Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/106/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913207272
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2015:5913207272.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou, v právnej veci navrhovateľky: Ing.

Q. P., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, prechodne bytom R. XX, P., zast. JUDr. Petrom Timkom,
advokátom, Advokátska kancelária Štefánikova trieda 6, 949 01 Nitra, IČO: 42124026, proti odporcovi v
1.rade: O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX a odporkyni v 2.rade: C. R., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom
A. XXX, obaja zast. Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči s.r.o., so sídlom Dončova 1451/21, 034
01 Ružomberok, IČO: 36862304, v konaní o zaplatenie náhrady za užívanie majetku, takto

r o z h o d o l :

Odporca v I. rade a odporkyňa v II. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke
sumu 390,23 eur spolu s úrokom z omeškania 5,50% ročne zo sumy 390,23 eur od 05.09.2013 do

zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

Súd v ostatnej časti návrh z a m i e t a.

O trovách konania a o trovách štátu s ú d r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.9.2013 v spojení s jeho doplnením na
výzvu súdu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.10.2013 domáhala, aby súd uložil odporcovi

v 1.rade a odporkyni v 2.rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť jej sumu 1 000 eur spolu
s úrokom z omeškania 5,50% ročne zo sumy 1 000 eur od 5.9.2013 do zaplatenia. Navrhovateľka
uviedla, že spolu s odporcami boli spolu podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľných vecí v obci A.,
zapísaných v KN vedenom Správou katastra Ružomberok na LV č. XXX pre k.ú. A. ako dom, súpisné
číslo XXX, postavený na pozemku parcela č. XXX/X, pozemok evidovaný v registri CKN parcela č.
XXX/X o výmere 355 m2 záhrady a pozemok evidovaný v registri CKN parcela č. XXX/X o výmere
360 m2 zastavané plochy a nádvoria, pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľky bol 5/12 k celku a

odporcov 7/12 k celku. Navrhovateľka poukázala na kúpnu zmluvu zo dňa 4.6.2013, ktorou v postavení
predávajúcej odplatne previedla svoj spoluvlastnícky podiel 5/12 k celku na odporcov v postavení
kupujúcich, pričom Správa katastra Ružomberok povolila vklad vlastníckeho práva k predmetu kúpy
dňa 26.7.2013 pod ČV XXXX/XXXX. Ďalej navrhovateľka uviedla, že predmetný dom má charakter
rodinného domu so 4 obytnými podlažiami, pričom odporcovia si jednostranne vymienili užívací režim
rodinného domu, v zmysle ktorého užívali prvé nadzemné podlažie, tretie nadzemné podlažie a štvrté
nadzemné podlažie a jej ostalo v užívaní iba druhé nadzemné podlažie, ktoré užívala spoločne s

rodičmi. Z dostupnej technickej dokumentácie rodinného domu boli predbežne vyvodené podlahové
výmery jednotlivých podlaží: prvé nadzemné podlažie celkom 87,98 m2, druhé nadzemné podlažie
celkom 91,05 m2, tretie nadzemné podlažie celkom 89 m2 a štvrté nadzemné podlažie celkom 76
m2 s tým, že priestory na prvom nadzemnom podlaží a to zádverie, chodba, schody na účely návrhuneberú do úvahy, nakoľko sa jedná o spoločné priestory, ktoré užívali navrhovateľka aj odporcovia, teda
rozhodujúca podlahová výmera u prvého nadzemného podlažia užívaná výlučne odporcami predstavuje
65,93 m2. Taktiež priestory na druhom nadzemnom podlaží a to schody na účely návrhu neberú do

úvahy,nakoľkosajednáospoločnépriestory,ktoréužívalinavrhovateľkaaodporcoviaspoločne.Vtomto
prípaderozhodujúcapodlahovávýmeradruhéhonadzemnéhopodlažiaužívanávýlučnenavrhovateľkou
predstavuje 83,35 m2. Priestory na treťom nadzemnom podlaží užívali výlučne odporcovia, rozhodujúca
podlahová výmera tretieho nadzemného podlažia užívaná výlučne odporcami predstavuje 89 m2
a napokon priestor na štvrtom nadzemnom podlaží užívali výlučne odporcovia, teda rozhodujúca

podlahová výmera užívaná výlučne odporcami predstavuje 76 m2, celková podlahová výmera priestorov
užívaných výlučne jednotlivými účastníkmi predstavuje 314,28 m2, z ktorých navrhovatelia užívali
230,93 m2, hoci podľa ich podielu im prislúchala iba výmera 183,33 m2, čím prekročili svoj podiel
o 47,60 m2, t.j. o 25,96% a navrhovateľka užívala výmeru 83,35 m2, hoci podľa jej podielu jej
prislúchala výmera až 130,95 m2, čím užívala o 47,60 m2 menej t.j. iba 63,65% svojho podielu. Čo
sa týka užívacieho režimu pozemkov pred kúpnou zmluvou, navrhovatelia si postavili na pozemkoch

hospodárske budovy, navrhovateľka nemá k dispozícii technické schémy k týmto budovám, avšak
pôdorysnú výmeru predbežne odhaduje na 80 m2. Odporcovia v dôsledku zastavania spoločného
pozemku hospodárskymi budovami užívali aj spoluvlastnícky podiel navrhovateľky, čo zodpovedá
výmere 33,33 m2. Navrhovateľka po právnej stránke opiera uplatnený nárok v ustanovení § 451 a
nasledujúcich Občianskeho zákonníka. V občianskoprávnej teórii je všeobecne uznávaná názorová

línia, že bezodplatné užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu vykazuje znaky
bezdôvodného obohatenia a tomu spoluvlastníkovi, na úkor ktorého iný spoluvlastník užíval viac, než
mu patrí prislúchaná náhrada. Výška náhrady zodpovedá peňažnej čiastke, ktorú obvykle bolo potrebné
vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie veci a spravidla zodpovedá výške bežného
nájomnéhoprimeranéhospôsobuužívaniavecialokalite,kdesaužívanávecnachádza.Právnyzáväzok

obohateného má pôvod priamo v zákone. Solidaritu záväzku odporcov vyvodzuje navrhovateľka z
ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka si uplatnila nárok za obdobie od
5.9.2011 t.j. 2 roky od podania návrhu do 26.7.2013 t.j. deň povolenia vkladu kúpnej zmluvy. Podanie
návrhujespojenésúčinkamipodľa§112Občianskehozákonníka.Navrhovateľkatiežuplatňujezákonný
úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády

SR č. 87/1995 Z.z. od podania tohto návrhu. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 9.10.2013 na
výzvu súdu uznesením zo dňa 23.9.2013 č.k. 3C/106/2013-19 navrhovateľka uviedla uplatňovaná výšku
náhrady bezdôvodné obohatenia za užívanie podlahovej výmery domu 9 eur/m2 za jeden kalendárny
rok a pokiaľ odporcovia užívali o 47,60 m2 viac ako im podľa podielov prislúchalo, výška ročnej náhrady
je v sume 428,40 eur, žalované obdobie predstavuje 691 dní čo je suma 811 eur. Výšku náhrady z

bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov odhadla na 3 eurá/m2 za kalendárny rok a pokiaľ
odporcovia užívali o 33,33 m2 viac ako im podľa podielov prislúchalo, výška ročnej náhrady je v sume
99,99 eur a s poukazom na dĺžku žalovaného obdobia 691 dní predstavuje sumu 189 eur.

Tunajší súd medzitýmnym rozsudkom zo dňa 03.03.2014 č. k. 3C/106/2013-99 vyslovil, že základ

žalobného nároku navrhovateľky je opodstatnený. Tento medzitýmny rozsudok Krajský súd v Žiline ako
súd odvolací na odvolanie odporcov v I. a v II. rade potvrdil rozsudkom zo dňa 10.06.2014 č. k. 5Co
303/2014-126, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.09.2014.

V ďalšom teda, keďže medzitýmny rozsudok vyriešil základ uplatneného nároku, predmetom

dokazovania zostala výška uplatneného nároku.

PZ navrhovateľky v prednese na pojednávaní dňa 14.10.2014 k otázke výšky náhrady odkázal na návrh
na začatie konania, resp. jeho doplnenie a navrhol ustanoviť znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľností na zistenie hodnoty peňažnej náhrady zodpovedajúcej nájomnému za

užívanieprvého,tretiehoaštvrtéhonadzemnéhopodlažiaapozemkovšpecifikovanýchvbode1návrhu,
samostatne za roky 2011, 2012, 2013, keďže užívaním celého prvého, tretieho a štvrtého nadzemného
podlažia bolo zasahované do vlastníckeho práva navrhovateľky. Namietame výmery zo strany odporcov,
budú tiež predmetom znaleckého dokazovania, čo sa týka ceny garáže, v tomto prípade garáž je
súčasťou rodinného domu a nie je samostatne stojaca, zároveň spochybnil vypracovaný znalecký

posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok z dôvodu, že znalca nevybral súd,
je potrebné, aby znalec zisťoval cenu nájmu za každé nadzemné podlažie.PZ odporcov vo svojom prednese na pojednávaní dňa 14.10.2014 rozporoval výmery, byt pani P. mal
balkón o výmere 8,1 m2 čo bolo opomenuté, výmere spoločenskej miestnosti bola v návrhu uvedená
vyššia,taktiežbolirozporovanérozmerygaráže.PoukázalnaznaleckýposudokIng.B.predloženýsúdu,

ktorý sa týka nájmu pozemku, kde rozdiel oproti sume uplatňovanej v návrhu je cca 200 eur, k nájmu
garáže uviedol, že garáže sa v meste Ružomberok prenajímajú za sumu cca 17 eur mesačne, čo je
okresné mesto, tu hovoríme o obci A., nevidel dôvod robiť znalecký posudok k bežnému nájmu za byt,
ktorý užívala navrhovateľka, resp. odporcovia, pretože nebol spor o tom, že si dohodli užívanie bytov
takýmto spôsobom, sporné je užívanie prvého nadzemného podlažia a štvrtého nadzemného podlažia.

Zo znaleckého posudku Ing. H. B., Q. XXX, znalca, odpor pozemné stavby, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností č. 99/2013 vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu na 1 m2 pozemku parcela č.
XXX/X, zastavané plochy a nádvoria k.ú. A. vykonaného na objednávku odporcu v I. rade vyplynul záver,
v zmysle ktorého všeobecná hodnota pozemku parcela č. XXX/X polohovou diferenciáciou je 14,57 eur,
nájom tohto pozemku za rok predstavuje 1,27 eur.

Tunajší súd uznesením č. k. 3C/106/2013-155 zo dňa 26.01.2015 ustanovil na podanie znaleckého
posudku znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Adrianu Meliškovú,
Žilina, ktorej úlohou bude určiť hodnotu peňažnej náhrady, ktorá zodpovedá nájomnému za užívanie
prvého, druhého, tretieho a štvrtého nadzemného podlažia mimo spoločných priestorov rodinného domu

súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria ako ja
pozemku parcela č. CKN XXX/X o výmere 355 m2 záhrady a pozemku parcela č. CKN XXX/X o
výmere 360 m2 zastavané plochy a nádvoria, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX Okresného úradu
Ružomberok,k.ú.A.samostatnezaroky2011,2012,2013,akoajurčiťvýmerujednotlivýchnadzemných
podlaží predmetného rodinného domu, každé podlažie osobitne mimo spoločných priestorov. Znalkyňa

Ing. Adriana Melišková vypracovala znalecký posudok č. 45/2015, kde zo záveru tohto znaleckého
posudku vyplynuli odpovede na súdom zadané otázky. Nájomné za užívanie prvého nadzemného
podlažia v roku 2011 1.332,453 eur, za užívanie druhého nadzemného podlažia 1.620,826 eur, za
užívanie tretieho nadzemného podlažia 1.639,685 eur, podkrovia 276,9804 eur, nájomné za užívanie
prvého nadzemného podlažia v roku 2012 1.332,453 eur, druhého nadzemného podlažia 1.620,826

eur, tretieho nadzemného podlažia 1.639,685 eur a podkrovia 276,9804 eur a napokon nájomné v roku
2013zaužívanieprvéhonadzemnéhopodlažia1.332,453eur,druhéhonadzemnéhopodlažia1.620,826
eur, tretieho nadzemného podlažia 1.639,685 eur a podkrovia 276,9804 eur. Čo sa týka nájomného za
užívanie pozemkov to tu bolo uvedené nasledovne, nájomné za užívanie pozemku parcela č. CKN XXX/
X v roku 2011 211,58 eur, v roku 2012 210,87 eur, v roku 2013 194,90 eur, nájomné za užívanie pozemku

parcela č. CKN XXX/X v roku 2011 214,56 eur, v roku 2012 213,84 eur a v roku 2013 197,64 eur,
taktiežznalkyňauviedlavýmerujednotlivýchnadzemnýchpodlažípredmetnéhorodinnéhodomu-každé
podlažie osobitne a to mimo spoločných priestorov. Podlahová plocha prvého nadzemného podlažia bez
spoločných priestorov (schodisko, zádverie, chodba) je 67,83 m2, druhého nadzemného podlažia bez
spoločnýchpriestorov(schodisko)je82,51m2,tretiehonadzemnéhopodlažiabezspoločnýchpriestorov

(schodisko) je 83,47 m2 a podkrovia bez spoločných priestorov (chodba, schodisko) je 14,10 m2.

PZ navrhovateľky doručil tunajšiemu súdu dňa 14.10.2015 vyjadrenie znaleckému posudku znalkyne
Ing. Adriany Meliškovej, z ktorého vyplynulo, že navrhovateľka považuje posudok za dostatočne
zrozumiteľný a nenavrhuje vykonať výsluch znalkyne pred súdom, uplatnená suma 1.000 eur je

dôvodná, pretože je menšia než celkové náhrady prislúchajúce navrhovateľke konkrétne náhrada pre
navrhovateľku za nadužívanie prvého, tretieho a štvrtého nadzemného podlažia rodinného domu za roky
2011, 2012 a 2013 vyčíslila navrhovateľka vo výške 2.428,70 eur a náhradu za nadužívanie pozemkov
v celkovej výmere 715 m2 za roky 2011, 2012 a 2013 je 34,70 eur.

PZ odporcov vo svojom prednese na pojednávaní dňa 30.10.2015 vzniesol nasledovné námietky:
vyjadrenie PZ navrhovateľky zo dňa 14.10., je mätúce, nakoľko ignoruje skutočnosť, že navrhovateľka
užívala druhé nadzemné podlažie výlučne ona, čo v jeho výpočte vôbec nie je zohľadnené a ďalej
ignoruje skutočnosť, že predmetom konania je uplatnenie dvoch nárokov a prvý sa týka sumy 811 eur,
vyrovnanie podielu za nadužívanie stavby rodinného domu a druhý vo výške 189 eur za nadužívanie

pozemku, súd je viazaný žalobou nad žalovanú sumu nemôže ísť, predmetom konania sú dva nároky
samostatne vyčísliteľné, čo sa týka nároku za nadužívanie pozemkov, predmetom spoluvlastníctva
sú dva pozemky v celkovej výmere 715 m2, čo pripadá na podiel odporcov 417,08 m2 a na podiel
navrhovateľky 297,92 m2, nemožno oddeľovať samostatnú časť pozemku zastavanú hospodárskymistavbami, pretože navrhovateľka užívala nad rámec svojho podielu plne celý pozemok pod stavbou,
využívala ho na prechod domu a okolo domu. Výmere tohto pozemku bola 355 m2, teda väčšia ako
297,92 m2, na ktoré mala právo, nemôžeme vyčleniť jednu časť zastavanú hospodárskou stavbou,

ktorá tvorí 80 m2, ktorú spochybňujeme, nemôžeme ju oddeliť od spoluvlastníctva všetkých pozemkov,
pozemkybolinerozdelenéavoľneprístupnéprekaždéhospoluvlastníka,navrhovateľkenebolobránené,
teda nebolo preukázané nadužívanie pozemku odporcami, musíme hovoriť o spoluvlastníctve k
pozemkomakokcelkomaniekjednotlivejčasti,stotožnilsasvýpočtomIng.Meliškovejohľadomvýmery
jednotlivých podlaží, uviedol právnu výhradu, že znalkyňa do prvého nadzemného podlažia zahrnula

aj 16,4 m2 za kotolňu a sklad paliva, táto kotolňa na prízemí stavby bola využívaná na vykurovanie
radiátorov, umiestnených aj v spoločných priestoroch, t. j. na chodbách, schodisku, hore v podkroví,
nemožno prisúdiť tomuto priestoru, že by ho využívali len odporcovia, ale je to spoločná časť rodinného
domu - spoločné zariadenie rodinného domu analogické použitie ustanovenia § 2 ods. 5 zákona č.
182/1993, tá kotolňa vykurovala spoločné priestory domu, teda výmeru 16,4 m2 nemožno pričítať
odporcom ako nadužívanie priestoru, zároveň je to aj v súlade s dobrými mravmi, pričom odporcovia

vykurovali na vlastné náklady spoločné priestory, čo navrhovateľka im nikdy nerefundovala, ďalej
poukázal, že znalkyňa ohľadom výmer spochybnila skutkové tvrdenia návrhu, pokiaľ ide o cenu nájmu
znalkyňa ustálila sumu 405 eur s čím sa odporcovia nestotožňujú, nakoľko znalkyňa nezabezpečila
žiadny relevantný podklad, ktorý by viedol k záveru o určenie priemernej alebo porovnacej ceny, čo sa
týka príloh znaleckého posudku ani jeden objekt nie je z Lúčok, poukázal na výpis z internetu, kde je

prenájom malého domčeku priamo v Lúčkach a kde vychádza prenájom domu s 10 lôžkami v troch
spálňach na 300 eur mesačne, poukázal, že jedná sa o starú budovu a nikto by za to nedal 405 eur
mesačne. Celková výmere priestoru domu, ktorý mali užívať len odporcovia bola 51,43 m2 na prvom
nadzemnom podlaží a 83,47 m2 na treťom nadzemnom podlaží spolu 134,90 m2. Mali ale právo užívať
7/12-tin z 247,97 m2, t.j. 144,61 m2, čo je pod rozsah im patriaceho zákonného podielu o 10 m2. Pokiaľ

ideopriestorvpodkroví,znalkyňaurčila,žejetamlen14m2nikdynebolovkonanípreukázanésústavné
atrvalékontinuálnedvarokytrvajúceužívanietohtopriestoruodporcami,nemožnohopričítaťodporcom,
ak by sa tak aj stalo rozsah užívaného priestoru odporcami by bol 148,98 m2 a mali nárok na 144,61 m2.
Ďalej poukázal, že cenu nájmu stavby navrhovateľ v návrhu určil na 9 eur/m2 ročne a znalkyňa určila
19,64 eur/m2 ročne, navrhol, aby si súd osvojil zhodné vyjadrenie účastníkov, t. j. 9 eur/m2 ako bolo

uvedené v návrhu a aby súd nevychádzal zo znaleckého posudku, teda návrh je nedôvodný a navrhol
ho zamietnuť.

V konaní bola vykonaná ohliadka dňa 15.01.2014, kde súd okrem iného zisťoval výmery hospodárskych
objektov na predmetných pozemkoch a vypočul aj odporcu v I. rade k tejto otázke.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav k výške
uplatneného nároku:

V predmetnej veci na základe medzitýmneho rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom

08.09.2014, bolo ustálené, že základ žalobného nároku je opodstatnený, t. j. právnym základom návrhu
je bezdôvodné obohatenie, nakoľko odporcovia v I. a v II. rade užívali predmetné nehnuteľnosti vo
väčšom rozsahu, ako im pomerne prislúchalo podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov na nich.
Preto súd sa zameral už len na ustálenie výšky uplatnených nárokov navrhovateľky - náhrada za
nadužívanie rodinného domu odporcami v I. a v II. rade nad ich spoluvlastnícky podiel a náhrada za

nadužívanie pozemkov parcela č. CKN XXX/X a pozemku parcela č. CKN XXX/X k. ú. A. - ich častí
zastavaných hospodárskymi objektami odporcami v I. a v II. rade nad ich spoluvlastnícky podiel.

I.
V nadväznosti na vykonané znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad

hodnoty nehnuteľností, súd ustálil celkovú výmeru rodinného domu vo výške 247,91 m2, ktorá
pozostávalazvýmeryprvéhonadzemnéhopodlažia67,83m2,druhéhonadzemnéhopodlažia82,51m2,
tretieho nadzemného podlažia 83,47 m2 a podkrovia 14,10 m2, pričom podľa veľkosti spoluvlastníckych
podielovunavrhovateľky5/12-tin,tátomalaužívaťvýmeruzodpovedajúcujejspoluvlastníckemupodielu
103,2958 m2 a odporcovia v I. a v II. rade mali užívať výmeru zodpovedajúcu ich spoluvlastníckemu

podielu vo výške 7/12-tin, t. j. 144,6142 m2. Súd však zistil, že navrhovateľka v skutočnosti užívala
výmeru 82,51 m2, ktorá zodpovedá priestorom na druhom nadzemnom podlaží a odporcovia v I. a v
II. rade užívali výmeru 165,4 m2, čo z odpovedá priestorom na prvom nadzemnom podlaží, treťom
nadzemnom podlaží a štvrtom nadzemnom podlaží (do priestorov na prvom nadzemnom podlažínebolo zahrnuté zádverie, chodba, schody - spoločné priestory a do priestorov na druhom nadzemnom
podlaží neboli zahrnuté schody - spoločné priestory). Vzhľadom na uvedené súd teda konštatuje, že
navrhovateľka mala užívať výmeru 103,2958 m2 a užívala výmeru 82,51 m2, teda užívala menej o

20,7858 m2. Výšku náhrady z bezdôvodného obohatenia za nadužívanie rodinného domu odporcami
uviedla navrhovateľka v návrhu na začatie konania (doplnenie návrhu doručené tunajšiemu súdu dňa
09.10.2013) vo výške 9 eur/m2 za kalendárny rok, k zmene návrhu na začatie konania zo strany
navrhovateľky v priebehu konania, t. j. konkrétne po vypracovaní znaleckého posudku nedošlo, hoci v
zmysle znaleckého posudku Ing. Adriany Meliškovej vyšiel tento údaj vo výške 19,644 eur/m2 za rok

(priemerný údaj vyčíslený z údaju za jednotlivé podlažia). Súd pri rozhodovaní nemohol prekročiť návrh
navrhovateľky a priznať jej viac ako uplatňovala v návrhu na začatie konania, a preto pri výpočte súd
vychádzalzozhodnéhotvrdeniaúčastníkovkonaniaovýškenáhrady9eurza/m2zarok.Súdtedaustálil
výšku náhrady za nadužívanie rodinného domu odporcami v I. a v II. rade za obdobie od 05.09.2011 do
26.07.2013 nasledovne: rok 2011 (trvanie 118 dní) 20,7858 m2 (výmera, o ktorú užívala navrhovateľka
rodinný dom menej ako jej prináležalo podľa jej spoluvlastníckeho podielu) x 9 eur/m2 za rok = 187,0722

eur : 365 dní = 0,5125 eur/deň x 118 dní = 60,475 eur. Rok 2012 (trvanie 366 dní) výška náhrady
20,7858 m2 x 9 eur/m2 za rok = 187,0722 eur. Rok 2013 (trvanie 207 dní) 20,7858 m2 x 9 eur/m2 za
rok : 365 = 0,5125 eur/deň x 207 dní = 106,0875 eur, spolu teda výška náhrady titulom bezdôvodného
obohatenia v nadväznosti na skutočnosť nadužívania rodinného domu odporcami v I. a v II. rade nad ich
spoluvlastníckypodielzaobdobieod05.09.2011do26.07.2013jevovýške353,6347eur.Ztohtodôvodu

pokiaľ teda navrhovateľka uplatňovala v časti návrhu titulom nadužívania rodinného domu odporcami v I.
a v II. rade sumu 811 eur, v časti 353,6347 eur v tejto časti súd návrhu vyhovel a ohľadom sumy 457,3653
eur bolo potrebné návrh zamietnuť ako nedôvodný. Súd sa stotožnil s argumentáciou odporcov v I. a v
II. rade, že v tomto konaní uplatňovala navrhovateľka dva nároky, nakoľko bola uplatňovaná náhrada za
nadužívanie rodinného domu súpisné číslo XXX postaveného na pozemku parcela č. XXX/X odporcami

v I. a v II. rade vo výške 811 eur a náhrada za nadužívanie pozemkov parcela č. CKN XXX/X a pozemku
parcela č. CKN XXX/X odporcami v I. a v II. rade vo výške 189 eur.

Ďalej pokiaľ odporcovia v I. a v II. rade sa domáhali odpočítania výmery za kotolňu a sklad paliva na
prvom nadzemnom podlaží s odôvodnením, že vzhľadom na účelové určenie týchto priestorov jednalo

sa o priestory, kde sa nachádzali spoločné zariadenia rodinného domu (analógia s ustanovením § 2
ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.), súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú, nakoľko účelové určenie
týchto priestorov je právne irelevantné s prihliadnutím na skutočnosť zisteného nadužívania rodinného
domu odporcami v I. a v II. rade, keď v konaní bolo preukázané, že tieto priestory kotolne a skladu paliva
užívali výlučne odporcovia v I. a v II. rade a z tohto pohľadu je tiež právne irelevantné, či boli vykurované

z tejto kotolne spoločné priestory rodinného domu a či navrhovateľka sa na nákladoch na vykurovanie
spoločných priestorov domu podieľala alebo nie.

Čo sa týka namietaných výmer zo strany odporcov v I. a v II. rade ohľadom rodinného domu, tieto boli
ustálené v znaleckom posudku znalkyne Ing. Adriany Meliškovej, pričom takto ustálené výmery sa stali

podkladom pre výpočet výšky uplatňovanej náhrady za nadužívanie rodinného domu odporcami v I. a
v II. rade.

K namietanej cene nájmu rodinnému domu, ktorý ustálila znalkyňa Ing. Adriana Melišková odporcami
v I. a v II. rade súd poukazuje, že doklad predložený odporcami v I. a v II. rade - výpis z internetu

ohľadom prenájmu domu, súd poukazuje, že nejedná sa o doklad spôsobilý spochybniť správnosť
záverov znaleckého posudku, nakoľko výška nájmu v inzeráte sa týka a rodinného domu v Obcí
Liptovská Teplá a nie v Obci Lúčky. Naviac účelové použitie týchto rodinných domov je rozdielne,
keďže predmetná nehnuteľnosť je rodinný dom určený na trvalé bývanie na rozdiel od inzerovanej
nehnuteľnosti v Obci Liptovská Teplá, keď sám právny zástupca odporcov v I. a v II. rade označil túto

nehnuteľnosť ako „penziónik“. Súd dodáva, že odporcovia v I. a v II. rade nenavrhli vykonať kontrolné
znalecké dokazovanie. Súd v nadväznosti na uvedenú námietku odporcov v I. a v II. rade takéto
dokazovanie nepovažoval za potrebné vykonať, keď závery znaleckého posudku vyhodnotil za správne
a presvedčivé, vychádzajúce z relevantných podkladov.

Čo sa týka námietky odporcov v I. a v II. rade, keď žiadali odpočítať výmeru podkrovia a túto
nezohľadňovať pri výpočte náhrady za nadužívanie rodinného domu (14,10 m2), nakoľko podľa ich
názoru nebolo preukázané, že tento priestor bol užívaný odporcami v I. a v II. rade v uplatňovanom
období, súd aj túto námietku odporcov v I. a v II. rade vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže táto otázka užbola vyriešená medzitýmnym rozsudkom. Súd opätovne poukazuje, že odporcovia v I. a v II. rade mali
v tomto priestore na štvrtom nadzemnom podlaží vnesené svoje veci, bol užívaný výlučne odporcami v
I. a v II. rade, prístup navrhovateľky na štvrté nadzemné podlažie bol obmedzený z dôvodu existencie

zábradlia na schodisku, keďže s nákladom na štvrté nadzemné podlažie mohla prejsť navrhovateľka len
cez byt v užívaní odporcov v I. a v II. rade.

Pokiaľ k výške náhrady odporcovia v I. a v II. rade priklonili sa k výške 9 eur/m2 ročne v prípade
rodinného domu toto zhodné tvrdenie navrhovateľky, odporcov v I. a v II. rade sa stalo základom, od

ktorého súd odvíjal výpočet výšky predmetnej náhrady. Súd zdôrazňuje, že takúto výšku ceny nájmu za
užívanie rodinného domu uviedla v návrhu navrhovateľka, pričom týkala sa paušálne celého rodinného
domu, navrhovateľka v návrhu nerozlišovala výšku náhrady za jednotlivé nadzemné podlažia rodinného
domu, na základe čoho sa odvíjal aj spôsob výpočtu celkovej výšky náhrady za nadužívanie rodinného
domu odporcami v I. a v II. rade a nebolo potrebné osobitne rozpočítavať výšku náhrady za jednotlivé
nadzemné podlažia rodinného domu a osobitne za každé nadzemné podlažie zohľadňovať nadužívanie

odporcov v I. a II. rade prípadne nadužívanie navrhovateľky (byt na druhom nadzemnom podlaží).
Opätovne súd zdôrazňuje, že tento nárok uplatnený navrhovateľkou titulom náhrady za nadužívanie
rodinného domu odporcami v I. a v II. rade sa týka celého rodinného domu, pričom navrhovateľka
uplatnila výšku náhrady paušálne pre celý rodinný dom vo výške 9 eur/m2 za rok. Podľa názoru
súdu tento výpočet zohľadňuje skutočnosť, v akej výmere užívala rodinný dom navrhovateľka (82,51

m2) a skutočnosť v akej výmere užívali rodinný dom odporcovia v I. a v II. rade (165,4 m2), a preto
kompenzačná námietka ohľadom nadužívania druhého nadzemného podlažia navrhovateľkou potrebná
nebola.

K opätovne uvádzanej námietke premlčania zo strany odporcov v I. a v II. rade súd poukazuje, že

táto už bola vyriešená v medzitýmnom rozsudku, keď súd ju vyhodnotil ako nedôvodnú, teda nárok
navrhovateľky uplatňovaný v tomto konaní premlčaný nie je.

II.
Pokiaľ navrhovateľka uplatňovala náhradu za nadužívanie pozemkov parcela č. CKN XXX/X a parcela č.

CKN XXX/X za obdobie od 05.09.2011 do 26.07.2013 v sume 189 eur, keď tvrdila, že v časti uvedených
pozemkov o výmere 80 m2 zastavanej hospodárskymi objektami odporcovia v I. aj v II. rade užívali aj
spoluvlastnícky podiel navrhovateľky 5/12-tin na uvedených pozemkoch, t. j. vo výmere 33,33 m2, a
vychádzala z výšky náhrady za bezdôvodné obohatenie titulom nadužívania pozemkov 3 eura/m2 za
rok. Súd konštatuje, že súhrnná výmera pozemkov je 715 m2, hospodárske objekty v užívaní odporcov

v I. a v II. rade nachádzajúce sa na uvedených pozemkoch boli minimálne o výmere 80 m2, túto
výmeru označených pozemkov navrhovateľka užívať nemohla vôbec, nakoľko nemala k nim prístup,
resp. v uvedených priestoroch boli vnesené veci odporcov v I. a v II. rade, ako vyplynulo z vykonanej
ohliadky na mieste samom a výsluchu odporcu v I. rade (výmera dielne 7,5 m x 8 m, hnojisko 3 m x
3m, ovčín 3 m x 2 m, skleník 5 m x 4 m = 95 m2, v čom nebola započítaná výmera drevárne, ktorú

vybudoval odporca v I. rade so svojím otcom). Súd v medzitýmnom rozsudku ustálil, že odporcovia v I.
a v II. rade užívajú predmetné pozemky v časti, kde sú postavené hospodárske budovy v rozsahu nad
rámec ich spoluvlastníckych podielov a poukaz odporcov v I. a v II. rade na skutočnosť, že na týchto
pozemkochčasťpozemkovnezastavanáhospodárskymibudovamiodporcovjevrozsahuprevyšujúcom
výmeru navrhovateľky, pripadajúcu na jej spoluvlastnícky podiel v predmetnom období vyhodnotil ako

bez právneho významu, keďže časť pozemkov zastavaná hospodárskymi budovami je užívaná výlučne
odporcami v I. a v II. rade. Podiel odporcov v I. a v II. rade o veľkosti 7/12-tin z výmery 80 m2 predstavuje
46,67 m2 a podiel navrhovateľky na výmere 80 m2 o veľkosti 5/12-tin predstavuje 33,33 m2, teda
odporcovia v I. a v II. rade nadužívali pozemky vo výmere 33,33 m2. Zo znaleckého posudku znalkyne
Ing. Adriany Meliškovej vyplynulo nájomné za užívanie pozemkov v roku 2011 celkovo 426,14 eur, čo

predstavuje 0,596 eur /m2 ročne, za rok 2012 celkovo 424,71 eur, čo predstavuje 0,594 eur /m2 ročne
a za rok 2013 celkovo 392,54 eur, čo predstavuje 0,549 eur/m2 ročne. Náhrada pre navrhovateľku za
celý rok 2011 je vo výške 19,86 eur (0,596 eur/m2 x 33,33 m2) a za 118 dní roku 2011 je to sumu 6,42
eur. Náhrada pre navrhovateľku za celý rok 2012, t. j. 366 dní je vo výške 19,80 eur (0,594 eur x 33,33
m2) a napokon náhrada pre navrhovateľku za celý rok 2013 je 18,30 eur (0,549 eur /m2 x 33,33 m2)

a za 207 dní v roku 2013 je to 10,38 eur, spolu náhrada pre navrhovateľku za nadužívanie pozemkov
parcela č. CKN XXX/X a parcela č. CKN XXX/X v uplatňovanom období od 05.09.2011 do 26.07.2013 vo
výške 36,60 eur. Pokiaľ teda navrhovateľka v návrhu (doplnenie návrhu doručené tunajšiemu súdu dňa
09.10.2013) uplatňovala za nadužívanie pozemkov v označenom období sumu 189 eur a v priebehukonania najmä v nadväznosti na závery znaleckého dokazovania návrh nezmenila, súd konštatuje, že
ohľadom nároku za nadužívanie pozemkov parcela č. CKN XXX/X a parcela č. CKN XXX/X súd vyhovel
návrhu v časti o zaplatenie sumu 36,60 eur a v ostanej časti vo výške 152,4 eur návrh zamietol ako

nedôvodný.

K námietke odporcov v I. a v II. rade, že navrhovateľka užívala pozemok zastavaný rodinným domom
parcela č. CKN XXX/X plne celý pod stavbou rodinného domu a tiež za účelom prechodu do domu
a okolo domu, t. j. v celej výmere, čo presahuje výšku spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky na

oboch pozemkoch, súd poznamenáva, že toto užívanie však bolo spoločné užívanie spolu s odporcami
v I. a v II. rade, nejednalo sa o výlučné užívanie navrhovateľky a z tohto dôvodu nemožno hovoriť
o nadužívaní tohto pozemku navrhovateľkou na rozdiel od časti označených pozemkov, ktoré boli
zastavané hospodárskymi objektmi, užívanými výlučne odporcami v I. a v II. rade.

Pokiaľ sa týka spochybnenej výmery zastavanej hospodárskymi objektmi využívanými odporcami v I.

a v II. rade, túto svoju námietku odporcovia v I. a v II. rade nepodložili žiadnym dôkazom. Znalecké
dokazovanie k otázke výmery týchto hospodárskych objektov vykonať nenavrhli. Súd vychádzal jednak z
tvrdenianavrhovateľkyovýmeretejtočastipozemkovzastavanejhospodárskymiobjektamivyužívanými
výlučne odporcami v I. a v II. rade, zo zistení na ohliadke na tvare miesta a z výsluchu odporcu v I. rade,
ktorý špecifikoval výmeru týchto objektov.

Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V časti uplatneného príslušenstva, a to úroku z omeškania súd priznal navrhovateľke úrok z omeškania,
ale len z priznanej sumy vo výške 390,23 eur vo výške 5,50% ročne od 05.09.2013, t. j. dňom podania

návrhu na začatie konania, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení neskorších predpisov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., účinný od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o
päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O.s.p., súd vyslovil, že o trovách konania a trovách štátu
(úhrada znalečného z rozpočtových prostriedkov) rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej, nakoľko ide o zložitý prípad z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, resp. väčšieho
počtu uplatnených nárokov v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch

vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) - ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované,

je potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis
zostal na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo,
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci,

Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.