Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 29, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/208/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815213938
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815213938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň Mgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: A. T. a.s., so sídlom Y. 7,
P., IČO: 35 787 783, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom
Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni: Ing. L. K., bytom Y., Ľ. N. XXX/XX, o zaplatenie 487,86 eur
s prísl., na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. novembra 2015,
č. k. 15C/273/2015-44, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti odporkyne zaplatiť navrhovateľovi
úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 452,96 eur od 05.08.2014 do zaplatenia, p o t v r

d z u j e.

V časti splatnosti peňažného plnenia rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporkyňa je povinná
zaplatiť navrhovateľovi istinu, zmluvné úroky, poistné a úrok z omeškania do 31.12.2016.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 436,67
eur, zmluvné úroky 8,81 eur, poistné 7,48 eur, úrok z omeškania 5,15 % ročne zo sumy 452,96

eur od 05.08.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti
návrh zamietol. Odporkyni zároveň v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku uložil povinnosť nahradiť
navrhovateľovi trovy konania, a to zaplatený súdny poplatok 29 eur a trovy právneho zastúpenia 99,82
eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa - advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o.,
so sídlom Ventúrska 16, Bratislava. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 497, § 502
ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 z.z. o spotrebiteľských
úveroch a konštatovaním dôvodov, pre ktoré považoval návrh na začatie konania čiastočne dôvodný.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 13.04.2013 zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorou bol odporkyni
poskytnutý úver 561 eur. Odporkyňa mala úver splácať v mesačných splátkach po 57,97 eur v období
od 15.05.20163 do 15.03.2014, pričom úver splatila iba 4 splátkami, a to dňa 15.07.2013 v sume
57,97 eur, dňa 21.08.2013 v sume 57,97 eur, dňa 16.09.2013 v sume 57,97 eur a dňa 30.01.2014 v
sume 58 eur, teda celkovo uhradila 231,91 eur. Následne nastala v zmysle zmluvy dňom 15.03.2014
konečná splatnosť úveru. Odporkyňa je preto povinná navrhovateľovi doplatiť z titulu úverovej istiny,
zmluvného úroku do zosplatnenia sumu 436,67 eur. Okrem toho do momentu zosplatnenia je povinná

zaplatiť zmluvný úrok 8,81 eur a dlžné poistné 7,48 eur. Súd zamietol návrh navrhovateľa v časti
uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré si uplatnil v sume 6,90 eur dňa
04.11.2013, dňa 15.11.2013 v sume 11,90 eur, dňa 02.12.2013 v sume 19,90 eur a dňa 03.03. 2014 v
súhrnnej sume 34,90 eur, keďže navrhovateľ nepreukázal existenciu týchto nákladov. Ďalej súd uviedol,že zamietol návrh navrhovateľa v časti zmluvných úrokov, ktoré požadoval navrhovateľ aj po uplynutí
dojednanej splatnosti 04.08.2014, keď navrhovateľ uplatňoval zmluvný úrok z omeškania 19,48 %
ročne od 05.08.2014 do zaplatenia. Súd vychádzal z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z 18.09.2012, podľa

ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania. Súd zároveň priznal navrhovateľovi z priznanej úverovej istiny a
zmluvných úrokov a poistného aj úrok z omeškania 5,15 % ročne od 05. 08.2014, keďže v tejto dobe
bola odporkyňa preukázateľne v omeškaní s celým dlhom, a to v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 142 ods. 1,3 O.s.p. a priznal navrhovateľovi
plnú náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku, keď
navrhovateľ bol neúspešný iba v nepatrnej časti, a to v časti zamietnutia príslušenstva pohľadávky.

Proti rozsudku okresného súdu, a to v časti výroku ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 452,96 eur od 05.08.2014 do

zaplatenia a v časti splatnosti peňažného plnenia podala odporkyňa v zákonnej lehote odvolanie.
Uviedla, že dlh voči navrhovateľovi uznáva a je ochotná ho splácať, ale len v prípade, že sa jej podarí
zamestnať. Uviedla, že je evidovaná ako nezamestnaná na úrade práce. V decembri 2015 dokonca
musela požiadať mesto o sociálnu výpomoc na stravu. Hoci je vysokoškolsky vzdelaná a má prax v
štátnej a verejnej správe, v jej veku 56 rokov má problém si nájsť prácu. Svoju ťažkú životnú situáciu

sa snaží riešiť aspoň vykonávaním dobrovoľníckej činnosti prostredníctvom úradu práce, za čo bude
poberať príspevok v sume 198,09 eur. Žiadala, aby jej bolo umožnené dlh zaplatiť v mesačných
splátkach po 15 eur s tým, že jej nebude uložená povinnosť zaplatiť úrok z omeškania, resp. táto
povinnosť jej bude pozastavená.

K odvolaniu odporkyne navrhovateľ uviedol, že podľa jeho názoru odvolanie odporkyne neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v § 205 ods. 1 O.s.p. a súčasne je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne a žiada ho ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania, t. j. v časti výroku,

ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z istiny, ako aj v časti splatnosti
peňažného plnenia a dospel k záveru, že v časti uloženej povinnosti zaplatiť úroky z omeškania je
potrebné rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť ako vecne správny a v časti
splatnosti peňažného plnenia je potrebné rozsudok zmeniť podľa § 220 O.s.p.. Rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie

odvolacieho súdu.

Odvolaním nenapadnutých častí prvostupňového rozhodnutia, t. j. pokiaľ bola uložená odporkyni
povinnosť zaplatiť pohľadávku v sume 436,67 eur, zmluvné úroky 8,81 eur, poistné 7,48 eur, ako aj
pokiaľ bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a rozhodnuté o náhrade trov konania sa krajský súd

nedotýkal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo a tak nadobudli právoplatnosť (§ 206
ods. 2, 3 O.s.p.).

Podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odporkyňa bola povinná vracať navrhovateľovi poskytnutú
istinu v dohodnutých splátkach. Keďže sa odporkyňa neuhradením dlhu riadne a včas dostala do
omeškania, patrí navrhovateľovi právo na úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnostikaždej z neuhradených splátok. Navrhovateľ však v danej veci uplatnil úrok z omeškania až odo dňa
05.08.2014, teda nasledujúci deň od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

Súd prvého stupňa v danej veci určil správnu výšku zákonného úroku z omeškania, keď vychádzal z
výšky základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky k 05.08.2014, ktorá bola 0,15 %, potom
zákonný úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.) je 5,15 % ročne. Preto v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil, keď odvolací súd nepovažoval ani za vyhovieť žiadosti odporkyne o pozastavenie povinnosti

platiť úroky z omeškania.

Pokiaľ ide o splatnosť peňažného plnenia, ktorú súd určil zákonnou trojdňovou lehotou, v tejto časti sa
odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa nestotožnil.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Odvolací súd preskúmaním pomerov odporkyne dospel k záveru, že jej zárobkové, osobné a majetkové

pomery neumožňujú bez ohrozenia jej výživy zaplatiť priznanú sumu (istinu, zmluvné úroky a poistné)
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporkyňa je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a
jej jediným príjmom je príspevok za dobrovoľnícku činnosť v sume 198,09 eur.

V prejednávanej veci vyplynulo zo zistení pomerov odporkyne, že tieto postačujú len na pokrytie jej

najzákladnejších potrieb. V prípade, pokiaľ by bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť celú sumu
naraz, nebol by daný reálny predpoklad uspokojenia navrhovateľa ani v rámci exekúcie.

Odvolacísúdpretopovažovalzaplatenieceléhopeňažnéhoplneniavlehotedo31.12.2016zaprimerané
pomerom odporkyne a preto v uvedenom zmysle zmenil v zmysle ust. § 220 O.s.p. rozsudok okresného

súdu v tejto časti.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.,
keď obaja účastníci boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .