Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/680/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715200352
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6715200352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov

JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci navrhovateľa E. F., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom G., R. XXX, zast. advokátom JUDr. Jánom Krnáčom, so sídlom vo Zvolene, SNP 70/36,
proti odporkyni C. F., nar. XX. XX. XXXX, P. XX, B., zast. S. F., bytom B., A. P. XXXX/XX., o zrušenie
vyživovacej povinnosti, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. 07.
2015, č. k. 17C/13/2015 - 58, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odporkyne proti výroku, ktorým súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol, o d
m i e t a.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšku p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, stanovenú naposledy rozsudkom
Okresného súdu Zvolen zo dňa 8. 1. 2013, sp. značka 9P 24/2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica 13CoP 31/2013-141 dňom 23. 1. 2015.

Súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Súd navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 8. 1. 2013, sp.
značka 9P 24/2012-118 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica 13CoP 31/2013-141 zo

dňa 16. 4. 2013 v časti určenia výživného na C. F..“

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal návrhom podaným na okresný súd dňa 15.
01. 2015 zrušenia vyživovacej povinnosti voči odporkyni, ako plnoletej dcére s tým, že dosiahla vek 26
rokov, je fyzicky a psychicky zdravá a je schopná zamestnať sa.

Zástupkyňa odporkyne súhlasila s tým, aby bolo výživné zastavené od 01. 06. 2015.

Zástupkyňa na pojednávaní uviedla, že dcéra žije samostatný život, nemá ďalej záujem poberať výživné
od otca, pričom s dcérou sa dohodli na tom, že výživné má byť zrušené od 01. 06. 2015.Súd aplikujúc § 62 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine po vykonanom dokazovaní má za preukázané,
že okrem bližšie uvedenej genézy štúdia odporkyne v prvostupňovom rozhodnutí, od poslednej úpravy
výživného odporkyňa ukončila štúdium 31. 08. 2013 na UK Bratislava a má prerušené štúdium

na Cirkevnom konzervatóriu Bratislava, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 01. 2015. V čase
rozhodovania prvostupňového súdu neštudovala, mala 26 rokov a vedie samostatný život tak, ako to
uviedla matka na pojednávaní, teda je sama schopná sa živiť. Z tohto dôvodu súd zrušil vyživovaciu
povinnosť dňom 23. 01. 2015.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2, pričom ich náhradu navrhovateľovi nepriznal, pretože
si ich neuplatnil.

Proti rozhodnutiu sa odvolala odporkyňa v zastúpení zástupkyňou. Návrh navrhovateľa žiadala
zamietnuť v celom rozsahu. Uviedla, že odvolávanie podal proti rozsudku v plnom rozsahu z dôvodu,
že došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1 O. s. p. t. j., že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový

stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Písomne
požiadala súd, aby dal preveriť, či odporkyňa C. F. je evidovaná na Úrade práce vo Zvolene od doby
prerušenia štúdia. Z toho vyplýva, že do tohto času nepoberá žiadnu podporu od úradu práce a ani
nepoberala a od septembra tohto roku ide pokračovať v štúdiu. Preto má nárok na výživné.

Poukázala na to, že navrhovateľ a sploditeľ odporkyne má ďalšie dieťa vo veku približne 17 rokov, o ktoré
sa riadne stará a z ktorého nebude žiadny intelektuál, ale robotník, ako jeho otec. Uviedla, že „moje deti
sú oveľa múdrejšie a vzdelanejšie ako jeho tretí nepodarok a prvým dvom deťom nikdy nič nedal, ani sa
o nich nezaujímal. Tomu z ktorého bude robotník všetko pchá aj cez konečník. Rodič, ktorý splodí deti
a nestará sa o ne a ani ničím ich nepodporuje si nezaslúži chodiť po tejto zemi a nie je hodný života.“

K odvolaniu sa vyjadril písomne navrhovateľ. Rozsudok okresného súdu žiadal ako vecne správny
potvrdiť.

Poukázal na to, že odporkyňa sa ani raz nedostavila na jedno zo štyroch pojednávaní a k návrhu sa

priamo nevyjadrila. Nemal vedomosť, či študuje, ak áno, kde, prípadne či je zamestnaná.

Na pojednávaní dňa 16. 07. 2015, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, sa odporkyňa, ani jej zástupkyňa
bez zdôvodnenia a ospravedlnenia nedostavili, hoci navrhovateľ ich pred začiatkom pojednávania
osobne videl pred budovou súdu.

Odporkyňa študovala na viacerých školách, od 01. 09. 2004 do 01. 09. 2005 na Strednej odbornej
škole Zvolen, od 01. 09. 2005 do 20. 05. 2010 na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci, kde riadne ukončila
stredoškolské vzdelanie. Po skončení gymnázia nastúpila 01. 09. 2010 na Univerzitu
Komenského v Bratislave, kde študovala do 31. 08. 2012. Následne od 01. 09. 2012 vysokú školu

prerušila a od 01. 09. 2012 študovala na Cirkevnom gymnáziu v Bratislave, toto štúdium je od 22. 01.
2015 prerušené. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že odporkyňa už jednu strednú školu dokončila,
dosiahla úplné stredoškolské vzdelanie, vysokú školu sama prerušila.

Na pojednávaní dňa 12. 05. 2015 matka odporkyne, ako jej zástupkyňa uviedla, že súhlasí so zrušením

vyživovacej povinnosti a dcéra nemá ďalej záujem poberať výživné od navrhovateľa.

Odporkyňa dovŕšila vek 26 rokov. V podaní zástupkyňa odporkyne neuviedla, kde má odporkyňa
študovať, od akého dátumu, či v dennej forme alebo externej. Neuviedla žiadne relevantné skutočnosti,
pre ktoré by mala vyživovacia povinnosť trvať. Preto platí, že pre rozhodnutie je rozhodujúci skutkový

stav existujúci v čase vydania rozhodnutia.

Odporkyňa je zdravá a schopná sa zamestnať a uspokojovať svoje životné potreby. Matka odporkyne
na pojednávaní uviedla, že dcéra žije samostatný život.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v 1/, 3/ a 4/ výroku
potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.Odvolanie odporkyne proti druhému výroku, ktorým návrh v prevyšujúcej časti zamietol, odmietol podľa
ust. § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne a
odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd v zmysle odvolacieho návrhu preskúmal
namietané vady konania, pričom dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odporkyňa v zastúpení svojou zástupkyňou (matkou) namietala, že súd nedostatočne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, a to preverenie, či odporkyňa je evidovaná na Úrade
práce vo Zvolene, pričom tvrdila, že nepoberá žiadnu podporu od úradu práce, a že od septembra ide
pokračovať v štúdiu.

V zmysle ust. § 154 ods. 1 O. s. p. platí, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že odporkyňa nechodí do školy,
nepripravuje sa na povolanie, pričom je z odôvodnenia zrejmé, že opakovane navštevovala rôzne školy,
opakovane ich aj prerušila tak, ako sa to stalo od 22. 01. 2015, kedy napriek tomu, že ukončila vzdelanie
na inej strednej škole, začala navštevovať Cirkevné konzervatórium v Bratislave. Bez povšimnutia
nemôže zostať ani skutočnosť, že odporkyňa už má 26 rokov.

Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní poukázala na skutočnosť, že dcéra žije samostatný život a nemá
záujem poberať výživné od otca. Prvostupňový súd zistiac dané skutočnosti, prihliadnuc na vyjadrenie
zástupkyne odporkyne mal za nesporné, že povinnosť platiť výživné na strane navrhovateľa zanikla.

V odvolaní odporkyňa uvádza, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, teda nepreveril, či odporkyňa je evidovaná na Úrade práce vo Zvolene.

Odvolací súd z vyjadrenia zástupkyne zo dňa 10. 06. 2015 zistil, že oznámila súdu, že odporkyňa
prerušila školu, pričom bude na danej škole od septembra 2015 a po prerušení školy a prihlásila na Úrad

práce vo Zvolene dňa 06. 02. 2015.

Z tohto vyjadrenia však nevyplýva, že by navrhovala vykonať dôkaz na overenie danej skutočnosti, ani
o tom dôkaz nepredložila, hoci v sporovom konaní takúto povinnosť má.

V odvolaní danú skutočnosť namieta, v odvolaní však svoje tvrdenie nepreukázala a ani ho nepredložila.

Bolo nepochybne preukázané, že odporkyňa neštuduje a skutočnosť, či je prihlásená na úrade práce,
a či poberá podporu pre povinnosť prispievať navrhovateľovi na jej výživu v čase rozhodovania nie je
rozhodujúca. Potvrdzuje to pravý opak, že sa nepripravuje na ďalšie povolanie, nie je zamestnaná a

mala by byť prihlásená na úrade práce.

Pokiaľ zástupkyňa odporkyne tvrdí, že od septembra ide pokračovať v štúdiu, a odvolanie podávala dňa
03. 09. 2015, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala, ani nedoložila o tom hodnoverný
doklad. Odporkyňa v odvolaní prostredníctvom zástupkyne poukazuje na odvolací dôvod podľa § 221

ods. 1 O. s. p. písm. c). Daný uvádzaný dôvod však upravuje dôvod na zrušenie v prípade, ak účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený. Zrejme mala na mysli ust. § 205 ods.
2 písm. c) O. s. p., ktorý ako odvolací dôvod uvádza možnosť namietať neúplné zistenie skutkového
stavu, pretože súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Z obsahu spisu odvolací súd mal za zistené, že prvostupňový súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy.
Pred vydaním rozhodnutia odporkyňa ani jej zástupkyňa nežiadali vykonať dôkaz ohľadom evidencie
na úrade práce. Zástupkyňa to je vo vyjadrení konštatovala, resp. na to poukázala, dôkaz o tom
nepredložila, hoci tak mohla urobiť, mohla tak urobiť aj spolu s podaným odvolaním. Odvolací súd
dodáva, že dané zistenie nie je rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci, pretože k prerušeniu štúdia došlo

už od januára 2015, nebol preukázaný žiadny iný dôvod, ktorý by daný skutkový stav zmenil, preto
nebolo potrebné v čase rozhodovania sa touto otázkou zaoberať ani na ňu prihliadať, o to viac, keď o
tom nebol poskytnutý žiadny dôkaz na produkované tvrdenie. Prvostupňový súd naviac zjavne prihliadol
na vek odporkyne, opakované štúdium na rôznych školách s opakovaným prerušením, pričom možnomať pochybnosti o súvislej príprave na konkrétne budúce povolanie. Korešponduje to aj s vyjadreniami
zástupkyne odporkyne na pojednávaní.

Je nepochybné, že v čase prerušenia štúdia, bez bližšie uvedeného dôvodu tohto prerušenia, nemôže
trvať povinnosť navrhovateľa platiť výživné. Keďže prvostupňový súd správne zistil skutkový stav
podstatný pre rozhodnutie vo veci samej a ani odvolaním tento nebol dostatočne spochybnený a
preukázaný opak, odvolací súd rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol odvolanie odporkyne proti výroku, ktorým súd návrh
navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol, pretože bol podaný neoprávnenou osobou, a to odporkyňou,
keďže v tejto časti bola úspešná, preto nemá nárok na podanie odvolania vo výroku, v ktorom bola
úspešná.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. v

spojení s § 151 O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, trovy odvolacieho konania
si neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.