Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/96/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210719
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5312210719.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: Ing.
J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou VARMUS s.r.o., so sídlom
Palárikova 83, 022 01 Čadca, IČO: 36 863 203, proti odporcovi: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX,
zastúpený Mgr. Michalom Mozolíkom, advokátom, so sídlom J. XXXX, XXX XXČadca, o vydanie veci

a povinnosť previesť finančné prostriedky, v konaní o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č.k. 16C/247/2012-279 zo dňa 05. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í tak, že navrhovateľ j e p o
v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
vo výške 648,79 Eur na účet právneho zástupcu odporcu Mgr. Michala Mozolíka, advokáta so sídlom J.

XXXX, XXX XX O. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 140,58 Eur účet právneho zástupcu odporcu Mgr. Michala Mozolíka,
advokáta so sídlom J. XXXX, XXX XX O. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa zamietol a uložil mu povinnosť zaplatiť

odporcovi trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 340,43 Eur do 3 dní do právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu odporcu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 12.10.2012 domáhal
(s pôvodnou navrhovateľkou v rade 2/ Mgr. B. Y., ktorá neskôr zobrala svoj návrh späť a konanie
o jej návrhu bolo zastavené uznesením okresného súdu zo dňa 22.04.2013, č.k. 16C/247/2012-85 -
poznámka odvolacieho súdu) proti odporcovi, aby vydal Združeniu súkromných vlastníkov lesov Raková
- Stred I. (v ďalšom texte už len „ZSVL“) motorové vozidlo Lada Niva, EČ CA 329BB (v ďalšom texte už

len „motorové vozidlo“), účtovné doklady ZSVL (bližšie špecifikované právnym zástupcom navrhovateľa
na pojednávaní konanom dňa 05.10.2015) a aby previedol finančné prostriedky ZSVL z bankového účtu
vedeného v UniCredit Bank, Čadca vedené na meno odporcu na novozriadený účet v ČSOB, pobočka
Čadca na meno navrhovateľa. Ďalej v odôvodnení uviedol, že pokiaľ navrhovateľ sa domáhal zmeny
návrhu v tom smere, aby odporcovi bola uložená povinnosť vydať motorové vozidlo, účtovné doklady
navrhovateľovi, túto zmenu nepripustil z dôvodu, že v konaní nemal preukázanú aktívnu legitimáciu

navrhovateľa. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný,
a to z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa i z dôvodu nevykonateľnosti
rozsudočného návrhu. V podrobnostiach v tomto smere uviedol, že ZSVL je združením bez právnejsubjektivity, ide o nerozlučné spoločenstvo, preto návrh mali podať všetci spoluvlastníci tohto združenia,
keďže ide o veci patriace všetkým členom združenia. Navrhovateľ ako fyzická osoba má síce právnu
subjektivitu, ale nie je aktívne legitimovaný ohľadne nárokov požadovaných žalobou. Nie je možné, aby

navrhovateľovi ako fyzickej osobe boli vydané veci, ktoré patria všetkým členom združenia. Základnou
podmienkou úspešnosti žaloby na vydanie veci bolo preukázanie vlastníckeho práva k veciam, ktoré
majú byť vydané. V návrhu mali byť označení všetci spoluvlastníci ZSVL ako navrhovatelia, nakoľko
oni sú subjektami práv a povinností. Ak sa títo chceli dať zastúpiť navrhovateľom, mali mu udeliť plnú
moc podľa § 24 O.s.p.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého

priznal odporcovi náhradu účelne vynaložených trov, nakoľko mal v konaní plný úspech vo veci. Okresný
súd sa nestotožnil s vyčíslením trov právneho zastúpenia právnym zástupcom odporcu, ktorý tieto trovy
vyčíslil na celkovú sumu 5.392,59 Eur. V podrobnostiach v tomto smere uviedol v odôvodnení rozsudku,
že vzhľadom na obsah žalobného petitu bolo potrebné vychádzať pri rozhodovaní o trovách právneho
zastúpenia podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (v ďalšom texte už
len „vyhláška“), na základe uvedeného priznal odporcovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia, ktoré vypočítal v celkovej výške 240,43 Eur (5 úkonov právnej služby, z toho 2 úkony v
hodnote 60,07 Eur, 1 úkon v hodnote 123,70 Eur a 1 úkon v hodnote 64,54 Eur, ku každému úkonu
pripočítal režijný paušál v celkovej výške 32,05 Eur).

Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý ho následne na výzvu prvostupňového súdu

doplnil podaním doručeným súdu dňa 25.01.2016. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania uviedol, že v konaní bolo nepochybne preukázané, že ZSVL je združením bez
právnej subjektivity založené v zmysle ust. § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka (v ďalšom texte už
len „OZ“). Z ust. § 834, § 835 OZ vyplýva, že na strane navrhovateľa ide o tzv. aktívnu solidaritu, čo

znamená, že nároku sa môže domáhať aj len jeden z členov združenia, v danom prípade navrhovateľ.
Navrhovateľ bol splnomocnený väčšinou členov združenia na konanie v mene všetkých členov, keďže
na valnom zhromaždení bol zvolený za predsedu a jeho oprávnenie konať v mene členov združenia
vyplýva aj zo zmluvy o založení združenia vrátane dodatku k tejto zmluve. Nakoľko v prejednávanej veci
nejde o nerozlučné spoločenstvo, navrhovateľ považoval právny názor prvostupňového súdu, že žalobu

mali podať všetci členovia združenia za nesprávny a odporujúci platným právnym predpisom.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie bolo podané bez odôvodnenia, t.j. tzv.
„blanketárne“ odvolanie, ktoré už mnoho rokov nie je prípustné. S poukazom na ust. § 205 ods. 3
O.s.p. mal za to, že navrhovateľ mohol dôvody odvolania rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.Pokiaľideovecnústránkuodvolania,odporcauviedol,ženavrhovateľvňomneuviedolžiadne
nové námietky, ktoré by neboli predmetom posúdenia súdom prvého stupňa. Navrhovateľ opakuje svoje
námietky a argumenty produkované pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi riadne vysporiadal a
správne ich vyhodnotil. Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uložiť navrhovateľovi
povinnosť zaplatiť mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1.182,90 Eur.

Proti výroku rozsudku okresného súdu o trovách konania podal odvolanie odporca, ktorý označený
výrok navrhol zmeniť tak, aby navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu trovy prvostupňového
konania vo výške 5.392,59 Eur. V odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne postupoval pri určení
tarifnej hodnoty veci podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, nakoľko predmet konania mal jasnú hodnotu

vyjadriteľnú v peniazoch. Okresný súd mal preto pri určení tarifnej hodnoty veci postupovať podľa § 10
ods. 2 vyhlášky.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie účastníkov konania bolo podané včas a smerovalo
proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.),
vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, vo výroku o

trovách konania podľa § 220 O.s.p. zmenil, to všetko z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd sa s prihliadnutím na námietku odporcu vo vyjadrení k odvolaniu v prvom rade zaoberal
otázkou, či odvolanie navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu nevykazuje vadu podľa ust. § 218
ods.1písm.d/O.s.p.,atosohľadomnaskutočnosť,ževlehoteuvedenejvust.§204ods.1bolopodanézo strany navrhovateľa tzv. „blanketné“ odvolanie, ktoré na výzvu okresného súdu bolo navrhovateľom
riadne doplnené. Odvolací súd s poukazom na v poslednom čase už ustálenú súdnu judikatúru (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/8/2013 zo dňa 21.08.2013, resp. sp. zn. 4Cdo/287/2015

zo dňa 16.12.2015 a iné) priznal odvolaniu navrhovateľa účinky riadneho odvolania majúceho všetky
náležitosti uvedené v ust. § 205 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku okresného súdu z hľadiska dôvodov odvolania vymedzených
navrhovateľom i konania, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd
vo vzťahu k rozhodnutiu o zamietnutí návrhu navrhovateľa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom

na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym
skutkovýmzisteniamaprejednávanúvecisprávneprávneposúdil.Odôvodnenienapadnutéhorozsudku
zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., na ktoré odvolací súd v podstatných bodoch
odkazuje.
Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Vo vzťahu k odvolacím
námietkam navrhovateľa možno bez osobitných výhrad súhlasiť s vyjadrením odporcu, že navrhovateľ

v odvolaní neuviedol iné skutočnosti ako tie, ktoré už boli predmetom právneho posúdenia veci
prvostupňovým súdom. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu ďalej k veci uvádza, že pokiaľ
navrhovateľ podanou žalobou žiadal, aby združeniu (rozumej ZSVL Raková - Stred I. - poznámka
odvolacieho súdu) boli vydané motorové vozidlo, resp. účtovné doklady, žaloba navrhovateľa bola
nedôvodná už len z toho dôvodu, že nie je možné domáhať sa vydania veci niekomu, kto nemá

spôsobilosť na práva a povinnosti. ZSVL je združením bez právnej subjektivity (čo bolo v konaní
nesporné) a čo teda znamená, že v zmysle ust. § 829 ods. 2 OZ označené združenie nemá spôsobilosť
na práva a povinnosti. Pokiaľ navrhovateľ podanou žalobou tiež žiadal, aby odporcovi bola uložená
povinnosť previesť finančné prostriedky ZSVL z jedného bankového účtu na druhý i za situácie, že by
finančné prostriedky na účte vedenom v UniCredit Bank boli majetkom ZSVL, potom by tieto finančné

prostriedky boli v spoluvlastníctve všetkých účastníkov združenia (§ 834 OZ). V takomto prípade sa
spoluvlastník môže domáhať súdnej ochrany za splnenia podmienok uvedených v ust. § 139 ods. 2
OZ (ak by sa jednalo o bežné hospodárenie s finančnými prostriedkami patriacimi ZSVL), resp. za
splnenia podmienok uvedených v ust. § 139 ods. 3 OZ (ak by sa jednalo o hospodárenie s finančnými
prostriedkami ZSVL znamenajúce dôležitú zmenu tejto spoločnej veci). O tom, že by sa navrhovateľ

v tomto konaní domáhal postupu podľa § 139 ods. 2, resp. § 139 ods. 3 OZ, zo žaloby ani z jeho
tvrdenívprvostupňovomkonanínevyplýva.Ajztohtodôvodubolatedažalobanavrhovateľanedôvodná.
Navrhovateľ naviac neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadne toho, či ZSVL platne vzniklo. V tomto
smere doložil len kópiu Zmluvy (č.l. 34 a nasl.), z ktorej kópie nevyplýva, ktoré fyzické osoby, resp.
právnické osoby ju uzavreli a či ju uzavrel aj samotný navrhovateľ. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní tvrdil,

že bol splnomocnený väčšinou členov ZSVL na konanie v mene všetkých členov, čo má vyplývať aj zo
zmluvy o založení združenia, odvolací súd poznamenáva, že podľa čl. VII Zmluvy navrhovateľ nebol
splnomocnený členmi združenia na to, aby v ich mene žiadal vydať motorové vozidlo, resp. účtovné
doklady, ale len na to, aby ich pred súdom, resp. pred orgánmi činnými v trestnom konaní zastupoval.
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy rozsudok okresného súdu v poradí

prvom výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa proti odporcovi zamietnutý, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.
Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu i výrok o trovách konania napadnutého rozsudku ako
výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, a to aj z hľadiska dôvodov, ktoré odporca uviedol v odvolaní
proti označenému výroku. Po preskúmaní tohto výroku dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu

v tomto smere nie je správne.
Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že navrhovateľ v prejednávanej veci uplatnil 3
samostatné nároky: 1. o vydanie motorového vozidla, 2. o vydanie účtovných dokladov, 3. o povinnosť
odporcu previesť finančné prostriedky ZSVL z jedného účtu na druhý, ktoré návrhy spojil do jedného
konania. Nároky uvedené pod bodom 2. a 3. nie sú podľa odvolacieho súdu peňažným plnením. Pri

nároku uvedenému pod bodom 2. síce ide o vydanie veci (§ 10 ods. 2 vyhlášky), ale zároveň ich hodnotu
nie je možné vyjadriť v peniazoch. Pri nároku uvedenom pod bodom 3. nejde o veci (peniaze), ktorých by
sa navrhovateľ domáhal vydania, nakoľko navrhovateľ sa domáhal len toho, aby odporcovi bola uložená
povinnosť previesť ich z jedného účtu na iný účet. Pri nároku označeného pod bodom 1. síce ide o vec,
ktorej vydania sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal, čo by mohlo mať za následok aplikáciu § 10 ods.

2 veta za bodkočiarkou vyhlášky, ale tu navrhovateľ nepreukázal hodnotu motorového vozidla pri začatí
zastupovania, t.j. ku dňu 16.05.2013 (ktorého dňa došlo k prevzatiu zastúpenia odporcu - poznámka
odvolacieho súdu). V spisovom materiáli sa nachádza len nadobúdacia hodnota motorového vozidla
vo výške 12.867,97 Eur (č.l. 264 spisu), čo však nie je hodnota veci určená pri začatí zastupovania.Vyššie označená suma predstavuje hodnotu motorového vozidla v čase jeho kúpy a predaja, t.j. ku dňu
26.05.2006, ktorá cena je diametrálne odlišná od ceny veci ku dňu začatia zastupovania, t.j. ku dňu
16.05.2013.

Odvolací súd na základe vyššie uvedených zistení potom dospel k záveru, že okresný súd mal správne
postupovať nielen podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, ale i podľa § 13 ods. 3 vyhlášky a v zmysle označeného
ustanovenia určiť základnú sadzbu tarifnej odmeny za úkony advokáta odporcu nasledovne:
- za úkony právnej služby vykonávané v roku 2013 predstavovala hodnota jedného úkonu právnej služby
podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky sumu 120,14 Eur (60,07 + 30,035 + 30,035). Advokát

odporcu vykonal v roku 2013 dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie + vyjadrenie k žalobe v
znení doplnkov), za čo prináleží advokátovi odmena 2x 120,14 Eur + 15,62 Eur (2x režijný paušál),
- za úkony právnej služby vykonávané v roku 2014 patrí advokátovi odporcu odmena vo výške 247,40
Eur pri hodnote 1 úkonu 123,70 Eur (61,85 + 30,925 + 30,925), nakoľko pojednávanie dňa 10.09.2014
trvalo viac ako 2 hodiny. K tejto hodnote bol pripočítaný režijný paušál 8,04 Eur,
- za úkony právnej služby vykonávané v roku 2015 patrí advokátovi odporcu odmena 129,06 Eur (64,53

+ 32,265 + 32,265), ku ktorému úkonu bol pripočítaný režijný paušál 8,39 Eur. Išlo o úkon účasti na
pojednávaní dňa 05.10.2015. Spolu tak prináleží odporcovi náhrada trov prvostupňového konania vo
výške 648,79 Eur.
Odvolací súd na podklade vyššie uvedených skutočností rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách
konania zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko odporca mal plný úspech v odvolacom konaní, odvolací súd týmto rozsudkom uložil
navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 140,58 Eur, a to v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. Suma 140,58
Eur predstavuje odmenu za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 25.02.2016, za ktorý

prináleží advokátovi odmena podľa už vyššie uvedených hľadísk vo výške 132,00 Eur (66 + 33 + 33),
ku ktorej odmene bol pripočítaný režijný paušál 8,58 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.