Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Noema Turanovičová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/182/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010602
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815010602.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného G.
C. na hlavnom pojednávaní dňa 12.3.2016 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný G. C., U.. X.X.XXXX H. T., O. D., F. R. D., F. Z. XXX/X, F. Č. H. H. H. Ú. U. H. H. B.,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 31.7.2015 v čase okolo 11.45 hod. v Prievidzi, na Ulici Nábrežie sv. Cyrila č. XX, pod oknami
predmetnej bytovky onanoval tak, že jednu nohu si vyložil na schod, druhú nohu mal pod schodmi a
ľavou ruku, ktorú mal vloženú do vrecka nohavíc, sa sexuálne ukájal tak, že masturboval, pričom ho z
okien resp. balkóna predmetnej bytovky súčasne videli svedkovia C. G., Y. G., T. G. K. K. G., pričom u
všetkých poškodených uvedené konanie obžalovaného vyvolalo pohoršenie.
t e d a :
verejne a na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil hrubej neslušnosti vyvolávaním verejného
pohoršenia vykonaním iných patologických sexuálnych praktík,
t ý m s p á c h a l :
prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona,
a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 4
Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona, sa obžalovanému
ukladá ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
o d ô v o d n e n i e :
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného G. C. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkov K.
G., T.J. G., C. G., Y. G., vypočul znalcov MUDr. N. V. - Š., MUDr. Y. G., oboznámil sa s listinným dôkazmi.
Obžalovaný spáchanie trestnej činnosti jednoznačne poprel. Priznal, že bol v čase a na mieste,
uvedenom v skutkovej vete podanej obžaloby, no rozhodne nerobil to, čo mu kladie za vinu podaná
obžaloba, určite na danom mieste neonanoval. Vypovedal, že je pravda, že mal pravú nohu vyloženú
na schode pred vchodom bytovky, kde v tom čase čakal na svedkyňu E.A. Š., ktorá tam išla za jednou
osobou, jej totožnosť však obžalovaný súdu nevedel bližšie objasniť, a za touto osobou išla pre peniaze,
ktoré mu bola dlžná. Tu, ako takto stál, mal ľavú ruku vo vrecku oblečených nohavíc a takto si rukou
šúchal brucho, teda prostatu. Mal problémy, bolelo ho brucho a mal problémy, bolesti prostaty. Keď si
túto oblasť takto šúchal, tlačil, uľavovalo sa mu. Na vyvstaný rozpor oproti prípravnému konaniu, kedy vo
výpovedi na č.l. 50 vypovedal, že: „určite si ho nehonil, maximálne si hladkal brucho v oblasti žalúdka, ako
i oblasť podbruška, dva mesiace som bol bez peňazí, preto som jedol to, čo prišlo, čo mi kto podaroval,
pričom to určite nebolo vždy čerstvé a z toho dôvodu začal mať zdravotné ťažkosti s bruchom...“ uviedol,
že on vtedy ani nevedel, čo vypovedá, bol v takom stave, mal zdravotné problémy aj pri výsluchu. V
druhej ruke mal obal od dokladov z SSE, podľa neho, si týmto obalom i kryl oblasť, ktorú si šúchal. Potom
tam prišiel svedok G., ktorý ho posielal preč, aj ho napadol, roztrhol mu oblečenie. Neskôr odišiel, išiel
do baru, kde mal známeho, ktorý vedel, že ho pustí na toaletu, pretože ho bolelo brucho a musel ísť
na WC. Na otázku samosudcu, prečo nešiel na toaletu už v možných miestach skôr, v objekte Rozvoja,
kde sú tiež viaceré pohostinstvá, uviedol, že podľa neho by ho tam nepustili, za toalety sa tam platí.
Svedkovia K. G., T. G., C. G., Y. G., zhodne vypovedali, že dňa 31.7.2015 v čase okolo 11.45 hod. pred
ich bytovkou, na Ul. Nábrežie sv. Cyrila č. XX v Prievidzi, videl pred vchodom obžalovaného, ktorý bol
v polohe, že pravú nohu mal vyloženú na schode, ľavú ruku mal vo vrecku nohavíc a rukou, ktorú mal
vo vrecku, robil pohyby, z ktorých jednoznačne usúdili, že si trie pohlavný úd, že onanuje. Toto usúdili
i z jeho výrazu tváre, z ktorého bolo vidieť, že rozhodne nejde o človeka, ktorý by mal mať bolesti, ale
išlo o taký „neprítomný“ výraz tváre s privretými očami. Určite si netrel brucho, ale oblasť pohlavného
údu. Jednoznačne vypovedali, že muž - obžalovaný na danom mieste onanoval. Z miesta, z ktorého ho
sledovali svedkyne K. G., T. G. z balkóna ich bytu, ktorý je na druhom poschodí vľavo od vchodu do
bytovky a svedkovia C. G., Y. G. z bytu na zvýšenom poschodí vľavo od vchodu (teda tak, že boli v okne
skoro oproti tam stojacemu obžalovanému), dobre videli, čo obžalovaný robil. Svedkovia pripustili, že
obžalovaný mal v druhej ruke nejaké papiere alebo obal, svedkyňa G. potvrdila, že tam bolo napísané
SSE, no tieto doklady im vo výhľade na miesto ruky vo vrecku nohavíc nezakrývali pohľad, určite si
teda toto miesto obžalovaný týmito papiermi neprekrýval. Bol obžalovaný upozorňovaný, aby prestal,
vyzývali ho z balkóna resp. okna, ako i osobne pred bytom svedok G., aby odišiel, že bude volaná polícia.
Neuposlúchol. Svedkyňa Y. G. i vypovedal, že sa ho pýtala, či mu je zle, obžalovaný určite nepovedal,
že má nejaké problémy, že má bolesť. To neusúdili z jeho celkového prejavu. Svedok C. G. vyšiel za
obžalovaným pred vchod, vyzýval ho, aby odišiel, obžalovaný to odmietol, že tam na niekoho čaká,
nakoniec, keď mu bolo povedané, že bola zavolaná polícia, najprv pomalým krokom, potom zrýchleným z
miesta odišiel, svedok G. išiel za ním, snažil sa ho zadržať pre políciu, tá ho nakoniec našla až na toalete
baru. Ako ďalej všetci svedkovia uviedli, uvedené konanie obžalovaného vyvolalo u nich pohoršenie.
Znalkyne vypočuté na hlavnom pojednávaní MUDr. N. V. - Š., MUDr. Y. G. vypovedali, že znalecký
posudok, ktorý v rámci prípravného konania podali spracovali a podali spoločne, i keď je pravdou,
že osobné vyšetrenie obžalovaného v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice - Šaca
vykonala len znalkyňa MUDr. N. V. - Š., potrebné otázky jej zadala i znalkyňa MUDr. Y. G., tie
obžalovanému potom položila pri vyšetrení, o svojom vyšetrení informovala spoluznalkyňu, ona
vykonala vyšetrenie obvineného na PPG prístroji, a znalecký posudok spracovali spoločne, je to
ich spoločný znalecký posudok. Takéto vyšetrenie pre podanie znaleckého posudku považovali za
dostačujúce. Súd znalecký posudok podaný znalcami v prípravnom konaní vyhodnotil ako dôkaz
zákonný, podaný v zmysle Trestného poriadku ako posudok dvoch znalcov na vyšetrenie duševného
stavu obvineného. Znalkyne vo svojich záveroch potom zhodne uviedli, že u obžalovaného v čase, kedy
ku spáchaniu skutku malo dôjsť, nezistili, že by trpel duševnou chorobou ani prechodnou duševnou
poruchou. Osobnosť obžalovaného bola premorbídne jednoduchšia, neurotická, s priemerným
intelektom. Javí známky degradácie, ktorá je najpravdepodobnejšie v dôsledku dlhodobého pobytu
vo väzení, stratou emocionálnych väzieb, aktuálneho spôsobu života. U obžalovaného neboli
rozpoznávacie schopnosti znížené, ovládacie schopnosti boli znížené do polovice následkom uvoľnenia
averzívneho mechanizmu v sexuálnych systémoch. Práve uvoľnenie, oslabenie týchto zábran umožnilo
exhibicionistické správanie. Obžalovaný nemá dostatok zábran, aby potlačil nutkavosť libida. Zistili,
že ide o heterosexuálne orientovaného muža, ktorý preferuje dospelé ženy. Pobyt obžalovaného
z psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný, no pobyt pre spoločnosť môže byť
nebezpečný z dôvodu závadného sexuálneho správania, bez absolvovania príslušnej liečby sa nedá
vylúčiť takéto závadné sexuálne správanie. Navrhli uložiť obžalovanému ochranné sexuologické liečenie
ústavnou formou, pretože ambulantná forma nemôže pre osobnosť obžalovaného, podmienky, v ktorých
sa aktuálne mal nachádzať, sociálne zázemie, keď nemá ani kde bývať, nemá odkiaľ na liečenie
dochádzať, splniť účel ochranného liečenia.
Obžalovaný podal návrh na doplnenie dokazovania - výsluchom svedkov C. K., G. V., E. Š., ktorí
mali potvrdiť, že obžalovaný nemal v minulosti žiadne problémy v sexuálnej oblasti, mohli potvrdiť, že
na danom mieste čakal na svedkyňu, s ktorou svedkyňou Š. tam prišiel pre peniaze, zabezpečenie
pracovného posudku od HBP, a.s., Prievidza, pribratie znalca z odboru zdravotníctva - odvetvie urológia,
z odboru zdravotníctva - interná medicína na preukázanie jeho zdravotných problémov, odmietol,
pretože tieto dôkazy súd tak vo vzťahu k výroku o vine ako i treste, ochranného opatrenia, pre svoje
rozhodnutie považoval za nedôvodné, pretože svedkovia neboli na mieste samom, a teda sa ani ku
skutku nemohli vyjadriť, okolnosti, či mali alebo nie nejakú vedomosť, že obžalovaný v minulosti nemal
problémy v sexuálnej oblasti i s poukazom na oboznámený trestný spis Okresného súdu Prievidza sp. zn.
1T/287/2003, nemôžu byť relevantné, pretože zo spisu jednoznačne vyplýva povaha trestnej činnosti,
z ktorej bol právoplatne odsúdený a tá preukazuje problémy v sexuálnej oblasti, keď obžalovaný bol
odsúdený pre súlož medzi príbuznými a zneužívanie resp. znásilnenie vlastnej dcéry. Či obžalovaný i
čakal na svedkyňu a v tom čase vykonával preukázanú činnosť pre samotné rozhodnutie súdu nie je
relevantné, rovnako i vzhľadom na výsluch vyššie uvedených svedkov, ani dokumentovanie zdravotného
stavu navrhovanými znalcami ku dňu skutku obžalovaného. Zdravotné problémy obžalovaný mohol mať,
no tie mu nebránili vykonávať činnosť zo spáchania, z ktorej je usvedčovaný vyššie uvedenými svedkami.
I keď obžalovaný popiera, že by bol na danom mieste masturboval, bránil sa pri svojej výpovedi tým, že
mal bolesti, problémy a tie riešil tým, že si šúchal miesto, ktoré popísal, oblasť brucha, prostaty, obranu
obžalovaného súd hodnotí ako účelovú, motivovanú snahou zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti.
Pre tento záver súd vedie predovšetkým popis miesta tela, ktoré si mal údajne obžalovaný trieť, keď
lokalizoval oblasť prostaty do oblasti brucha, podbruška, resp. súčasne nejaké problémy v súvislosti s
nutkaním na stolicu. Tu súd poukazuje na vyvstaný rozpor v obrane obžalovaného oproti prípravnému
konaniu, keď v prvotnej výpovedi obžalovaný tvrdil, že si šúchal oblasť brucha, pretože asi dva mesiace
predtým jedol to, čo mu kto dal, nie vždy to bolo čerstvé, no a na hlavnom pojednávaní sa už bránil, že to
bola oblasť bolesti prostaty. Obrana obžalovaného je vyvrátená a spáchanie skutku tak ako mu to kládla
za vinu skutková veta podanej obžaloby, podľa názoru súdu, jednoznačne preukázaná výpoveďami
svedkov K. G., T. G., C. G.Š., Y. G., ktorí zhodne popísali, že obžalovaný verejne teda pred súčasne
prítomnými viac ako 3 osobami a na mieste verejnosti prístupnom, ktorým je miesto, kde má prístup väčší
počet ľudí a kde sa spravidla väčší počet ľudí i zdržiava, akým miesto pred vchodom do bytové domu
je, sa dopustil hrubej neslušnosti vyvolávaním verejného pohoršenia vykonaním iných patologických
sexuálnych praktík, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej
podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona.
Štát chráni verejný poriadok pred osobami, ktoré ho svojím konaním narúšajú. Obžalovaný porušil tento
záujem spoločnosti na ochrane verejného poriadku.
Súd sa oboznámil sa i so správami a charakteristikami osobu obžalovaného č.l. 147-148, 149, 150,
oboznámil sa s pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/287/2003, z ktorých vyplýva, že
obžalovaný bol postihnutý v priestupkovom konaní za priestupky proti plynulosti a bezpečnosti cestnej
premávky, vo výkone väzby je hodnotený negatívne, ako osoba - obvinený, ktorý si neplní základné
povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a výkon väzby je u jeho osoby problémový, bol
dvakrát disciplinárne postihnutý. Oboznámil sa súd s odpisom registra trestov č.l. 152 a pripojeným
spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/287/2003, z ktorých dôkazov vyplýva, že obžalovaný bol
jedenkrát súdne trestaný rozsudkom zo dňa 22.3.2004, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín
sp. zn. 21To/37/04 zo dňa 27.10.2005 - pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242 odsek 1,
2 Trestného zákona účinného do 1.9.2002, trestný čin znásilnenia podľa § 241 odsek 1, 2 písmeno b)
Trestného zákona účinného do 1.9.2002, trestný čin súlože medzi príbuznými podľa § 245 Trestného
zákona účinného do 1.9.2002, trestný čin ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 217 písmeno
b) Trestného zákona účinného do 1.9.2002, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 6 rokov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do I. NVS, trest vykonal dňa
27.10.2011.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu,
aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob
spáchania činu, jeho následok, u obžalovaného súd nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle
§ 36 Trestného zákona, na druhej strane vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m)
Trestného zákona - teda že bol pred spáchaním trestnej činnosti odsúdený, pri ukladaní trestu prihliadnuc
i na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy a pri zohľadnení všetkých týchto okolnosti
potom dospel k záveru, berúc do úvahy i povahu trestnej činnosti, pre ktorú bol už v minulosti právoplatne
odsúdený a teda možno konštatovať, že ide i recidívu konania obžalovaného zo sexuálneho motívu, no
i doby, ktorá však predovšetkým uplynula od prepustenia obžalovaného z výkonu trestu odňatia slobody
a spôsob života obžalovaného od tohto výkonu trestu, že trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby
upravenej trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 4 Trestného zákona - trestnej sadzby vo výmere 12
mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bude v zmysle § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných 10 rokoch
bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, v dostatočnej miere bude plniť účel trestu z pohľadu
individuálnej ako i generálnej prevencie. Súd má za to, že predovšetkým na ochranu spoločnosti ale i
prevýchovu obžalovaného nemôže postačovať a účel trestu splniť trest na slobode, teda trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom i keď napr. na dlhšiu skúšobnú dobu.
Test uvedený vo výrokovej časti rozsudku potom súd hodnotil ako primeraný, spravodlivý a zákonný.
S prihliadnutím na závery znalcov, ohľadne nebezpečnosti pobytu obžalovaného na slobode pre
spoločnosť z dôvodu závadného sexuálneho správania, bez absolvovania príslušnej liečby a nemožnosť
vylúčiť takéto závadné sexuálne správanie v budúcnosti, ich navrhovanej a jedine účelu ochranného
liečenia plniacej formy liečenia, podľa § 73 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, § 74 odsek 1
Trestného zákona obžalovanému uložil ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.