňa reálne vyčerpala úver v sume 338,45 eur a doposiaľ z neho zaplatila celkovo
sumu 77,47 eur. Keďže bola so splácaním v omeškaní, navrhovateľ ju vyzval listom z 27.02.2012 na
splatenie dlhu 406,12 eur. Žalovaná suma podľa navrhovateľa 392,90 eur pozostáva z istiny 319,13 eur,
z úroku 55,97 eur, poplatku za výpis z účtu 4,89 eur, opravných úrokov 0,06 eur, úroku za hotovostné
transakcie 12,85 eur. S úhradou uvedenej sumy sa dostala do omeškania 13.03.2012, keď pätnásty deň
odposlaniavýzvynazaplatenieuplynulvuvedenýdeň.Navrhovateľsiosobitnevyčíslilúrokzomeškania

z dlžnej sumy 82,74 eur za obdobie od 13.03.2012 do 15.07.2014, kedy bol vypracovaný návrh na súd.
Vedľajší účastník vstúpil do konania na strane odporkyne. Splnomocnenec vedľajšieho účastníka vo
vyjadrení k návrhu poukázal na to, že nepopiera zaplatenie istiny, ktorú odporkyňa reálne čerpala av tej časti ani nevystupuje na strane odporkyne. V danej veci sa jedná o formulárovú zmluvu, ktorej
obsah pred uzatvorením nemala odporkyňa možnosť ovplyvniť. Zmluva je spotrebiteľská, obsahuje
len výšku splátok v neurčitom percentuálnom vyjadrení bez vymedzenia splatnosti prvej splátky, nie

je uvedená ani konečná splatnosť úveru, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V
časti o zaplatenie 131,92 eur považuje návrh za neopodstatnený a žiada ho zamietnuť. Právne súd
prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzavretia zmluvy,
t.j. 02.11.2010, podľa § 1, § 9 ods. 2 písm. k), § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa § 53, § 54 OZ účinného k 02.11.2010, podľa § 497,

§ 499 Obchodného zákonníka a podľa § 563 Občianskeho zákonníka, a podľa čl. 3 b. 1 Smernice
č. 13/1993 Rady EHS. Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný
dôvodne len v časti. Právny vzťah medzi účastníkmi založený úverovou zmluvou zo dňa 02.11.2010,
ktorej predmetom bol bezúčelový revolvingový úver, súd posudzoval podľa zákona č. 126/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva
o úvere je tzv. absolútny obchod. Ide o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač i úverové podmienky

mal navrhovateľ pripravené, dopisovali sa do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporkyne, pričom
obsah nemohla ovplyvniť ani neovplyvnila. V danom prípade zákon č. 126/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou Obchodným zákonníkom a je nevyhnutné
právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných
ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ preukázal, že odporkyňa vyčerpala úver

v sume 338,45 eur, z ktorej sumy uhradila 77,47 eur. So splácaním úveru sa dostala do omeškania.
Navrhovateľ ako veriteľ určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou, a to vo forme 4 % z dlžnej
čiastky bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky
v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 126/2010 Z.z.. Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé
ustanovenia zákona č. 126/2010 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom
na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia,
a to aj predčasného. Je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola pojatá do splátok, resp.
súčtu splátok. Keďže v zmluve nebola splnená náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, je potrebné úver považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.

za bezúročný. Odporkyňa preukázateľne neuhradila z poskytnutého úveru sumu 260,98 eur, preto súd
uložil odporkyni uvedenú sumu navrhovateľovi zaplatiť spolu so zákonným úrokom z omeškania 8,15
% ročne od 13.03.2012. Ďalej súd uviedol, že po oboznámení sa s obsahom všeobecných obchodných
podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy, zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd
v rámci výkladu občianskeho práva musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti vo svetle

princípu proporcionality a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali. V týchto intenciách a
o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa)
obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť
proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. V
komplexe vysloveného právneho názoru súdu s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa,

súd dospel k záveru, že návrh je podaný sčasti nedôvodne, a preto vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa
zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 2, § 149 ods. 1, § 151 ods. 8 O.s.p.. Ku
vzťahukodporkyniaplikovalust.§142ods.2O.s.p..Súdvychádzalztoho,ženavrhovateľbolúspešnýv
časti 66 %, odporkyňa bola úspešná vo výške 34 %, z toho vyplýva, že navrhovateľ má nárok na náhradu
trov konania vo výške 32 % (66-34). Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok 28,50 eur, z toho mu súd priznal

32 % vo výške 9,12 eur. Čo sa týka vedľajšieho účastníka, tento nevstúpil na stranu odporkyne v časti
rozdielu úveru, ktorý reálne vyčerpala a doposiaľ navrhovateľovi nesplatila, t.j. 260,98 eur, vstúpil do
konania na stranu odporkyne len v časti o zaplatenie sumy 131,92 eur, ktorú považoval za žalovanú
bez právneho dôvodu. Vedľajší účastník vstúpil do konania, pričom odporkyňu neoznačil, v oznámení
označil len spisovú značku, výšku žalovanej sumy a žiadal zaslať návrh s prílohami. Súd má z obsahu

spisu preukázané, že vedľajší účastník dobrovoľne vstúpil do konania, pričom odporkyňu nekontaktoval.
Následne sa vyjadril k návrhu a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Nutnosť a opodstatnenosť
svojho právneho zastúpenia vedľajší účastník nepreukázal a neodôvodnil ho z hľadiska účelnosti a
hospodárnosti. Takýto paušálny vstup do bližšie nepoznaných konaní a udelenie plnej moci advokátovi
nemôže byť prejavom naplnenia jeho cieľa a úloh ako občianskeho združenia pôsobiaceho na ochranu

spotrebiteľov. Súd posudzoval i samotný obsah vyjadrenia, argumentácie právneho zástupcu. V rámci
vyjadrenia ide o hutný text, ktorý je naformulovaný v podobe používanej v ďalších jeho vyjadreniach.
Jedine mení číslo a dátum zmluvy, výšku žalovanej sumy, výšku odporcom zaplatenej sumy zistenej z
listín zaslaných mu súdom na jeho žiadosť. Vzhľadom na vyššie uvádzané úvahy súd dospel k záveru,že vedľajším účastníkom uplatňované trovy konania sú účelne a hospodárne len v časti. Preto priznal
náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,60 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka správne
vyčíslil odmenu za jeden úkon 16,60 eur počítajúc ju z tarifnej hodnoty 131,92 eur, v ktorej žiadal návrh

zamietnuť a teda v tejto časti bol v konaní úspešný. Uvedená suma pozostáva z odmeny za jeden úkon
právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia a jeden režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH. Ako hlavný
dôvod neúčelnosti a nehospodárnosti druhého úkonu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, a to
vyjadrenie k návrhu, súd vidí v tom, že v rámci rozhodovacej činnosti súdov sú v prípade ako je tento
konkrétny prípad už po dobu dvoch rokov rozhodované, rozhodnutia sú právoplatné a zverejňované na

stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Právny zástupca neuviedol vo vyjadrení žiadne nové skutočnosti
na obranu odporkyne okrem tých, ktoré sú už známe zo zaužívanej súdnej praxe.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ, a to
v časti, v ktorej bol návrh vo zvyšku zamietnutý a navrhovateľovi určená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov právneho zastúpenia v sume 29,60 eur. Uviedol,

že výrok rozsudku svojim obsahom navrhovateľovi spôsobuje materiálnu ujmu. Odporkyňa riadne
neuhrádzala poskytnutý úver, preto navrhovateľ ukončil úverovú zmluvu a výzvou zo dňa 27.02.2012
vyzval odporkyňu k zaplateniu celého zostatku. Sadzba úroku z omeškania, ktorú si navrhovateľ
uplatňuje 9 % ročne bola stanovená nasledovne: základná úroková sadzba ECB platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu + 8 percentuálnych bodov. Súd prvého stupňa pochybil

pri zohľadňovaní právnych noriem relevantných pre prípad, a to konkrétne ustanovenie Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, kde poukázal na čl. 10
ods. 2 písm. h). Navrhovateľ uviedol do predmetnej zmluvy v súlade s ustanovením uvedenej Smernice
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa pri poskytovaní revolvingových úverov na trhu, sa tieto
poskytujú obdobným spôsobom mesačnej splátky v percentuálnom vyjadrení. Súd prvého stupňa svoje

rozhodnutie odvodzuje od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného
výkladu práva a v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 28.01.2010, sp. zn. C-406/08 bod 45. Súd
prvého stupňa uviedol, že je potrebné zmluvu o úvere, z ktorej si navrhovateľ uplatňuje žalovaný nárok,
považovať podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročnú a bez poplatkov.
Takýto právny záver pokladá navrhovateľ za nesprávne právne posúdenie veci. Logickým výkladom

právnej normy možno dospieť k záveru, že pre to, aby súd mohol považovať zmluvu za bezodplatnú,
musia byť v rovine hmotného práva kumulatívne splnené podmienky dané spojkou „a“ , a to zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 ... Písomná forma
právneho úkonu nikdy nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej
sankcie bezodplatnosti. Navyše odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa neobsahuje náležitosti tak,

ako sú uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Dal súdu prvého stupňa do pozornosti stanovisko NS SR sp.
zn. 6 MCdo 5/2013 a to v časti týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, ktoré považoval
za trovy nevynaložené nevyhnutne, účelne a vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na
súde. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal mu
náhradu trov konania, alebo alternatívne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že výklad, ktorý by z
uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil právne zastúpenie, je nie iba absurdný, ale najmä
odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Bez právneho posúdenia veci a bez argumentácie zo

strany vedľajšieho účastníka by v danom konaní bol vo veci neúspešný odporca, ako boli neúspešní
mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal nezákonné nároky. Je dôvodné vedľajšiemu
účastníkovi priznať trovy konania. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením
termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa je v zamietajúcej časti nedôvodné a v časti náhrady trov vedľajšieho účastníka
dôvodné.Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/612/2014 je určenie povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 392,90 eur s príslušenstvom titulom nesplateného úveru
čerpaného na základe úverovej zmluvy zo dňa 02.11.2010.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 131,92 eur s príslušenstvom ako nedôvodný
zamietnutý a navrhovateľovi určená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne
trovy právneho zastúpenia v sume 29,60 eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu
dospelsúdprvéhostupňaksprávnymskutkovýmzisteniam,pokiaľsatýkazamietnutianávrhu,apretože
zdieľa jeho právny záver, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na
odôvodneniepísomnéhovyhotoveniapreskúmavanéhorozsudkuvtejtočasti.Odvolacísúdnenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu ohľadne zamietnutia návrhu odchýliť,

a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní navyše neuviedol žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v jeho zamietajúcej časti.
Súd prvého stupňa tak správne posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú a následne
ako zmluvu, ktorá neobsahuje zákonom určené náležitosti, v dôsledku čoho ju správne posúdil ako
bezúročnú a bez poplatkov.

Vzhľadom k uvedenému preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v
súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ sa týka náhrady trov konania vedľajšieho účastníka, odvolací súd dospel k záveru, že tu súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Vedľajší účastník vystupuje na strane hlavného účastníka,
v danom prípade odporkyne, ktorá bola v konaní neúspešnejšou účastníčkou. Vedľajší účastník
nevstupoval len do časti konania o zaplatenie sumy 131,92 eur, vstúpil do celého konania, takže kopíruje
postavenie strany, na ktorej vystupuje, a to v danom prípade postavenie odporkyne. Keďže táto bola v
konaní stranou neúspešnejšou, nevznikol jej nárok na náhradu trov konania, z ktorého dôvodu nemohol

vzniknúť nárok na náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi. Navyše, odvolací súd na rozdiel
od súdu prvého stupňa považoval všetky trovy vedľajšieho účastníka vzniknuté právnym zastúpením
za vynaložené neúčelne, a to aj z dôvodu, že nie je možné prehliadnuť, že všetky skutočnosti, na ktoré
poukazoval vedľajší účastník vo vyjadrení, je súd oprávnený a povinný skúmať ex offo, t.j. skúma ex
offo, či zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti podľa účinného právneho predpisu, či neobsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky, či nie je absolútne neplatným právnym úkonom. Nie je potom potrebné
ani účelné, aby na uvedené vo svojich podaniach poukazoval vedľajší účastník a uplatňoval si náhradu
trov právneho zastúpenia. Takže odvolací súd trovy vedľajšieho účastníka vynaložené na právne služby,
ktoré mali smerovať k ochrane oprávnených záujmov spotrebiteľa, v danom prípade považuje za
neúčelne vynaložené, takže ak by aj bol vedľajší účastník na strane úspešného účastníka v spore,

nevzniklo by mu právo na ich náhradu.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v časti náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi ich náhradu nepriznal.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko si
túto neuplatnila, keďže vedľajší účastník je na strane úspešného účastníka v odvolacom konaní, vznikol
mu nárok na náhradu trov konania, avšak vzhľadom k uvedenému vyššie tieto odvolací súd považoval

za vynaložené neúčelne, preto mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.