Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/13/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515209415
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515209415.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú J. I., nar. XX.XX.XXXX,
v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom,
dieťa rodičov N. A., štátnej občianky N. republiky, bytom G. pod Z. XXX a X. I., štátneho občana N.
republiky, bytom O. XXX, o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky

proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 3P/31/2015-44 zo dňa 26. novembra 2015,
v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o určení výživného otca na
maloletú J., o povolení zaplatiť nedoplatku na zročnom výživnom otcovi do 31.12.2015 a o úprave styku
otca s maloletou J. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zveril maloletú J. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju
bude zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú J. v sume
90,- eur mesačne s účinnosťou od 28.09.2015 vždy do15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 28.09.2015 do vyhlásenia tohto rozsudku v sume 189,-
eur povolil otcovi zaplatiť matke do 31.12.2015, upravil styk otca s maloletou J. tak, že otec je oprávnený
stretávať sa s ňou každú nepárnu sobotu od 15:00 hod. do 17:00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 15:00

hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky maloletej s tým, že táto je povinná maloletú na styk s otcom
riadne a včas pripraviť, a rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť
uskutočniť, oznámiť si túto skutočnosť najneskôr do 48 hodín pred začiatkom styku alebo bezprostredne
po vzniku prekážky. Rozhodnutie odôvodnil výsledkami vykonaného dokazovania, ktoré posúdil podľa
§ 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine.
Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zverenie maloletého dieťaťa do starostlivosti

matky je dôvodné, pretože došlo k ukončenia spolužitia jeho rodičov. Rodičia sa na úprave svojich
rodičovskýchprávapovinnostínedohodli,otecdieťaťanemalnámietkyprotizvereniudieťaťadoosobnej
starostlivosti matky. Nesúhlasil s navrhnutou výškou výživného. Súd zveril maloletú J. matke, ktorá je
na rodičovskej dovolenke a od prerušenia spolužitia sa o dieťa stará. V jej starostlivosti neboli zistené
žiadne nedostatky. Čo sa týka plnenia vyživovacej povinnosti, jej plnenie je povinnosťou oboch rodičov.
Zostranymatkyjevzhľadomnaútlyvekdieťaťa/mávsúčasnejdobe7mesiacov/plnenánajmäosobnou

starostlivosťou, a preto je dôvodné, aby sa otec na financovaní potrieb dieťaťa podieľal vo vyššej miere
ako matka. Určené výživné zo strany otca považuje súd vzhľadom na vek dieťaťa za sumu nevyhnutnú
na pokrytie základných potrieb maloletého dieťaťa. Čo sa týka pomerov na strane otca, má súd za to, že
platenie určeného výživné je v možnostiach muža v jeho veku. Otec nepreukázal existenciu objektívnych
okolností, ktoré by jeho možnosti platiť určené výživné vylučovali alebo obmedzovali. Aj keď otec
nepoberá príjem z riadneho zamestnania a jeho finančné pomery nie sú priaznivé, je platenie určeného

výživného v jeho možnostiach. Súd vzal do úvahy, že bol vyradený z evidencie nezamestnaných pre
zanedbanie jeho zákonnej povinnosti, nepoberal dávku v hmotnej núdzi ani počas doby evidencie, ato či už z dôvodov, že neboli jeho pomery nepriaznivé natoľko, že by sa v hmotnej núdzi nachádzal,
alebo si poberanie tejto dávky nevybavil, čo by nasvedčovalo tomu, že na túto dávku nie je odkázaný.
Práve nepoberanie dávky v hmotnej núdzi nasvedčuje tomu, že je v možnostiach otca podieľať sa na

výžive maloletej viac ako len minimálnym výživným, a preto súd určil výživné vo výške 90,- eur mesačne.
Príjmové pomery otca umožňujú otcovi platiť takéto výživné, keďže aj jeho ďalšia vyživovacia povinnosť
zostala zachovaná v pôvodne určenej výške 100,- eur. Dá sa predpokladať, že otec je schopný vlastnými
silami zabezpečiť si svoje živobytie, a preto je podľa súdu schopný plniť aj vyživovaciu povinnosť voči
mal. J. v určenej výške. Výživné bolo určené s účinnosťou od podania návrhu, keďže neboli preukázané

dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného od skoršieho termínu /§ 77 ods. 1 Zákona o
rodine/. Nebolo preukázané, že by si otec počas spolužitia s matkou svoju vyživovaciu povinnosť neplnil.
Nedoplatok na výživnom súd uložil otcovi dieťaťa zaplatiť do konca roka 2015. Súčasne súd upravil styk
otca s maloletou J., keďže sa rodičia o styku nedohodli. Otec žiadal upraviť styk v širšom rozsahu a v
neprítomnosti matky. Záujmom maloletého dieťaťa, ktoré je vo veľmi útlom veku, však zodpovedá styk v
kratšom rozsahu a hlavne za prítomnosti matky, pretože takýto styk zaisťuje, že dieťa bude vnímať otca

ako súčasť svojej rodiny. Vzhľadom na veľmi útly vek dieťaťa, ktorého starostlivosť zabezpečuje matka
na rodičovskej dovolenke, je nevyhnutné, aby sa v súčasnej dobe styk s otcom realizoval za prítomnosti
matky, na ktorú je dieťa zvyknuté a citovo viazané. Je však potrebné, aby sa do budúcnosti budoval a
rozvíjal aj vzťah dieťaťa a jeho otca. Takto upravený styk v súčasnosti zohľadňuje aj bežný denný režim
dieťaťa, ale aj možnosti otca, ktorý býva vo vzdialenejšej obci. Záverom súd zdôraznil, že podľa § 28

ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia, a teda matka a otec sú pri
ich výkone zásadne rovnocenní. Jedným z rodičovských oprávnení, prostredníctvom ktorých má právo
rodič podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa, je aj právo styku rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti, s maloletým dieťaťom. Pri rozhodovaní o úprave styku s maloletým dieťaťom
súd vždy berie do úvahy vek dieťaťa, jeho zdravotný stav a má na zreteli aj účel styku, ktorý spočíva vo

vytváraní rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa, pokiaľ možno, v
minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. Obidvaja rodičia by mali prispievať k vytvoreniu
priaznivých podmienok nevyhnutných pre zdravie, fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa, a to
bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi.

Proti tomuto rozsudku do výrokov o určení výživného a o úprave styku podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že podľa jej najnovších informácií je otec maloletej J.
zamestnaný a preto žiada výživné na ňu vo výške 120,- eur mesačne. Tiež žiada zmeniť úpravu styku
otca s maloletou tak, že otec by bol oprávnený sa s maloletou J. stýkať vždy v prvú sobotu v mesiaci
v čase od 14.00 do 16.00 hod. za jej prítomnosti.

K odvolaniu matky sa otec maloletého dieťaťa nevyjadril.

Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na odvolanie matky písomne uviedol, že stanovené výživné ako
aj určený rozsah styku otca s maloletou sú primerané veku a potrebám maloletého dieťaťa. Preto navrhol

napadnutý rozsudok potvrdiť.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm a), b) O.s.p. v časti výrokov určení
výživnéhootcanamaloletúJ.,opovolenízaplatiťnedoplatkunazročnomvýživnomotcovido31.12.2015
a o úprave styku otca s maloletou J., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v týchto výrokoch podľa 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

V predmetnej právnej veci nebol rozsudok súdu prvého stupňa v časti o zverení maloletej J. do osobnej
starostlivosti matky a o zastupovaní maloletej J. a správe jej majetku matkou odvolaním napadnutý,

preto je v tejto časti právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý /§ 206 ods. 2 O.s.p./.

Pokiaľ ide o určenie výživného otca na maloletú J. a povolenie súdu otcovi zaplatiť nedoplatku
na zročnom výživnom otcovi do 31.12.2015, odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že
súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov

účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní súd prvého stupňa použil správny
právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sapreto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd
aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2
O.s.p. a k odvolacím námietkam matky maloletého dieťaťa dodáva nasledovné:

Samotný poukaz matky maloletého dieťaťa na to, že podľa jej informácií sa otec maloletej J. zamestnal
nebol spôsobilý na zmenu, či zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa o výživnom otca na maloletú.
Matka maloletej svoje tvrdenie ničím nekonkretizovala ani nepreukázala. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa o výživnom otca na maloletú J. je okrem toho založené na potencionalite príjmov otca, teda

bez ohľadu na jeho súčasné príjmové pomery /otec bol v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa bez
zamestnania, vyradený z evidencie nezamestnaných, brigádnicky si privyrábal na stavbách/ vychádzal
súd z jeho možností plniť vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť
určenú vo výške 100,- eur mesačne. Ďalším rozhodujúcim aspektom pre určenie výživného boli
odôvodnené potreby maloletej J. /v čase rozhodovania súdu prvého stupňa mala 7 mesiacov a nemala
osobitné zvýšené nároky na výživu/. Posúdením všetkých týchto rozhodujúcich skutočností dospel súd

prvého stupňa k správnemu záveru, že otcovi je možné uložiť povinnosť prispievať na výživu maloletej
J. sumou 90,- eur mesačne. Samotné zamestnanie sa otca, aj keby bolo v konaní preukázané, na
správnosti takéhoto záveru nič nemení. Ak by však otec v zamestnaní dlhodobejšie dosahoval príjem,
ktorý by zvyšoval jeho možnosti prispievať na výživu maloletej J. oproti stavu v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa, môže matka maloletej požiadať súd o zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti.

Určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú J. súdom prvého stupňa bolo teda správne. Za správne
odvolací súd považuje aj určenie povinnosti platiť výživné otcovi na maloletú J. od dňa podania návrhu,
keďže neboli zistené osobitné dôvody, pre ktoré by bolo možné priznať výživné od skoršieho dňa /
§ 77 ods. 1 Zákona o rodine/. V zmysle uvedených správnych záverov súdu prvého stupňa hodnotí

potom odvolací súd aj povolenie zaplatenie zročného výživného na maloletú J. otcovi do 31.12.2015
za správne, zodpovedajúce zisteným pomerom otca a zároveň rešpektujúce právo maloletého dieťaťa
na výživné.

Čo sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa o úprave styku otca s maloletou J., aj tu odvolací súd

po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov
zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.. Pri rozhodovaní
súd prvého stupňa použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj

správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na
ne poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a k odvolacím námietkam matky maloletého dieťaťa dodáva
nasledovné:

Matka maloletej J. vo svojom odvolaní žiadala v podstate oproti rozhodnutiu súdu prvého stupňa
obmedziť styk otca s maloletou J. na dve hodiny v kalendárnom mesiaci. Neuviedla žiadny /nielen
relevantný ale žiadny/ dôvod pre takúto úpravu styku a odvolací súd s ohľadom na výsledky dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa uvádza, že matkou navrhovaný rozsah styku nie v súlade s najlepším
záujmom maloletej J., pretože bez akéhokoľvek zisteného relevantného dôvodu obmedzuje styk otca

s maloletou na dobu, ktorá neumožní vytvoriť si medzi maloletou a jej otcom vzájomné citové väzby.
Rozsah styku otca s maloletou J. ako bol určený v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa, považuje
odvolací súd za minimálny pre to, aby boli takéto vzájomné citové väzby nadviazané, upevňované a
prehlbované tak, aby absencia otca vo výchove a vývoji maloletej J. bol pociťovaná čo najmenej.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výrokoch o určení
výživnéhootcanamaloletúJ.,opovolenízaplatiťnedoplatkunazročnomvýživnomotcovido31.12.2015
a o úprave styku otca s maloletou J. podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval z dôvodu, že súd prvého stupňa v

napadnutom rozsudku o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa nerozhodol /§ 224 ods. 4
O.s.p./.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .