Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 31, 2015

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 11C/512/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217756
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marie Mészárosová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2015:2215217756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Mariou Mészárosovou v právnej veci

navrhovateľa: Orange Slovensko a. s., IČO: 35 697 270, Metodova 8, 821 08 Bratislava, práv.
zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02
Bratislava, proti odporcovi: S. Z., F.. XX.XX.XXXX, T. T. XXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 597,04 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 287,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 287,49 eur od 30.04.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

III. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným súdu 08.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu
597,04 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 30.04.2014 do zaplatenia
a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení A
XXXXXXX, zmluvu o pripojení A XXXXXXX, dňa 01.08.2013 dodatok k zmluve o pripojení A XXXXXXX,

dňa 01.08.2013 dodatok k zmluve o pripojení A XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal odporcovi SIM karty, ktoré mu umožnili využívať
telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXX
XXX XXX I. XXXX XXX XXX. V súlade so zákonom sa navrhovateľ týmto návrhom domáha nároku
vo výške škody voči odporcovi, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón Samsung Galaxy
Young Blue vo výške 123,63 eur a za odpredaný mobilný telefón Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0
3G (ďalej len škoda). Škoda, ktorú navrhovateľ uplatnil, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou

mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou zvýhodnenou oproti trhovej,
ktorú odporca spôsobil tak, že sa zaviazal za tieto služby platiť počas viazanosti a následne porušil
svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby. Odporca tiež nezaplatil za cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v
období od augusta 2013 do septembra 2013 sumu 287,49 eur. Tieto faktúry pripojil k návrhu. Okrem
faktúr navrhovateľ pripojil i prehľad transakcií na účte odporcu, zmluvy o pripojení s dodatkami a s
všeobecnými podmienkami. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 15.04.2014 oznámil odporcovi

sumu neuhradených faktúr a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Navrhovateľ si uplatňuje úrok
z omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie teda od 30.04.2014. Tiež si
uplatnil trovy konania.Súd rozhodol vo veci, keďže ide o drobný spor, bez nariadenia pojednávania. Skutkový stav zistil
oboznámením listín predložených navrhovateľom: faktúr k poskytnutým službám, prehľadu transakcií
na účte odporcu a zmlúv o pripojení s dodatkami a s všeobecnými podmienkami.

Súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ uzavrel s odporkyňu zmluvu o pripojení A XXXXXXX, zmluvu o pripojení A XXXXXXX, dňa
01.08.2013 dodatok k zmluve o pripojení A XXXXXXX, dňa 01.08.2013 dodatok k zmluve o pripojení

A XXXXXXX, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal
odporcovi SIM karty, ktoré mu umožnili využívať telekomunikačné služby, ktoré poskytuje. SIM kartám
boli priradené účastnícke telefónne čísla XXXX XXX XXX I. XXXX XXX XXX. Navrhovateľ pri uzavretí
dodatku k zmluve A XXXXXXX, odpredal odporcovi mobilné zariadenie za jedno euro pri predajnej cene
130 eur, dodatkom k zmluve A XXXXXXX mobilné zariadenie za akciovú cena jedno euro, v kúpnej cene
195 eur. Zároveň sa zaviazal v dodatkoch využívať program Delfín a platiť mesačne 20 eur, program

Mobilný Orange Internet Klasik a platiť mesačne 17,99 eur. Z výpisov faktúr navrhovateľa je zrejmé,
že odporca nezaplatil za poskytované služby zo strany navrhovateľa za obdobie od augusta 2013 do
septembra 2013 sumu 287,49 eur. Z pokusu o pokonávku zo dňa 15.04.2014 je zrejmé, že navrhovateľ
ukončil platnosť zmluvy.

Podľa zmluvy a jej dodatku bol odporca povinný v prípade porušenia niektorej z povinností: zotrvať
po dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu a využívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty,
zotrvať v zmluvnom vzťahu, nepožiadať o odpojenie z prevádzky ani o dočasnú deaktiváciu SIM,
nedopustiť sa konania ani ho neumožniť, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od
zmluvy, alebo ju vypovedať z dôvodov porušenia povinností účastníka, mať aktivovanú SIM na taký

program, ako bol dohodnutý počas doby viazanosti, bez prerušenia užívať službu náhradný telefón,
ďalej zaplatiť splatnú cenu služby, ďalej, ak jednostranne ukončí platnosť zmluvy pred ukončením
doby viazanosti, vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti dodatku zmluvy pred ukončením doby
viazanosti bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu jeho platnosti, zaplatiť zmluvné pokuty vo
vyššie uvedenej výške.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona (zákon
nadobudol účinnosť dňa 01.11.2011, okrem ustanovení § 42 a § 44, ktoré nadobudli účinnosť
dňa01.01.2012, t.j. ide práve o ustanovenia o zmluve o poskytovaní verejných služieb a transparentnosť

a uverejňovanie informácii pre užívateľa; zákon zrušil zákon č. 610/2003 Z. z.).

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky

a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná38a)
; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

Podľa§44ods.2zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov,
zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s

osobitnými predpismi,39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,

6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných

cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,

poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,

i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti

súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z
dôvoduporušeniapovinnostiodporcuzotrvaťvzmluvnomvzťahusnímpodobuminimálne24mesiacov.

Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 OZ je: protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť
z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú

zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv.
mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno
aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za
škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii
čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Občiansky zákonník pojem skutočnej
škody a ušlého zisku nedefinuje. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, teda peniazmi a je napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej
reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. To čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) je ujmou spočívajúcou v tom, že u

poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo
očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a modem
za ich akciovou cenou so zohľadnením času od dátumu uzatvorenia dodatku k zmluve až do okamihu

porušenia zmluvnej povinnosti, čím je škoda oproti poskytnutej zľave o 13,45 eur nižšia. Aj keby
bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, ku vedenej škode by nedošlo.
Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky
navrhovateľa tento predáva modem, respektíve telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný
navrhovateľom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právne ho úkonu). Rozdiel

medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu a modemu, tak nie je následkom(tvrdeného
ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi
navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný
prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s
odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za

modem alebo mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu. S vyššie uvedeným záverom je spojené
zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody, pretože aj v prípade preukázania zavineného
nezotrvania odporcu v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku
navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s
obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou založený zmluvami o pripojení posúdil ako
občianskoprávny vzťah, na dojednanú aplikáciu Obchodného zákonníka účastníkmi zmluvy súd
neprihliadal, pretože ju považoval za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko odporca
ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť obsah dodatku, ktorý nebol individuálne dojednaný a aplikácia

Obchodnéhozákonníkajepreodporcuakospotrebiteľanevýhodná.Odporcauzavrelzmluvuakofyzická
osoba bez oprávnenia na podnikanie. Súd mal preukázané, že právo na zaplatenie ceny poskytnutých
služieb splatných v hore uvedenom období, ktoré navrhovateľ fakturoval odporcovi riadne a včas
neuhradil. Preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické
komunikačné služby 287,49 eur. Nakoľko je v omeškaní s plnením peňažného dlhu prisúdil súd

navrhovateľovi i úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, ako to uplatňoval navrhovateľ.

V prevyšujúcej časti uplatnených zmluvnej pokuty spolu s uplatneným príslušenstvom z nich súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil, že

predmetnou zmluvou bol medzi účastníkmi konania založený záväzkový právny vzťah, na ktorý sa
vzťahuje ustanovenie § 53 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka týkajúce sa neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Pre prípad porušenia zmluvných povinností dojednali navrhovateľ a odporca
v zmluvách o pripojení vyššie uvedené pokuty. Z dokazovania vyplýva, že odporkyňa neuhradila cenuza poskytnuté elektronické komunikačné služby riadne a včas. Na právny vzťah založený zmluvami
o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo

skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to,či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Navrhovateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne

nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách o
pripojení. Nakoľko sporné zmluvy o pripojení sú spotrebiteľskými zmluvami je potrebné na ne aplikovať
ustanovenia právneho poriadku o ochrane spotrebiteľa.

K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Uvedené
súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednania obsiahnuté v sporných zmluvách o
pripojenítýkajúcesazmluvnejpokutypovažujesúdzaneprijateľnézmluvnédojednania,ktoréspôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o
spotrebiteľský vzťah, musí byť dojednaná zmluvná pokuta, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly

neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade
i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Podľa
názoru súdu v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo
výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý

pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Za neprijateľnú podmienku v zmluve
treba považovať ustanovenie dojednávajúce zmluvnú pokutu pretože je to také dojednanie o zmluvnej
pokute, kde „neprimeranosť sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže
spotrebiteľ je viazaný rovnakou výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej
povinnosti na začiatku alebo na konci viazanosti“. Navrhovateľ ponúka svoje služby spotrebiteľom

prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ zmluvné
podmienky nemôže ovplyvniť, čo platí aj pre zmluvné pokuty, ktoré žiada navrhovateľ od spotrebiteľa
zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti.
Podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru
súdu poškodzujú spotrebiteľa. Súd ustálil, že zmluvná podmienka v dodatkoch k zmluvám, na základe

ktorej v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej
ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie
platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho
k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či
naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu je neplatná.

Pokiaľ ide o vzniknutú tvrdenú škodu, táto navrhovateľovi nevznikla v dôsledku tvrdeného porušenia
zmluvy, pričom ani v prípade dojednaného nezotrvania odporkyne v zmluvnom vzťahu po určitú dobu,
nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a protiprávnym konaním odporkyne - porušením
povinnosti riadne platiť za cenu služieb a s tým prípadné nezotrvanie v zmluvnom vzťahu. Nárok
navrhovateľa nie je možné založiť ani z vyhlásenia účastníka zmluvy, podľa ktorého účastník vyhlasuje,

že si je vedomý, že modem respektíve mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v dodatku,
ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou cenou mobilného telefónu a poskytnutou zľavou
zo spotrebiteľskej ceny, len z tohto dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu
prostredníctvom SIM karty po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku
by spôsobilo, že navrhovateľovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny

modemu. Odporkyňa ako spotrebiteľ v predmetnej zmluve nemôže platne dopredu vyhlasovať, že
porušením určitých povinností z iného zmluvného záväzku /poskytovanie služieb a platenie ceny/ vzniká
škoda práve v súvislosti s dojednanou kúpnou cenou, pretože medzi týmito skutočnosťami nie je
priama príčinná súvislosť. Navrhovateľ by mohol dosiahnuť pominutie účinkov platnej kúpy modemu
za zľavnenú kúpnu cenu napríklad rozväzovacou podmienkou, t.j. v prípade, že ak nastane právna

skutočnosť - porušenie určitých povinností odporcom, tieto spôsobujú, že účinky právneho úkonu - ktoré
už nastali, zaniknú. Z hore uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v časti o náhradu škody vo výške
309,55eur zamietol ako nedôvodný. Navrhovateľovi priznal iba plnenie, predstavujúce nezaplatenú cenu
služby 287,49 eur spolu s úrokom z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadeniavlády č. 87/1995 Z.z.) a vo zvyšku návrh zamietol, keďže z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo
navrhovateľovi právo na plnenie (zaplatenie zmluvnej pokuty ani náhrada škody) a odporcovi povinnosť
plniť.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu
v konaní, prevažne úspešný bol odporca v rozsahu 52 % oproti úspechu navrhovateľa v rozsahu 48 %,

čím je čistý úspech odporcu 4 %. Trovy mu však žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.