Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/301/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114218896
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114218896.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava 1, IČO: 35 787
783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom Hviezdoslavova
7, 036 01 Martin, proti odporcovi H. Z., S.. XX. XX. XXXX, M. A. XX, XXX XX Q., štátnemu občanovi
Slovenskej republiky, o zaplatenie 989,00 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 672,97 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy od 17. 07. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 21,24 eura za
zaplatený súdny poplatok a vo výške 51,40 eura za zastúpenie advokátom zástupcovi navrhovateľa a
to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Oznámením doručeným súdu dňa 24. 10. 2014 n e n a s t a l i účinky vzniku vedľajšieho účastníctva
na strane odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 08. 2014 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy
989,00 eura, ktorý odôvodnil tým, že odporcovi poskytol na základe písomnej žiadosti - návrhu na
uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového a vydaní úverovej karty zo dňa 16. 04. 2012 revolvingový
úver formou poskytnutia úverového rámca. Odporca vyčerpal z úverového rámca ku dňu 27. 12. 2012
peňažné prostriedky vo výške 1 003,87 eura. Odporca sa zaviazal splatiť úver formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 5 % z tohto rámca, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca,
počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Odporca svoj
záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas, ktorý mu vyplýva z úverovej zmluvy, nesplnil. Výzvy na
úhradu zmluvnej pokuty boli realizované formou automatizovaných písomných upomienok, naposledy
listom zo dňa 22. 07. 2013. Dňa 16. 07. 2013 sa stal splatným dlh odporcu vo výške 989,00 eura, ktorý
vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov spôsobom špecifikovaným vyššie. S prihliadnutím na
stav úverového účtu odporca ku dňu podania návrhu eviduje navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku vo
výške 989,00 eura. Na základe uvedeného sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu vo výške 989,00 eura spolu so zmluvným úrokom vo výške 30 % ročne zo sumy 797,89 eura
od 16. 07. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 989,00 eura od
17. 07. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 18.
02. 2015 doplnil súdu svoje vyjadrenie a špecifikoval žalovaný úver, pričom uviedol že celková výška
poskytnutých prostriedkov odporcovi bola 923,07 eura, ktorá predstavuje vyčerpanú hotovosť odporcom
výbermi z úverového účtu na pobočke banky a sumu financovanú predajcom, t.j. platby kartou za nákup

tovaru a služieb a sumu 50,00 eura, ktorá predstavuje poplatky za doplnkové poistenie úveru na žiadosť
odporcu. Odporca uhradil navrhovateľovi spolu 300,10 eura.

Návrh spolu s prílohami bol doručený do vlastných rúk odporcu dňa 23. 01. 2015, odporca sa k
podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa 156 ods. 3 OSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2012 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31. 01. 2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko predmetom konania je zaplatenie sumy 989,00 eura, ide podľa § 200ea OSP o drobný spor.
Súd podľa § 115a ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP rozhodol vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania.
Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené súdom na úradnej tabuli súdu od 13. 02.
2015 do 25. 02. 2015.

Z listín predložených navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 16. 04. 2012
zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní
platobných služieb (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“), ktorú súd právne posúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodným a Občianskym
zákonníkom, na základe ktorej bol odporcovi, fyzickej osobe nepodnikateľovi poskytnutý úver vo forme
úverového rámca navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
V zmluve bola uvedená výška úverového rámca: 5 000,00 eur, aktuálna výška úverového rámca: 800,00
eur, výška mesačnej splátky: min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300
EUR, výška ročnej úrokovej sadzby: 30 %. Listinou zo dňa 23. 04. 2012 bola odporcovi zaslaná kreditná
karta Cetelem Master Card v ktorej bola uvedená výška úverového rámca: 800,00 eur, aktuálna výška
úverového rámca: 800,00 eur, výška mesačnej splátky: 40,00 eur, mesačná úroková miera: 2,50 %.
Navrhovateľ listinou zo dňa 22. 07. 2013 oznámil odporcovi uplatnenia práva podľa § 506 Obchodného
zákonníka, t.j. zosplatnenie úveru ku dňu 16. 07. 2013 a požadoval vrátiť celú dlžnú sumu.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch. V zmluve je uvedená výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300 EUR. Takéto dojednanie výšky mesačnej splátky nepovažuje súd za
súladné s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď táto má byť uvedená konkrétnou
vyčíslenou sumou a nie vyčísliteľná spotrebiteľom, matematickými operáciami, ktorých vypočítanie je
navyše nejasné. V listine ktorú zaslal navrhovateľ odporcovi, je uvedená výška mesačnej splátky 40,00
eur, čo však nezodpovedá výške dohodnutej v písomne uzatvorenej zmluve. Rovnako tak navrhovateľ
neuviedol, koľko z tej ktorej mesačnej splátky pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého
úveru a odporca tak nemožnosť vykonať výber medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od
viacerých dodávateľov aj v závislosti od rýchlosti, akou sa spláca istina úveru. Zmyslom právnej úpravy
bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť
aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko
navrhovateľ neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité
na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup navrhovateľa považovať za súladný so zákonom
o spotrebiteľských úveroch. Až z navrhovateľom predloženého výpisu súdu vyplýva rozpočítavanie
úhrad z jednotlivých uhradených splátok na jednotlivé nároky. Z nej vyplýva, že kým napríklad pri splátke
uhradenej dňa 18. 07. 2012 malo byť použitých na úhradu istiny 9,38 eura, pri splátke uhradenej dňa 19.
11. 2012 malo byť použitých na úhradu úroku 19,84 eura. Rovnako tak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje termíny jednotlivých splátok, iba uvedenie splatnosti ako v 10. deň v mesiaci Takéto určenie
termínov splátok spotrebiteľského úveru nemožno považovať za súladné s dotknutým ustanovením
zákona o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ už pri
podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť svojej povinnosti vyplývajúce mu zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v akých termínoch. Vyžaduje sa teda presná časová, dátumová,
špecifikácia každej jednotlivej splátky. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
údaj o termínoch splatnosti splátok úveru, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť
apelovaním na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu termínov splátok spotrebiteľského
úvere matematickými operáciami s iných spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné
trvať na tom, aby termíny jednotlivých splátok boli určené konkrétnym dátumovým okamihom.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a o výške, počte a

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a) v spojení s § 9 ods. 2 písm.
j) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov a potvrdenia prijatia splátok zo dňa 09.
02. 2015 predložených navrhovateľom odporca, čerpal finančné prostriedky vo výške 973,07 eura,
pričom uhradil navrhovateľovi spolu 300,10 eura. Nakoľko poskytnutý úver navrhovateľa sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, odporcom čerpaný úver bol povinný v uvedenej výške navrhovateľovi
splatiť. Súd preto návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal odporcu, uhradiť navrhovateľovi 672,97 eura ako
rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami (973,07
eura - 300,10 eura).

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením peňažného dlhu vzniklo navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy
672,97 eura aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 17. 07. 2013 (deň nasledujúci po zosplatnení
úveru) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy nad 672,97
eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Z toho dôvodu nie je
návrh dôvodný ani v časti uplatnených úrokov z omeškania nad sumu poskytnutého úveru a v časti
požadovaného úroku. Súd preto návrh v časti uplatnenej sumy 316,03 eura, úroku z omeškania z
uvedenej sumy a úroku zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Úspech navrhovateľa predstavoval 68
%, úspech odporcu 32 %, navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v výške 36 % z
celkových uplatnených trov konania, ktoré si uplatnil vo výške 59,00 eura za zaplatený súdny poplatok a
vo výške 142,80 eura za trovy zastúpenia advokátom. Súd preto zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 21,24 eura za zaplatený súdny poplatok (36 % z 59,00 eura) a vo výške
51,40 eura za zastúpenie advokátom (36 % z 142,80 eura). Súd nepriznal navrhovateľovi uplatnenú
náhradu za trovy zastúpenia advokátom za tretí úkon právnej služby - podanie, ktorým navrhovateľ
pohľadávku podrobne špecifikoval, nakoľko uvedený úkon mal byť už súčasťou doručeného návrhu a
bolo povinnosťou navrhovateľa uviesť všetky skutkové okolnosti a pripojiť všetky dôkazy na ktoré sa
odvoláva už v návrhu na začatie konanie. Ich dopĺňanie bez výzvy súdu, či vyjadrenia odporcu tak nie
je úkonom ktorý nebol potrebný na účelné uplatňovanie práva, ktorého náhradu navrhovateľovi by mal
znášať v konaní čiastočne neúspešný odporca.

Z priznaných trov zastúpenia advokátom predstavuje odmena 37,04 eura (36 % z 2 x 51,45 eura)) podľa
§ 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva vykonané
úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1, písm. a) vyhlášky, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom a podľa písm. c) písomné podanie žaloby na súd, náhrada hotových výdavkov
predstavuje 5,79 eura (36 % z 2 x 8,04 eura)) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky a DPH predstavuje 8,57 eura
(základ dane 42,83 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.

Dňa 24. 10. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom Zámocká
36, 811 01 Bratislava, ktorým oznámil v mene občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov súdu vstup vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporcu.
Súd oznámenie, spolu s výzvou, či súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane
doručil odporcovi do vlastných rúk dňa 23. 01. 2015. Odporca sa k oznámeniu a výzve súdu nevyjadril,
neudelil súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď F. Z. L. Z.., J. V. Q. - Z., E.. U., V.. XXX, O., XXXX) predpokladmi účasti vedľajšieho
účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b)
uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c) preukázanie právneho
záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z
osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka
(ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e) súhlas vedľajšieho
účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane
ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej
pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré
osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať
návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu
účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je

hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,
keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania
má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporca nevyjadril súdu svoj súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane.
Jeho nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť
ako súhlas s vystupovaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pokiaľ preto nevyjadrí odporca
svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania nemá právnu relevanciu. Povahe
a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka
do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený. Súd tiež uvádza, že súd nemá preukázanú právnu
subjektivitu subjektu „Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV“, jeho
sídlo, IČO, ani predmet činnosti a z týchto dôvodov ho považuje súd za absolútne neúčinné, preto ani
nebol dôvod vyzývať JUDr. Patrika Podhorského na odstraňovanie vád podania, pokiaľ odporca súhlas
na vystupovanie uvedeného subjektu na jeho strane neudelil.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku
vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.