Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808010728
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3808010728.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a členov

senátu JUDr. Petra Tótha a JUDr. Jozefa Janíka, v trestnej veci proti obžalovanému P. O., vedenej
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.4 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/233/2008-1006 zo dňa 15.10.2014, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 31. mája 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e) Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

P. O. - nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom trvale bytom G. O., V. č. XXX/XX, okres O.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 149 ods.4 Tr. zákona, § 38 ods.2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom sp. zn.: 1T/233/2008-1006 zo dňa 15.10.2014 Okresný súd Prievidza (ďalej len
súd I. stupňa) uznal obžalovaného P. O. za vinného zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.4
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 08. marca 2008 o 00.30 hodine viedol po ceste II/519, po tom, čo požil alkoholické nápoje a

mal v krvi 0,90 MG/L alkoholu, smerom z obce G. O. do M. osobné motorové vozidlo značky Citroen
Berlingo evidenčné číslo PD - XXX CD, pričom v kilometri 300 z dôvodu požitia alkoholických nápojov
v ľavotočivej zákrute v smere jazdy prešiel s vozidlom vpravo, na pravú krajnicu, kde dostal šmyk, v
dôsledku čoho prešiel vľavo do protismerného jazdného pruhu, kde sa zrazil s protiidúcim osobným
motorovým vozidlom, značky BMW X5 evidenčné číslo PD - XXX CF, ktoré viedol ako vodič P. M.,
čím porušil ustanovenie § 4 ods.3 písm. b) Zákona číslo 315/1996 Zb. O premávke na pozemných
komunikáciách,vdôsledkučohoP.M.utrpelzranenia-pomliaždenieľavejstranyhrudníka,pomliaždenie

ľavého ramena s podkožným krvným výronom a podvrtnutie stavcov v oblasti bedrovej chrbtice, ktoré
ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života 15 dní a spolujazdec vo vozidle obžalovaného B. P. utrpel
zranenia, ktorým na mieste dopravnej nehody podľahol.Zatomubolpodľa§149ods.4Trestnéhozákona,§38ods.2Trestnéhozákonauloženýnepodmienečný
trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods.2 písm. a)
Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods.2 Trestného zákona mu bol uložený tiež trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
všetkého druhu v trvaní 6 rokov.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej B.

P. škodu vo výške 2.668,71 €.

Uvedený rozsudok napadol ihneď po vyhlásení odvolaním obžalovaný a to vo vzťahu ku všetkým
výrokom. Odvolanie odôvodnil tak sám, ako i prostredníctvom zvoleného a náhradného obhajcu.

V zákonnej lehote napadla rozsudok odvolaním vo vzťahu ku všetkým výrokom tiež manželka

obžalovaného B. O..

Obžalovaný v odvolaní uviedol, že sa jedná o korupčný prípad. On vozidlo neriadil, ale sedel vzadu. Jeho
nevinumôžudokázaťsvedkoviaatojehomanželka,syn,P.J.aB.K.,ktorýchvšaksúdI.stupňaodmietol
vypočuť. On bol po ťažkom úraze, takže vôbec nemožno prihliadať na jeho prvotné výpovede. Sudca mu

povedal, že ho odsúdi, odmietal vykonať viaceré ním navrhnuté dôkazy. Boli porušené jeho práva, keď
bol zamietnutý návrh na vykonanie rekonštrukcie nehody. Žiada, aby znalec Ing. Svetlík predložil snímky
o nehode. Je technicky nemožné, aby on sedel vzadu, kde mu trčala ruka z okna a zároveň mal nohy
pod pedálmi a ležať na bruchu na nebohom. Znalec MUDr. Gyuttment vyvrátil, že jeho zranenia nemohli
vzniknúťzavolantom,aležemuselbyťvčasezrážkynazadnýchsedadlách.JeotázneakomoholMUDr.

Babiak vypracovať znalecký posudok, keď obžalovaný mal doma svoje RTG snímky. Nie je pravda, že
sa svedkovi M. nepodarilo otvoriť dvere na jeho vozidle Citroen Berlingo. Svedok v prípravnom konaní i
na hlavnom pojednávaní potvrdil, že sa mu podarilo otvoriť dvere na Citroene Berlingo, ale kvôli tme nič
nevidel. M. s vozidlom BMW cúvol dozadu, ale tak, že po nehode nemohli vozidlá takto zostať. Chcel ísť
dopredu, ale zhasol mu motor. Preto začal upratovať stopy a nahádzal na Citroen úlomky, ktoré sa tam

nemôžu nachádzať. Keď na miesto nehody prišla polícia, už bola upovedomená, ako má postupovať.
Jeho vyberali zadnými dverami a nič sa nestrihalo. To potvrdil i svedok V. R.. Hlavnými dôkazmi, že
vozidlo neviedol on je to, že u neho našli synov občiansky preukaz, ako i európsky preukaz, ktorý mu syn
pred jazdou dal. Tiež nikto nevysvetlil, ako sa výstražný trojuholník dostal spod sedadla spolujazdca pod
vozidlo. Policajti, ktorí prišli na miesto činu po nehode uviedli, že obžalovaný bol v zadnej časti vozidla

a ležal na nebohom. Na zadných dverách Citroenu sa nachádzala krv obžalovaného, čo preukazuje, že
sedelvzadu.SvedokM.K.(hasič)uvádzal,žepravústranuvozidlaCitroennestrihali,čosanezakladána
pravde. Z fotografií z miesta nehody jasne vyplýva, že pedále sú stlačené a nebolo preto ani miesto, aby
mal pod nimi niekto nohy. Sedadlo vodiča je od prachu z airbagu, čo preukazuje, že v čase nehody bolo
prázdne. Svedkyňa L. K. bola pod vplyvom alkoholu, takže keď odchádzali z domu obžalovaného, ani

nevedela kde sú. Policajt J. po rokoch vypovedal presne to, čo mu povedal svedok M.. Na fotografiách je
jasne vidieť smer nárazu, evidenčné číslo vozidla BMW je vyrazené na vozidle Citroen. Znalec nevedel
vysvetliť, ako sa dostalo do polohy, v akej bolo zadokumentované. Všetky dôkazy vyznievajú v prospech
obžalovaného.
Prostredníctvom náhradného obhajcu odôvodil obžalovaný odvolanie tým, že pravdivosť jeho tvrdení

potvrdili L. K. i B. P.. Svedok K. jasne uviedol, že pred nehodou neviedol obžalovaný vozidlo, ale sedel
na sedadle vzadu. Znalec z odboru dopravy Ing. Harach síce vylúčil, že by pred nárazom vozidlo
Citroen Berlingo stálo, nevylúčil však stret so zverou. Znalec Ing. Marko Pribula pri ohliadke vozidla
Citroen našiel štetiny. Znalec z odboru zdravotníctva MUDr. Gyüttment nevylúčil verziu popisovanú
obžalovaným. Naproti tomu neskôr pribratý znalec MUDr. Babiak uviedol, že je málo pravdepodobné,

že by obžalovaný sedel vzadu. Nebol akceptovaný návrh na vypočutie MUDr. Gyüttmenta k posudku
MUDr. Babiaka, ani na vykonanie vyšetrovacieho pokusu. Došlo preto k predčasnému rozhodnutiu bez
úplného zistenia skutkového stavu veci.
Odvolanie prostredníctvom zvoleného obhajcu odôvodnil tým, že tvrdenie obžalovaného, že v čase
nehody vozidlo neviedol, bolo preukázané výpoveďou svedka K.. Svedok P. O. ml. jasne uviedol, že

vozidlo viedol on. Vo výpovediach svedka M. sú rozpory. Rozdielne vypovedal pred vyšetrovateľom a
rozdielne pred súdom. Pred vyšetrovateľom uvádzal, že si ihneď po náraze odopol bezpečnostný pás,
vystúpil dverami spolujazdca, obzrel vozidlo a potom pristúpil k druhému vozidlu. Otvoril na ňom dvere a
kvôli tme nevidel vôbec nič. V aute bolo ticho. Pred súdom uviedol, že keď ohliadal druhé vozidlo, dveresa nedali otvoriť, ani na vodičovej ani na spolujazdcovej strane. Osoby vo vozidle mali hlavy smerom od
kufra a nohy smerom dopredu, pričom jedna ležala na druhej. Znalecké posudky tiež nie sú založené
na konkrétnych skutočnostiach. MUDr. Gyüttment uviedol, že zranenia obžalovaného nemohli vzniknúť

ak by sedel za volantom.
Odvolacie dôvody neskôr doplnil tým, že súd prvého stupňa nerozhodol o návrhu na vypočutie svedkov
K. P. a Q. O., ktorý mu bol doručený 13.09.2012. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 2To/95/2011 z 25.07.2011, kde krajský súd odporučil, aby bolo
zistené, či štetiny na č.l. 478-481 spisového materiálu pochádzajú zo zvery a z akej. Súd prvého stupňa

tiež zamietol návrhy na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania z odboru dopravy
z dôvodu rozdielov v znaleckých posudkoch, tiež z oblasti súdneho inžinierstva a odmietol i vykonať
konfrontáciu medzi MUDr. Gyüttmentom a MUDr. Babiakom. Tiež nevyhovel návrhu na dopočutie
poškodeného M..
Súd prvého stupňa sa preto nevysporiadal zákonným spôsobom s návrhmi na doplnenie dokazovania, s
dôkazminavrhnutýmiobhajcomasozávermiuzneseniaKrajskéhosúduvTrenčínesp.zn.:2To/95/2011.

Preto navrhol, aby krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Manželka obžalovaného B. O. v písomných dôvodoch odvolania uviedla, že skutok sa nestal tak, ako

je uvedené v rozsudku. Jej manžel žalovaný trestný čin nespáchal. Mal byť už dávno oslobodený. Ďalej
uviedla v podstate rovnaké argumenty, ako v písomných dôvodoch odvolania uvádzal obžalovaný.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, poškodenej a jej splnomocnenca.
Obžalovaný požiadal o vykonanie verejného zasadnutia vo svojej neprítomnosti. Poškodená i

jej splnomocnenec boli o termíne verejného zasadnutia riadne upovedomení a bez riadneho
ospravedlnenia sa nedostavili.

Obhajca na verejnom zasadnutí navrhol doplniť dokazovanie výsluchom znalca MUDr. Vojtecha
Macka, svedka K. P., znalca MUDr. Ladislava Babiaka. Tiež navrhol vyhovieť predchádzajúcemu

písomnému návrhu na doplnenie dokazovania na zistenie 2 fotografií z CD nosiča Ing. Svetlíka a na
vykonanie rekonštrukcie dopravnej nehody.

Následne krajský súd rozhodol o návrhoch na doplnenie dokazovania tak, že vyhovel návrhu na
vypočutie znalca MUDr. Vojtecha Macka a odmietol návrhy na vypočutie svedkov K. P., Q. O., znalca

MUDr. Ladislava Babiaka, na zistenie 2 fotografií z CD nosiča Ing. Svetlíka a na vykonanie rekonštrukcie
dopravnej nehody.

Následne bolo dokazovanie doplnené výsluchom súdneho znalca MUDr. Z.a M.

MUDr. Z., súdny znalec z odboru zdravotníctvo - farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia,
alkohológia, sérohematológia) uviedol, že nevykonal žiadne špecifické vzdelávanie ani skúšky v odvetví
chirurgia, ani traumatológia. Na žiadosť obžalovaného vypracoval pod č. 1/2016 znalecký posudok vo
veci posúdenia mechanizmu vzniku zranení u obžalovaného pri dopravnej nehode dňa 08.03.2008. Pri
výsluchu zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Podrobne sa vyjadril k vzniku a priebehu

samotnej dopravnej nehody a uviedol, že dospel k záveru, že pri danej kolízii musel prvotný náraz
osobného motorového vozidla BMW X5 do vozidla Citroen Berlingo smerovať sprava šikmo dopredu pod
ostrým uhlom, približne tak, ako to uvádzal znalec Ing. Hučko. V danom prípade podľa neho nemohlo
ísť o fronto-laterárnu kolíziu vozidla BMW X5 a vozidla Citroen Berlingo, pretože charakter poranení
u obžalovaného by bol odlišný. Zo súdnolekárskeho hľadiska zodpovedá mechanizmu poranení u

obžalovaného primárny náraz vozidla BMW do vozidla Citroen zozadu šikmo sprava v ostrom uhle.
V tomto kontexte mal byť vysvetlený i mechanizmus vzniku zranení u poškodeného B. P.. Znalec sa
vyjadril ku všetkým zraneniam, ktoré utrpel obžalovaný pri nehode a vyslovil záver, že všetky mohol
utrpieť ako spolucestujúci na pravom zadnom sedadle vozidla Citroen Berlingo. Vznik viacerých zranení
obžalovaného v polohe na sedadle vodiča možno vylúčiť. Považuje preto za oveľa pravdepodobnejšie,

že v čase nehody obžalovaný sedel na zadnom sedadle vpravo a neviedol vozidlo Citroen. Čo sa týka
záverov znalca MUDr. Babiaka, s jeho popisom mechanizmu vzniku poranení možno súhlasiť, avšak
jeho závery sa týkajú vzniku zranení u vodiča pri predo-zadnej decelerácii v dôsledku čelnej (frontálnej)
kolízie v opačnom smere. Tomu, že obžalovaný nesedel na sedadle vodiča, nasvedčuje i výpoveďsvedka K. a výstražný trojuholník nájdený na zemi. Ďalej sa znalec vyjadroval k vierohodnosti výpovedí
svedkov a ostatných dôkazov.
Pokiaľ teda k nárazu vozidla BMW X5 do vozidla Citroen Berlingo došlo v ostrom uhle zozadu šikmo

sprava a ak k aktivácii airbagu vodiča nedošlo v dôsledku čelnej decelerácie vozidla Citroen Berlingo,
ale v dôsledku pohybu odtrhnutého motora cez prednú časť vozidla, mohol obžalovaný utrpieť všetky
zranenia ako cestujúci na zadnom sedadle vpravo a nie ako vodič. Znalec preto považuje túto možnosť
za oveľa pravdepodobnejšiu než možnosť, že obžalovaný utrpel zranenia pri nehode ako vodič vozidla.
Stotožňuje sa preto so závermi posudku znalca MUDr. Dušana Gyüttmenta.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora navrhol odvolania
obžalovaného i jeho manželky ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca navrhol odvolaniu vyhovieť a zopakoval argumenty uvedené v písomných dôvodoch odvolania.
Znalec MUDr. Babiak nemal pri vypracúvaní posudku k dispozícii RTG snímky obžalovaného, pretože

obžalovaný ich mal v tom čase doma. Rozsudok preto považuje za predčasný a nezákonný a preto
navrhol obžalovaného buď oslobodiť spod obžaloby, alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania prokurátorom - podľa §

317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Neopomenul pritom skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné a to vo vzťahu k výroku o treste odňatia slobody, i keď z iných

dôvodov, než uvádzal.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na

objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok
spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové
závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr.por.

Obžalovaný sa v priebehu trestného konania ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, vyjadril rôznymi
spôsobmi. V prvotnej výpovedi v prípravnom konaní využil svoje zákonné právo a odmietol vypovedať.
V druhej výpovedi uvádzal, že mu pred nehodou do dráhy vošli srnky. V nasledovnej výpovedi pred
vyšetrovateľom sa v plnom rozsahu k trestnej činnosti priznal. Po podaní obžaloby na hlavnom
pojednávaní poprel spáchanie trestnej činnosti. Uviedol, že na priebeh dopravnej nehody si nepamätá,

prebudil sa len v nemocnici. Neskôr mu príbuzní povedali, čo sa stalo. Vo výpovediach pred
vyšetrovateľom len hovoril verziu, ktorú mu povedali jeho príbuzní. Vyšetrovateľ si napísal čo chcel.
Nikdy svoje výpovede nečítal, v tom čase bral denne tridsať liekov a ani nevie, čo hovoril. Neskôr si po
trištvrte roku začal spomínať, čo sa vlastne odohralo. Následne uvádzal, že večer pred nehodou požíval
s nebohým B. P. alkoholické nápoje. B. P. ho požiadal, aby vzal vozidlo a išli do iného pohostinského

zariadenia. On s tým súhlasil pod podmienku, že si B. P. zoženie vodiča. Ten o chvíľu prišiel s nejakou
osobou (kamarátom), ktorá vozidlo bola ochotná viesť. Sadli si do vozidla, neznáma osoba na miesto
vodiča, B. P. na miesto spolujazdca a on dozadu. Po prejdení asi 3 kilometrov pred ich vozidlo vbehli
srnky.Vozidlootočiloakeďstáli,vozidlobolootočenésmeromspäťnaNitrianskePravno.Vtedyzrazudo
nich do zadnej časti narazilo cudzie vozidlo. Nepamätá si priebeh dopravnej nehody, avšak s určitosťou

vie, že vozidlo neviedol, pretože keď požíval alkoholické nápoje, nikdy nejazdil.

I keď obžalovaný po prvotnom priznaní sa poprel spáchanie trestnej činnosti, krajský súd poukazuje
rovnako ako súd prvého stupňa, že výpoveď obžalovaného bola vyvrátená ostatnými vykonanými
dôkazmi a to predovšetkým výpoveďou poškodeného P. M., svedkov P. H., K. V., M.. O. M., Z. C., Z.

O., M. K., V. R., znaleckými posudkami MUDr. Jozefa Krajčoviča, PhD., Ing. Vojtecha Svetlíka, dipl. Ing.
Igora Haracha, MUDr. Ladislava Babiaka, protokolom o lekárskom vyšetrení ku skúške na prítomnosť
alkoholu v tele obžalovaného, ako i ostatnými listinnými dôkazmi.Poškodený P. M. jasne usvedčil obžalovaného zo spáchania žalovaného prečinu. Popísal ako k nehode
došlo a vylúčil, že by pred kolíziou vozidlo Citroen Berlingo stálo. Po dopravnej nehode zostal asi na
minútu v šoku, potom vystúpil zo svojho vozidla a išiel sa pozrieť k tomu druhému vozidlu. Keď prišiel

k tomu vozidlu, všetky dvere na tomto vozidle boli zavreté. Chcel otvoriť dvere buď spolujazdca alebo
vodiča, čo sa mu nepodarilo, následne prišli k dopravnej nehode policajti, neskôr rýchla záchranná
služba a potom hasiči. Keď sa pozrel do vozidla, videl, že osoby vo vozidle mali hlavy smerom do kufra
a nohy smerom dopredu, pričom jedna osoba ležala na druhej osobe. Počas celej doby až do stretu
nevidel, že by cez cestu prechádzala nejaká lesná zver. Tiež po dopravnej nehode nikto z toho druhého

auta nevyšiel, to by si všimol. Ani krajský súd nezistil vo výpovedi poškodeného nezrovnalosti, ktoré by
mali vplyv na validitu a vierohodnosť jeho výpovede tak, ako uvádzal obžalovaný.

S výpoveďou P. M. v plnej miere korešpondujú i výpovede svedkov P. H., K. V., M.. O. M., Z. C., Z. O.,
M. K., V. R. a závery znaleckých posudkov MUDr. Jozefa Krajčoviča, PhD., Ing. Vojtecha Svetlíka, dipl.
Ing. Igora Haracha, M.. Ladislava Babiaka.

Z výpovedí P. H., K. V., MUDr. O. M., Z. C., Z. O., M. K., V. R. jednoznačne vyplynulo, že vo vozidle sa
nachádzali dve osoby, obžalovaný a nebohý B. P., pričom obžalovaný bol na mieste vodiča a nebohý na
mieste spolujazdca. Sedadlá boli stlačené až dozadu, je vylúčené, aby sa niekto nachádzal na zadných
sedadlách, pretože tam nebol dostatok priestoru a je fyzicky vylúčené, aby sa na zadných sedadlách

nachádzala iná osoba, resp. niektorá z dvoch uvedených osôb. Z. O. dokonca jednoznačne uviedol, že
živá osoba, ktorú vyťahovali z vozidla, mala nohy zakliesnené pod pedálmi na mieste vodiča.

Vo vzťahu k výpovedi, v ktorej sa obžalovaný priznal ku spáchaniu trestnej činnosti bol ako svedok
vypočutý i vyšetrovateľ B. A.. Ten uviedol, že obžalovaný bol pred každým výsluchom riadne poučený a

vždy mohol uplatniť prípadné námietky proti protokolácii. V zápisnici bolo uvedené len to, čo obžalovaný
sám uviedol. Obžalovaného sa vždy pýtal, či je schopný výsluchu, nikdy nemal žiadne námietky. Keď
bol stanovený termín oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania požiadal obžalovaný s obhajcom o
výsluch, kde sa priznal k trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď sa obžalovaný za prítomnosti obhajcu k spáchaniu skutku
dobrovoľne priznal, pričom výpoveď inicioval práve on, je možné jeho následné tvrdenie, že nevedel
čo robí a hovorí, považovať za tendenčné, urobené v snahe čo najviac zmierniť dosah trestnoprávnej
zodpovednosti. Napokon aj znalec MUDr. Svetozár Droba v znaleckom posudku vypracovanom na
žiadosť obžalovaného len konštatoval, že nemožno vylúčiť, že obžalovaný v prípravnom konaní presne

chápal význam celého procesu. Nevylúčil však ani možnosť, že obžalovaný v tom čase bol schopný
plne chápať zmysel trestného konania. Účelovosť konania obžalovaného, ktorý poprel svoje priznanie,
je podľa názoru krajského súdu preukázaná i skutočnosťou, že konanie výsluchu a svoje priznanie
inicioval za prítomnosti obhajcu, ktorý je v prvom rade garantom zachovávania jeho práv. Javí sa preto
byť nelogickým, ak by obhajca sám videl nespôsobilosť obžalovaného vyjadrovať sa k minulému deju,

aby spolu s ním inicioval procesný úkon, na ktorom sa obžalovaný prizná ku spáchaniu trestnej činnosti.
Jeho priznanie pritom plne korešponduje s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Ďalej je potrebné poukázať na znalecký posudok znalca MUDr. Jozefa Krajčoviča, PhD. Ten v posudku i
vosvojejvýpovediuviedol,ženebohýJozefP.utrpelzranenia,nanásledkyktorýchzomrel,tietozranenia

boli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Náraz do vozidla, kde sedel nebohý B. P. bol sprava,
čiastočne spredu. Jednoznačne vylúčil tvrdenie obžalovaného, že bolo do vozidla narazené zozadu. Ak
by bol náraz zozadu, B. P. by utrpel iné zranenia.

Tiež znalec z odboru dopravy Ing. Vojtech Svetlík uviedol, že poškodený P. M. na vzniknutú situáciu,

keď vozidlo obžalovaného dostalo šmyk, reagoval včas, v nehodovom úseku sa pohyboval rýchlosťou
nižšou, ako bola povolená rýchlosť v danom úseku, jeho technika jazdy bola správna. Uviedol, že
poškodený nemohol dopravnej nehode zabrániť a to ani v prípade, že by vozidlo obžalovaného stálo.
Technika jazdy obžalovaného nebola správna, pretože v nehodovom deji sa pohyboval rýchlosťou
minimálne 92 kilometrov za hodinu, čo v danom úseku bola rýchlosť vyššia, čím sa vozidlo dostalo

do šmyku. Znalec tiež uviedol, že vozidlo obžalovaného po dopravnej nehode obhliadal, pričom pri
obhliadke vozidla nenašiel žiadne štetiny od zvery. Podľa jeho názoru, vzhľadom na to, kde štetiny boli
nájdené, by sa muselo jednať o jeleňa, ktorý by bokom musel naraziť do spätného zrkadla. Avšak je málo
pravdepodobné, aby sa na miestach, ktoré zadokumentoval Ing. Marko Pribula nachádzali štetiny odlesnej zvery. Ďalej jednoznačne vylúčil, že k dopravnej nehode došlo takým spôsobom, ako to uvádzal P.
O. ml. Ním udávaná verzia je totiž technicky neprijateľná a nemožná. V čase zrážky motorových vozidiel,
tieto boli v pohybe, pričom pohyb vozidla Citroen Berlingo vykazoval tak pohyb translačný, tak i rotačný,

nakoľko sa do polohy v čase zrážky pohyboval v bočnom šmyku s rotáciou v protismere hodinových
ručičiek. Teda motorové vozidlo nemohlo stáť.

Znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia MUDr. Ladislav Babiak uviedol, že vzhľadom na
charakter zranení obžalovaného je málo pravdepodobné, že by sedel v motorovom vozidle na zadnom

sedadle. Ak by obžalovaný sedel na zadnom sedadle, tak by musel mať ťažšie zranenia a zostal
by po dopravnej nehode zakliesnený. Jasne uviedol, že zranenia, ktoré obžalovaný utrpel v dôsledku
dopravnej nehody vykazujú zranenia typické pre osobu, ktorá riadila motorové vozidlo, teda vodiča.
Závery znalca jednoznačne korešpondujú s výpoveďami poškodeného i svedkov, ktorí po dopravnej
nehode spolupôsobili pri odstraňovaní jej následkov, ako i so závermi znalca Ing. Svetlíka.

Ani z dôkazov, na ktoré poukazuje obžalovaný a ktoré boli väčšinou vykonané na jeho žiadosť, resp.
ich sám predložil, pritom nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by boli schopné spochybniť súdom prvého
stupňa zistený skutkový stav.

Znalec dipl. Ing. Igor Harach z odboru dopravy na základe žiadosti obžalovaného vypracoval znalecký

posudok. Zhodol sa s vyjadrením znalca Ing. Vojtecha Svetlíka, v ktorých miestach došlo k stretu
motorových vozidiel a pod akým uhlom. Znalec tiež jednoznačne vylúčil, že k nárazu medzi vozidlami
došlo v čase, keď motorové vozidlo značky Citroen Berlingo stálo. Jednoznačne uviedol, že tak vozidlo
BMW X5, ako i vozidlo Citroen Berlingo bolo v čase nárazu v pohybe, pričom vozidlo Citroen Berlingo
rotovalo bočným šmykom. Uviedol tiež, že samotné fotografie vyhotovené po dopravnej nehode,

resp. zachytenie úlomkov nájdených po dopravnej nehode nezaznamenávajú kde a akým spôsobom
došlo k dopravnej nehode. Na záver svojej výpovede uviedol, že podľa jeho názoru z technického
hľadiska motorového vozidla sa osoba nachádzajúca na zadnom sedadle nemohla dostať do takej
polohy po dopravnej nehode, ako tvrdia svedkovia. Znalec uviedol, že vzhľadom na deformáciu zadnej
časti motorového vozidla, v prípade, ak by osoba sedela na zadnom sedadle, tak by musela zostať

zakliesnenámedzisedadlami.Tiež uviedol,ževsúčasnejdobebyužvykonanierekonštrukciedopravnej
nehody, resp. vykonanie vyšetrovacieho pokusu nič neozrejmilo.

Znalec z odboru dopravy Ing. Marko Pribula na základe žiadosti obžalovaného obhliadol motorové
vozidlo značky Citroen Berlingo v mesiaci december 2010. Motiváciou obžalovaného bolo zistenie

prípadných poľahčujúcich okolností, pretože niekto z účastníkov dopravnej nehody hovoril, že pred
dopravnou nehodou do cesty vbehla lesná zver. Pri obhliadke motorového vozidla našiel štetiny, čo aj
zdokumentoval na fotografii a tieto odovzdal obžalovanému. Štetiny našiel na pravom spätnom prednom
zrkadle a lište na pravých predných a zadných dverách na strane spolujazdca. Nevedel rozlíšiť, či sa
jedná o pravú srsť alebo umelú, resp. či sa jedná o srsť lesnej zvery. V prípade ohliadky motorového

vozidla po dopravnej nehode pôvodný znalec nemohol tieto stopy zaistiť, pokiaľ nemal informáciu, že
došlo ku kontaktu so zverou. Pri verziách, ktoré uvádzajú účastníci dopravnej nehody, si nevie vysvetliť,
ako sa srsť dostala na miesta, kde ich on našiel. Je tiež pravdou, že na miestach, kde našiel srsť sneh
nebol, hoci ostatné časti motorového vozidla sa na snehu nachádzali.

Znalec z odboru optika Ing. Ján Hučko na základe požiadania obžalovaného vypracoval znalecký
posudok. Skúmaním predložených digitálnych snímok nezistil žiaden zásah do snímok. Avšak z dôvodu,
že snímky boli prečíslované, nemal originály nosičov a preto nedokáže povedať, či medzi jednotlivými
snímkami boli aj iné snímky. Snímky neboli kvalitné, pretože boli vykonané málo kvalitnými fotoaparátmi,
ako aj vzhľadom na podmienky, za ktorých boli urobené. Vyjadroval sa k jednotlivým snímkam, pričom

súdu prvého stupňa nedokázal jednoznačne vysvetliť svoje tvrdenia. Uviedol, že to sú len jeho úvahy.
Jednoznačne však uviedol, že na základe fotografie nemohlo dôjsť k nárazu tak, ako to tvrdí svedok P.
O. ml. Z fotografie totiž jednoznačne vyplýva, kde došlo k stretu motorových vozidiel, pretože na vozidle
Citroen Berlingo je vyrazené E.Č. od vozidla BMW, ako je to na fotografii z č.l. 912-913.
V doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 34/14/2012 z 24.01.2015 zotrval na záveroch pôvodného

znaleckého posudku. Ďalej sa v doplnku vyjadroval k zaisteným stopám a polohe tiel obžalovaného a
poškodeného a čiastočne i k priebehu nehodového deja. Na uvedené vyjadrenia ku skutkovým otázkam
však nebol ako znalec z odboru optika vôbec oprávnený. Súd na tieto tvrdenia preto vôbec neprihliadol.ZnaleczodboruzdravotníctvoMUDr.DušanGyüttmentnazákladepožiadaniaobžalovanéhovypracoval
znalecký posudok v ktorom posudzoval zranenia obžalovaného. V podstate uviedol, že vzhľadom na
zranenia obžalovaného nevie jednoznačne uviesť, či obžalovaný sedel na sedadle vodiča, resp. či sedel

na zadnom sedadle predmetného vozidla Citroen Berlingo. Nevylúčil však ani jednu z týchto možností.

Svedok P. O. ml. vo svoje výpovedi poskytoval obžalovanému alibi keď tvrdil, že vozidlo viedol on.
Uviedol, že dňa 07. marca 2008 bol u poškodenej B. P. na návšteve. Od poškodenej odišiel okolo 24.00
hodiny. Po ceste domov stretol nebohého B. P., ktorý ho požiadal, aby ho odviezol niekde na zábavu,

s čím súhlasil. Keď prišli k ich rodinnému domu, tak jeho otec - obžalovaný sedel pod bránou. On
odišiel domov, kde si zobral vodičský preukaz, kľúče od auta a papiere od auta, ktoré následne odovzdal
obžalovanému. Potom odišiel do garáže, z ktorej vybral auto a s týmto vyšiel na cestu. Potom do auta
nasadol B. P., ktorý si sadol na sedadlo spolujazdca, pričom svedok najprv uviedol, že obžalovaný si
sadol na zadné sedadlo za vodiča, neskôr tvrdil, že si sadol na zadné sedadlo za nebohého B. P., potom
uviedol, že vie len to, že obžalovaný si sadol na zadné sedadlo vozidla, ale kde presne, nevedel uviesť.

Ďalej uviedol, že na vedľajšej ceste bolo odstavené motorové vozidlo a obžalovaný sa s nejakou osobou
z tohto vozidla rozprával. Potom s vozidlom odišli smerom na Jaseňovo a keď bol pod kopcom, tak mu do
jazdnej dráhy vbehla zver. On sa tejto zvery vyhol tak, že išiel s vozidlom na pravú krajnicu a tak sa tejto
zvery vyhol. Potom následne, keď vozidlo vyrovnal, tak mu opäť do jeho dráhy vbehla zver, on s vozidlom
do tejto zvery narazil, pričom svedok nevedel uviesť, ktorou časťou vozidla. Po náraze do zvery vozidlo

sa celé otočilo a zostalo stáť na deliacej čiare, pričom predok vozidla bol otočený smerom na Nitrianske
Pravno a zadná časť vozidla bola otočená smerom na Martin. Následne na to začali obžalovaný a B.
P. na neho kričať, že čo sa deje, on preto spod sedačky nebohého B. P. vybral trojuholník a z vozidla
vystúpil von s tým, že ho dá pred vozidlo. Následne po tom, čo vyšiel z motorového vozidla, videl len
svetlá a počul silný náraz. Čo sa dialo potom, svedok nevedel uviesť. Preskočil zvodidlá a potom odišiel

domov. Na miesto dopravnej nehody sa nevrátil a to, že on viedol motorové vozidlo nikomu nepovedal,
pretože si myslel, že otec - obžalovaný zomrie.

Uvedenú výpoveď považuje krajský súd za účelovú, urobenú v snahe exkulpovať obžalovaného spod
trestnoprávnejzodpovednosti.TátovýpoveďjepriamovyvrátenávýpoveďouP.M.,výpoveďamisvedkov

zasahujúcich na mieste nehody, ako i závermi znaleckých posudkov MUDr. Krajčoviča, Ing. Svetlíka a
nakoniec i Ing. Haracha. Akúkoľvek logiku tiež postráda údajné konanie svedka, keď z miesta nehody
ušiel a nikomu nič nepovedal napriek tomu, že sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania.

Na základe záverov takto vykonaného dokazovania, zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú

dôvodné pochybnosti, musí aj krajský súd uviesť, že vina obžalovaného bola plne preukázaná.
Usvedčujúce dôkazy tvoria logickú a ničím neprerušovanú reťaz a boli získané zákonným spôsobom.
Napokon, aj sám obžalovaný sa v prípravnom konaní ku spáchaniu trestného činu priznal, pričom jeho
vyjadrenia o okolnostiach priznania sa, považuje krajský súd (ako je už vyššie uvedené) za tendenčné.

Odvolacie námietky obžalovaného i jeho manželky vo vzťahu k výroku o vine považuje krajský súd za
nedôvodné.
V prvom rade je potrebné uviesť, že ani dôkazmi, na ktoré obžalovaný poukazoval sa nepodarilo
vyvrátiť, či spochybniť záver, že obžalovaný trestný čin spáchal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku. Ani závery znaleckých posudkov Dipl. Ing. Haracha, Ing. Pribulu, Ing. Hučka,

MUDr. Drobu, MUDr. Gyüttmenta, MUDr. Macka neboli samé osebe, či v spojení s inými dôkazmi,
schopné spochybniť záver o vine obžalovaného.
Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne vyvrátené, že obžalovaný viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu a spôsobil dopravnú nehodu. Ak aj niektorí znalci pracovali s inými verziami, išlo podľa
ich vlastných slov len o ich úvahy. Tie však boli jednoznačne vyvrátené ostatnými vykonanými dôkazmi.

Nakoniec, ani znalec Ing. Harach či znalec MUDr. Gyüttment vlastne nepotvrdili verziu predloženú
obžalovaným. Ako už bolo uvedené, znalec Ing. Hučko sa vyjadroval k otázkam, ku ktorým nemal
oprávnenie sa vyjadrovať.
Rovnako i závery znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Vojtecha Macka nie sú pre rozhodnutie
relevantné. V prvom rade musí súd uviesť, že sa jedná o znalca z odvetvia toxikológia, alkohológia,

sérohematológia a nie chirurgia resp. traumatológia. To podľa názoru súdu spochybňuje odbornú
schopnosť znalca vyjadriť sa k problematike vzniku zranení, ktorá nespadá pod jeho odvetvie. Tak
isto sa znalec v posudku vyjadroval k možným technickým príčinám vzniku dopravnej nehody a jej
priebehu, možným verziám jej vzniku, na čo ako znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia rozhodnenemal oprávnenie. Následne po tom, čo si sám ustálil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody a
polohu obžalovaného v čase dopravnej nehody, z tejto hypotézy vychádzal a dokázaniu jej pravdivosti
podriadil zistené závery. Znalec tiež uviedol, že ide len o jednu z možností, závery nie sú absolútne

platné a nemôže vylúčiť, že obžalovaný viedol vozidlo v čase nehody. Závery tohto znaleckého posudku
boli preto podľa názoru súdu vyvrátené ostatnými vykonanými dôkazmi.

Vo vzťahu k posudku MUDr. Babiaka musí súd uviesť, že aj v prípade, ak tento znalec nemal pri
vypracúvaní posudku k dispozícii RTG snímky obžalovaného, neznižuje to relevanciu záverov posudku.

Znalec totiž nemal v posudku prioritne zistiť, aké zranenia obžalovaný utrpel, ale mal naopak posúdiť,
či zistené a známe zranenia obžalovaného mohli vzniknúť v polohe vodiča vozidla, alebo v polohe
spolujazdca na inom mieste vo vozidle.
Rovnako ani príbuzenský vzťah znalca MUDr. Babiaka s bývalým zvoleným obhajcom obžalovaného
JUDr. Babiakom, nie je spôsobilý spochybniť relevanciu znaleckého posudku. Ten bol vypracúvaný
v čase, keď mal obžalovaný iných obhajcov a len na skutočnosti, že obžalovaný nebol s obhajcom

spokojný, nie je možné založiť záver o tom, že brat obhajcu MUDr. Babiak následne vypracoval vo veci
tendenčný posudok. Navyše, závery posudku MUDr. Babiaka korešpondujú s ostatnými vykonanými
dôkazmi.

Ďalej tiež zo zväčšenia fotografií urobených hneď po dopravnej nehode vyplýva, že na miestach, kde boli

nájdené štetiny Ing. Markom Pribulom, sa tieto štetiny nenachádzajú. Navyše štetiny tam boli nájdené
s relatívne dlhým časovým odstupom po nehode, keď vozidlo (jeho vrak) bolo odstavené na dvore
obžalovaného. Samotným vykonaným dokazovaním však bolo vylúčené, že by došlo ku stretu vozidla
Citroen Berlingo so zverou, resp. že by k nemu došlo takým spôsobom ako uvádzal obžalovaný a jeho
syn. Je tiež veľmi zvláštne, že v čase nájdenia štetín bol celý vrak pokrytý snehom, až na miesta, kde

boli štetiny nájdené. Nie je preto pravdou, že sa súd prvého stupňa nevyrovnal so závermi znaleckého
posudku Ing. Pribulu ani s tvrdením obžalovaného v tomto smere.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že samotná rekonštrukcia dopravnej nehody by nepriniesla
žiadne relevantné výsledky pre trestné konanie. To napokon potvrdili i znalci z odboru dopravy. Krajský

súd preto návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere odmietol.

Krajský súd tiež odmietol návrh na doplnenie dokazovania vypočutím svedkov Q. O. a K. P. a znalca
L. K.. Navrhované dôkazy sa totiž týkali okolnosti, ktorú možno zistiť už inými, skôr navrhnutým a
vykonanými dôkazmi. Q. O. a K. P. sa mali zdržiavať v okolí miesta nehody. Ako listom uviedla samotná

Q. O., nič k veci nevie uviesť a zo zdravotných dôvodov nie je spôsobilá vypovedať pred súdom. Tiež
doterajším dokazovaním bolo preukázané, že K. P. sa nenachádzal medzi osobami, ktoré sa priamo
zúčastnili na nehode a odstraňovaní jej následkov. Vzhľadom na to, čo už bolo vyššie uvedené vo vzťahu
k posudku MUDr. Macka, nepovažoval krajský súd za nutné vypočúvať znalca MUDr. Babiaka k obsahu
znaleckého posudku MUDr. Macka a naopak.

Je pravdou, že P. M. v prípravnom konaní v prvotnom výsluchu uvádzal, že vo vozidle bola tma a nikoho
nevidel. Išlo však o dôkaz vykonaný pred vznesením obvinenia a preto na neho nemožno prihliadať.
Avšak,nahlavnompojednávanípoškodenýriadneozrejmil,akodošloknehodeačosadialoponej.Jeho
výpoveď pritom korešponduje s výpoveďami ostatných svedkov zainteresovaných na riešení následkov

dopravnej nehody a inými listinnými dôkazmi.

Obžalovaný teda svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu
tak, ako to správne skonštatoval už okresný súd. Krajský súd potom v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku.

Vo vzťahu k výroku o treste musí krajský súd uviesť, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
nedostatočne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na
spôsobspáchaniačinuajehonásledok,zavinenie,pohnútku,priťažujúceapoľahčujúceokolnosti,osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
V tejto súvislosti teda krajský súd vzhliadol odvolanie obžalovaného i jeho manželky za čiastočne
dôvodné.V tomto smere treba uviesť, že to bol, na základe výsledkov dokazovania, práve nebohý B. P., kto
požiadal obžalovaného o odvoz. On bol teda iniciátorom jazdy a to napriek tomu, že videl, že obžalovaný
je značne pod vplyvom alkoholu. Motiváciou bola pritom ďalšia konzumácia alkoholu. Bez žiadosti B. P.

by k jazde ani k smrteľnému následku nikdy nedošlo. Možno teda hovoriť a akomsi „spoluzavinení“ zo
strany nebohého B. P.. Tiež je potrebné uviesť, že samotné trestné konanie trvalo viac ako 8 rokov a to
bez vážnejších obštrukcií zo strany obžalovaného. Pritom práve neprimeraná dĺžka trestného konania
býva jedným z dôvodov na ukladanie miernejších trestov.

V dôsledku týchto skutočností sa potom uložený trest odňatia slobody súdom prvého stupňa v trvaní 6
rokov a 6 mesiacov javí ako neprimeraný, teda neprimerane prísny. Bolo preto pristúpené ku zrušeniu
výroku o treste odňatia slobody v napadnutom rozsudku a k ukladaniu miernejšieho trestu.

Sumarizujúc a zvážiac uvedené skutočnosti potom dospel krajský súd k záveru, že svoj účel najlepšie
splní trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby. Pri ukladaní trestu sa krajský súd riadil

ustanoveniami §§ 34, 36, 37, 38 Tr. zákona. U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca, ani
priťažujúca okolnosť. Rozpätie trestnej sadzby nebolo preto potrebné upravovať.
Pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy potom krajský súd prišiel k záveru,
že potrebám individuálnej i generálnej prevencie najlepšie vyhovie trest odňatia slobody pri dolnej hranici

trestnej sadzby, ako trest nepodmienečný. Do úvahy súd vzal, ako už bolo uvedené, spolupôsobenie
nebohého B. P. na samotnom spáchaní trestnej činnosti, ako i dĺžku trestného konania. Následne potom
trest individualizoval vo výmere 5 rokov.

Keďže obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný

čin, zaradil ho krajský súd na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Trest zákazu činnosti tak, ako ho uložil okresný súd, považuje krajský súd vzhľadom na spôsobený
následok za zákonný a dostatočný.

Takto uložené tresty sú plne v súlade s požiadavkami generálnej i individuálnej prevencie.

Rovnako správne a zákonné je i rozhodnutie okresného súdu o povinnosti obžalovaného nahradiť
poškodenej spôsobenú škodu.
Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkone a sám rozhodol tak, že
obžalovanému uložil trest v nižšej výmere. V ostatnom nevzhliadol odvolacie námietky obžalovaného
a jeho manželky za dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.