Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226038
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112226038.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4,
811 09 Bratislava, IČO 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne

č. k. 11C/339/2012-87 zo dňa 16. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku I., ktorým návrh na prerušenie
konania zamietol p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach výrokov II., III., IV., ktorými žalobu
zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania zamietol (výrok I.), zamietol
žalobu (výrok II.), žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.) a žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal (výrok IV.). Podanou žalobou sa žalobca domáhal náhrady majetkovej
škody vo výške 125 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 654,62 Eur vzniknutej žalobcovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 61Er/1727/2010, pretože
nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
Vo veci rozhodol súd prvého stupňa opätovne po tom, čo bol rozsudok súdu prvého stupňa č. k.
11C/339/2012-20 zo dňa 30.07.2013, ktorým súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol, odvolacím
súdom uznesením č. k. 17Co/911/2013-42 zo dňa 02.07.2014 zrušený. Žalobca navrhol prerušenie
konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti

podanej žalobcom, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd. Súd prvého stupňa poukázal na to, že uznesením Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. I. ÚS 280/2014-9 zo dňa 04.06.2014 bola ústavná sťažnosť žalobcu odmietnutá pre
nedostatok právomoci ústavného súdu. Z tohto dôvodu návrh na prerušenie konania súd prvého stupňa
zamietol, pretože dôvod, pre ktorý žalobca prerušenie konania navrhol, už neexistuje. Pred začatím
konania vo veci samej súd prvého stupňa súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca vzniesol opätovne

námietku zaujatosti z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté odvolacím súdom, a preto
podľa § 15a ods. 4 O.s.p. na túto námietku zaujatosti neprihliadol. Z vykonaného dokazovania súd
prvého stupňa zistil, že exekučnému súdu, Okresnému súdu Trenčín, bola dňa 16.07.2010 doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci
oprávneného - žalobcu, proti povinnej S. S. - O., pre vymoženie 1.581,97 Eur istiny s príslušenstvom.
Spisová značka súdneho exekútora bola EX 5082/2010. Návrh na vykonanie exekúcie bol spísaný pred

súdnym exekútorom zápisnicou dňa 13.05.2010.Výzvou zo dňa 10.12.2010 exekučný súd vyzval na
predloženie zmluvy o úvere, ktorú navrhovateľ doručil dňa 04.01.2011. Okresný súd Trenčín uznesenímzo dňa 07.04.2011 č. k. 61Er/1727/2010-11 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. V odôvodnení tohto uznesenia okresný súd uviedol, že exekučný titul - rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pri spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., Bratislava, sp. zn. SR

00962/10 zo dňa 19.03.2010, okrem toho, že priznáva plnenie zákonom nedovolené a odporujúce
dobrým mravom, je nevykonateľný, a teda nie je spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2
písm. c) Exekučného poriadku. Súd zároveň poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve
o úvere. Krajský súd v Trenčíne následne uznesením zo dňa 26.01.2012 č. k. 8CoE/164/2011-24
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že celé plnenie priznané

rozhodcovským rozsudkom na základe zmenky je v rozpore so zákonom. Od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do vydania uznesenia exekučným súdom o zamietnutí tejto
žiadosti uplynulo 265 dní. Na zistený skutkový stav súd prvého stupňa aplikoval § 3 ods. 1 písm. d/,
§ 9 ods. 1 prvá veta a druhá veta pred bodkočiarkou, § 9 ods. 2, 4, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona
č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase podania
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (účinného od 01.06.2010), čl. 3 ods. 1 Smernice

Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 44 ods. 1, 2
Ex. poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a túto zamietol. Uviedol, že je nepochybné, že exekučný
súd v konaní sp. zn. 61Er/1727/2010 nebol povinný udeliť (vydať) poverenie, resp. rozhodnúť o žiadosti
súdnehoexekútoravlehote15dníoddoručeniatejtožiadosti.Zprávnejúpravy,ktorásavzťahujenavec,

z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase podania tejto žiadosti, vyplýva, že zákonná
15-dňová lehota neplatí v takých exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. Preto nie je pravdou to, čo v žalobe uvádza žalobca, t.j. že došlo
k omeškaniu s rozhodnutím exekučného súdu o poverení v trvaní 355 dní, nakoľko právna úprava
žiadnu (procesnú, zákonnú i poriadkovú) lehotu na rozhodnutie súdu o zamietnutí takejto žiadosti v

inkriminovanom čase neupravovala. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom. V exekučnom konaní je však oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010), ktoré je výnimkou
z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd postupoval v súlade

so zákonom a oprávnenosť takého skúmania vyplýva aj z rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Výsledkom
rozhodovacej činnosti súdu je, že súd žiadosti vyhovie alebo ju zamietne. S poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.06.1999, sp. zn. 2Cdom/129/97 a zo dňa 25.08.2009,
sp. zn. 25Cdo/1018/07, súd prvého stupňa uviedol, že zo zákona nevyplýva, že súd musí žiadosti

o udelenie poverenia vždy vyhovieť. Pokiaľ exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie,
tieto hodnotil a právne posudzoval, pričom išlo o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia,
takúto činnosť nemožno považovať za úradný postup, ktorý by bol nesprávny a nemožno ho hodnotiť
ako nesústredený a neefektívny. Je teda zrejmé, že posúdenie veci a vydanie rozhodnutia nemožno
považovať za nesprávny úradný postup. V posudzovanom prípade je významná aj tá skutočnosť, na

ktorú súd prvého stupňa prihliadal s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 520/2012, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky uzavrel, že povinnosť všeobecného
súdu vysporiadať sa s veľkým množstvom podaní žalobcu v krátkom časovom období zvyšuje faktickú
zložitosť veci/vecí z dôvodov, ktoré vyplývajú zo správania sa žalobcu ako kritéria pre posudzovanie,
či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl.

48 ods. 2 Ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V takýchto prípadoch je možné akceptovať
relatívne dlhšiu dobu trvania predmetných konaní. Súd prvého stupňa uviedol, že nie každý prieťah
v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný a v tejto súvislosti poukázal na názor Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutiach sp. zn. I. ÚS 70/02, sp. zn. I. ÚS 86/02, sp. zn. IV. ÚS
440/2012, sp. zn. IV. ÚS 471/2012. Vzhľadom na tieto názory súd prvého stupňa dospel k záveru, že

postupom exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v prieťahoch v
konaní. Ak tento základný predpoklad zodpovednosti za škodu nebol naplnený, tak žalobcovi nevzniklo
právo na náhradu škody z takto uplatňovaného dôvodu. Súd prvého stupňa poukázal na to, že pokiaľ
chýba nesprávny úradný postup, je bez právneho významu preskúmavať ostatné podmienky vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorými sú vznik škody a príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradnýmpostupom a vzniknutou škodou. Konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik
a výšku škody ani splnenie zákonných podmienok podľa § 17 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z. z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ani konkrétne
tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková (morálna) ujma mu vznikla a vzhľadom na to, že žalobca jeprávnická osoba, neozrejmil závažnosť ujmy a závažnosť následkov. Žalobcom tvrdená škoda nemá
bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu, s tvrdenými prieťahmi. K
žiadosti žalobcu o vydanie medzitýmneho rozsudku poukázal súd prvého stupňa na § 152 ods. 1, 2

O.s.p., podľa ktorých rozhoduje súd o veci samej a o celej prejednávanej veci na základe predmetu
konania o náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Pre vydanie medzitýmneho rozsudku neboli splnené
podmienky. Na námietku premlčania vznesenú v konaní žalovaným súd prvého stupňa neprihliadol
z dôvodu, že premlčanie skúma súd len u existujúceho nároku. V danom prípade nárok žalobcu
na náhradu škody nebol preukázaný. Rozhodnutie o náhrade trov konania úspešného žalovaného

odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný žiadnu náhradu trov konania nevyčíslil
a z obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevyplynuli. Podľa § 224 ods. 1, 3 O.s.p. súd prvého stupňa
žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní nepriznal, pretože žalobca náhradu trov
konania nevyčíslil a z obsahu spisu žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevyplynuli. Súd prvého
stupňa rozhodol vo veci rozsudkom po nariadení pojednávania podľa § 115 ods. 1, 2 O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keď účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.),
súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm.

h/ O.s.p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že
súd prvého stupňa nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednať v jeho neprítomnosti.

Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny
spájané s označenými dôvodmi. Ak tak súd prvého stupňa spravil, odňal tým jeho právo na konanie
pred súdom. Sudcu, ktorý vydal napadnutý rozsudok nepovažoval za nestranného. Rozhodovanie veci
zákonným sudcom (aj súdom) je základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého
procesu (IV. ÚS 345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, je v občianskom súdnom konaní
zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12 - 16
O.s.p., I. ÚS 27/98). Nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu „zákonný sudca“ (čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky, III. ÚS 16/2000). Neobstojí názor krajského súdu vo veci nestrannosti
pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a

Európskeho súdu pre ľudské práva. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Za týchto okolnosti nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Za danej
procesnej situácie ústne pojednávanie nebolo neodkladným úkonom. Konečné rozhodnutie vo veci

súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom
rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p., proti ktorému pripustil odvolanie a toto odvolanie žalobcu podáva. V čase podania odvolania o
zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Správanie
súdu prvého stupňa, kedy predbehol vydaním konečného rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia

o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladá porušenie práva
žalobcu na súdnu ochranu a marí jeho možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež poukázal na to,
že nemal možnosť vyjadriť sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a
nemal možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie. Tým
došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu ako aj k

odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo
na kontradiktórne konanie, v ktorom musia mať strany možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné pre
úspešnosť žaloby, ale aj možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami,
ktýmtosavyjadriťscieľomovplyvniťsúdnerozhodnutie. Žalobcaakostranakonanianeboloboznámený
s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť

dôkazy na podporu svojich protitvrdení. Poukázal na to, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania, jeho právo na kontradiktórny súdny proces tým bolo porušené. Súd prvého
stupňa vykonal dokazovanie, ktorého rozsah a obsah si určil sám a vykonal dokazovanie listinami,
ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založenév exekučnom spise. Za dôkaz v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise,
pretože vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Dôvodil, že pokiaľ žalovaný
nereagoval na výzvu súdu prvého stupňa, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle § 114

ods. 3 O.s.p., mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Žalobca súdu prvého
stupňa vytýkal, že úplne ignoroval všetky jeho tvrdenia o majetkovej škode, ktorá mu vznikla s titulu
udržiavania a správy informačného systému a titulom uplatnených výdajov. V tejto časti považoval
žalobca rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, za prejav svojvôle a arbitrárnosti.
Súd prvého stupňa napriek tomu, že skutkový dej a skutkový základ je v tomto konaní jedinečný, svoje

negatívne rozhodnutie odôvodnil úplne rovnakými dôvodmi a vetami ako v iných svojich rozhodnutiach,
v ktorých vystupuje žalobca a žalovaný, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a základ. Nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Žalobcovi
nebolo z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé akou úvahou súd prvého stupňa dospel k tomu, že
majetková škoda a nemajetková ujma nevznikla. Žalobca hodlal v konaní prostredníctvom vykonaného
pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku,

ktorého vyhotovenie zabezpečil. Súd prvého stupňa však dokazovanie skrátil len na dôkazy vykonávané
ex offo, žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie
vo veci samej tak, aby mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Podľa žalobcu súd prvého
stupňa vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj jeho práva na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase. Napadnuté rozhodnutie
považoval žalobca za vnútorne rozporné, nakoľko súd prvého stupňa nekonštatoval zistené porušenie
práva a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy navrhovateľovi. S
poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žalobca navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Žalovaný sa k doručenému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas v zákonnej lehote na podanie odvolania,

že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 42 ods.3 O.s.p. aj náležitosti podľa § 205 ods.1
O.s.p. s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Dôvodmi odvolania vymedzenými
žalobcom a ich rozsahom je odvolací súd viazaný podľa § 212 ods.1 O.s.p.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu žalobcom podaného odvolania, bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné
a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. z týchto dôvodov :

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa

nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm.
a/ - g/ O.s.p. a tzv. iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania
vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku

Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z úradnej moci (§ 212 ods. 3
O.s.p.) odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ a písm. g/ O.s.p., keď vo veci rozhodoval vylúčený sudca a postupom
súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.

V ustanovení § 14 O.s.p. sú upravené podmienky, ktorých splnenie má za následok, že sudca je
vylúčený z prejednania a rozhodovania veci. Predmetný dôvod odvolania sa však výslovne obmedzuje
len na rozhodovanie vylúčeného sudcu. Námietka žalobcu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňavydalvylúčenýsudca, predstavujeodvolacídôvodpodľa §205ods.2písm.a/vspojenís§221

ods. 1 písm. g/ O.s.p. Jej dôvodnosť posudzuje odvolací súd vždy bez toho, aby bol pritom viazaný tým,
či prípadne otázku zaujatosti sudcu posúdil ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia nadriadený
súd (§ 16 O.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že prejednávaná vec bola pridelená na prejednanie
a rozhodnutie sudkyni Okresného súdu Trenčín JUDr. Viere Kumovej. Krajský súd v Trenčíne akonadriadený súd uznesením č. k. 19NcC/127/2012-9 zo dňa 17.10.2012 rozhodol, že táto sudkyňa nie je
z prejednávania a rozhodovania veci vylúčená. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu konštatuje,
že tou istou námietkou zaujatosti a z tých istých dôvodov, ktorú vzniesol žalobca v predchádzajúcom

odvolacom konaní sp. zn. 17Co/911/2013, sa odvolací súd zaoberal ako odvolacím dôvodom podľa
citovaných zákonných ustanovení a po ich posúdení nezistil z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. žiadne
skutočnosti predstavujúce dôvod na vylúčenie tejto sudkyne a takýto vzťah nebolo možné odvodiť ani
z údajov žalobcu. Táto skutočnosť nepochybne vyplýva z odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu
č. k. 17Co/911/2013-42 zo dňa 02.07.2014. Odvolací súd opätovne skúmajúc dôvodnosť uplatneného

odvolacieho dôvodu zo strany žalobcu dospel k opätovnému záveru, že na strane zákonnej sudkyne
nie je existencia žiadnej okolnosti, ktorá by ju v zmysle § 14 a nasl. O.s.p. vylučovala z prejednávania a
rozhodovania veci vzhľadom na pomer k veci a na pomer k účastníkom konania. Z obsahu spisu vyplýva,
že v exekučnej veci sp. zn. 61Er/1727/2010, vedenej na Okresnom súde Trenčín, nebola JUDr. Viera
Kumová zákonnou sudkyňou. Odvolací súd
v konaní opätovne nezistil z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. žiadne skutočnosti predstavujúce dôvod na

vylúčenie tejto sudkyne a takýto vzťah nie je možné odvodiť ani z údajov žalobcu. Odvolací súd opätovne
zdôrazňuje, že dôvodom na pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne nemôžu byť úvahy žalobcu
založené na skutočnosti, že súd prvého stupňa svojim nelegálnym konaním (nesprávnym úradným
postupom) zapríčinil vznik škody na strane žalobcu, pretože táto skutočnosť sama o sebe nevypovedá
nič o vzťahu namietanej sudkyne k účastníkom a k prejednávanej veci, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť

jej nestranné rozhodnutie. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil opätovne uplatnenú odvolaciu
námietku žalobcu ako nedôvodnú. Naviac za situácie, že o ústavnej sťažnosti žalobcu Ústavný súd
Slovenskej republiky už rozhodol (ako je vyššie uvedené), je námietka zaujatosti opätovne vznesená
žalobcom z tých istých dôvodov účelová so snahou žalobcu predlžovať konanie námietkou, ktorej
bezdôvodnosť bola v konaní posudzovaná nadriadeným

a odvolacím súdom.

Súd prvého stupňa v zmysle § 115 ods. 1 O.s.p. nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na
deň 16.10.2014, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu
žalobcu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že po otvorení pojednávania súd prvého stupňa

oboznámil, že žalobca navrhol pojednávanie zrušiť z dôvodu porušenia zásady nestrannosti súdu a
sudcu, opätovne namietal zaujatosť súdu prvého stupňa a navrhol prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutia
o porušení práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Súd prvého stupňa konštatoval, že z
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 280/2014-9 zo dňa 04.06.2014 bolo zistené,

že o ústavnej sťažnosti žalobcu rozhodol ústavný súd tak, že túto sťažnosť odmietol pre nedostatok
právomoci ústavného súdu. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa na námietku zaujatosti z tých istých
dôvodov, o ktorej už bolo rozhodnuté odvolacím súdom podľa § 15a ods. 4 O.s.p. neprihliadol. Odvolací
súd konštatuje, že postup súdu prvého stupňa, keď na opätovnú námietku zaujatosti vznesenú žalobcom
v konaní z tých istých dôvodov neprihliadol a vec nadriadenému súdu nepredložil na rozhodnutie o

tejto námietke zaujatosti, je v súlade s § 15a ods. 4 O.s.p., pretože o týchto dôvodoch už rozhodol
nadriadený súd.

Odvolací súd, zhodne s názorom súdu prvého stupňa, považoval návrh žalobcu na prerušenie konania
zo dňa 13.10.2014 za nedôvodný. Je nepochybné, že Ústavný súd Slovenskej republiky o ústavnej

sťažnosti žalobcu rozhodol uznesením č. k.
I. ÚS 280/2014-9 zo dňa 04.06.2014 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného
súdu. Dňa 10.10.2014 (v čase písomného vyhotovenia návrhu na prerušenie konania) žalobcom tvrdený
dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a podľa § 109 ods. 2 písm. c/
O.s.p. neexistoval. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď návrh na prerušenie konania zamietol.

Rozhodnutie o procesnom návrhu účastníka konania na prerušenie konania nie je rozhodnutím vo veci
samej. Aj v prípade, že sa súd prvého stupňa s procesným návrhom žalobcu vysporiadal v konečnom
rozhodnutí samostatným výrokom rozsudku, má výrok obsahujúci rozhodnutie o návrhu na prerušenie
konania vždy účinky uznesenia.

Odvolací súd po preskúmaní postupu súdu prvého stupňa konštatuje, že postup tohto súdu
nezodpovedá všetkým stanoveným procesným podmienkam podľa § 114 ods. 2 O.s.p. Ak súd prvého
stupňa neurobí opatrenie postupom podľa § 43 ods. 2 O.s.p., ktorým podanie navrhovateľa (žalobcu)
odmietne alebo konanie nezastaví podľa § 10 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku zavýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, dochádza k tzv. príprave pojednávania. Procesnou
povinnosť súdu je pripraviť pojednávanie tak, aby ochrana práv účastníka bola rýchla a účinná a aby sa
rozhodlo spravidla na jedinom pojednávaní. Súd musí procesné úkony vykonávať tak, aby nedochádzalo

k porušovaniu práva účastníka na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Prípravou
pojednávania podľa § 114 O.s.p. treba rozumieť všetku činnosť sudcu (predsedu senátu) od začiatku
konanianasúdeaždozačatiapojednávaniavoveci.Kprocesnýmúkonom,ktoréjesúdpovinnývykonať
podľa § 114 ods. 2 O.s.p. patrí doručenie návrhu na začatie konania (žaloby) spolu s prílohami odporcovi
(žalovanému) do vlastných rúk na vyjadrenie, s uvedením rozhodujúcich skutočností na svoju obranu a

označenie dôkazov, ktorých sa dovoláva, prípadne na predloženie listiny, v súdom určenej lehote (tzv.
sudcovská lehota). Súbežne s opatrením, ktorým súd zasiela žalobu žalovanému na vyjadrenie, vykoná
súd poučenie všetkých účastníkov konania podľa § 120 ods. 4 O.s.p., vrátane tých, ktorí sú zastúpení
v konaní právnym zástupcom. Ide o prejav koncentračnej zásady a zásady neúplnej apelácie civilného
procesu. Ak žalovaný splní povinnosť a k žalobe a k prílohám sa vyjadrí v lehote určenej súdom, súd
toto vyjadrenie bez zbytočného odkladu odošle žalobcovi.

Podľa § 123 O.s.p. účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.
Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa okrem iného namietal, že nemal možnosť vyjadriť
sa k tým tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd vychádzal v rozhodnutí a nemal možnosť vyjadriť ani

k dôkazom, ktoré súd vykonal a na ktorých založil toto rozhodnutie, nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Odvolací súd zistil, že vyjadrenie žalovaného spolu s pripojenými prílohami
k vyjadreniu, ktoré došlo súdu prvého stupňa dňa 13.10.2014, nemal právny zástupca k dispozícii pred
začiatkom pojednávania vo veci samej dňa 16.10.2014 a toto vyjadrenie mu vôbec nebolo doručené.

Odvolacísúdkonštatuje,žesúdprvéhostupňanedodržalpostuppodľa§114ods.2O.s.p.,keďžalobcovi
neodoslal vyjadrenie žalovaného, a preto žalobca nemal objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam a dôkazom, ktoré uviedol a navrhol žalovaný v tomto vyjadrení. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. K odňatiu
práva na súdnu ochranu preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto domáha svojho práva na súde, ale

súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom. Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej
činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky
vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za
podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície, ako je pozícia protistrany. Okrem

tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne
konanie.Nedoručenievyjadreniažalovanéhožalobcovivytvárastavnerovnostiúčastníkovvkonanípred
súdom (I. ÚS 4/94, I. ÚS 26/94,
III.ÚS7/08,uznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa15.12.2011,sp.zn.5Svzn/1/2011).

Za situácie, kedy súd prvého stupňa neodoslal vyjadrenie žalovaného žalobcovi, pričom z odôvodnenia
rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne vyplýva, že súd prvého stupňa sa vyjadrením žalovaného
zaoberal, na pojednávaní toto vyjadrenie prečítal a toto uviedol aj v odôvodnení svojho rozhodnutia,
nemožno konanie súdu prvého stupňa považovať za správne a spravodlivé. V danej veci súd prvého
stupňa na prejednanie veci nariadil pojednávanie podľa § 115 ods. 1 O.s.p. pri zachovaní lehoty podľa §

115 ods. 2 O.s.p. dňa 16.10.2014. Pre nariadenie pojednávania za účelom verejného prejednania veci
samej na pojednávaní dňa 16.10.2014 neboli splnené podmienky zákonného postupu a spravodlivého
konania. Súd prvého stupňa porušil kontradiktórnosť súdneho procesu a jeho postupom nesúladným s
Občianskym súdnym poriadkom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom. Právo účastníka
konania vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom je obsahom čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a

v súdnom konaní má svoje vyjadrenie v § 123 O.s.p.. Doručenie žaloby a vyjadrenia k nej predstavujú
dôležité a neopomenuteľné úkony súdu v procese riadnej prípravy súdneho pojednávania, s cieľom
zabezpečiť účastníkom konania účinnú a efektívnu realizáciu procesných práv priznaných zákonom, s
možnosťou vyvrátiť dôvodnosť žaloby i jej dodatočnú obranu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 29.10.2010, sp. zn. 5Cdo/66/2010).

Konaním súdu prvého stupňa došlo k porušeniu základného práva žalobcu na súdnu ochranu, v
dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.
Táto procesná vada je dôvodom, pre ktorý odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil,pretože rozsudok vydaný v konaní postihnutý závažnou procesnou vadou nemôže byť považovaný za
správny.

V právnej veci považuje odvolací súd za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rozsahu obligatórneho
preskúmania zistil, že ostatné procesné podmienky podľa § 114 ods. 2 O.s.p., týkajúce sa doručenia
žaloby a jej príloh žalovanému do vlastných rúk a poučenia účastníkov podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd
prvého stupňa vykonal.

Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa sa odvolací súd
ďalšími námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., doručí vyjadrenie
žalovaného k žalobe žalobcovi, nariadi na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov
a ich právnych zástupcov. V konaní bude postupovať v súlade s procesnými predpismi upravujúcimi

postup súdu prvého stupňa, najmä § 114 ods. 2, § 117 ods. 1, § 118 a tých, ktoré sa týkajú vedenia
konania a pojednávania, vykoná dokazovanie a vo veci rozhodne rozsudkom s náležitosťami podľa
§ 157 O.s.p. Súd prvého stupňa svojím procesným postupom poskytne účastníkom konania možnosť
realizovať procesné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym súdnym poriadkom
(§ 123 O.s.p.), pričom sa bude zaoberať aj prípadnými námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi

účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodne.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa o trovách konania vrátane trov odvolacieho konania podľa
§ 224 ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.