Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205420
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116205420.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobcov 1/ Y. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W.,
S. XXX/XX, 2/ R. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W., S. XXX/XX, 3/ L. T., nar. XX.X.XXXX, bytom W., S.
XXX/XX, všetci právne zastúpení: JUDr. Darina Solárová, advokátka so sídlom v Košiciach, Škultétyho
3, proti žalovaným 1/ Slovenská sporiteľňa a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151

653, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom v Martine, P.O. Hviezdoslava 10625/23B,
IČO: 36 865 036, 2/ Profesionálna dražobná spoločnosť s. r. o., so sídlom v Košiciach, Masarykova 21,
Košice, IČO: 36 583 936, o zdržanie sa výkonu záložného práva a o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 10C/91/2016
- 62 zo dňa 05.04.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e sa uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „prvostupňový súd“) napadnutým uznesením uložil žalovaným v 1/ a 2/
rade povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXX v časti „CKN“ ako parc. reg. „C“ č. 1022 - zastavené plochy a nádvoria o výmere 370 m2,
parc. reg. „C“ č. 1023 - záhrady o výmere 1 325 m2, rodinný dom, súp. č. XXX, postavený na parc. reg.
„C“ č. 1022, všetko registrované Okresným úradom Prešov, Katastrálny odbor, pre k. ú. W., obec W. a

to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. V rozhodnutí okrem iného uviedol, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade žalobou žiadajú určiť, že žalovaní
v 1/ a 2/ rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktoré
sú vedené na LV č. XXX v k. ú. W.. Zároveň žiadali o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by
súd uložil žalovaným povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na vyššie

uvedené nehnuteľnosti. Predmetný návrh odôvodnili skutočnosťou, že uzavreli s žalovaným v 1/ rade
ako veriteľom zmluvu o splátkovom úvere a zároveň žalobca v 2/ rade ako záložca a žalovaný v 1/
rade ako záložný veriteľ uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a mandátnu
zmluvu.Žalovanýv1/radeoznámilžalobcom,žeúversastalmimoriadnesplatnýmku25.8.2015,pričom
žalobcovia sa o začatí výkonu záložného práva dozvedeli len z výzvy na sprístupnenie nehnuteľností.
Žalovaný v 2/ rade vyhotovil posudok, podľa ktorého je cena nehnuteľností 46 500 Eur čo značí výrazné

podhodnotenie nehnuteľností. Zároveň žalobcovia uviedli, že žalobca v 3/ rade nie je v stave posúdiť
následky svojho konania z dôvodu duševnej poruchy. Taktiež namietali to, že zmluva o splátkovom
úvere obsahuje skryté poplatky a iné neprijateľné podmienky. Taktiež namietli platnosť záložnej zmluvy.
Žalobcovia poukazujú na neprimeraný zásah do ich práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný
život,ktorýjechránenýDohovoromoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,aleajvzmysleÚstavy
Slovenskej republiky.3. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v 1/ rade odvolanie dôvodiac, že v rozhodnutí absentuje
relevantné odôvodnenie a že neboli osvedčené základné právne skutočnosti, nevyhnutné pre nariadenia
predbežného opatrenia. Ďalej uviedol, že určovacie žaloby, ktorých predmetom by malo byť určenie

iných právnych skutočností (t.j. nejedná sa o určenie práva alebo právneho vzťahu v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c) O.s.p.), prípustné nie sú, pretože predstavujú iba riešenie predbežných otázok.

4.Odvolacísúdpreskúmaluzneseniespoluskonaním,ktorémupredchádzalo,podľazásadupravených
v ustanovení § 212 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“), bez

nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a zistil, že uznesenie je vo výroku správne.

5. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

6.Prednariadenímpredbežnéhoopatrenia,ktorýmsaúčastníkovikonaniaukladá,abysaniečohozdržal

a vykonal, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený a
ďalej sa skúmajú skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia.

7. V rámci konania o nariadenie predbežného opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie)
podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom

označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na
predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo
104/2010, 2Cdo 105/2010).

8. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný
charakter). Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z
ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi

danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom predbežného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá
vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo

3/2010).

9. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia
domáhajú, aby žalovaným bola uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, pričom poukazujú
na to, výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva na

súkromný a rodinný život žalobcov a k porušeniu čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

10. Uložením povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva nevznikne žalovanému v 1/ a
v 2/ rade žiadna škoda, naproti tomu ak by súd návrh žalobcov zamietol, títo by stratili svoje obydlie.

Napravenie tohto následku a návrat do pôvodného stavu by bol následne možný len podaním žaloby
o neplatnosť dražby, čo by spôsobilo ďalšie trovy a výdavky. Navyše, do času, kým by súd rozhodol o
neplatnosti dražby, by žalobcovia aj tak nemali kde bývať. Platením nájmu do času, kým by sa rozhodlo
o neplatnosti dražby, by žalobcom vznikla ďalšia škoda. Na druhej strane, ak by napokon boli v tomto
konaní predsa len úspešní žalovaní, môžu záložné právo vykonať a domáhať sa od žalobcov zaplatenia

všetkýchdlhovvrátaneúrokov.Tiežjepotrebnédodať,žežalobcoviasúochotnísplácaťúvermesačnými
splátkami vo výške 120,00 Eur, takže žalovaný 1/ rade „o svoje peniaze nepríde“, a vždy bude mať
možnosť domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem
a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie predbežného opatrenia je jediný možný
spôsob, ako sa môžu žalobcovia brániť pred predajom ich obydlia.

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo veci
C 34/13 T. W. proti SMART Capital, a.s., na ktorý upozornil aj odvolateľ.12. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej
strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu
tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe

§ 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce
pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31
a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol
účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa,
zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej.

Konkrétne § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade
spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so
spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal
pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú
kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti,
že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je

nehnuteľnosť určená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže
vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu
dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho
dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11).
(64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z

najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí,
musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri
rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č.
27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom
7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ

ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho
ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval
predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone
rozhodnutiatýkajúcehosanehnuteľnostizaťaženejhypotékouvprípade,keďjeprijatietakýchtoopatrení
potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok

Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu
prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať
primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť
vnútroštátny súd.“

13.Knámietkamžalovanéhov1/radetýkajúcichsaabsencienáležitéhoodôvodneniaodvolacísúddáva
do pozornosti ustanovenia § 76 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého ak súd návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

14. Na margo odvolacích námietok ohľadne nároku uplatňovaného vo veci samej odvolací súd uvádza,
že predbežným opatrením sa poskytuje len dočasná ochrana ohrozeného práva a pri nariaďovaní
predbežného opatrenia nie je priestor na to, aby súd skúmal a dokazoval dôvodnosť nároku vo veci
samej. V tomto štádiu konania nemožno predpokladať rozhodnutie vo veci samej, prípadne iné končené
rozhodnutie (napr. zastavenie konania na základe späťvzatia), preto pri rozhodovaní o nariadení

predbežného opatrenia toto hľadisko nemôže zastávať rozhodujúcu úlohu.

15. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplývajú dve kumulatívne podmienky za súčasného osvedčenia, resp.
splnenia ktorých je možné vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Prvou podmienkou
je osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a druhou podmienkou

je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Vzhľadom na to, že zo správania
žalovaných je zrejmé, že začali realizovať výkon záložného práva predajom obydlia žalobcov na dražbe,
je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda aj dôvodnosť nariadenia predbežného
opatrenia.

16. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Odvolací súd, rovnako ako aj súd
prvého stupňa, považoval rozhodujúce skutočnosti za osvedčené.17. Za takejto situácie odvolací súd napadnuté uznesenie ako správne potvrdil (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 221 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.

§ 145 O.s.p.).

19. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).