Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116206092
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116206092.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci navrhovateľa

O. Q., L.. XX. XX. XXXX, J. Š. XX, XXX XX L., Š. M. D. O., zastúpeného Advokátska kancelária
STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o. so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, IČO: 36 856 282, proti odporcovi
Banskobystrický samosprávny kraj so sídlom Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828
100, o zaplatenie 21 228,00 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 21 228,00 eur a nahradiť trovy konania vo výške 1
274,00 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 1 981,32 eura za zastúpenie advokátom, zástupcovi
navrhovateľa, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 769,00 eura od 01. 04.
2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 05. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01.
06. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura
od 01. 08. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00
eura od 10. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy
1 769,00 eura od 01. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 01. 2016 do zaplatenia,

zo sumy 1 769,00 eura od 01. 02. 2016 do zaplatenia a zo sumy 1 769,00 eura od 01. 03. 2016 do
zaplatenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 06. 04. 2016 domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 21 228,00 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že je v celosti vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Banská Štiavnica. Na časti uvedených nehnuteľnostiach je
postavená cesta (pôvodne štátna cesta) II/524 vo vlastníctve odporcu, ktorú nadobudol na základe
zákona č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov. V zmysle tohto zákona sa odporca
stal vlastníkom cesty, avšak pozemky pod stavbami zostali majetkovoprávne nevysporiadané. Celková

výmera pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa pod cestou predstavuje 17 544 m2. Táto skutočnosť
nie je medzi účastníkmi konania sporná a bola už preukázaná v konaniach, ktoré predchádzali tomuto
konaniu. Navrhovateľ uviedol, že od začiatku trvania právneho vzťahu navrhoval odporcovi všetky
možnosti dohody t. j. uzatvorenie zámennej zmluvy, vyplatenie finančnej náhrady (prevod pozemku do
vlastníctva odporcu), prípadne platenie úhrady za užívanie. Odporca so žiadnym spôsobom uzatvorenia
dohody nesúhlasil. Nakoľko podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je vyvlastnenie alebo nútené
obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe

zákona a za primeranú náhradu, z čoho vyplýva, že žiadne nútené obmedzenie vlastníckeho práva
vyplývajúce z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky nie je zriadené bezodplatne. Navrhovateľ už z tohto
právneho titulu podal návrh o zaplatenie 44 225,00 eur s príslušenstvom za obdobie od 01. 02. 2011 do
28. 02. 2013, kde bol odporca súdom zaviazaný zaplatiť istinu a príslušenstvo v konaní vedenom pod sp.zn. 20C/63/2013. O nároku navrhovateľa za obdobie od 01. 03. 2013 do 28. 02. 2015 rozhodol Okresný
súd Banská Bystrica v konaní sp. zn. 20C/96/2015 taktiež právoplatným rozsudkom, v ktorom návrhu
navrhovateľa vyhovel. Súd sa v týchto konaniach riadil právnym názorom Krajského súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. 12Co/687/2013, v ktorom tento odvolací súd riešil otázku základu návrhu t. j. nároku
navrhovateľa za odporcom užívané pozemky pod cestou a vyslovil názor, že ustanovenie § 4 ods. 2
zákona č. 66/2009 Z. z. nerieši právny stav zo zákona vzniknutého vecného bremena do pozemkových
úprav, keď obmedzuje vlastníkov pozemkov a nerieši náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva.
Navrhovateľ si dal vypracovať znalecký posudok za účelom stanovenia priemernej náhrady za užívanie

uvedených nehnuteľností, pričom táto suma bola vyčíslená na 21 228,00 eur/rok. Táto suma zodpovedá
ročnému nájomnému, ktoré by prislúchalo navrhovateľovi v prípade uzatvorenia zmluvy o nájme.
Uvedený znalecký posudok č. 33/2012 je súčasťou spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
20C/63/2013. Navrhovateľ sa návrhom domáha zaplatenia sumy 21 228,00 eura za užívanie pozemkov
v jeho vlastníctve za obdobie od 01. 03. 2015 do 29. 02. 2016. Na základe uvedeného navrhovateľ
navrhol, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 21 228,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,05 % ročne zo sumy 1 769,00 eura od 01. 04. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01.
05. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 06. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura
od 01. 07. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 08. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00
eura od 01. 09. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 10. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1
769,00 eura od 01. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 12. 2015 do zaplatenia, zo

sumy 1 769,00 eura od 01. 01. 2016 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 02. 2016 do zaplatenia
a zo sumy 1 769,00 eura od 01. 03. 2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 2 182,92 eura
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1 274,00 eur a trov právneho zastúpenia
vo výške 908,92 eura (2 úkony á 370,14 eura + 2 x 8,58 eura + 20 % DPH t. j. 151,48 eura) na účet
právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

K podanému návrhu sa vyjadril odporca, ktorý uviedol, že s návrhom nesúhlasí a nárok navrhovateľa
v plnom rozsahu neuznáva. Uviedol, že delimitáciou štátneho majetku prevzal odporca do svojho
vlastníctva cesty II. a III. triedy nachádzajúce sa na jeho území ako stavby a vysporiadané pozemky
pod nimi. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve samosprávnych

krajov, ktoré na nich prešli podľa osobitných predpisov z majetku štátu rieši zákon č. 66/2009 Z. z. v
niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom vysporiadaní pozemkov ako lex specialis vo vzťahu k
Občianskemu zákonníku. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 66/2009 Z. z. pre uplatnenie jednotlivých
možností vysporiadavania pozemkov vzniklo v prospech odporcu k častiam pozemkov navrhovateľa
pod predmetnou cestou odporcu právo zodpovedajúce vecnému bremenu dňom 01. 07. 2009 priamo

zo zákona vo verejnom záujme, a to na dobu určitú, t. j. do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Vecné bremeno vzniklo odo dňa účinnosti zákona t. j. dňom 01. 07. 2009, vecné
bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na
základektorýchbolizriadené.Ichrežimvšakniejeúplnetotožnýsrežimomzmluvnýchvecnýchbremien,
pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy

nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnom úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení
Občianskeho zákonníka. Nakoľko k vzniku vecného bremena došlo zo zákona, nie je možné hovoriť
o odplatnom alebo bezoplatnom riadení vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká k veci
a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva.
Takáto finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá teda charakter

opakujúceho sa plnenia. Tento nárok je iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý
túto nehnuteľnosť vlastnil už v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z.
pričom tento nárok stratil prevodom vlastníctva dotknutých pozemkov na iný subjekt. V tejto súvislosti
odporca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 49/2014 zo dňa
14. 04. 2016, ktorý síce pojednával o vecnom bremene v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z., avšak na

základepodobnostijednotlivýchnárokovhomožnoanalogickypoužiť.Podľaodporcujezrejmé,žedňom
účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo na daných pozemkoch navrhovateľa pod cestou vo vlastníctve
odporcu zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme, avšak vzhľadom na to, že zákon nijako nerieši
problematiku náhrady za obmedzenie užívania pozemku vo verejnom záujme, resp. (bez)odplatnosť za
zriadenie zákonného vecného bremena vo verejnom záujme, je možné vychádzať aj z extenzívneho

výkladu zákona č. 182/1993 Z. z. a tiež zákonov o energetike, podľa ktorých má vlastník obmedzený
pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti nárok na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie
užívania jeho nehnuteľnosti vo verejnom záujme. Navrhovateľ uvádza, že sa vlastníkom predmetných
pozemkov pod cestou vo vlastníctve odporcu stal postupne v roku 2010. Na základe uvedeného jenesporné, že vtedajší vlastník, prípadne vlastníci predmetných pozemkov, na ktorých častiach sa cesta
vo vlastníctve odporcu nachádza sa ako aktívne legitimovaný mohol dožadovať uhradenia primeranej
finančnej náhrady za vznik vecného bremena, nakoľko v čase vzniku vecného bremena bol vlastníkom

predmetných nehnuteľností pozemkov, avšak navrhovateľ, ktorý dotknuté pozemky nadobudol už aj
so spomínaných zákonným vecným bremenom nie je aktívne legitimovaný v predmetnom konaní.
Predmetný zákon rieši situáciu, že proces usporiadania vlastníctva pozemkov pod stavbami môže
územná samospráva realizovať formou zámennej zmluvy a ak nebudú pozemky usporiadané zámennou
zmluvou, usporia sa ich vlastníctvo pozemkov prostredníctvom pozemkových úprav podľa zákona č.

330/1991 Zb. Dňa 22. 11. 2012 odporca podal na vtedajšom Obvodnom pozemkovom úrade v Žiari nad
Hronom žiadosť o vykonanie pozemkových úprav v katastrálnom území Banská Štiavnica za účelom
vysporiadania pozemku formou jednoduchých pozemkových úprav. Na čo bolo odporcovi podaním
zo dňa 17. 03. 2014 oznámené, že pozemkové úpravy nespĺňajú kritéria úspešnosti prípravného
konania a že povolenie jednoduchých pozemkových úprav by bolo hospodársky neúčelné, nakoľko
o vykonanie pozemkových úprav formou jednoduchých pozemkových úprav neprejavil v prípravnom

konaní záujem dostatočný počet účastníkov konania - vlastníkov pozemkov. Z vyššie uvedeného
vyplýva, že na pozemkoch navrhovateľa, na ktorých častiach sa nachádza cesta odporcu vzniklo na
základe zákona č. 66/2009 Z. z. dňa 01. 07. 2009 vecné bremeno. Nárok na primeranú náhradu za
obmedzenie vlastníckeho práva dotknutých pozemkov vzniklo tomu vlastníkovi, ktorý dotknuté pozemky
vlastnil v čase vzniku vecného bremena, pričom navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo dotknutých

pozemkov až v roku 2010. Navyše odporca podal dňa 22. 11. 2012 žiadosť o vykonanie pozemkových
úprav, čím sa začalo konanie o pozemkových úpravách, ktorého účelom je vysporiadanie pozemkov
pod cestami vo vlastníctve samosprávneho kraja. V prípade, ak by súd nárok na primeranú náhradu
obmedzenia vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom navrhovateľovi priznal, došlo by k duplicitnému
uspokojovaniu nároku navrhovateľa, keďže pod zriadením vecného bremena by navrhovateľ dostal

primeranú finančnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva a po pozemkových úpravách by mohol
dostať náhradný pozemok. Navyše v tomto konaní je nepochybné, že nárok na primeranú finančnú
náhradu za takéto obmedzenie vlastníckeho práva je jednorazový, pričom navrhovateľ sa dožaduje
opakovaného plnenia opierajúce sa o starý neobjektívny znalecký posudok vzťahujúci sa na celú výmeru
pozemku odhliadnuc od toho, že zákon č. 66/2009 Z. z. priznáva nárok na náhradu za zriadenie

zákonného vecného bremena len tomu vlastníkovi pozemkov pod stavbou vo vlastníctve obce alebo
VÚC,ktorýdanýpozemokvlastnilvčasevznikuvecnéhobremena.Odporcatiežnesúhlasilsuplatnenou
výškou úroku z omeškania. Na základe uvedeného navrhol návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietnuť.

K podanému vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že o rovnakom nároku za
predchádzajúce časové obdobie rozhodoval už Okresný súd Banská Bystrica v konaní 20C/63/2013,
pričom v tomto konaní Krajský súd v Banskej Bystrici zaujal právny názor, že napriek existencii
zákonného vecného bremena zo znenia zákona explicitne nevyplýva, že sa tak má jednať o bezoplatné
zriadenie vecného bremena, a preto je možné požadovať za neho finančnú náhradu. Keďže aj zákon

č. 66/2009 Z. z. rieši poskytnutie vyrovnania za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám rovnako,
ako zákon č. 330/1991 Zb. z nároku na toto vyrovnanie bez ohľadu na to, či vlastníkovi pozemku
bola poskytnutá jednorazová náhrada za zákonné vecné bremeno, nemôže ísť nikdy o duplicitu
uspokojovania nárokov. Odporca opomenul uviesť, že od 17. 03. 2014, teda odkedy sa dozvedel
o výsledku prípravného konania o začatie jednoduchých pozemkových úprav, neurobil absolútne

žiadne kroky smerujúce k poskytnutiu vyrovnania jemu ako vlastníkovi pozemku, pričom pozemkové
úpravy sa môžu vykonať len na žiadosť vlastníka stavby. Ak nebolo povolené vykonanie jednoduchých
pozemkovýchúprav,bolodporcapovinnýpokračovaťbuďpodľa§2ods.1zákonač.66/2009Z.z.tak,že
navrhovateľovi mohol zámennou zmluvou poskytnúť náhradný pozemok, o čo bol aj žiadaný, alebo mal
požiadať o vykonanie pozemkových úprav tak, aby bolo začaté konanie o pozemkových úpravách podľa

§ 9 zákona č. 330/1991 Zb. a v takom prípade by mohlo dôjsť k uspokojeniu navrhovateľa podľa § 11 ods.
24 zákona č. 339/1991 Zb., pretože by Slovenský pozemkový fond alebo správca cestnej komunikácie
mohol navrhovateľovi poskytnúť iný pozemok vo vlastníctve štátu alebo vyrovnanie v peniazoch. Je
zrejmé, že napriek skutočnosti, že navrhovateľ sa už šesť rokov domáha voči odporcovi uspokojovania
nárokov, ku ktorým je povinný aj podľa zákona č. 66/2009 Z. z., odporca v tomto smere nevykonal nič

a snaží sa zneužiť absenciu časového limitu pre uspokojenie nárokov. Na základe uvedeného navrhol,
aby súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28. 06. 016, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
predloženýmivspiseavpripojenýchspisochOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.20C/63/2013asp.
zn. 20C/96/2015 zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľ je vlastníkom pozemkov v katastrálnom

území Banská Štiavnica zapísaných na B. Č.. XXXX G. T. Ú. J. Š., L. T. I. A.Á. Q. W.. P. E. E.
M.. L. G. O. Q. R. L. T. C. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X E. T. Ú. J. Š. vo
vlastníctve navrhovateľa bolo podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. zriadené vecné bremeno
na nehnuteľnostiach v prospech oprávneného, odporcu, Banskobystrického samosprávneho kraja.
Navrhovateľovi bola priznaná náhrada za zriadené vecné bremeno za užívanie jeho pozemkov vo výške

44 225,00 eura za obdobie od 01. 02. 2011 do 28. 02. 2013 v rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 20C/63/2013-158 zo dňa 22. 10. 2015. Za obdobie od 01. 03. 2013 do 28. 02. 2015 bola
navrhovateľovi priznaná náhrada vo výške 42 456,00 eura rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 20C/96/2015-91 zo dňa 22. 10. 2015. Odporca právny vzťah s navrhovateľom iným spôsobom
nevysporiadal, keď k vyporiadaniu vlastníckeho práva pod cestou II. triedy v jeho vlastníctve nedošlo
a to ani zámenou pozemkov, ani prostredníctvom pozemkových úprav. Krajský súd rozsudkom č. k.

12Co/687/2013-133 zo dňa 07. 05. 2015 vo veci uplatňovanej náhrady za zákonom zriadené vecné
bremeno v období od 01. 02. 2011 do 28. 02. 2013 uviedol, že ust. § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z.
nerieši právny stav zo zákona vzniknutého vecného bremena do pozemkových úprav, keď obmedzuje
len vlastníka pozemku a nerieši náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, čo je v rozpore s Ústavou
SR a zákonom. Podľa znaleckého posudku znalca W.. G. C., X. E. M. D., M. M. Y. L. Č.. XX/XXXX X.

K. XX. XX. XXXX L. G. G.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X E. T. Ú. J. Š. predstavuje
na rok spolu 21 228,24 eura.

Podľa článku 20 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Ústava“), vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 128 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník“), vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak
účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), ak nemá vlastník stavby ku dňu

účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom
záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie
pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú
podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný

celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis
nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z., vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom

území.

Podľa§142ods.3zákonač.99/1963Zb.Občianskysúdnyporiadok(ďalejlenOSP),ajkeďmalúčastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v
pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo

od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaviazania odporcu zaplatiť mu sumu 21 228,00 eura z
dôvodu zo zákona zriadeného vecného bremena na jeho pozemkoch v prospech odporcu, za obdobie
od 01. 02. 2011 do 28. 02. 2013. Medzi stranami nebol sporný rozsah vecného bremena, spornou bola

skutočnosť, či zákonné vecné bremeno je odplatné alebo bezodplatné a či náhrada za obmedzenie
vlastníckeho práva patrí len prvému vlastníkovi takto zaťažených pozemkov.

Súd dospel k záveru, že zákon č. 66/2009 Z. z. je zákonom, predpokladaným ustanovením § 151o
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje vznik vecných bremien. Súčasťou takejto úpravy je aj

následok len evidenčného zapisovania okolností vzniku vecných bremien a im zodpovedajúcich práv
v katastri nehnuteľností. Z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že zo zákona bolo
zriadené v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, pričom zákon odkazuje
na ustanovenia § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka. Ani z citovaných ustanovení nevyplýva, či sa
vecné bremená zriaďujú za odplatu. V ustanovení § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravený
vznik vecných bremien, ktoré vznikajú na základe písomnej zmluvy, závetu, rozhodnutia príslušného

orgánu alebo zo zákona. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (R 19/02), ak zmluva o zriadení vecného
bremena neobsahuje žiadny údaj o platnosti tohto práva, platí, že vecné bremeno bolo dojednané
bezodplatne. Z uvedeného vyplýva, že odplatu je možné považovať aj za zriadenie vecného bremena
na základe písomnej zmluvy. V prípade, pokiaľ zo znenia zákona explicitne nevyplýva, že sa má jednať
o bezodplatné zriadenie vecného bremena, je možné považovať za neho finančnú náhradu. V súvislosti

s citovaným článkom 20 ods. 4 Ústavy a § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka by výklad ustanovenia § 4
ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. bol v rozpore so základnou zásadou, že nútené obmedzenie vlastníckeho
práva je možné iba v nevyhnutnej miere a za primeranú náhradu zvlášť za situácie, ak z citovaného ust.
§ 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z. z. vyplýva dočasnosť takéhoto obmedzenia výkonu vlastníckeho práva,
ale absentuje doba dokedy je povinný subjekt dať podnet na pozemkové úpravy, prípadne zmluvne

dojednať iné, právo ktoré zákon tiež nijako nešpecifikuje. Na základe uvedeného má súd za to, že
nárok navrhovateľa je v celom rozsahu daný, keď zákonom zriadené vecné bremeno je obmedzením
vlastníckeho práva, ktoré je možné iba za primeranú náhradu. Takáto náhrada za vecné bremeno v
období od 01. 03. 2015 do 29. 02. 2016 navrhovateľovi odporcom poskytnutá nebola.

Súd sa nestotožnil s obranou odporcu, podľa ktorej vecné bremená zriadené na základe zákona
majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Výklad
právnych noriem totiž musí byť v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá jednoznačne stanovuje,
že nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ku ktorému dochádza aj zriadením zákonného vecného
bremena, je možné len a jedine za primeranú náhradu. Poskytnutie takejto náhrady odporca nijakým

spôsobom nepreukázal.

Súd sa stotožnil s obranou odporcu, že predmetné vecné právo vzniká k veci a vzťahuje sa na každého
vlastníka zaťaženého pozemku. Nestotožnil sa však s názorom, že finančná náhrada za vznik vecného
bremena je jednorazová a nemá teda charakter opakujúceho sa plnenia. Súd sa vôbec nestotožnil v tejto

časti s argumentáciou odporcu, nakoľko pokiaľ by sa malo jednať o jednorazovú náhradu za zákonom
zriadené vecné bremeno, ktorá by možná bola, potom nie je na mieste zákonná úprava, ktorá výslovne
predpokladá iba dočasný charakter tohto vecného bremena (§ 4 ods. 2 zákona č. 66/2009). Právna
úprava predpokladá usporiadanie vlastníckeho práva k pozemkom pod cestami, resp. delimitovanému
majetku na obce a VÚC, len do času, kým nedôjde k jeho vyporiadaniu zámenou alebo pozemkovými

úpravami. Práve vzhľadom na zo zákona predpokladanú dočasnosť vecného bremena je zrejmé, že sa
vôbec nejedná o jednorazový charakter náhrady za zriadené vecné bremeno zo zákona. O jednorazovej
náhrade by bolo možné uvažovať v prípade, ak by zákonné vecné bremeno bolo zriadené na trvalo,
teda bez časového obmedzenia,

Poukaz odporcu na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 49/2014 zo dňa
14. 04. 2016 považuje súd za nenáležitý, nemajúci vzťah k prejednávanej veci, nakoľko predmetné
rozhodnutie vychádza z odlišného skutkového a predovšetkým právneho stavu veci, keď vo veci bol
aplikovaný odlišný právny predpis regulujúci celkom odlišný okruh spoločenských vzťahov (v súvislosti
s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov).

Skutočnosť, že navrhovateľ nadobudol pozemky už so zákonným vecným bremenom nie je dôvodom
na to, aby mu za z neho vyplývajúce obmedzenia nemala byť poskytnutá primeraná náhrada. Uvedený
záver by bolo možné za určitých okolností prijať vtedy, ak by pri prvom zriadení trvalého (nie dočasného)zákonného vecného bremena bola tomuto vlastníkovi vyplatená náhrada za trvalé zriadenie vecného
bremena, k čomu však nedošlo. K uvedenému ani nemohlo dôjsť vzhľadom na to, že zákonná úprava
predpokladá len dočasnosť zriadeného vecného bremena zo zákona. Poukaz na neuskutočnenie

pozemkových úprav nemá vplyv na predmet tohto konania, nakoľko je zrejmé, že k zániku vecného
bremena vzniknutého na pozemkoch navrhovateľa zo zákonom predpokladaného dôvodu nedošlo.

Na základe uvedeného tak súd mal preukázaný nárok navrhovateľa na peňažné plnenie vyplývajúce
z obmedzenia jeho vlastníckeho práva zriadeným vecným bremenom na jeho pozemkoch v prospech

odporcu zo zákona, ktoré predstavuje Ústavou (čl. 20 ods. 4) a zákonom (§ 128 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) predpokladanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. K navrhovateľom uplatnenej
výške peňažnej náhrady súd uvádza, že navrhovateľ preukázal predloženým znaleckým posudkom,
ktorý je súčasťou spisu sp. zn. 20C/63/2013 výšku odplaty, ktorú by mohol navrhovateľ obdržať v
prípade, ak by nebolo jeho vlastnícke právo obmedzené, pričom odporca nepredložil, ani neoznačil
žiadny dôkaz na preukázanie svojich tvrdení o tom, že tento znalecký posudok sa má vzťahovať na celú

výmeru pozemku a že by sa malo jednať o starý, neobjektívny znalecký posudok. Navrhovateľ žaloval
sumu, odôvodnil ju predloženým znaleckým posudkom, pričom odporca okrem svojich tvrdení ohľadne
časovej neaktuálnosti a neobjektívnosti znaleckého posudku žiadne dôkazy na jeho nepoužiteľnosť v
tomto konaní nepredložil a nepreukázal. Súd preto pri výške odplaty za zriadené vecné bremeno zo
zákona vychádzal z predloženého znaleckého posudku.

Na základe uvedeného súd podanému návrhu navrhovateľa v časti vyhovel a odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi sumu 21 228,00 eur, ktorá predstavuje primeranú náhradu za obmedzenie jeho
vlastníckeho práva, zo zákona zriadeným vecným bremenom v prospech odporcu, za obdobie od 01.
03. 2015 do 29. 02. 2016.

V súvislosti s uplatňovaným úrokom z omeškania sa súd nestotožnil s uplatňovaným úrokom z
omeškania tak, ako ho predložil navrhovateľ, teda v mesačných periodicitách. Ustanovenie § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka nemožno aplikovať na všetky právne vzťahy, ku ktorým dochádza, keď
predpokladá omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu, predovšetkým v peňažno-záväzkových

vzťahoch. V danom prípade bola predmetom nároku náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva
navrhovateľa odporcom z dôvodu zákonom zriadeného vecného bremena. Náhrada predpokladaná
Ústavou a Občianskym zákonníkom nemusí mať vždy charakter peňažného plnenia (toto požadoval
navrhovateľ). Uplatňovaný nárok nie je ani nárokom z bezdôvodného obohatenia či náhradou škody,
ku ktorým súdna prax uviedla, že úrok z omeškania na základe ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka požadovať možno. Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa o tom, že odporca
je v omeškaní už od zriadenia vecného bremena zo zákona, teda neustále. Ustanovenie § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno bez ďalšieho uplatniť aj na nároky vyplývajúce z povinnosti
oprávnenej osoby pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva poskytnúť povinnej (obmedzenej) osobe
primeranú náhradu. O omeškaní by bolo možné v abstraktnej rovine uvažovať nanajvýš vtedy, keď by

bolozrejmé,akúformunáhradypovinnáosobapožaduje,tedavdanomprípadeexistenciukvalifikovanej
výzvy. Nakoľko existenciu takýchto výziev navrhovateľ v návrhu nepreukázal, pričom súd je návrhom
viazaný a nieje povinný vykonávať dokazovanie na preukázanie skutočností od ktorých navrhovateľ
odvodzuje svoj nárok, súd návrh v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1 769,00 eura od 01. 04. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 05. 2015 do zaplatenia,

zo sumy 1 769,00 eura od 01. 06. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 07. 2015 do
zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 08. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 09.
2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 10. 10. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od
01. 11. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 12. 2015 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00
eura od 01. 01. 2016 do zaplatenia, zo sumy 1 769,00 eura od 01. 02. 2016 do zaplatenia a zo sumy

1 769,00 eura od 01. 03. 2016 do zaplatenia zamietol.

Navrhovateľ mal neúspech v pomerne nepatrnej časti uplatnených úrokov z omeškania, čím mu podľa

§ 142 ods. 3 OSP vznikol nárok na náhradu trov konania, ktorú si uplatnil vo výške 1 274,00 eur za
zaplatený súdny poplatok a vo výške 1 981,32 eura za zastúpenie advokátom. Súd preto o trovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že zaviazal na ich úhradu vo výške 1274,00 eur za
zaplatený súdny poplatok a vo výške 1 981,32 eura za zastúpenie advokátom v plnej výške odporcu.Z trov zastúpenia advokátom predstavuje priznaná odmena 1 480,56 eura (4 x 370,14 eura) podľa § 10
ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška) za štyri vykonané úkony právnej služby (základ
pre výpočet odmeny predstavuje suma 21 228,00 eur) podľa § 13 ods. 1 písm. a) vyhlášky - prevzatie a
príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, podľa písm. c) vyhlášky - písomné podanie návrhu
na súd 01. 04. 016, podľa písm. c) vyhlášky - písomné vyjadrenie k vyjadreniu protistrany dňa 23. 06.
2016 a podľa písm. d) vyhlášky - účasť na pojednávaní dňa 28. 06. 2016, náhrada hotových výdavkov

predstavuje 34,32 eura (4 x 8,58 eura) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, náhrada za stratu času za 6 začatých
polhodín cestou zo sídla zástupcu navrhovateľa na miesto pojednávania a späť predstavuje 85,80 eura
(6 x 14,30 eura) podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, náhrada za cestovné zo sídla zástupcu navrhovateľa, Nitra,
na miesto pojednávania, Banská Bystrica a späť, spolu 236 km, pri cene pohonných hmôt 1,08 eura za
1 liter a priemernej spotrebe 6,8 litra na 100 km a základnej náhrade 0,183 eura za 1 km predstavuje
60,51 eura podľa § 16 ods. 4 vyhlášky a daň z pridanej hodnoty (neuplatnená pri náhrade za cestovné)

predstavuje 320,13 eura (základ dane 1 600,68 eura) podľa § 18 ods. 3 vyhlášky.